Moc verzus spravodlivosť

V Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov prebieha zápas o budúcu podobu medzinárodného práva. Otázkou je, či bude platiť pre všetkých rovnako, alebo bude funkciou politickej moci štátu.
Počet zobrazení: 864

V Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov prebieha zápas o budúcu podobu medzinárodného práva. Otázkou je, či bude platiť pre všetkých rovnako, alebo bude funkciou politickej moci štátu.

Slabinou medzinárodného práva bola vždy sankciovateľnosť. Akékoľvek úsilie vytvoriť nadnárodný orgán s právom rozhodovať o spravodlivosti, či nespravodlivosti konania štátov, narážal na jeden zo základných stavebných kameňov westfálskeho systému - suverenitu. Ukázalo sa to pri fungovaní Medzinárodného súdneho dvora vytvoreného v rámci systému OSN. Závisí od vôle štátov, či prijmú jeho jurisdikciu a podrobia sa rozsudku.

Dlhá cesta ku štatútu

Medzinárodne uznané normy neporušujú len štáty, ale i jednotlivci. Až do konca druhej svetovej vojny bolo úplne v kompetencii jednotlivých krajín súdiť ich. Bolo to súčasťou výlučnej sféry ich suverenity. Ale práve tragédia tejto vojny ukázala, že porušovanie základných práv je vecou, ktorá sa týka každého. Rozsudok medzinárodného tribunálu v Norimbergu vyhlásil, že „zločiny proti medzinárodnému právu sú páchané ľuďmi, nie abstraktnými entitami, a len potrestaním každého, kto takéto zločiny pácha, môžu byť presadené ustanovenia tohto práva“. Prepuknutie studenej vojny však krátku idylu zhody superveľmocí narušilo. Ovzdušie konfliktu a rozdielne záujmy prerušili na dlhší čas snahu o vytvorenie medzinárodného trestného súdneho dvora s univerzálnou pôsobnosťou. Štátne záujmy dostali prednosť pred univerzálnymi princípmi.

Koniec studenej vojny priniesol zdanlivo nové možnosti. Dúfalo sa, že zánikom ideologickej hranice deliacej svet na dva tábory, sa vytvorí systém, v ktorom budú všetky štáty súhlasiť so základnými pravidlami a potrebou účinne ich chrániť. Komisia pre prípravu Medzinárodného trestného tribunálu (MTT) obnovila činnosť v roku 1992. Krvavé konflikty v bývalej Juhoslávii a Rwande urýchlili jej činnosť a len podčiarkli potrebu existencie medzinárodného orgánu, ktorý by trestal vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Práca komisie vyvrcholila v roku 1998 konferenciou v Ríme, na ktorej prijali štatút MTT. Za hlasovalo 120 krajín, proti sedem - Spojené štáty, Čína, Irak, Izrael, Líbya, Katar a Jemen.

Načo potrebujeme osobitný súdny dvor?

Existuje niekoľko dôvodov, prečo je takýto orgán potrebný. Len možnosť súdiť všetkých páchateľov genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov na medzinárodnej úrovni vytvára podmienky pre dosiahnutie spravodlivosti pre všetkých. V opačnom prípade existuje nebezpečenstvo, že vinníkov bude politická moc chrániť, nie súdiť. Dôkazom za posledných 50 rokov je dlhý zoznam diktátorov a hromadných vrahov. Možnosť, že zločiny budú potrestané, aj keď orgány príslušného štátu nebudú chcieť, alebo nebudú môcť konať, pôsobí i ako hrozba pre potenciálnych páchateľov. Špirála násilia získava síce po vypuknutí konfliktu vlastnú dynamiku, no hrozba trestu môže zabrániť práve tomu prvému činu, ktorý to všetko spustí.

Ad hoc tribunály, aké sa vytvorili napríklad po druhej svetovej vojne v Norimbergu a Tokiu, či v 90. rokoch po konfliktoch v Rwande a Juhoslávii, nemôžu tieto funkcie napĺňať. Ich problémom je, že sú výberové a prípady dotýkajúce sa citlivých záujmov veľmocí ostanú nepotrestané. Spravodlivosť sa tak stáva právom mocných.

Napriek všetkým týmto dôvodom a ukončeniu konfrontácie superveľmocí sa podmienky pre celosvetovú spravodlivosť neukázali o nič priaznivejšie. Koniec studenej vojny neznamenal radikálnu prestavbu globálneho systému, len zmeny v pozíciách hráčov. Rozhodujúcou ostala moc.

Na konferencii v Ríme hlasovali Spojené štáty spolu s niektorými z krajín, ktorých režimy sami označujú za nespoľahlivé, či nedemokratické. Aj keď štatút Clintonova vláda neskôr podpísala, ratifikovaný nikdy nebol. Keď po ratifikácii šesťdesiatymi štátmi vstúpil do platnosti, nová vláda Georga W. Busha oznámila začiatkom mája 2002 stiahnutie svojho podpisu. Prečo sa vláda najdemokratickejšej z demokracií postavila, po boku s niektorými nedemokratickými krajinami, proti univerzálnej uplatniteľnosti pravidiel, ktoré vraj sama vyznáva?

Zvláštne kompromisy

Oficiálnym dôvodom je strach z „politického zneužitia“ tribunálu proti príslušníkom ozbrojených síl USA, slúžiacim v rámci mierových misií. No skutočný problém nespočíva v tom. Štatút obsahuje dostatočné záruky - nezávislý žalobca volený zmluvnými stranami, ktorý bude pred začatím vyšetrovania potrebovať autorizáciu panelom sudcov, či právo BR OSN zastaviť vyšetrovanie úplne na jeden rok. Okrem toho mnohí spojenci USA, členské krajiny NATO, ktorých vojaci sú rovnako v mierových misiách a ktorí sú rovnako neobľúbení a obviňovaní z neoimperializmu, štatút MTT nielenže podpísali, ale ich parlamenty aj potvrdili jeho záväznosť.

Podľa niektorých pozorovateľov je neochota podriadiť sa normám platným pre ostatných výrazom novej vlny amerického izolacionizmu, neochoty niesť „ťarchu zodpovednosti jedinej superveľmoci“. Diskusia v Bezpečnostnej rade však ukazuje niečo iné. Najprv Spojené štáty vydierali medzinárodné spoločenstvo stiahnutím svojich jednotiek z misie v Bosne. To by ohrozilo krehký mierový proces v najproblémovejšej oblasti Európy. Tým si vytvorili pozíciu pre rokovanie.

Navrhnutým „kompromisom“ malo byť, aby sa jurisdikcia štatútu MTT nevzťahovala na jednotky USA, prípadne aby BR OSN získala právomoc odďaľovať jeho konanie donekonečna. Oba „kompromisy“ skrývajú v sebe háčik. Medzinárodné dohody nemôžu byť menené inak ako mechanizmami, ktoré si na to samy určujú. Meniť status tribunálu teda neprislúcha Bezpečnostne rade, ale len zmluvným stranám dohody (a tou, mimochodom, Spojené štáty nie sú). Stalo by sa nebezpečným precedensom, keby BR OSN porušovala medzinárodné právo a menila svojvoľne znenie už raz uzatvorených dohôd. Naviac, akákoľvek takáto úprava by vytvárala dvojité pravidlá.

A o to práve ide. Cieľom zahraničnej politiky Washingtonu nie je stiahnuť sa, ale naopak, vytvoriť si širší priestor pre angažovanie sa vo svete. Priestor s inými, benevolentnejšími pravidlami, ako sú tie, platné pre ostatných. Po studenej vojne sa nezačala éra demokracie a spravodlivosti. Namiesto dvoch superveľmocí máme teraz jednu, a to v mnohom situáciu len komplikuje. Globálny jadrový konflikt hrozí omnoho menšej miere, no stratil sa i systém protiváh, ktorý bipolarita ponúkala.

Záujmy za maskou

Diskusia okolo štatútu MTT je len poslednou z udalostí ukazujúcich smer, ktorým sa vývoj globálneho systému uberá. Podobne ako budovanie americkej protiraketovej obrany, ktorá je dôkazom, že Spojené štáty nie sú ochotné rešpektovať zásadu rovnakých pravidiel pre všetkých. A ostatné z veľmocí sa k nim pridávajú. Po konflikte nastúpila spolupráca sledujúca až zarážajúco priehľadne záujmy elít.

Staré indické príslovie hovorí: Ak sa dva slony bijú, je to tráva, čo trpí. Ak sa dva slony milujú, opäť trpí iba tráva. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že za odmietnutím tribunálu stojí strach o osud „obyčajných“ amerických vojakov, ktorých by mohli súdiť v politicky motivovaných procesoch, „manipulovaných“ vôľou nedemokratických vlád. No v skutočnosti fakt, že americké vojenské vedenie nebude naďalej podliehať medzinárodnej kontrole, zvyšuje nebezpečenstvo toho, že jednotky sa nebudú nasadzovať tam, kde je ohrozená demokracia a ľudské práva, ale hospodárske záujmy USA. Veď, ako udalosti mnohokrát ukázali, rýchly či dodatočný súhlas Spojených národov postavených pred hotovú vec sa potom už získať dá.

Stáva sa už klasickým znakom súčasnosti, že v tejto politike našli USA spojencov v Rusku a najmä v Číne – v štátoch, ktorým sa často vyčíta nerešpektovanie demokratických princípov. Treba si všimnúť, že v globálnych otázkach má Washington čoraz bližšie k režimom s problematickým vzťahom k demokracii a ľudským právam ako k európskym spojencom. Ani tých nemožno v istých ohľadoch považovať za žiarivé príklady demokracie, no rozdiel oproti krajine ako Čína je napriek tomu viditeľný. Natíska sa teda otázka - je to pre zložité postavenie „osamelej superveľmoci“, alebo si to tak vyžadujú prioritné záujmy elít?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984