Najviac zaujal Jan Nedvěd

Keď sa povie Trenčín, každý si predstaví niečo iné. Aj keď si ho väčšina spája s hradom Matúša Čáka a pre ženy je to zasa mesto módy, sociológovia v ňom vidia baštu HZDS. Mladí môžu mať na vec iný názor – veď sa tu už päť rokov koná hudobný festival Pohoda.
Počet zobrazení: 1803

Keď sa povie Trenčín, každý si predstaví niečo iné. Aj keď si ho väčšina spája s hradom Matúša Čáka a pre ženy je to zasa mesto módy, sociológovia v ňom vidia baštu HZDS. Mladí môžu mať na vec iný názor – veď sa tu už päť rokov koná hudobný festival Pohoda.

Práve na tomto podujatí mala v júli Sociálnodemokratická alternatíva prostredníctvom svojich mládežníkov premiéru. Tí vtedy rozbúrili stojaté vody slovenského konzervativizmu provokujúcimi nálepkami, ktorými boli ,,pohoďáci“ oblepení. Všetci odchádzali spokojní. Mladí SDA so svojím úspechom, návštevníci festivalu s nálepkami s marihuanovým listom a aj novinári, ktorí dostali počas uhorkovej sezóny vďačnú tému. Bolo preto zaujímavé ísť sa pozrieť opäť do Trenčína, tentoraz už však na ,,dospelácky“ míting SDA a porovnávať.

Recept SDA

Pondelok má prívlastok modrý, lebo po víkende sa nám iba ťažko vracia späť do pracovného rytmu. Ten uplynulý, aspoň na námestí v Trenčíne, bol však väčšmi červený ako modrý. Celý priestor tu zaplavili sociálni demokrati. Načo chodiť do Londýna, pomyslel by si niekto pri pohľade na zvedavcov obdivujúcich doubledecker ,,Weissbus“. Mnohí využili príležitosť a rovno sa pri ňom zvečnili. Návštevníci mítingu mohli obdivovať aj mládežnícku ,,Redkvičku“ – starý harmonikový Ikarus vyzdobený pestrými grafitmi.

Dvaja moderátori vystupujú na pódium a míting sa začína. Politiku prirovnávajú ku kuchárskej knihe, lenže ,,nie každý vie, ako to má vyzerať. SDA vie recept a vie aj, ako to má vyzerať!“ zvolá mladík. Ten hlas mi je strašne povedomý. Odkiaľ ho poznám? No jasné, z Rádia B1! Všeobecné reči o sociálnodemokratických receptoch zo Západu ma až tak veľmi nezaujali. Pozorujem preto správanie ľudí naokolo. Pomedzi dav sa predierajú dievčence s propagačnými materiálmi. Dve päťdesiatničky si berú brožúrky s lídrom SDA Petrom Weissom a pýtajú si viac ,,aj pre kamarátky“.

Takí normálni ľudia...

Frázy sa skončili a prichádza Weiss. Kto by čakal, že začne rozprávať o politike, je na veľkom omyle. Moderátori ho predstavujú ,,ako normálneho človeka“. A tak sa dozvedáme, koľko váži a meria, že je 27 rokov ženatý, a že maratón zabehol za tri hodiny, dvadsať minút a tridsaťosem sekúnd. Samé dôležité informácie! Oči tých dvoch dám vedľa mňa žiara a hltajú každé slovo svojho idolu.

Dôchodca stojaci za mnou s ich nadšením nesúhlasí. Zjavne je na renegáta Weissa naštvaný: „Ten už mal dávno odísť. Dávno! Už vtedy, keď mu Jano Ľupták ušiel! Čo tu ešte vypráva? Takéto keci! To je len taký panák vyštafírovaný!“

Keď sa ho spýtam, načo sem teda prišiel, tak odvrkne: ,,No, zo zvedavosti.“ Peter Weiss napokon rozpráva čo-to aj o politike, konkrétne o Pakte zamestnanosti, ale iba veľmi skratkovito. Môj sused sa priznáva, že vždy volil SDĽ, ale v týchto voľbách bude voliť Smer, lebo ,,títo ostatní to všetko po...“. Milé dievčatá sa darmo usmievajú a núkajú mu plagátiky, už má vo všetkom jasno. Weissa vystrieda kapela Příbuzní. Spevák oznámi, že Honza Nedvěd bude hrať asi tak o hodinu. V časti publika tým vzbudí nevôľu. Aj z tohto je zrejmé, že dobrá polovica prišla na Nedvědov koncert, a nie na míting SDA.

Kapela dohrá a priestor dostáva Milan Ftáčnik. Ten síce povie niekoľko slov o školstve, ale opäť ho predstavujú ako ,,normálneho človeka“. Pomyslím si: A politik nie je normálny človek? No to sa už z reproduktorov nesú verše P. O. Hviezdoslava: ,,Pozdravujem vás lesy hory, z tej duše pozdravujem vás!“ Ak by Ftáčnik začvičil jogu, možno by to bol menší šok. Ale básnický prednes! To by čakal iba málokto. Exminister poukázal na svoju recitátorskú a divadelnícku minulosť. U ľudí to celkom zaberá. Môjho ufrflaného suseda však zaujme nová tvár SDA Erika Kvapilová, ktorá rozpráva o sociálnej politike. „Celkom dobre hovorí,“ skonštatuje hundroš. Isto mu polichotí, keď Kvapilová prizná, že je rodená Trenčanka. Spolu sa zasmejeme na červenej šatke, ktorú má uviazanú okolo krku: ,,Vyzerá jak pionierka.“

Nad Banskou Bystřicí je noc....

Vtom ma ktosi zozadu chytí za plece. ,,Vy ste redaktor?“ Keď prikývnem, rozhorčený pán pokračuje: ,,Šák sa len kuknite, čo to tu teraz robia! Včuleky musia vysýpať smetiaky, keď je míting!“ Naozaj, hluk, ktorý som zaregistroval už predtým, spôsobilo modré auto zberajúce smeti. ,,Ale ja vám poviem, to je natruc! To nariadil zástupca primátora, lebo je z HZDS!“ Po malej odmlke mi vydá rezolútne príkaz: ,,Máte foťák, tak to foťte!“ Šomrú aj ostatní, lebo popolnice veľmi buchocú.

Po pesničke od Přibuzných vytiahne SDA na pódium ďalší tromf – duo Kaiser a Meluš. Ľudová zábava sa môže začať. Niektoré ich vtipy sú predsa len ,,prituhá káva“ a aj keď sa väčšine od smiechu chveje bránica, niektorí sú dosť rozčarovaní. Takéto niečo od ,,modernej ľavicovej strany“ nečakali. Vtipkári skončia a napokon predstavujú všetkých lídrov z kandidátky SDA a po nich ľudí z trenčianskeho regiónu.

Prichádza vrchol mítingu – polhodinový koncert Jana Nedvěda. Námestie je plné a ľudia si spolu s folkovou legendou spievajú známe pesničky. Podvod, U stánků, Banská Bystrica... Keď si spomeniem na kampaň mladých, tak mám pocit, že s touto tu to nemá veľa spoločného. Otázka však zostáva, ktorá z nich je efektívnejšia.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984