Ľudstvo už žije na dlh
Z hľadiska parametrov biosféry našej planéty ako celku ešte donedávna žilo ľudstvo pomerne skromne. Celková spotreba zdrojov bola spočiatku takmer nebadateľná, emisie plynov z horiacich polien neveľké, preto sa príroda ľahko vyrovnala s takými výpadkami. No v ére vedecko-technického pokroku sa situácia podstatne zmenila.
Vyčerpané limity na rok 2010
Odborníci z ekologickej organizácie Global Footprint Network (GFN), ktorí celé roky analyzujú vplyv ľudského faktora na životné prostredie, došli nedávno k nepotešujúcemu záveru: 21. augusta ľudstvo spotrebuje zostatok ročnej normy zdrojov, ktoré možno zo Zeme vyťažiť bez škôd pre našu planétu.
Do stanovenia tohto dátumu, ktorý dostal pomenovanie Earth Overshoot Day (Deň zemského presahu), vstupujú údaje o spôsobilosti atmosféry obnoviť rovnováhu kyslíka a uhľovodíkových plynov, u pôdy zasa doplnenie na potravinovú výživu spotrebovaného rastlinstva. Takéto výpočty sa robia každoročne a porovnávajú sa s bežnou spotrebou nenásytného ľudstva.
Ukazuje sa, že sme k tomuto dátumu úplne vyčerpali prípustný limit pre rok 2010. Týka sa to napríklad spotreby pitnej vody - veď jej určitá časť musí ostať, aby sa vodojemy mohli ustavične dopĺňať. Okrem toho, už sa spotrebovali prípustné objemy trávy na pastviskách, priemyselne spracovávaných rýb, dary lesa... Mimochodom, ako vo svojich výpočtoch poukazujú špecialisti, vyčerpali sme celý použiteľný priestor, ktorý - v súlade s údajmi - je dovolené v tomto roku využívať na skladovanie odpadov.
Najviac spotrebujú Američania
Podľa výpočtov GFN pre uspokojenie terajších potrieb ľudstva je nevyhnutná planéta poldruhakrát väčšia ako Zem. Pričom najviac mrhajú prírodnými zdrojmi Američania. Ak by úroveň spotreby všetkých bola rovnaká, ako u obyvateľov USA, ľudstvo by potrebovalo priestor štyri razy väčšej planéty než je Zem. Priemerný Američan potrebuje 9 hektárov priestoru, aby pravidelne uspokojoval svoje potreby. Priemerný Rus či Nemec po 4,5 hektára.
Číňania a Indovia spotrebovávajú len nevyhnutné a ponechávajú tak vyše polovice zdrojov planéty k dispozícii iným. Tak vlastne 80 percent štátov žije na dlh voči prírode, pričom spotrebujú viac, než sú spôsobilé na svojich územiach vyprodukovať. V dôsledku toho sa zdroje dovážajú spoza hraníc, pustošia sa iné územia, znečisťuje sa vzduch a voda.
Ako upozorňuje GFN, treba vyhlásiť na zvyšok tohto roka ekologický bankrot ľudstva. No keďže zastaviť sa nemožno a alternatívy sa nerealizujú, ľudia budú riešiť problém tak, že zmenu prenechajú svojim vnukom, čiže odkladajú riešenie celej záležistosti do budúcnosti.
Nejesť veľa mäsa, do práce metrom
„Budeme čerpať vody, ktoré tečú v podzemných vrstvách, aj keď tie sa nestíhajú dopĺňať dažďami. Budeme rozširovať pastviská pre stáda dobytka, obetujúc polia a lúky v prospech pustatiny. Spustošíme moria a rieky pri love viac rýb a morských produktov, ako dovoľuje jestvujúci spracovateľský priemysel. Budeme musieť každú minútu obetovať lesné porasty, rovnajúce sa ploche 65 futbalových ihrísk. Ale to ešte nie je všetko!“ konštatujú odborníci.
Podľa nich budeme posilňovať skleníkový efekt, kým definitívne nezachváti atmosféru. A bude čoraz silnejšie ovplyvňovať klímu našej planéty a spôsobovať suchá či horúčavy, striedané neľútostnými mrazmi, a budú napomáhať vzniku ešte častejších povodní a požiarov.
Akú stopu môže do tohto procesu vniesť každý z nás? Aby sme zmiernili škody, spôsobované životnému prostrediu ľuďmi, možno by sme mali začať od maličkostí: jesť menej mäsa, nejazdiť autami, ale na bicykloch či metrom. Usilujme sa využívať obnoviteľné zdroje energie!
(Ruský denník Pravda, 21. august 2010. Vybral a preložil Viliam Roth)
