Premárnená šanca Gutteres
Odstúpenie Antonia Gutteresa z funkcie predsedu portugalskej vlády po prehratých komunálnych voľbách v decembri 2001 vyvolalo veľký záujem politických analytikov nielen preto, že po šiestich rokoch sa skončilo obdobie označované ako gutteresizmus.
Gutteresizmus sa ešte prednedávnom stotožňoval s úspešným zvládaním maastrichtských kritérií jednou z najmenších a najchudobnejších krajín EÚ a s modernizáciou portugalskej Socialistickej strany, čo výrazne prispelo k tomu, že mladý a dynamický lídar tejto strany na poslednom kongrese Socialistickej internacionály roku 2000 vystriedal na poste predsedu tejto najväčšej svetovej politickej organizácie Pierra Mauroya.
Dôraz na zamestnanosť
Gutteres si získal povesť pragmatického, inteligentného a charizmatického politika, ktorý na pomerne dlhý čas dokázal zosúladiť hospodársku dynamiku so sociálnou spravodlivosťou. Zatiaľ čo sa niektorým krajinám EÚ nedarilo znižovať nezamestnanosť, mohol sa premiér chváliť, že v jeho krajine sú bez práce iba štyri percentá obyvateľstva. Aj vďaka tomu sa práve počas portugalského predsedníctva v EÚ zamestnanosť stala prioritou číslo jeden a portugalskí politici si dokonca vytyčovali za cieľ úplnú zamestnanosť. Bolo to možné aj preto, že počas prvých piatich rokov socialistov vo vláde zaznamenalo Portugalsko jeden z najprudších hospodárskych rastov v Európe.
Ako ďalší Gutteresov úspech analytici uvádzajú určenie minimálneho garantovaného príjmu pre chudobné rodiny, zriadenie celoplošnej siete materských škôl, zvýšenie počtu študentov na univerzitách, zabezpečenie väčších príjmov pre dôchodcov, čo samozrejme posilňovalo jeho imidž skutočne socialistického politika. Za jednu z príčin dlhodobého a dynamického hospodárskeho rastu sa považuje aj využívanie 2,5 mld. eur ročne zo štruktúrnych a kohéznych fondov EÚ. Gutteresova vláda sprivatizovala aj viaceré neefektívne štátne podniky, iniciovala riadenie štátnych nemocníc súkromným sektorom a usilovala sa financovať veľký rozvoj infraštruktúry. Túto politiku modernizácie mohla presadzovať aj preto, že v období bezprostredne po uchopení moci sa mohla opierať o väčšinu socialistických poslancov v parlamente a po posledných voľbách jej k väčšinovému postaveniu chýbal iba jeden poslanec.
Daň z nízkeho rastu
Pri pomenúvaní príčin prepadu Gutteresovej strany v komunálnych voľbách sa takmer všetci analytici zhodli na tom, že portugalskí socialisti zaplatili daň zo spomaleného hospodárskeho rastu. Financial Times konštatovali, že Gutteres bol prvým európskym politikom, ktorý padol za obeť globálnemu hospodárskemu spomaleniu. Tie isté noviny však priniesli aj ďalšiu závažnú tézu: tak ako bol Gutteres prvým z novej európskej generácie ľavicových politikov, ktorý vyhral voľby (r. 1999) potom, ako zmodernizoval zastaranú stranu, chopil sa možností, ktoré ponúka trh, a angažoval marketingových odborníkov, bol zároveň prvým z tých, ktorí utrpeli porážku preto, lebo nemodernizovali dostatočne.
Pre tých, ktorí úsudok denníka manažérov svetového biznisu nepokladajú za smerodajný pre hodnotenie ľavicového politika a neuspokoja sa ani so zjednodušujúcimi tvrdeniami, že Gutteres bol jednoducho "politikom na lepšie časy", by však mali byť relevantné aspoň výsledky ďalších analýz. Podľa Daniela Grossa, riaditeľa Centra pre európske politické štúdie v Bruseli, Gutteresovi socialisti priveľa míňali a nedokázali splniť sľuby o ďalšom rozvoji Portugalska. V dostupných analýzach sa možno dočítať, že na klesajúcej popularite socialistickej vlády sa podpísal nárast inflácie z 2,7 na 4,4 percenta v roku 2001, čím sa Portugalsko stalo štátom s najväčšou infláciou v krajinách EÚ, rastúci a neudržateľný deficit verejných financií, ktorý podľa odhadu Európskej komisie dosiahol v roku 2001 dve percentá HDP namiesto plánovaných 1,1 percenta, výpadky z príjmov z daní. To spolu so spomínaným spomalením hospodárskeho rastu viedlo k viacerým zmenám v štátnom rozpočte pre urgentné škrty vo výdavkoch, ktoré voliči socialistov pochopiteľne nevnímali pozitívne. "Život nad pomery" bol podľa analytikov dôsledkom neustáleho odkladania nevyhnutných veľkých ekonomických reforiem.
Neuskutočnené reformy
Gutteresovi sa vyčíta najmä to, že nedokázal bojovať so štruktúrnymi problémami hospodárstva, nerealizoval daňovú reformu a nedostatočne presadzoval zmeny zamerané na zvýšenie nízkeho vzdelanostného štandardu v Portugalsku a vynakladal veľmi malé množstvo prostriedkov na vedu, výskum a vývoj. Voličov osobitne sklamal neuskutočnenými reformami v rezortoch zdravotníctva a spravodlivosti. Práve v dôsledku nedostatočnej politickej vôle k zásadným reformám došlo podľa niektorých analytikov k tomu, čo je pre ľavicové strany najnepríjemnejšie - nepodarilo sa zastaviť otváranie nožníc medzi blahobytom a biedou. Ani za vlády Gutteresa, hoci veľa urobil pre zlepšenie postavenia najchudobnejších (a nebol schopný tieto úspechy socialistov dobre predať), sa zásadne nezmenili ekonomické a sociálne pomery. Podľa denníka Die Welt dosahuje v EÚ priemerný zárobok v priemysle približne 1900 eur, zatiaľ čo v Portugalsku je to 500 eur. Iné krajiny únie rozdeľovali v 90. rokoch medzi 10 percent najchudobnejších 2,6 percenta zo svojich príjmov, no v Portugalsku to bolo len 2,2 percenta. A pokiaľ si v iných krajinách únie rozdelí 10 percent najbohatšej vrstvy 24 percent, v Portugalsku je to až 28 percent.
Je tu ešte jeden moment porážky v komunálnych voľbách, na ktorom sa zhodli všetci analytici bez výnimky, a tým je únava voličov z najrôznejších škandálov, ktoré sprevádzali vládnutie socialistov. Osobitne zničujúce účinky malo zrútenie sa jedného mosta pre zanedbanie investovania do jeho obnovy. Veľmi negatívne sa vnímalo aj zvýšenie počtu štátnych úradníkov a celková nedostatočná kontrola verejných výdavkov a s tým späté korupčné aféry. Za povšimnutie stojí aj to, že Gutteresovi socialisti v komunálnych voľbách stratili vládu takmer vo všetkých veľkých mestách, ktoré bývali ich rozhodujúcou voličskou základňou, lebo práve mestské obyvateľstvo najcitlivejšie reaguje na nedostatok reforiem a modernizácie a na prebytok afér a škandálov (napokon všetky strany sociálnodemokratického typu majú hlavnú voličskú bázu práve vo veľkých mestách a nie na vidieku, ktorý je tradične baštou konzervatívnych strán).
Rozdelenie ľavice
Na výsledku volieb v Portugalsku sa podpísalo aj rozdelenie ľavice. S prakticky absolútnou väčšinou v parlamente nezískali socialisti pri schvaľovaní rozpočtu v posledných dvoch rokoch podporu Komunistickej strany Portugalska, zelených ani Ľavicového bloku. Tieto strany, na rozdiel od situácie vo Francúzsku, sa profilovali ako strany protestu proti "pravicovej politike socialistickej vlády", tlačiacich ju ešte viac k prehlbovaniu deficitu verejných financií a k odkladaniu potrebných zásadných reforiem. Samozrejme, po komunálnych voľbách v Portugalsku zazneli aj názory, že prehra Gutteresa je súčasťou celkového presúvania sa politického kyvadla v Európe doprava. Španielsky pravicový denník El País napríklad napísal, že "výsledok decembrových komunálnych volieb v Portugalsku odráža tiež krízu európskej ľavice, ktorá sfarbovala Európsku úniu dočervena". Kým donedávna ľavica dominovala Európskej rade, dnes stráca deň za dňom: Taliansko, Dánsko, Portugalsko, veľký otáznik visí nad Francúzskom - to všetko sú prvky veľkého zvratu doprava.
Socialistická rodina nedokázala využiť konjunktúru. V EÚ zrealizovala projekt eura - cieľ, ktorý si stanovili ešte predchádzajúce generácie pri moci. Nebola však schopná prísť s ničím novým vlastným. Aj keď na tieto slová možno odpovedať i tak, že problémy európskej ľavici nerobila klasická konzervatívna pravica, ale najmä pravicoví populisti, cynicky využívajúci xenofóbiu a vyvolávanie strachu z rozširovania Európskej únie a z prisťahovalectva. Tradičná pravica sa ťahá skôr do stredu, bližšie k osvedčeným politikám sociálnych demokracií. Otázky, ktoré nastolili výsledky komunálnych volieb v Portugalsku, sú zaujímavé aj pre krízou zmietanú slovenskú ľavicu. Tá hlavná z nich znie: Je možné presadiť zásady sociálnej spravodlivosti bez modernizácie krajiny, bez hlbokých reforiem vo všetkých oblastiach života slovenskej spoločnosti výrazne poznačenej negatívnymi dôsledkami majetkového prevratu, bez účinnej kontroly verejných financií a potlačenia korupcie, rezortizmu a parazitických skupinových záujmov, teda bez vytvorenia podmienok pre zdravý a trvalo udržateľný hospodársky rast?
