Reklama
Reklama

Fenomém elektronického podpisu

Prvého mája nadobudol účinnosť zákon o elektronickom podpise. Keby sme hľadali symboliku medzi Sviatkom práce a touto legislatívnou normou, určite by sme ju našli. Jej prijatím sa na Slovensku otvorila cesta k novým investíciám do elektronického obchodu (e-business) a významne pomôže rozvoju tvoriacej sa digitálnej ekonomiky.
Počet zobrazení: 1586

Prvého mája nadobudol účinnosť zákon o elektronickom podpise. Keby sme hľadali symboliku medzi Sviatkom práce a touto legislatívnou normou, určite by sme ju našli. Jej prijatím sa na Slovensku otvorila cesta k novým investíciám do elektronického obchodu (e-business) a významne pomôže rozvoju tvoriacej sa digitálnej ekonomiky.

Ako prvá banka u nás začala zložité bezpečnostné mechanizmy vytvorené týmto zákonom v týchto dňoch využívať Všeobecná úverová banka. Štandardy PKI (infraštruktúry verejného kľúča) sú základom pilotnej prevádzky nového homebankingu. Elektronický podpis budú môcť klienti banky použiť na podpisovanie všetkých transakcií, ktoré vyžadujú overenie identity klienta bankou.

Dva kľúče klientov

V praxi teda bude mať klient dva kľúče – súkromný a verejný, ktoré bude mať uložené na zvolenom médiu - napríklad na diskete alebo čipovej karte. Svoje transakcie, príkazy na úhradu, inkaso a podobne, bude podpisovať súkromným kľúčom. Banka si autentickosť tohto podpisu a integritu prenášaných informácií overí pomocou verejného kľúča, ktorý má k dispozícii.

Keď vtedajší americký prezident Bill Clinton v polovici roka 2000 v Kongresovej sále vo Philadelphii s veľkou pompou podpísal zákon o elektronickom podpise, urobil tak nielen „bežným“ spôsobom – perom, ale aj svojím elektronickým podpisom. Médiá vtedy konštatovali, že dlhoočakávaný zákon znamená revolúciu v elektronickom obchodovaní na internete. Na Slovensku je zatiaľ táto forma obchodovania iba v plienkach. Aj naša politická elita akoby si neuvedomovala význam tejto sféry.

Bez opory v štátnom rozpočte

Najnovším dôkazom, tak typickým pre našu krajinu, je skutočnosť, že Národnému bezpečnostnému úradu (NBÚ - kompetentný orgán štátnej správy vykonávajúci dozor nad dodržiavaním zákona, vydávajúci akreditácie certifikačným autoritám a podobne) chýba na zabezpečenie úloh vyplývajúcich zo zákona o elektronickom podpise sto miliónov korún. Minister financií František Hajnovič však musel konštatovať, že pre jeho rezort je to vysoká suma a bude sa o nej ešte rokovať. Nezabudol poznamenať, že bol opäť schválený zákon, ktorý nemá oporu v štátnom rozpočte. Možno si to ani neuvedomil, ale tým kritizuje svoju predchodkyňu Brigitu Schmögnerovú a súčasného kolegu, ministra hospodárstva Ľubomíra Haracha, ktorí svojho času boli za prípravu obidvoch zákonov zodpovední (Parlament síce schválil poslanecký návrh zákona o elektronickom podpise, no súčasne bol predložený aj vládny návrh.) Ak vláda v najbližších mesiacoch túto sumu pre NBÚ neuvoľní, elektronický podpis tento rok u nás plnohodnotne fungovať nebude, maximálne v podobe homebankingu a podobných služieb.

Žijeme časy, keď v novej maďarskej vláde je Kálmán Kovács ministrom informatiky a jeho socialisti mali rozvoj informačných technológií ako jednu z ústredných tém volebnej kampane. Podobnou prestížnou záležitosťou sa informačné technológie stali v Českej republike, kde by mal byť ministrom informatizácie Vladimír Mlynář. Bude informačná spoločnosť aj slovenskou volebnou, či aspoň povolebnou témou?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama