Diaľnica cez Bystricu alebo Maďarsko?
Termínov dobudovania diaľničnej siete medzi dvoma najväčšími mestami na Slovensku bolo už niekoľko. Počnúc Vladimírom Mečiarom (1995), pokračujúc Mikulášom Dzurindom (2005) a končiac Róbertom Ficom (2010). Realita je taká, že do plánovanej diaľnice D1 s dĺžkou 420 kilometrov chýba stále ešte 100 kilometrov. Z toho sa najťažší úsek nachádza medzi Žilinou a Ružomberkom. Prípravné práce výstavby tohto úseku sa začali vlani, vláda I. Radičovej však výstavbu zastavila. Sedemdesiatpäťkilometrový úsek zo Žiliny do Ružomberka mal byť súčasťou prvého balíka PPP projektov a mal byť platený zo súkromných peňazí. Minister dopravy Ján Figeľ projekt zrušil; diaľnicu chce stavať lacnejšie zo štátneho rozpočtu a eurofondov.
Kým dobudovanie D1 na severozápade Slovenska je v nedohľadne (podľa posledných vyjadrení Jána Figeľa sa má výstavba spustiť v lete budúceho roka, čo sa však ľahko môže predĺžiť o ďalší rok), Ministerstvo dopravy SR navrhlo urýchliť vybudovanie R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka. Západ a východ by tak mali byť spojené cez Nitru, B. Bystricu a Ružomberok s pokračovaním po diaľnici D1, z ktorej chýbajú na východe tri menej náročné úseky: Jánovce - Jablonov (18,5 km), Fričovce - Svinia (11,2 km) a obchvat Prešova (7,1 km). Hlavným argumentom ministerstva dopravy je najmä zložitosť terénu a cena. Kým na úseku Žilina - Ružomberok má byť osem tunelov, medzi Bystricou a Ružomberkom len dva. Odhadovaná cena diaľnice D1 na tomto úseku je 6 mld. eur, dobudovanie R1 len 1,6 mld.
Pričastá zmena priorít
Aj napriek týmto argumentom je krok, pre ktorý sa rozhodlo ministerstvo dopravy, značne nepremyslený a aj riskantný. Kým výstavba severnej diaľnice D1 je kompletne pripravená, príprava rýchlostnej cesty R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka je len na začiatku. Rýchlostná komunikácia by mala prechádzať niekoľkými chránenými územiami Nízkych Tatier a Veľkej Fatry. Práve pripravenosť projektov, problémy s vykupovaním pozemkov boli na Slovensku doteraz najväčšou brzdou výstavby cestnej infraštruktúry. K tomu aktuálne pribudla ešte ďalšia brzda: politické rozhodnutia a ustavične sa meniace priority.
O nevyhnutnosti vybudovať obchvat horského priechodu Donovaly netreba ani chvíľu pochybovať. Rovnako dôležité je však aj vybudovať dopravné spojenie stredného a severného Slovenska rýchlostnou cestou R3 (Žiar n/Hronom - Kremnica - Horná Štubňa - Martin), ako nevyhnutná sa ukazuje diaľnica D3 zo Žiliny do Čadce, rýchlostná cesta R7 juhom Slovenska a množstvo ďalších úsekov. Príliš veľa preťažených ciest a príliš veľa priorít. Slovensko tak dopláca na pomalú a nekoncepčnú výstavbu dopravnej infraštruktúry.
Najhoršie, čo mohla súčasná vláda spraviť, je zastaviť rozbehnutú výstavbu. Pritom sa tým nič nevyriešilo. Severná D1 bude skôr či neskôr potrebná a v tomto prípade platí predovšetkým pravidlo, že čas sú peniaze. Oneskorením dobudovania základnej nadradenej infraštruktúry prichádzajú naše regióny každý mesiac o nemalé investície.
Vláda pritom spustila výstavbu R4 z Košíc po maďarské hranice, čo znamená, že ministerstvo dopravy bude namiesto tranzitu cez slovenské regióny, ktoré by z neho mohli mať prospech, bude tranzitnú dopravu posielať k našim južným susedom. To je nestrategické a neekonomické.
Zdroj foto: enviroportal.sk
