Toto nevysvetlíš, Martin!
Martin Chren a Ivan Švejna hneď po voľbách v praxi ukázali, ako si predstavujú svoj vysnívaný voľný trh. Agentúra ministerstva, kde pôsobí Chren v jednej z najvyšších štátnych funkcií, vybrala čistou „náhodou“ v nadovšetko „slobodnej“ súťaži spomedzi všetkých vzájomne „neprepojených“ záujemcov práve jeho firmu. Klientelizmus ako vyšitý! Nemýľme sa však: toto nie chyba v systéme, to je jeho podstata. Presne takto funguje v praxi neoliberalizmus. Navonok hayekovské reči o voľnom trhu, no pod rúškom tmy nekalé dohody, v ktorých hrajú prím monopoly, koncerny a hayekovci. Dvaja najtvrdohlavejší neoliberáli na Slovensku konečne naplno ukázali, čo je zač ich neoliberalizmus.
Táto kauza ukazuje aj to, čo je zač súčasná vládna koalícia. Keby niečo podobné urobila bývalá vláda, ešte dva roky by sme od Richarda Sulíka počúvali o zlodejoch, ktorí patria do basy. Keď však ide o jeho ľudí, Sulík má pre vysvetlenia štátneho tajomníka Chrena odrazu plno pochopenia . Krásne sa vyfarbil. Podozrenia z korupcie a klientelizmu sú dôvodom na kritiku iba ak nejde o jeho nominantov. Dvojaký meter ako vyšitý! Na R. Sulíka je čoraz smutnejší pohľad: tri dni po voľbách odhodil svoje sľuby o registrovaných partnerstvách a dekriminalizácii marihuany; tri týždne po voľbách odhodil sľuby o novej politickej kultúre; tri mesiace po voľbách odhodil aj to posledné, čo mu ostalo – nemilosrdnú kritiku korupcie. Dnes už zo svojho politického kapitálu nemá nič. Zostala len funkcia a válovy. Zdá sa však, že predsedovi parlamentu to celkom stačí.
Ak si chce nová vláda uchovať aspoň štipku dôveryhodnosti, mala by si uvedomiť, že v tejto kauze je úplne jedno, či Martin Chren chcel alebo nechcel odísť zo svojej firmy. Nezáleží na tom, že s detinskou naivnosťou tvrdí, že o ničom nevedel. Darmo sa bude hrať na anjelika, ktorému by ani len vo sne nenapadlo pomôcť vlastnej firme. V politike sa skrátka isté záležitosti vysvetliť nedajú.
Je to ako v tom vtipe, keď príde chlap do krčmy a stále si opakuje: „Toto nevysvetlíš, toto nevysvetlíš.“ Keď sa ho po hodine opakovania týchto slov krčmár spýta, čo nevysvetlí, chlap sa rozhovorí: „Viete, včera som dojil kravu a ako ju tak dojím, kopla ma pravou nohou. Tak som jej pravú nohu priviazal o zábradlie v maštali. Dojím, dojím a potvora, kopla ma ľavou nohou, ktorú som jej tiež priviazal o zábradlie. Keď som si myslel, že už dá pokoj, ovalila ma chvostom. To ma už naozaj naštvalo, dal som si dole opasok a chvost som jej priviazal o strop. Keď som vstal od kravy, spadli mi nohavice a v tom prišla moja žena. A toto, kamarát môj, toto nevysvetlíš.“
Martin Chren možno nechcel okradnúť štát, ale našiel sa v situácii, v ktorej sa dá povedať jediné: „Toto nevysvetlíš, Martin!“ A to by v politike malo znamenať jediné: koniec kariéry.
