Demonštrácia sily občianskeho ducha
Na tohtoročnom Svetovom sociálnom fóre v brazílskom Porto Alegre sa zúčastnilo 50 tisíc občianskych aktivistov, filozofov, sociológov, politológov, ekonómov. Na paralelnom Svetovom ekonomickom fóre v New Yorku hostiacom politikov, finančníkov a priemyselníkov sotva 3 tisíc osôb. Napriek tomu médiá Porto Alegre dokonale odignorovali. Aj v tom je symbolika sporu, o ktorý v dnešnom svete ide predovšetkým.
Ak sa dokázali také rôznorodé občianske skupiny, akými bezpochyby sú sociálne, environmentálne, kresťanské či etnické hnutia, spojiť v záujme odporu voči spoločnému nepriateľovi, ak spolupracujú sily, ktoré nikdy predtým neťahali za jeden koniec, znamená to, že pri dnešnom charaktere vývoja už prestáva hra o fazuľky. Na druhej strane barikády stojí mimoriadne silný a arogantný súper, ktorý v pomerne krátkom časovom období z pozície okrajovej ideológie triumfoval do podoby dominantnej myšlienkovej schémy našej planéty. Donedávna absurdné myšlienky, že závažné sociálne a politické rozhodnutia by mal robiť trh, že štát by mal dobrovoľne obmedzovať svoju úlohu v ekonomike, že korporácie majú dostať úplnú voľnosť, že treba oslabiť vplyv odborov a obmedziť sociálnu ochranu občanov - toto všetko sa dnes masívne interpretuje ako prirodzená podmienka existencie ľudstva. A to napriek tomu, že už minimálne od konca 19. storočia bolo odborníkom jasné: ak umožníme, aby sa trhový mechanizmus stal jediným pánom nad osudmi ľudských bytostí a životného prostredia, spôsobíme rozklad spoločnosti.
Totalitárny neoliberalizmus
Scenár je pritom všade rovnaký. Medzi najcharakteristickejšie črty neoliberalizmu patrí diktát trhu, krátenie verejných výdavkov na sociálne služby, deregulácia, privatizácia a univerzálne nahrádzanie konceptu verejnoprospešnosti pojmom "individuálna zodpovednosť". Hoci sa zvyčajne privatizuje v mene zvyšovania efektivity (ktorá je často vzhľadom na kvalitu riadenia štátnych podnikov naozaj potrebná), privatizačné procesy vedú k ďalšej koncentrácii bohatstva v rukách niekoľkých mocných a k zdraženiu základných životných potrieb obyvateľstva.
Nečudo, že boje o privatizačný koláč vo všetkých krajinách takmer neodmysliteľne sprevádzajú korupčné škandály. Sociálne dôsledky sú takisto všade rovnaké: tlak na najchudobnejších ľudí v spoločnosti, aby sami hľadali riešenie svojich problémov prameniacich z nedostatočného zdravotného zabezpečenia, vzdelávania a sociálnej starostlivosti, pričom v prípade zlyhania sa takíto ľudia obvinia z lenivosti a neschopnosti.
Hlavným nástrojom na presadzovanie neoliberalizmu sú predovšetkým vplyvné medzinárodné finančné organizácie. Práve ich politika sa prejavila v najkrikľavejších prípadoch obetí neoliberálnej svojvôle: v Mexiku, juhovýchodnej Ázii, Rusku a naposledy obzvlášť tragicky v Argentíne. Pritom si so všetkou vážnosťou dovolím tvrdiť, že neoliberalizmus nie je len kontroverzný ekonomický smer, je to vo svojej podstate totalitárna ideológia, lebo razí tézu, že inej alternatívy niet a namiesto pluralizmu presadzuje pochybné "spoločné hodnoty".
Čoraz problematickejší dialóg
Počiatky globálneho odporu voči neoliberalizmu ako systému zameranému výlučne na ekonomický zisk sa zvyčajne kladú do obdobia masívnych demonštrácií v americkom Seattli v roku 1999. Odvtedy sa v médiách vytvoril zjednodušený obraz sveta "pred a po Seattli", pripomínajúci odrátavanie letopočtu "pred a po Kristovi". V skutočnosti ide o virtuálnu bublinu. Seattle je iba mediálnym medzníkom. Siete medzinárodných aktivistov sa formovali od osemdesiatych rokov. Dávno pred Seattlom občianske hnutia organizovali nespočetné množstvo demonštrácií, konferencií a diskusných fór, publikovali stovky štúdií, časopisov, kníh a filmov týkajúcich sa zväčšovania nerovností, zahraničných dlhov, poškodzovania životného prostredia a podobne.
V roku 1998 počas summitu G-8 v Birminghame dokonca protestovalo 70 000 ľudí - teda oveľa viac ako neskôr v Seattli. A ešte predtým zviedli sociálne hnutia dočasne úspešný zápas za odmietnutie škandalózneho návrhu Multilaterálnej dohody o investíciách (MAI), ktorý prisudzoval nadnárodným korporáciám všetky práva a štátom všetky povinnosti. Demonštrácia v Seattli je iba mediálnou akceptáciou tohto hnutia, a to bez ohľadu na to, že americký autor Michael Hardt ju vo svojej knihe Impérium považuje za začiatok "globálnej revolúcie" a jedna z najznámejších aktivistiek Susan Georgeová ju označuje za prechod od defenzívy k ofenzíve.
Znepokojuje rast násilia
Na celom vývoji je však niekoľko znepokojujúcich faktorov. Predovšetkým si treba všimnúť, že vzrastá násilie nielen zo strany protestujúcich, ale aj štátu. A obávam sa, že v tomto zápase o všetko budú aj aktivisti, ktorí sa snažia vyhýbať násiliu a pred "globálnou revolúciou" uprednostňujú vytvorenie akéhosi "univerzálneho sociálneho štátu", buď marginalizovaní alebo radikalizovaní. Nejestvuje spôsob, ako to povedať zdvorilo: ľudia v uliciach, osobitne tí mladí, sú rozhnevaní. Vidia svojich volených zástupcov, ktorí sú hluchí a slepí ku skutočným potrebám občanov, ale pozorní k požiadavkám korporácií. Vidia vlády, ktoré počúvajú menšinu a ignorujú väčšinu. Vidia štát, ktorý je pripravený použiť voči nespokojným demonštrantom už nielen obušky, slzný plyn a vodné delá, ale aj ostrú muníciu.
Prvé obete už padli. Polícia strieľajúca do demonštrantov je zlovestným signálom, že v tomto globálnom zápase o charakter planéty sa represívne zložky nezastavia pred ničím. Budú čoraz agresívnejšie a dvaja zastrelení protestujúci nie sú v tomto boji poslednými obeťami. Keď ide o majetky, akákoľvek ohľaduplnosť sa stráca. Je to strašné konštatovanie, osobitne pre nás, ktorí veríme v nevyhnutnosť a účinnosť pokojných prostriedkov riešenia sporov. Ale v tomto smere už bol naštartovaný proces, ktorého agresivita bude priamo úmerná odporu, ktorý vyvolá. Nechcem vyvolávať paniku, pokúšam sa tu iba vysvetliť ľuďom dobrej vôle, prečo toto hnutie nemožno zastaviť. Od koalície národných vlád a nadnárodných korporácií sa nedá očakávať nič iné ako zvyšovanie represálií a kriminalizácia občanov dožadujúcich sa svojich práv. Dialóg s takouto mocou sa stáva zo dňa na deň problematickejším. Ona nás vlastne ani nechce počúvať, neželá si dialóg, ale priestor na vysvetlenie svojich pozícií. Nie je v tom žiaden náznak sebareflexie.
Ako riešiť biedu sveta
Na pozadí tohto osudového antagonizmu sa Svetové sociálne fórum usiluje ponúknuť a nenásilnou formou presadiť také riešenia, ktoré by túto planétu vrátili na cestu trvalej udržateľnosti. Ich návrhy však kompetentní tohto sveta vôbec neberú do úvahy. Namiesto toho ich predstavujú verejnosti ako antiglobalistov, hoci vieme, že je to pejoratívne a nezmyselné označenie (pripomína spôsob nálepkovania kritikov politiky bývalej Mečiarovej vlády, ktorí boli en bloc zaradení medzi antislovenské sily). Okrem toho je v takomto pomenovaní zjavný logický rozpor, pretože aktivistov usilujúcich sa o univerzálne rozšírenie politických, ekonomických, sociálnych a environmentálnych práv do všetkých kútov Zeme možno ťažko obviňovať z antiglobalizmu. Tento dehonestujúci pojem vniesli do verejnosti sami neoliberáli a súdny človek by ho nemal používať. Demonštranti najčastejšie označujú sami seba za prívržencov sociálnych hnutí. My používame (podľa nás výstižnejší) názov globálne občianske hnutie.
Hrubé ignorovanie zo strany mocných tohto sveta sa však netýka len občianskej verejnosti. Spomeňme si na požiadavku generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana adresovanú krajinám G-8 vyčleniť na boj s chorobou AIDS 10 biliónov dolárov. Namiesto toho summit najvyspelejších štátov sveta v Janove o niekoľko týždňov určil na tento účel mizerných 1,5 bilióna dolárov - aj to nie osobitne, ale v spojitosti s maláriou a tuberkulózou. Krajiny bohatého Severu, ktoré sa falošne označujú za "medzinárodné spoločenstvo", odmietajú každú príležitosť napraviť stav planéty. Rozvojový program OSN nedávno vypočítal, že na pokrytie nevyhnutných životných potrieb každého obyvateľa planéty (jedla, pitnej vody, strechy nad hlavou, základnej zdravotnej starostlivosti a vzdelania) by stačilo vyčleniť za rok 80 biliónov dolárov.
Zdieranie najchudobnejších
Ak by sa riešenie tohto problému uchopilo systémovo, desaťročný základný program na sociálnu a environmentálnu regeneráciu planéty by stál 200 biliónov dolárov. Z hľadiska výdavkov na zbrojenie je to vlastne bezvýznamná suma. Navyše, treba si uvedomiť, že 80 biliónov dolárov je iba tretina z celkovej sumy, ktorú museli odviesť rozvojové krajiny v rámci splácania zahraničného dlhu v roku 2001. Opäť sa tu aktualizuje otázka odpustenia dlhov najchudobnejším krajinám sveta. Veď za uplynulých dvadsať rokov poslal tretí svet krajinám Severu štyridsaťnásobok (!) sumy, ktorú investovali USA do Európy po vojne v rámci Marshallovho plánu. Markantnejší dôkaz o úžerníctve vyspelých štátov už asi naozaj neexistuje. Pre globálne občianske hnutie tieto údaje znamenajú predovšetkým odhalenie jednej podstatnej a pre kohosi nebezpečnej pravdy: triumf bohatých nad chudobnými, trhu nad spoločnosťou, nenásytnosti nad prirodzenosťou nie je neodvratný.
Toto poznanie si vyžaduje zvýšenie tlaku na kompetentných, aby už konečne seriózne prešli od falošnej medzinárodnej charity k skutočnému globálnemu rozvojovému programu. Pre túto planétu je životne dôležitý "globálny Marshallov plán" a neexistuje iný spôsob, ako prinútiť zodpovedné subjekty, aby potrebné finančné prostriedky vydali. Zmluvné záväzky evidentne zlyhali. Povinnosť štátov prispievať 0,7 percenta svojho HDP do rozvojovej pomoci je zbožným želaním, ktoré reálne dosahuje nanajvýš 0,22 percenta HDP. Spomínaná potrebná suma 200 biliónov dolárov nám však dáva reálne kontúry vízie, ako dosiahnuť spoločný cieľ. Možnosť, že každý jeden človiečik na Zemi by mohol mať dostatok prostriedkov na svoje dôstojné prežitie, je príliš lákavá na to, aby sa jej globálne občianske hnutie v nejakej forme vzdalo. V tomto smere je cieľ už dostatočne jasný.
Návrhy z Porto Alegre
Tohtoročné Svetové sociálne fórum zhromaždilo nové a presvedčivé dôkazy o tom, že neoliberálny spôsob ekonomickej globalizácie vedie k rastu nezamestnanosti, znižovaniu miezd, obmedzovaniu práv a k celkovému zhoršovaniu životných podmienok. Na konferencii sa neustále zdôrazňoval význam spoločného postupu, a to tak na medzinárodnej, ako aj na národnej úrovni. Všeobecný súhlas bol vyjadrený s tézou, že odbory musia nevyhnutne vytvárať aliancie so všetkými ostatnými sociálnymi hnutiami. Zároveň sa v záverečných dokumentoch apelovalo na odbory, aby rozšírili svoju agendu o obhajobu ostatných ľudských práv vrátane ženských. K tejto otázke sa zaujalo výslovne stanovisko, že štát musí skoncovať s patriarchálnymi hodnotami a s násilím voči ženám nielen v čase vojny, ale aj mieru.
Porto Alegre upozornilo občianskych aktivistov na celom svete, že odpor lokálnych a globálnych elít, ktoré majú srdce tam, kde sú ich peniaze, sa bude neustále zvyšovať. Moc nadnárodných korporácií neúmerne vzrastá, čo sa prejavilo najmä v poslednej dekáde. Slobodný obchod však sám osebe negarantuje prosperitu národov a ľudí. Riaditeľ Global Policy Network Jeff Faux v tejto súvislosti zdôraznil, že si vie predstaviť svet bez finančných investícií, ale nie bez zamestnancov. Rozvoj krajín by mal byť založený na výrobe, nie na obchode.
Zaznel aj návrh na vytvorenie univerzálneho ľudského práva na potravinovú bezpečnosť. To by zahŕňalo právo na rozvoj sebestačnej poľnohospodárskej politiky, právo na prístup k zdrojom, právo spotrebiteľov rozhodnúť sa, aký typ potravín chcú konzumovať, ale aj odstránenie poľnohospodárskej kapitoly spod pôsobnosti Svetovej obchodnej organizácie. Z ďalších iniciatív spomeňme návrh na zastavnie privatizácie podnikov zabezpečujúcich verejné služby (vodárne, elektrárne, plynárne a pod.), návrh na prijatie konvencie upravujúcej správanie a vymedzujúcej činnosť korporácií a najmä osobitne dôležitá požiadavka na oddelenie korporácií od štátu. Tento návrh sa prirovnával k takému historickému kroku, akým je oddelenie cirkvi od štátu, a jeho cieľom je skoncovať s trhovým fundamentalizmom tak, aby občan mohol vykonávať svoje práva na základe politickej moci.
Svetové sociálne fórum je sviatkom a nádejou pre všetkých, ktorí veria, že iný svet je možný. Ukazuje civilizácii smer od egoizmu k solidarite, demonštruje silu globálneho občianskeho hnutia a prináša predstaviteľom politických, ekonomických i mediálnych elít na celom svete jasné posolstvo: ešte o nás budete počuť.
