Reklama
Reklama

Imunita môže byť aj užitočná

Imunita nemusí byť vždy výhodou. Jej účelom nie je uľahčiť život poslancov či sudcov, ale zabezpečiť funkčnosť zastupiteľského zboru a justície.
Počet zobrazení: 1116
imunita_komentare.jpg

Ak sa prokurátor dopustí činu majúceho znaky priestupku, tak voči nemu začne disciplinárne konanie v rámci systému prokuratúry. Namiesto pokuty za dopravný priestupok, ktorej zaplatením by bola pre neho vec vybavená, sa tak bude jeho priestupok analyzovať a hodnotiť na pracovisku a okrem zaplatenia pokuty môže mať dôsledky aj pre jeho služobný postup.

Ochrana pred zneužitím práva

Imunita nemusí byť vždy výhodou. Jej účelom nie je uľahčiť život poslancov či sudcov, ale zabezpečiť funkčnosť zastupiteľského zboru a justície. Má poskytnúť ochranu pred zneužitím prostriedkov trestného práva voči osobám, ktoré prijímajú významné a citlivé rozhodnutia, neraz nepríjemné pre výkonnú moc, vrátane polície.
Niekedy uprednostňuje nerušenú činnosť zastupiteľského zboru a súdnictva pred výkonom spravodlivosti voči poslancovi alebo sudcovi v konkrétnom prípade.
Ústavný súd pokladal za základné kritérium pre udelenie súhlasu s trestným stíhaním sudcu, či v danom prípade existuje dôvodné podozrenie, že má byť postihnutý v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou.
Vždy možno diskutovať o podobe a rozsahu imunity. Vždy sa nájdu prípady vyvolávajúce dojem jej zneužitia, ale neraz sa zabúda, ako vo veci bývalého poslanca Kvorku, že ide o odklad a nie o záver prípadu. Nezaslúženú pozornosť vzbudzuje problematická zvláštna úprava zodpovednosti poslancov priestupky. Pre fungovanie parlamentu ide o okrajový problém riešiteľný podobne ako u prokurátorov zverením priestupkového konania orgánu Národnej rady SR a podrobnou úpravou možnosti zastavenia poslanca v deň rokovania orgánu parlamentu, ktorého je členom.

Nepotrebný prežitok z minulosti?

Zastupiteľská demokracia na Slovensku už dve desaťročia funguje s určitým modelom imunity a prípady vzbudzujúce podozrenie pokusu zneužitia trestného stíhania voči poslancovi alebo sudcovi sú našťastie spočítateľné na prstoch jednej ruky. Aj preto sa zdá byť imunita nepotrebným prežitkom z minulých storočí, ktorý narúša rovnosť občanov pred zákonom. Možno však len špekulovať o otázke či relatívne pokojné fungovanie parlamentu nebolo umožnené aj imunitou jeho členov, ktorí pracovali bez obáv z nevôle výkonnej moci.
Zvlášť pre opozičných poslancov môže byť imunita dôležitá. Ak by aj bola z veľkej časti postrádateľným reliktom, tak nemá skoro žiadne negatívne dôsledky. Podarilo sa však z nej spraviť tému znevažujúcu zastupiteľský zbor a odvádzajúcu pozornosť od nebezpečného presunu prijímania významných rozhodnutí z parlamentu do iných, neraz súkromných alebo „nadnárodných“ grémií.
Diskusia o imunite pripomína hru ne jednu bránku. Volanie po jej obmedzení a kritika sú všadeprítomné. Aj v odborných úvahách prevažujú názory proti nej. Zmena časov a pomerov, ktorá býva argumentom proti imunite, ale nastoľuje aj otázku jej nezanedbateľného rozšírenia.
Asi jedinou časťou poslaneckej imunity, ktorej zachovanie sa nespochybňuje, je trestnoprávna indemnita za hlasovanie a výroky pri výkone poslaneckej funkcie alebo aspoň na pôde parlamentu. Ináč vyjadrené, poslanec nie je trestne stíhateľný za hlasovanie a za to, čo povie na zasadnutí orgánov parlamentu. Toto jadro imunity je nevyhnutné pre poslaneckú diskusiu a tým aj pre prácu parlamentu hodného svojho mena. Poslanec však je plne civilnoprávne zodpovedný za všetko, čo povie pri výkone svojej funkcie včítane výrokov prednesených v orgánoch Národnej rady SR.

Poslanec a záujmy súkromnej moci

Časy a pomery sa menia. Poslanec potrebuje ochranu nielen, ba asi ani nie hlavne pred výkonnou mocou, ale pred významnými subjektmi súkromnej moci. Ak sa vystúpenie poslanca na pléne alebo vo výbore NR SR dotkne ekonomických záujmov obchodnej spoločnosti alebo povesti podnikateľa, tak sa dotknutá firma či osoba môžu domáhať napríklad náhrady škody alebo súdneho zákazu pokračovania v takýchto výrokoch.
Verejný záujem na otvorenej a ničím nehatenej diskusii na pôde parlamentu by mal prevážiť nad prípadnou ochranou súkromných záujmov. Doterajšia skúsenosť nenaznačuje zneužívanie parlamentnej tribúny na ohováranie osobných nepriateľov, ale vedomie hrozby civilnej žaloby občas brzdí kritiku adresovanú mimo orgánov verejnej moci.
Presvedčivé argumenty v prospech rozšírenia imunity o vylúčenie civilných žalôb za výroky v orgánoch parlamentu predniesol na nezaslúžene zabudnutom seminári o imunite usporiadanom Národnou radou SR začiatkom minulého volebného obdobia bývalý sudca Ústavného súdu JUDr. Ján Drgonec, DrSc.
Takéto rozšírenie imunity by nastolilo otázku ochrany subjektov dotknutých parlamentným vystúpením. Riešenie by bolo možné hľadať priznaním práva na písomnú odpoveď, ktorá by sa doručila poslancom prítomným na zasadnutí orgánu, kde bol prednesený sporný výrok.

Hádam nechceme oslabiť parlament

Potreba súkromnoprávnej imunity za výroky pri výkone funkcie sa asi netýka sudcov všeobecných súdov, lebo tí vystupujú ako štátny orgán alebo ako jeho súčasť. A teda zodpovednosť za ich výroky tu znáša štát, asi okrem zjavných excesov.
Obmedzenie imunity poslancov a sudcov by bolo populárne, ale nikomu by neprospelo a nič by nevyriešilo. Oslabilo by však Národnú radu SR, ktorá je priamo volená občanmi, i postavenie sudcov voči polícii a prokuratúre, o návrhoch ktorých rozhodujú.
Parlament sa na Slovensku nestal miestom, kde by sa páchatelia skrývali pred trestným stíhaním. Ak účelom diskusie o imunite nie sú len popularita diskutérov a tlak na zastupiteľský zbor, tak do nej treba zahrnúť aj rozšírenie imunity o vylúčenie možnosti civilných žalôb za výroky v orgánoch parlamentu.

Autor pôsobí na Ústave štátu a práva SAV

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama