Ako minúť sto miliónov

Parlamentné voľby sa v roku 1998 vyznačovali zjednocujúcim fenoménom: volilo sa „proti niekomu“. Tie tohtoročné majú opäť vo svojom vienku podobné označenie - tentoraz sa však hlasuje „za niekoho“. Aspoň tak to tvrdí väčšina mimovládnych organizácií, ktoré i v tomto období podnecujú ľudí k vyššej účasti na voľbách.
Počet zobrazení: 1759

Parlamentné voľby sa v roku 1998 vyznačovali zjednocujúcim fenoménom: volilo sa „proti niekomu“. Tie tohtoročné majú opäť vo svojom vienku podobné označenie - tentoraz sa však hlasuje „za niekoho“. Aspoň tak to tvrdí väčšina mimovládnych organizácií, ktoré i v tomto období podnecujú ľudí k vyššej účasti na voľbách. Nebolo by na tom nič zlé, nepresved-čených a neinformovaných voličov je na Slo-vensku stále veľa. Kým pred štyrmi rokmi sa kampaň orientovala na prvovoličov a jej idea bola viac-menej jasná - čím viac ľudí pôjde voliť, tým menšie šance má HZDS, dnešná sa zameriava najmä na udržanie kurzu našich integračných ambícií. Ani strašiak menom Vladimír Mečiar však nie je celkom mimo hry, jeho návrat totiž evokuje, osobitne v zahraničí, boj o demokratický charakter štátu. „Mimo-vládky“ museli oproti minulým voľbám prehodnotiť aj svoju cieľovú skupinu - prvovoliči a druhovoliči obracajú totiž pozornosť na alternatívne strany a hnutia voči desaťročím overe-nému štandardu politického spektra. Ďalšou vi-diteľnou zmenou je fakt, že kým v roku 1998 sa tretí sektor zjednotil pod hlavičkou tzv. Ob-čianskej kampane OK´98, dnes viacero skupín vedie niekoľko nezávislých kampaní. Ba zdá sa, že za posledné týždne rastú ako huby po daždi, no ich projekty neladia vždy v rovnakom či aspoň podobnom tóne. Tvrdeniam, že o ich vzájomnej konkurencii nemôže byť ani reči, každá iniciatíva sa predsa usiluje osloviť inú skupinu obyvateľstva, uverí naozaj málokto. Najmä, ak tretí sektor dostal na to od zahraničných sponzorov okolo sto miliónov korún. Veď na dosiahnutie víťazstva demokratických síl nad Mečiarom v roku 198 stačilo mimovládnym organizáciám trikrát menej peňazí - 34,5 milióna. Kde sa „stratí“ oná stovka miliónov? Je to normálna suma? Predovšetkým ak porovnáme, že politická strana má zo zákona povolené minúť na volebnú kampaň len 12 miliónov. Otázka by nemala zmysel, ak by si tretí sektor nevytvoril okolo seba akúsi zvláštnu auru nepreniknuteľnosti, komunitu majúcu maniere elít, ktorá svoje okolie vníma dichotomickým pricípom „My a oni“ a v istých chvíľach nadobúda črty politického subjektu. Aj preto sa dá o dodržaní základného princípu kampane podporenej zahraničnými investíciami a o nadstraníckom charaktere projektov pochybovať. Uvidíme, či tvrdenia, že sto miliónov je vzhľadom na kapacity tretieho sektora a rozmanitosť i kvalitu projektov primeraná suma, obstoja aj potom, ako bude známy výsledok volieb. Zdá sa však, že strašiak Mečiar stúpa na cene.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984