Korpokracia alebo Päť krokov k svetlejším zajtrajškom

Pravica konečne prišla na to, ako vyriešiť všetky problémy demokratického štátu. Spravovanie štátu jednoducho prenechá na súkromné korporácie. Bez okolkov, bez zastierania.
Počet zobrazení: 1404
SLOVO-FOTO www tdbimg com_small.jpg

Juj, ale nám bude sveta žiť! Len aby sa to podarilo. Všetko nasvedčuje tomu, že to vyjde. Len treba vedieť, ako na to.

Krok prvý – ideologická manipulácia

Najprv treba v spoločnosti vytvoriť ilúziu, že štát je zlý vlastník, zlý regulátor, zlý správca, zlý kontrolór. A že všetko na svete lepšie spravujú a kontroluje trh a nadnárodné koncerny. Aby ľudkovia uverili, treba ich pár rokov dôsledne masírovať. Na to sú ako stvorené masmédiá. Práve tie masmédiá, ktoré vlastnia súkromné nadnárodné koncerny. Zhodou okolností sa vďaka nim a ich jednostrannej kampani dostane k moci pravicová vláda, ktorá hneď po voľbách začne odstraňovať zdroj všetkého zla – štát.

 

Krok druhý – okupácia politiky

Lenže štát nemožno len tak zrušiť. Niekto predsa musí vládnuť. Že bežní ľudia? Kdeže! Načo sa namáhať s demokraciou, keď našej pravici náramne vyhovuje plutokracia. Plutokracia – rozumej „vláda bohatých“. Ale nie hocijakých bohatých. Nemáme na mysli vášho suseda z paneláku, ktorý si (nespratník!) kúpil predvčerom nové auto. Máme na mysli hŕstku najvplyvnejších multimilionárov, ktorí vlastnia a kontrolujú nadnárodné korporácie, penzijné fondy, koncerny a veľké obchodné siete. Len títo „vyvolení“ majú dosť vplyvu a peňazí na to, aby si kúpili všetkých a všetko, vrátane štátu. Vlastnia médiá, kontrolujú mestskú inteligenciu, ovládajú spoločenský život. A, samozrejme, aj politiku. V tej im najväčšiu radosť robia zarytí neoliberáli, ktorí – či už pre nedostatok vzdelania alebo nedostatok charakteru – majú rovnaký záujem ako oni: prenechať štát napospas korporáciám. Stačí ich posunúť do vlády a hra sa môže začať.

 

Krok tretí – anexia štátu

Ako sa to začína? Do vlády sú dosadení významní podnikatelia, ktorých jediným záujmom je všetko sprivatizovať, liberalizovať, deregulovať. Samozrejme, na svoje si prídu aj „nezávislí“ analytici, ktorým sa roky darilo presviedčať verejnosť, že štát je zlo, ktoré treba nemilosrdne likvidovať. Za svoje služby „vlasti“ dostanú cukríček: posadia ich na tajomnícke pozície, prípadne na miesta poslancov do parlamentu. Nemožno zabudnúť ani na pýchu našej demokracie, na nezávislých novinárov. Aj tí „nestranne“ bojovali proti štátu a jeho zásahom do ekonomiky. Aj oni si zaslúžia miesta vo vláde.
Karty sú rozdané ozaj nádherne, akurát občanom to príliš nevonia. Čo s tým? Na čelo toho všetkého treba postaviť profesorku, ktorá sa na ľudí bude zoširoka usmievať, hladkať ich ľúbeznými rečičkami, rozdávať sľuby a tváriť sa bezúhonne.

 

Krok štvrtý – neoliberalizmus v praxi

Ako to pokračuje? Napríklad tak, že regulačný úrad energetických odvetví bude –s posvätením vlády – kontrolovať osoba z plynárenského monopolu.. Veď ako môže štát najlepšie kontrolovať tvorbu cien súkromného monopolu? No predsa tak, že regulačný úrad bude riadiť osoba z tohto monopolu. Napokon, keď môžu korporácie nepriamo kontrolovať vládu či parlament, prečo by nemohli priamo kontrolovať regulačné úrady? Takto sa postupne „vykastrujú“ všetky štátne úrady, všetky kontrolné mechanizmy, všetky inštitúcie, všetky zákony. A aby náhodou štátni úradníci nerobil svoju robotu kvalitne, zoberieme im desať percent z príjmov a pohrozíme veľkými čistkami. Nech si nemyslia, že budú ohrozovať voľný trh!
Čo ďalej? Zrušia sa všetky garancie, ktoré chránili peniaze občanov v súkromných penzijných fondoch, ktoré potom môžu, tak ako predtým, enormne bohatnúť. Že na úkor budúcich dôchodkov občanov? No a čo! Súkromné korporácie v zdravotníctve onedlho zasa dostanú možnosť tvoriť si miliardové zisky z povinných platieb pacientov. Čo na tom, že na úkor ich zdravia? Aby si zamestnanci nemysleli, že majú nejaké práva, Zákonník práce sa upraví tak, že zamestnanci budú plne vydaní na milosť či nemilosť zamestnávateľov. Len občanom nenechať žiadne sociálne istoty a garancie. A keby sa niekomu málilo, zdvihne sa daň z pridanej hodnoty (veď ju zaplatia spotrebitelia, nie korporácie), malým podnikateľom sa zoberú všetky výhody (aby korporácie nebodaj nemuseli čeliť priveľkej konkurencii zo strany malých obchodíkov), štát sa zbaví všetkých kontrolných, regulačných a intervenčných ekonomických nástrojov, odbory sa označia za triedneho nepriateľa a ľavica za satana, ktorý nás chce všetkých strhnúť do komunistického pekla.

           

Krok piaty – korporátna totalita

Ako sa to celé skončí? Tak ako v mnohých „banánových“ štátoch strednej Ameriky v minulom storočí. Vládnuť nám budú všemocné korporácie za asistencie ľudí nastrčených do vlády a parlamentu, do médií a občianskych združení, súdnictva a polície. Občanom nezostanú nijaké sociálne istoty, nijaké práva, nijaké skutočné slobody. A keby sa náhodou tieto „svetlejšie zajtrajšky“, ktoré nám prináša korpokracia, odvážili spochybňovať, treba ich označiť za bláznov, mediálne zosmiešniť, vyhodiť z práce, zastrašiť a spacifikovať. Samozrejme – v mene slobody a demokracie! Nech sa má George Orwell prečo obracať v hrobe.
Vitajte vo svete korpokracie! Nech žijú nadnárodné korporácie! Nech žije minimálny štát! Nech žije trh! Nech umrie štát! Nech umrie zlá regulácia, zlá kontrola, zlé prerozdeľovanie, zlá solidarita! S korporáciami na večné časy! Amen!

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984