Ako psíček a mačička piekli tortu

Pravicová koalícia sa nevie zhodnúť na úprave daní. Na tom nie je nič prekvapivé.
Počet zobrazení: 3740
ako psicek a macicka.jpg

Skôr je zaujímavé sledovať meniace sa stanoviská a kroky jednotlivých politikov. Napríklad ťažký pravičiar Ivan Mikloš, ktorý sa roky odvoláva na podporu malých a stredných podnikateľov, chystá zrušenie daňových výnimiek, ktoré tvrdo pocítia práve živnostníci a drobní podnikatelia. Nehovoriac o autoroch, umelcoch a spisovateľoch. Ale keďže na vedu a umenie slovenská vláda vynakladá také „bombastické“ zdroje, kto by sa na Mikloša hneval?

 Trestajú malých a stredných podnikateľov

 Bez irónie: minister financií sa rozhodol „trestať“ malých podnikateľov, aby sme použili klasické pravicové zaklínadlo v diskusii o daniach. To len dokazuje, že pravicová politika v jeho podaní nemá za cieľ pomáhať strednej vrstve, ale skôr veľkým korporáciám a najbohatším zložkám spoločnosti. Mikloš iba potvrdzuje, že nie je len ťažký, ale ultraťažký pravičiar.

Horšie to má Iveta Radičová. Tá sa v poslednom čase hrá na „sociálnu spasiteľku národa“ a oháňa sa ľavicovými klasikmi, počnúc Josephom Stiglitzom, končiac Amartyom Senom. V téme daní však odrazu opäť stojí pevnými nohami na klasických pravicových pozíciách. Podľa pravice totiž nie je spravodlivé zdaňovať prácu, lepšie je zdaňovať spotrebu.

Toto presvedčenie má korene v protestantskom náboženstve (nie náhodou tvrdil Max Weber, že na protestantskej etike stojí celý kapitalizmus), v rámci ktorej sa práca hodnotí kladne, zatiaľ čo spotreba záporne. A ako dodáva Radičová, človek sa predsa vždy môže rozhodnúť, či si niečo kúpi, alebo nie.

Problém spočíva v tom, že človek sa rozhodnúť môže iba v klasicky formálnom zmysle, v akom liberálne ideológie používajú pojem „sloboda“. Použiť možno dramatický príklad: nemusím si kúpiť chlieb, môžem aj umrieť od hladu. Lenže väčšina ľudí si isté veci jednoducho kupovať musí, aby si udržala dôstojnú životnú úroveň.

To, o čom hovorí Radičová, možno platí pre kúpu nového auta alebo LCD televízora, nie však pre bežnú spotrebu. Ak by chcela doviesť svoju úvahu do dôsledkov, uvažovala by skôr o zavedení dane z luxusnej spotreby. Keď však premiérka hovorí o paušálnom zvýšení dane z pridanej hodnoty, musí vedieť, že efekty tejto dane najviac dopadnú na chudobných ľudí.

 Boháč sa vyššej DPH môže vyhnúť

 DPH má z definície regresívne konzekvencie, pretože (ako sa dá dočítať v ktorejkoľvek ekonomickej učebnici) sklon k spotrebe s rastom príjmov zákonite klesá. Ak niekto zarába tristo eur, väčšinu príjmu spotrebuje na základné potreby, ktoré si chtiac-nechtiac musí kúpiť. Pri vyššej DPH samozrejme drahšie. Ak niekto zarába tritisíc eur, základné potreby si uspokojí aj za tristo eur, zvyšok mu ostane na úspory či na rozmary. Bohatý človek sa spotrebe za vyššiu DPH vyhnúť môže, chudobný nie. A preto je jej zvyšovanie asociálne, čo Radičová, samozrejme, veľmi dobre vie.

Na jej stanovisku k úprave daní nie je nič prekvapivé. Je pravičiarkou, a preto sú jej postoje pochopiteľné. V súvislosti premiérkinho ľavicového PR, ktoré tak prácne buduje v posledných mesiacoch, sa však jej vyjadreniam rozumie ťažšie. Naša pravo-ľavá predsedníčka vlády čoraz viac začína pripomínať tortu, ktorú piekli psíček a mačička zo známej Čapkovej rozprávky. Nahádzali do nej všetky dobroty a vznikol z toho maglajz. Zdá sa, že nová premiérka má maglajzy rada.

Autor je politológ

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984