Etika v súlade s logikou

Spisovný jazyk Slovákov je štandardný vyspelý európsky jazyk, ktorý plní všetky dôležité funkcie. Plní komunikačnú, národno-reprezentatívnu a integračnú funkciu, uvádza v úvode svojej najnovšej knihy profesorka Marcela Gbúrová. Názory na význam jazyka môžu byť rozdielne, ale je isté, že aktéri národotvorných procesov využívali jazyk nielen ako komunikačný prostriedok, ale aj ako identifikačný kód, nástroj národnej mobilizácie.
Počet zobrazení: 2022
recenzia.jpg

Pre väčšinu vzdelancov v 19. storočí bolo nepredstaviteľné, aby jednotný národ, či národný štát nebol jazykovo zjednotený. Požiadavky a postoje k jazyku boli vždy súčasťou národno-politickej otázky, čo sa nemohlo neodraziť vo vzťahu k spisovnej slovenčine.

Jazyk a národnoštátne záujmy
 
Zaobchádzanie so spisovnou slovenčinou je v súlade s národnoštátnymi záujmami Slovenska. Jazykový program národných dejín má stále politický a kultúrny význam. Stále je to, či sa to už niekomu páči, alebo nie, zápas, v ktorom sa prejavujú historické dôsledky vo vývoji mentality či vo vývoji kultúry štátneho národa.
Domnievam sa, že sa Gbúrovej podarilo v tejto práci zreteľne ukázať, prečo jazykový program mal a stále má dôležitú úlohu aj v dnešnej Európe. Politická situácia na tzv. starom kontinente je stále vo vývoji, v blízkej budúcnosti sa už pravdepodobne ukáže, akým smerom sa bude uberať.
Smer k Európe národov by znamenal rizikový faktor s možnými dôsledkami, ktoré by viedli až k renesancii etnizujúcich koncepcií usporiadania celého svetadiela. Vznikol by priestor, ktorý by mohol ukončiť integráciu európskeho politického spoločenstva.
Knižná práca Marcely Gbúrovej sa preto musela venovať aj histórii politických zápasov slovenskej národotvornej elity o jazykovú, kultúrnu a politickú modernizáciu nášho národa, ktorej vyvrcholením bol vznik Slovenskej republiky v roku 1993. Aj rané predspisovné obdobie slovenských dejín spojenej so zrodom kresťanskej identity, zakotvenej v preambule slovenskej ústavy, aj mladšie predspisovné obdobie, ktoré sa končí 18. storočím, ukazujú, že predpoklady vznikania a príčiny utvárania moderných európskych národov nie sú dielom náhody.
Aj keď osnovateľom prvej normy spisovného jazyka na Slovensku bol Anton Bernolák, najdôležitejšou etapou vo vývoji spisovnej slovenčiny bolo štúrovské obdobie. Najmä Ľudovít Štúr rozvinul problematiku jazykovo-kultúrnej modernizácie slovenskej pospolitosti, čím vytvoril predpoklady na jej duchovno-kultúrny a štátno-politický rozvoj.
 
Plody nacionalizmu?
 
Vnútorná diferenciácia procesu, ktorý Gbúrová sleduje, sa pohybuje od obrany a oslavy jazyka, k jeho kodifikácii a napokon k intelektualizácii. Dobové polemiky boli dramatické a do roku 1918 prešli ešte dvoma fázami: reformným a matičným obdobím.
Vznik Československa znamenal pre vývin spisovnej slovenčiny kvalitatívne novú etapu vývoja. Spisovná slovenčina sa stala štátnym jazykom. Negatívnym javom bola revitalizovaná teória ešte z čias štúrovcov, sformulovaná niektorými kruhmi najmä v Prahe, podľa ktorej sa slovenčina mohla uplatniť v umeleckej literatúre, ale nie v odbornej komunikácii.
V tejto súvislosti sa žiada podotknúť, že moderné národy, ich vznik, nie sú dôsledkom náhody, či „plodom nacionalizmu“. Vznikajú v dôsledku objektívnych a mobilizačných, to znamená na želaní „nacionalistov“ nezávislých skutočností.
Národnú identitu si nebolo možné vymyslieť nezávisle od historických, politických, sociálnych a kultúrnych podmienok. Túto myšlienku napríklad zdôrazňuje český historik Miroslav Hroch. Nezdar čechoslovakizmu, škandinavizmu, či juhoslavizmu a dnešné ťažkosti Belgicka sú toho dokladom.
Túto fázu vývoja spisovnej slovenčiny skúma autorka publikácie etapovite až po rok 1993. Pre vedecký výskum slovenského jazyka malo veľký význam založenie Jazykovedného ústavu SAVU v roku 1943 v Bratislave, od roku 1966 premenovaný na Jazykovedný ústav SAV Ľ. Štúra.
Politické udalosti rokov 1968 a 1969 znamenali zmenu kurzu na národno-emancipačný, ktorého nositeľom bol predovšetkým Alexander Dubček. V atmosfére normalizácie sme boli svedkami mocenských zásahov, ktoré sa nevyhli ani oblasti jazykovej kultúry na Slovensku. Rozpad komunistickej ideológie a rozvoj demokracie nastolili otázku dominantných kritérií pre politiku identity, pre národný štát a európsku integráciu.
Snahy po štátno-politickom zavŕšení etnicko-emancipačného úsilia slovenského národa predpokladali zhodu národnej, kultúrnej a politickej jednotky. Z hľadiska politického myslenia išlo o nacionálny demokratizmus, o politické vnímanie pojmu slovenskosti ako národnej identity a národnej dejinotvornej subjektivity (s. 118).
Po voľbách roku 1992 sa ukázalo, že problémy „jazykovedného“ charakteru strácajú na význame. Udiali sa zásadné politické zmeny v slovensko-českých vzťahoch. Vznikom samostatnej Slovenskej republiky sa otvoril priestor na principiálne odlišné riešenie slovensko-českých vzťahov ako to bolo počas spoločného štátu.
Marcela Gbúrová v záverečnej časti práce sleduje osud štátneho jazyka v rámci procesov súčasnej eurointegračnej modernity, ktorá je výsledkom mnohých sociálnych, duchovných a politických interakcií, ktoré sprevádzali slovenský národ na jeho ceste od nepolitickej určenosti slovenskej národnej identity ako prirodzenej jazykovej komunity s nárokom na zachovanie a rozvoj svojho kultúrneho svojrázu po politické spoločenstvo, ktoré dosiahlo svoju štátnu suverenitu a stalo sa rovnoprávnym členom európskeho spoločenstva (s. 122).
Prílohou knihy je Zákon o štátnom jazyku SR (úplné znenie účinné od 1. septembra 2009), preložený do anglického a maďarského jazyka, ako aj Zásady vlády Slovenskej republiky k zákonu o štátnom jazyku, zároveň v anglickom a maďarskom jazyku.
K pozoruhodnej politologicko-historickej analýze práce M. Gbúrovej, ktorá je určená nielen akademickej verejnosti na Slovensku, ale aj širokej verejnosti sa žiada dodať ešte krátka poznámka: Odborne fundovaná a logicky konzistentná práca autorky ukazuje jej ľudský a etický rozmer. Logika a etika si podali ruky.
 
Autor je politológ
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984