Hnedý týždeň na Slovensku

Je až neuveriteľné, ako dnešní intelektuáli a novinári polemizujú o budúcej koalícii a jej zložení. Podľa nich je takmer istá. Stačilo sledovať minulý týždeň diskusiu v NR SR a bolo jasné, kto s kým koordinuje svoje kroky a kto s kým chystá budúcu spoluprácu. Formuje sa akoby hnedá koalícia.
Počet zobrazení: 2366

Je až neuveriteľné, ako dnešní intelektuáli a novinári polemizujú o budúcej koalícii a jej zložení. Podľa nich je takmer istá. Stačilo sledovať minulý týždeň diskusiu v NR SR a bolo jasné, kto s kým koordinuje svoje kroky a kto s kým chystá budúcu spoluprácu. Formuje sa akoby hnedá koalícia.

Odkedy sa KDH skonsolidovalo a určilo si nové vedenie, začalo dôsledne aplikovať programovú a mediálnu stratégiu typickú pre kresťanských demokratov. Na tom by nebolo nič zvláštne. Lenže ako to už na Slovensku chodí, máme prinajmenšom dve relevantné strany s "kresťanským" názvom a ďalší poltucet subjektov, ktoré ho majú aspoň v druhom riadku stanov.

KDH sa fundamentalizuje

Preto bolo z pohľadu KDH potrebné robiť všetky kroky radikálnejšie s jasným dôrazom na odlíšenie sa od ostatných a o prinavrátenie zašlej slávy tomuto ponovembrovému subjektu. Začalo sa to absurdným vyhlásením ministra Jána Čarnogurského, že dokým bude na svojom poste, tak sa tzv. registrované partnerstvo homosexuálov nebude na Slovensku aplikovať. Na onej tlačovke bol s ním psychiater, bývalý minister zdravotníctva a súčasný poslanec NR SR Alojz Rakús, ktorý tvrdil že vie liečiť homosexuálov. Napriek tomu, že Svetová zdravotnícka organizácia už pred desaťročiami vyňala homosexualitu zo zoznamu chorôb.

Neskôr KDH pokračovalo znovuotvorením témy interrupcií počas prijímania novely Ústavy. V období, keď na Slovensku klesá počet umelých prerušení tehotenstva a v tejto oblasti patríme k príkladom v celej Európe. Nasledovali "prosociálne" zákony všeobecne nazývane Veľký tresk, ktoré by o.i. znamenali vážne zásahy do hospodárskej stability štátu a všeobecne sa tento návrh považoval za nesystémový, ale oslovujúci krok. KDH pochopilo, na rozdiel od iných, že ak chce tradičná strana prežiť, musí sa modernizovať. Všetky svoje iniciatívy dôkladne obaľuje do marketingového pozlátka, vymyslí im zaujímavé meno a periodicky ich púšťa ako balóniky na majálese. Každý takýto balónik priniesol hnutiu nejaké tie bodíky a KDH sa stáva zaujímavým koaličným partnerom s viac ako ôsmimi percentami preferencií. Koaličným partnerom najmä pre HZDS-ĽS, ktoré si hľadá legitimizujúceho druha v budúcej vláde, ktorá už teraz straší amerických kongresmanov, centrálu NATO, ako aj rozličných vysokých predstaviteľov z EÚ. To, čo povedia z NATO, podľa vyjadrenia Čarnogurského v Klube nového SLOVA, KDH až tak netrápi. A keby aj, je presvedčený, že by jeho hnutie bolo za jasne stanovených podmienok dôveryhodným partnerom pre Západ, keby sa nachádzalo vo vláde s mečiarovcami.

Vykopávanie otvorených dvier

KDH však vo svojich krokoch pokračuje, a tu sa zdá, že prekračuje mieru. Jednak ďalšími návrhmi, napríklad Deklaráciou NR SR o zvrchovanosti členských štátov EÚ a štátov kandidujúcich na členstvo v tejto organizácii v kultúrno-etických otázkach, ako aj rétorikou sa usiluje svojej politike vtisnúť proslovenský imidž, ktorý hlasovaním o zvrchovanosti v roku 1992 stratilo. V zhode s HZDS-ĽS hrá na emócie obyvateľstva, ktoré iba nedávno nadobudlo suverenitu a dnes by ju malo akože strácať. Lenže, toto je už výmysel. EÚ nikdy nemala v ambícii zasahovať do kultúrnych či etnických vzťahov vo svojich členských krajinách, keďže tieto oblasti sú v súlade s princípom subsidiarity v plnej kompetencii národných orgánov. Ak však kresťanskí demokrati poukazujú na európske spoločenstvo, to je združené aj v inej organizácii ako je EÚ a tou je Rada Európy. V nej sa totiž uznáša o prehlbovaní ľudských práv, a oblasť sexuálnych či etnických práv do nich rozhodne patrí. Tam sme už dosť dlho plnoprávnym členom a KDH tam má dlhoročné zastúpenie v ich ideologickom klube Parlamentného zhromaždenia.

Keď sa teda toto hnutie hlási k "tradičným hodnotám a etickým princípom európskej civilizácie", ako sa to zdôrazňuje v spomínanej deklarácii, nech takisto sleduje aj vývin názorov, ktorý sa v Rade Európy odohráva medzi tradičnými kresťanskými demokratmi. V tejto polohe dnes návrhy KDH vyzerajú ako zbytočné strašenie občanov naším vstupom do EÚ, ktorá s týmto problémom nemá nič spoločné a voči ktorej majú Slováci našťastie zatiaľ veľkú dôveru. Napriek tomu však netreba s tým hazardovať. Dokument nakoniec parlament veľkou väčšinou schválil, keď zaň hlasovalo 60 poslancov, zdržalo sa 15 a proti bolo len 13 zástupcov, najmä z radov ľavice a niekoľko liberálov. Za návrh teda svorne hlasovali poslanci za HZDS-ĽS, KDH, nacionalisti a aj SDKÚ či konzervatívci z OKS, ktorí kopírujú posledné euroskeptické vyjadrenia zo Západu. Kto by chcel byť v koži predsedu NR SR Jozefa Migaša, ktorý bude tento kontraproduktívny a trápny dokument odovzdávať európskym predstaviteľom? Na jednej strane robíme kompromisy, ktoré by sme nemuseli, aby sme boli v rokovaniach s EÚ úspešní a rýchlejší, a zároveň si to pobabreme vykopnutím otvorených dvier.

Spiatočnícka koalícia a ľavica

Najzávažnejším problémom je však rétorika, ktorú KDH spoločne s HZDS-ĽS, SNS a PSNS používa. Nacionalizujúce výzvy koncom minulého týždňa vystriedali netolerantné a osočujúce vyjadrenia proti homosexuálom. Rokovalo sa o návrhu poslanca Milana Ištvána (SDĽ) o tzv. registrovanom partnerstve dvoch osôb rovnakého pohlavia. Vyjadrenia Petra Muránskeho (KDH), Víťazoslava Mórica (PSNS) či Michala Drobného (HZDS-ĽS) pripomínali diskusie z konca 19. storočia, keď sa rozvíjali rozličné sociáldarwinistické teórie o prežití silných a normálnych. Prejavy sa vôbec nelíšili od tých, ktoré dnes majú extrémni pravičiari Le Pen, Jörg Haider, Vladimir Žirinovski a ďalší predstavitelia "hnedého" resentimentu v Európe. Naši demokrati v parlamente ani nepripustili pokračovanie rozpravy, keďže za Rakúsov návrh, aby sa v nej nepokračovalo, hlasovalo viac ako 50 z prítomných 84 poslancov. Štruktúra hlasov bola veľmi podobná ako pri hlasovaní o deklarácii.

Dnes už začína byť jasné, kto je v tejto krajine spiatočnícky. Návrhy, ktoré sa budú do konca volebného obdobia stupňovať, prinesú ešte viac zhôd medzi nacionalistami a fundamentalistickými kresťanmi, ako by sa to ešte pred rokom zdalo. Návrhy o zatvorených obchodoch v nedeľu, protimaďarská rétorika, ako i udelenie štátneho vyznamenania funkcionárovi vojnového slovenského štátu sú toho dôkazom. Zdá sa, že tí, čo majú moderný náhľad na demokraciu, budú musieť kooperovať aj po ďalších voľbách. Koľko ich však bude a akú budú mať podporu, je otázka pre sklamaných voličov.

Zatiaľ čo sa formuje hnedá koalícia a predstavitelia demokratickej pravice sa usilujú vytvoriť akýsi pravicový blok (SDKÚ, SMK, ANO, DS), ktorého osud je doteraz nejasný, ľavica začala vytvárať platformy, no dvaja ľavičiari aj tak zostali mimo nich. Bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová a poslanec Peter Weiss totiž ohlásili svoj odchod z SDĽ. Dôvod: presadzovanie družstevnej demokracie predsedom ľavičiarov Pavlom Koncošom. Situácia v ľavom spektre je teda jasná: takmer nulapercentná SDSS, podľa jej vzoru klesajúce SDĽ a SOP a dvaja "voľní" poslanci. Tých už odmietol Smer Roberta Fica, no prichýliť by ich chceli niektorí sociálni demokrati. Nečudo, veď zatiaľ čo v SDĽ vraj pre exministerku preferencie klesali, v SDSS už nemá čo klesať. Na druhej strane treba vyzdvihnúť Koncošovu férovosť, ktorý sa nechystá navrhnúť odvolanie Weissa z pozície predsedu Zahraničného výboru NR SR a z funkcie vedúceho delegácie PZ Rady Európy. Keď rady SDĽ opúšťal Fico, musel sa porúčať aj z pozície v Rade Európy, z ktorej ho práve vtedy vystrnadil Weiss. No viac menej sme si už zvykli, že vysoké pozície dnes v parlamente zastávajú aj predstavitelia strán, ktorých v roku 1998 nik nevolil. Ktovie, či im o niekoľko mesiacov prídeme vôbec na meno.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984