Čo vám pri nákupe drogy nepovedia
Po prečítaní článku Voňavé tabu od Ivana Štefunka (SLOVO č. 29/2002) som takmer získal dojem, že je ťažko zdôvodniť škodlivosť marihuany pre spoločnosť, že nemá žiadne fyzické a len zanedbateľné psychické dôsledky, že droga je v podstate zlá iba vtedy, ak pre ňu niekto kradne a vraždí, a preto sa treba na marihuanu pozerať s dávkou tolerancie.
Všetky tieto tvrdenia boli podané bez akéhokoľvek odkazu na odbornú štúdiu. Myslím si, že bez konkrétnych faktov sa argumentovať nedá, a preto z množstva voľne prístupných štúdií (ako príklad uvediem – Zdravotné a psychologické následky užívania kanabisu, Behaviorálna tolerancia – je taký problém si niektorú z nich prečítať skôr, ako publikujem článok k problematike?) odpoviem na horeuvedené výroky výsledkami prehľadovej štúdie publikovanej v prestížnom všeobecno-medicínskom časopise The Lancet (Hall, W., Solowij, N.: Adverse effects of cannabis/Negatívne dôsledky kanabisu. The Lancet, 1998). Tam sa dajú nájsť i odkazy na ďalšie štúdie.
Popri fascinujúcom údaji o 45 kilogramoch marihuany potrebných na usmrtenie človeka Štefunko zabudol spomenúť, že stačí niekoľko gramov marihuany za volantom auta a človek môže zabiť napríklad okoloidúceho chodca. Užívanie marihuany totiž zhoršuje pozornosť a všeobecne mozgové funkcie ako myslenie, vnímanie či pamäť (Chait, Pierri, 1992). Vysoké dávky THC vyvolávajú zmätenosť, stratu pamäti, halucinácie (Chopra, Smith, 1974). Jedna moja známa mi vravela, ako pri prvom stretnutí s marihuanou počula nutkajúce hlasy vyzývajúce ju, aby vyskočila z okna.
Fajčenie marihuany zvyšuje riziko rakoviny pľúc (Fligiel a kol., 1997). Jej fajčenie u tehotných žien (či len pasívne dýchanie dymu) zvyšuje riziko defektov plodu, takéto dieťa má tendenciu mať nižšiu pôrodnú váhu, tendenciu k zhoršenej pamäti a pozornosti. Vzniká dokonca riziko leukémie (Robinson a kol., 1989).
Ľudia, ktorí sa dostanú prostredníctvom užívania marihuany do sféry ľudí s takýmto životným štýlom, získajú ľahší prístup i k priekupníkom tvrdých drog, droga sa pre nich stáva známou a bezpečnou. (Hall a kol., 1994, Fergusson, Horwood, 1997). Dievča, ktoré partia priviedla k fajčeniu marihuany, už potom bez väčšieho váhania zobralo cigaretu, v ktorej bolo, ako jej povedali, „niečo silnejšie“. Heroín sa spočiatku totiž môže tiež fajčiť. Existuje syndróm závislosti od marihuany. To, že nevzniká tak rýchlo ako napríklad pri heroíne, neznamená, že pred ním možno zatvoriť oči. U jej chronických užívateľov sa vyskytujú problémy prestať s užívaním, i keď im droga už prináša negatívne efekty (Stephens a kol., 1993).
Samozrejme, marihuana nie je taká nebezpečná ako napríklad kokaín. Avšak to neznamená, že je bezpečná. Zdá sa mi preto nezodpovedné podávať jednostranné informácie, čím autor pôvodného článku, hádam nevedomky, podráža nohy mnohým aktivistom, ktorí pracujú v drogovej prevencii. Cieľom ľavice by podľa mňa nemalo byť vytvárať podmienky na životný štýl s drogou. Hocaká droga je únik, náhrada riešenia problémov, apatia. I keď by mnohým takáto mladá generácia vyhovovala, dúfam, že mladým ľavičiarom nie.
