Ľavicoví disidenti a pravicoví ideológovia

Udelenie Nobelovej ceny čínskemu disidentovi je vyjadrenie uznania voči všetkým ľuďom, ktorí dnes žijú v pozícii disidentov. Možno ich nájsť aj v demokratických spoločnostiach. Bojujú so štátnym aparátom, s početnými tímami mainstreamových nadácií a think-tankov, s mediálnymi úderkami a dobre situovanými ideológmi režimu. Neprestali štrngať kľúčmi.
Počet zobrazení: 1447
Alfred Nobel-portret-BlatanWorldcom.jpg

Z politicko-realistického hľadiska ide pochopiteľne predovšetkým o provokáciu Číny, ktorú mnohí západní politici radi využijú, aby mohli svojho veľkého hospodárskeho konkurenta z Číny mentorovať aspoň za nedodržiavanie ľudských práv, keď ich tak valcuje na ekonomickom poli. Rád by som sa však zaoberal skôr spomínaným romantickým momentom udelenia Nobelovej ceny, ktorý ale chápem inak ako mnohí tendenční ideológovia a novinári.

Dávid a Goliáš

Bez ohľadu na to, aký má kto názor na ľudské práva v Číne a konkrétne na Liu Siao Poa, oceniť človeka, ktorý bojuje za humanistické ideály a stojí proti nemu štátny moloch s tisíckami platených ideológov, úradníkov, vojakov, policajtov, tajných agentov, finančných skupín a politikov, považujem za dôležité a pozitívne gesto. Disident je človek, ktorý nepatrí do žiadnej etablovanej a tendenčnej skupiny ideológov a napriek životným komplikáciám bojuje za svoje presvedčenie a za práva slabých a vylúčených. Takto možno vnímať aj chartistov z roku 1977, ktorí sa vzbúrili proti neslobode v Československu. Opäť: bez ohľadu na to, aký máme názor na ich aktivity z obsahového hľadiska, z formálneho hľadiska ide o boj Dávida s Goliášom. A vytrvalosť Dávida v boji proti navonok neporaziteľnému obrovi je z romantického hľadiska niečím nesmierne sympatickým a príkladným.

Otázka je, či takýchto disidentov možno nájsť aj v moderných demokratických spoločnostiach. Som presvedčený, že áno. No darmo ich budeme povedzme na našom území hľadať napravo, medzi priamymi ideovými nasledovníkmi Charty 77. Ideológovia, ktorí sa dnes odvolávajú na chartistické tradície, patria do kategórie etablovaných intelektuálov, ktorí zväčša obhajujú kapitalistický režim s podobným zanietením ako čínski štátni ideológovia obhajujú čínsky komunizmus, presnejšie štátny kapitalizmus. Títo naši ideológovia disponujú obrovskými finančnými zdrojmi, podporou štátu a nadnárodných korporácií, spoločenským uznaním a otvoreným priestorom v tendenčných médiách a občianskej spoločnosti.

Na Slovensku ich nájdeme na teplých a dobre platených miestečkách v solventných denníkoch a týždenníkoch, v tendenčných televíznych reláciách či v nadáciách, disponujúcich nemalými prostriedkami. Sú súčasťou veľkých ideologických aparátov a think-tankov. Ráno prídu do práce na luxusných autách, osem hodín produkujú „myslenie“ podľa konkrétnych pravicových ideologických šablón a večer sa vracajú do svojich priestranných obývačiek, kde spokojne sledujú svoje výstupy v komerčnej televízii a umelo vyfabrikovanú podporu verejnosti, ktorú pomáhajú vytvárať. Toto nie sú disidenti. Toto sú aparátnici a ideológovia režimu. Akýkoľvek romantizmus je u nich už dávno preč.

Infarkt a rakovina

Tradíciu disentu na Slovensku a v západných spoločnostiach rozvíjajú celkom iní ľudkovia. Nie sú združení v žiadnych bohatých think-tankoch, ani nedisponujú teplými miestami a luxusnými autami. Keby dali svoj intelekt do služieb režimu, mali by peniaze aj uznanie. No oni namiesto toho bojujú proti systému v mene humanistických hodnôt a ľudských práv tých, ktorí v kapitalizme tvoria väčšinu – vylúčených, chudobných a neúspešných. Títo ľudkovia väčšinou patria k podfinancovaným ľudsko-právnym organizáciám, k chudobným ľavicovým periodikám, k malým intelektuálnym skupinkám bez zdrojov, peňazí či publicity v mainstreamových médiách. Zvolili si život vydedencov a disidentov. Kvôli hodnotám a presvedčeniu obetovali svoj lepší životný štandard. A síce ich nikto neprenasleduje v tom zmysle, ako prenasledovali disidentov za bývalého režimu, pomsta „demokratického“ kapitalistického systému je rovnako sladká. Nezavrú ich do väzenia, no znemožnia ich inak: nedostanú prácu, vylúčia ich zo spoločenskej diskusie, sú objektom štvavých kampaní, výsmechu a opovrhnutia.

Bývalý režim sa voči disidentom správal ako infarkt – zasiahol náhle a tvrdo. Zasiahol, uväznil, prenasledoval. Tak ako dnes v Číne. Súčasný režim sa voči disidentom správa ako rakovina – nenápadne a takmer neviditeľne človeka rozkladá a nivočí. Berie mu dôstojnosť, napáda jeho integritu. Bez viditeľných trestov a bombastických procesov ho necháva hniť v pozícii, do ktorej ho nenápadne vmanévruje – v pozícii chudobného akademika, nezamestnaného novinára, odsúdeniahodného extrémistu, či nepoužiteľného rojka. V tejto pozícii sa ocitli všetci, ktorí bojujú proti systému, či už alterglobalisti, socialisti, humanisti, utopisti, anarchisti  a ďalší a ďalší intelektuáli a aktivisti. Na rozdiel od etablovaných ideológov si dovolili niečo neslýchané – neprestali štrngať kľúčmi po novembri 1989. Oni „štrngajú“ ďalej – proti novým elitám, proti novým nespravodlivostiam. 

Noví „boľševici“

Osudy týchto novodobých disidentov sa omnoho viac podobajú osudu  Liu Siao Poa. Nesedia v čínskom väzení, no sú uväznení vo foucaultovskej spoločnosti dozerania. A nevzdávajú sa napriek tomu, že sú v drvivej menšine. Na intelektuálnom poli bojujú s celým štátnym aparátom, s početnými tímami mainstreamových nadácií a think-tankov, s mediálnymi úderkami a dobre situovanými ideológmi režimu. Bojujú sami, bez pomoci a len prostredníctvom svojho rozumu, hlasiviek a pera. Prečo to robia? Pre hodnoty a ideály. Tak ako Liu Siao Po. Na rozdiel od neho im však nikto neprizná ani len status disidenta, status bojovníka, status hrdinu.

Naopak, do pozície disidentov a hrdinov sú prostredníctvom mediálnych hier navonok vmanévrovaní režimoví intelektuáli, ktorých síce režim rozmaznáva, no ktorí sa aspoň z formálneho hľadiska snažia podobať na svojich disidentských predchodcov z čias Charty 77. Vydávame ich v tmavom štýlovom televíznom štúdiu v oprášených sakách s cigaretkou, neoholených, so strapatými vlasmi, s romantickými gestami, naučenými frázami. Robia všetko preto, aby pôsobili ako predstavitelia undergroundu. Oni však nie sú v podzemí, ale na výslní režimu, ktorý ako režimistickí technokrati tak zaťato obhajujú. Oni nie sú ako Liu. Oni sú skôr ako Mao.

Disidenti majú moju úctu

Ak teda vyjadrujem svoju úctu k všetkým disidentom, nevyjadrujem úctu tým, ktorí sa s najväčším krikom hlásia k tradícii Charty 77. Vyjadrujem ju voči tým, ktorí sú skutoční disidenti a ktorí sú naozaj v undergrounde. Pre mnohých to možno bude prekvapenie, ale časy sa zmenili – dnes sa už disent nenachádza vpravo, ale vľavo. Tam je dnes ríša intelektuálnej slobody a úprimnosti. Tam je dnes ríša politického romantizmu a hrdinstva. Poznám viacerých intelektuálov a aktivistov, ktorí obývajú túto ríšu. A hoci sa s nimi v mnohom nezhodnem a nie všetci sú moji priatelia, súčasný disent na Slovensku si vážim stokrát viac než etablovaných režimistických ideológov, analytikov a hayekovcov, ktorí nemajú s bývalými zaslepenými a netvorivými ideológmi marxizmu-leninizmu spoločné len jedno: že nie sú marxisti.

Pokiaľ vnímame Nobelovu cenu za mier udelenú čínskemu disidentovi nielen z realistického, ale aj z romantického hľadiska, potom je to vyjadrenie uznania voči všetkým ľuďom, ktorí dnes žijú v pozícii disidentov. Voči všetkým tým, ktorí vlastný komfort obetovali v mene ideálov. Takýchto ľudí je na Slovensku zúfalo málo. A je pre mňa cťou, že mnohých z nich poznám osobne. Želám si byť ako oni a vždy pre mňa budú tou najväčšou inšpiráciou.

Foto: Alfred Nobel
Autor foto: BlatanWorldcom

Foto: Hayek Consulting
Autor foto: redakcia

Foto: Demonštrácia proti G8
Autor foto: Miki Yoshihito

Foto: Liu Sioa Po - Nobelova cena za mier 2010
Autor foto: BlatanWorldcom

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa miLAN53@pobox.sk
#1
Milan Antal
13. október 2010, 15:18
Mate predstavu, keby sa podla Vasich predstav, alebo predstav tohto cinskeho anarchistu, ako by sa bola Cina vyvijala od r. 1989, keby nesla svojou cestou a nemyslela na miliardu ludi v Cine? Ale keby dala na predstavy hrstky ludi, disidentov? Svet by bol zahrabany uz v r. 1997 - 1998 v hlbokej celosvetovej krize, s mnozstvom vojen a konfliktom, padom sveta do hlbokej chudoby. Kedze vtedajsiu financnu a hospodarsku krizu stlmila prave Cina. A co by sa dialo pocas poslednej krizy, keby ju znovu nestlmila Cina? Som velmi zvedavy, ako by Cina a svet vyzerali? Dufam, ze budete tvrdit, ze by neboli padli, ako vacsina socialistickeho sveta, o 25 - 50 percent dole, ale naopak, nedosahovali by 10-percentny rocny hospodarsky rast, ale urcite by to podla anarchistov mohlo byt aj 20 - 30 percent rocne. Iny vysledok si totiz z tychto predstav neviem vyvodit.
Obrázok používateľa miLAN53@pobox.sk
#2
Milan Antal
13. október 2010, 15:23
Prosil by som vysvetlit pojem moderna demokraticka spolocnost. Ja totiz taku nepoznam, mozno ste nasli nieco na planete Andromeda, ale na Zemi ja pozorujem len stare burzoazne demokracie, ktore za modernostou zaostavaju 4 historicke epochy. V nejakom clanku sam ste sa borili s ich negativami, uzavruc to napokon poznamkou, ze nestojite proti demokracii, ale takto si demokraciu nepredstavujete. Preco pouzivame pojmy burzoaznej propagandistickej hantyrky, takto sa neda ziaden koncept buducej spolocnosti tvorit.
Obrázok používateľa lubos.blaha@gmail.com
Ľuboš Blaha
13. október 2010, 20:04
Dakujem za obe reakcie, pan Antal. Len pre upresnenie: vo svojom clanku sa od Ciny iba odpichavam ako od aktualnej temy (Liu), takze ste mozno nie celkom pochopili moje postoje k Cine. Tie zaiste nebudu tak vyhranene ako u vas, ale ak si pozriete moj clanok k teme ludskych prav v Cine, pochopite, kde sa asi nazorovo nachadzam, z tohto clanku sa to nedalo vycitat, pretoze - ako opakujem - clanok nebol o Cine, ale o problematike novodobeho disentu. Tu je link: http://www.noveslovo.sk/c/10577/Ludske_prava_v_Cine:_prilis_vela_otaznikov Co sa tyka mojho slovnika, ano, pouzivam pojmy, ktore su zabehnute v sucasnej lib-dem diskusii, a to aj napriek tomu, ze mnohe tieto pojmy su vnutorne ideologicke, protirecive a pokrytecke. Bez ich pouzivania by som vsak bol absolutne nezrozumitelny pre vacsiu cast spolocnosti. To, ze konkretne vy pouzivate slovnik typicky pre klasicky marxizmus-leninizmus, plne respektujem, ale povedzme si uprimne, ze zmyslom prispevkov, akym je tento, nie je oslovovat presvedcenu mensinu, pripadne sa zabarigadovat do vlastneho slovnika a viest barigadovy boj. Ako schodnejsiu moznost vidim vyuzivanie slovnika sucasnych dominantnych ideologii a postupne nahlodavanie ich dogiem a stereotypov. Vas postoj vsak respektujem, len mi z praktickeho hladiska nepripada ako najstastnejsi. Este raz vdaka za reakcie a pekny vecer prajem... LB
Obrázok používateľa miLAN53@pobox.sk
Milan Antal
13. október 2010, 22:41
Áno, všimol som si, že ste sa snažili od Číny odpichnúť. No, mne sa to skôr javí ako povinné kopnutie si do socializmu a Číny. Ktoré sa vinie celým článkom. Áno, ďalší text oceňujem a súhlasím, ale cesta, ktorá k tomu viedla, sa príliš krúti v pozícii odsúdiť všetkých a všetko. Tým pre mňa celý článok pôsobí ako anarchistické lavírovanie a stráca silne z hodnoty, pretože neviem, čo si vlastne z neho mám zobrať ako hodnotu To krútenie sa ľavicových intelektuálov je dnes asi hlavnou príčinou toho, že sa toho popíše mnoho, ale bez dospenia k nejakému praktickému záveru. Mne osobne sa zdá podivné odpichnúť sa od Nobelovej ceny za mier, keďže táto bola dostatočne zdiskreditovaná na to, aby mohla slúžiť ako oporný bod pre serióznu úvahu, ktorá by viedla aj k nejakým plodným výsledkom. Romantizujete boj proti byrokratickej štátnej mašinérii. Nemôžem si pomôcť, ale väčšina ľavicových intelektuálov dnes bola zatlačená akosi do pozície anarchistov. Presne tam, kde ich kapitál potrebuje mať. Nuž, kde nájdeme kritérium toho, či ľudským právam v konečnom dôsledku prospieva daná štátna mašinéria, alebo dotyčný disident. Z vecného hľadiska a čísel v prípade Činy je výsledok viacmenej jasný ? keby mal vývoj Číny prebiehať podľa predstáv milého anarchistu, tak by nielen v Číne ale v celom svete zrejme došlo k peknému chaosu, poklesu ekonomiky, chudobe a vojnám a teda silnému zníženiu úrovne ľudských práv.. Som zvedavý, keby Európu zaplavili stámilióny čínskych migrantov, ako by sa západní ochrancovia tvárili nad výsledkom svojho úsilia. Prečo by mal byť boj proti štátnej mašinérii sám osobe kladný? Pozrime sa na historické súvislosti. Klasická podoba socializmu v r. 1989 vyčerpala svoj pozitívny potenciál a Čína potrebovala modernizovať, prestavať spoločnosť. Môžeme dejiny obracať hore-dole, ale ku každej modernizácii vždy boli potrebné zdroje (materiálne, energetické, ľudské). Keď končil klasický kapitalizmus po r. 1848, tak zdroje našiel v kolonializme a imperializme. Gorbačovovu perestrojku som oceňoval, ale tento jednoduchý poznatok potreby zdrojov na modernizáciu socializmu mu unikol. V prechodovej fáze si spoločnosť nemôže dovoliť pustiť kontrolu nad zdrojmi z rúk, dostať spoločnosť do chaosu. Západná propaganda síce ocenila Jeľcina ako veľkého demokrata, ale len preto, že pustil zdroje z rúk a dovolil rozkradnúť Rusko (a teda presunúť kontrolu nad zdrojmi do rúk západného kapitálu a tým modernizovať nie socializmus ale západný kapitalizmus).. Čínsky model sa od východoeurópskeho jasne odlišuje v otázke kontroly zdrojov, ich akumulácie ako predpokladu modernizácie spoločnosti. Teda tá štátna mašinéria v tomto prípade zohráva pozitívnu historickú úlohu. V tomto prípade teda daný disident jasne ide proti ľudským právam.
Obrázok používateľa miLAN53@pobox.sk
Milan Antal
13. október 2010, 22:59
Preto protestujem proti používaniu propagandistickej hantýrky, pretože nahrádza vecnosť a vedecké poznanie propagandou. Inak to ani nemôže byť, ak sa razí téza o tom, že liberálno-demokratický kapitalizmus je tým najlepším systémom, ktorý bol vymyslený a nič nové teda už netreba vymýšľať. Nečudo, že tento ?vyspelý svet? potom ruší systematicky humanitné a spoločenské disciplíny na univerzitách. K používaniu pojmov. Ak poviem, že západné spoločnosti sú kapitalistické liberálne demokracie, myslíte, že je to ťažšie pochopiteľné, ako moderná demokratická spoločnosť? Pretože hneď sa dostanete do problému, vysvetliť, čo znamená z hľadiska dnešných potrieb moderná. Ja len vecne pomenovávam dané systémy ako kapitalizmus, socializmus, či feudalizmus. Náš vesmír je tvorený z objektov a toto sú tiež spoločensko-historické objekty. Keď poviem moderná demokratická spoločnosť, tak môžem myslieť na všeličo. Ale ak poviem kapitalistická demokracia, tak udávam konkrétny objekt. Hovoríte o čínskom komunizme. Videli ste v nejakom čínskom dokumente použité takéto označenie? No, neviem, či je najlepšou cestou používať umelo vytvorený propagandistický slovník, len aby tomu ľudia rozumeli. Tým ľavicové myslenie kapitál dostáva presne tak, kam potrebuje, pretože ľavica nemá vlastný vedecký slovník, ktorý by vecne a nepokrivene opisoval hlavné problémy, hlavné cesty, ale opakuje len to, čo propagandisticky papagájujú média. Štátny kapitalizmus. Nuž, ale potom v čom je rozdiel medzi čínskou cestou a západnou cestou, hoci rozdiel je značný aj z hľadiska výsledkov? Čínsky systém je o jednu epochu modernejší ako západný, preto ho valcuje. To, že niektoré črty sa opakujú, že sa tam vyskytujú aj ?kapitalistické? črty je predsa normálne. 1. Jednak vývoj ide po špirále, v cykloch, ktorú tvoria sa striedajúce spoločenské formy. S novým cyklom sa vždy niektoré vlastnosti predošlých foriem opakujú ? a predsa sa nedajú stotožniť. 2. Vyššia forma vždy zahŕňa v sebe aj prvky starého systému, najmä v treťom štádiu vývoja systémov dochádza k syntéze vlastností predošlých sociálnych foriem. Aj v kapitalizme sa predsa opakujú niektoré črty feudalizmu, či otrokárskeho systému, napr. súkromné vlastníctvo, triedne delenie spoločnosti, štátna mašinéria, ap.
Obrázok používateľa lubos.blaha@gmail.com
Ľuboš Blaha
14. október 2010, 09:58
Pan Antal, to by bolo na siahodlhu polemiku, ocividne sa rozchadzame vo viacerych postojoch, na com nie je nic zle, ale tento nas rozhovor cez toto forum to zaiste nevyriesi. Ocividne mame rozdielny nazor na dialekticky materializmus, ktory je pre vas zasadnou interpretacnou schemou, no pre mna a pre vacsinu modernych neomarxistov urcite nie. Ocividne mame rozdielny nazor na to, ako charakterizovat cinske zriadenie - urcite by som na rozdiel od vas nehovoril o socializme, je to kapitalizmus ako repa, bol som v Sanghaji i Pekingu, diskutoval som na tuto temu s viacerymi odbornikmi, videl som, co som videl - bez toho, ze by som kritizoval Cinu za cestu, ktoru si zvolila a ktora je v mnohom efektivnejsia nez zapadne formy vulgarneho kapitalizmu, cinsky system pre mna rozhodne nie je inspriaciou, urcite nie pre nasu kulturu a nas priestor. Dovod bude aj v tom, ze moja kritika kapitalizmu sa neodvolava na dejinnu nevyhnutnost, ale skor na jeho iracionalitu a moralnu nelegitimitu. Nuz a zmyslom clanku bolo podporit tych, ktori nemaju stadovite myslenie a su schopni z humanistickych dovodov kritizovat system aj napriek tomu, ze z toho maju osobne problemy - zuzovat to na kategoriu anarchizmu je privelke zjednodusenie. Pred sto rokmi by mozno davalo zmysel volat po jedinej interpretacnej scheme lavice, ale dnes, ked su odporcovia kapitalizmu v zapadnych spolocnostiach v tazkej mensine, nepride mi ako rozumne pre lavicu uzatvarat sa do svojho sveta a komunikovat iba ortodoxnym slovnikom, to podla mojho nazoru nie je politika ale sektarcina (nemyslim to pejorativne). A k pouzivaniu pojmov - slovnik a formu nemozno nadradovat nad obsah, som si isty, ze aj vase myslienky sa daju vyjadrit prostrednictvom alternativnych pojmov, ktorych pouzivanie automaticky neodstrasi kazdeho, kto apriori neprijima marxisticky pohlad na svet a zaroven si uchovaju obsahove posolstvo, ktore chcete sprostredkovat... Vsetko dobre, LB
Obrázok používateľa valach@iol.cz
#3
Milan Valach
14. október 2010, 17:02
Vážení, dovoluji si vám poslat odkaz na pár informací o současné Číně zde:http://www.valach.info/cina-globalizace-ekonomika/ Lze z nich vidět, že: 1) Čína je opravdu tvrdě kapitalistická 2) poměrně rychle prochází stejnými vývojovými etapami, jakými prošly současné vyspělé kap. země. Pro pochopení se mi zdá být opravdu nejlepším nástrojem Marxův historický materialismus.
Obrázok používateľa miLAN53@pobox.sk
Milan Antal
14. október 2010, 19:49
Váš text som mal uložený. Len sa priznám, že ho obraciam hore-dole - a nejako v ňom nemôžem objaviť jasné údaje o trdo kapitalistickej krajine:-). Za taký údaj by sa dala použiť jedine informácia o boháčoch v Číne, ale triedno-sociálne rozdiely sami osebe nie sú nejakým znakom kapitalizmu. Navyše píšete, že tam vládne iný vzťah k svojmu bohatstvu. Ten údaj o súkromných podnikoch by bolo treba preskúmať. Čo sa pod nimi myslí, len všetky neštátne podniky? Lenže už v r. 1995 som čítal údaje, že Čína síce odštátňuje, ale neznemená to zároveň zosúkromníčovanie. Skôr dochádza k premene štátnych podnikov na miestne, obecné, vo vlastníctve samospráv. A tie sa chovajú síce ako súkromné podniky, ale svojou podstatou to nie sú súkromné podniky. Toto je napokon prirodzená tendencia pre Čínu, posilňovanie miestnej ekonomiky a miestnej sprváy, má tradíciu - napr. v podobe džentry. To, že sa súčasná Čína silne odlišuje od Číny spred 30 rokov, nič neznamená. Veď aj súčasný kapitalizmu sa v máločom podobá klasickému kapitalizmu 17. - 19. st., je dokonca jeho negáciou. Ale ja sa nepokladám za odborníka na Činu, ani sa ju nesnažím špeciálne študovať. Skôr ma zaujímajú Vaše tvrdenia o Číne ako rozvojovej krajine. Ja viem, že ona sa tak sama definuje, ale podľa mňa si robí skôr dobrý deň z celého západného poznatkového a sociálneho systému. To pochopili aj Nemci, keď jej ako rozvojovej krajine posielali príspevky a potom sa naštvali, aká je ona rozvojová krajina, keď je ekonomicky silnejšia ako Nemecko, posiela kozmonautov do vesmíru, je dávno jadrovou mocnosťou. Tým, že západ nahradil vedecké poznanie propagandistickou hantýrkou, sám sa zbavil duchovného zraku, ktorý mu mal pomáhať pochopiť vývoj tejto civilizácie. To, že sa opakujú niektoré črty vývoja, je predsa len dôsledok cyklického vývoja. Áno, Čína opakuje niektoré črty ciest západu. Keďže západný kapitalizmus už nie je klasickým kapitalizmom, ale jeho evolučnou nadstavbou. A čínsky socializmus už nie je klasickým socializmom, ale jeho evolučnou nadstavbou. A preto nutne dospieva aj k pozícii konzumného socializmu. Písal som o tom už dávnejšie.
Obrázok používateľa valach@iol.cz
Milan Valach
15. október 2010, 18:46
"Bohužel", věštšina čínského HDP je tvořena v soukromě vlastněných podnicích, což znamená klasicky kapitalisticky. Může se nám to nelíbit, můžeme proti tomu protestovat, ale to je asi tak všechno, co s tím můžeme udělat.
Obrázok používateľa abra.xas@centrum.sk
Anton Braxatoris
17. október 2010, 13:57
Samozrejme ze dnesny kapitalizmus uz nie je tym "klasickym" kapitalizmom 19. storocia ako nam ho analyzovali klasici. Lenze co z toho vyplyva? Podla mojho nazoru urcite nie to, ze je jeho "evolucnou nadstavbou". Skor by som to nazval, ze sa prisposobil novym podmienkam 20. storocia. Ako sa bude spravat kapitalizmus 21. storocia, ked na neho nebude ucinkovat politicky vplyv bloku krajin s odlisnym politckym nazorom? Podla mna sa vrati naspat k svojej povodnej drsnosti a brutalnosti, aj ked sa to bude robit sofistifikovanejsimi prostriedkami, kde budu hrat vyznamnu ulohu medialne manipulacie, vytvaranie obrazu teroristickych nepriatelov. Uvidime, cas ukaze, v kazdom pripade by som to ja evoluciou nenazyval.
Obrázok používateľa miLAN53@pobox.sk
Milan Antal
17. október 2010, 15:36
Ako som pochopil, tak mal by som sa vyjadrovať tak, ako sa vyjadruje hlavný, mainstreamový prúd ? a potom budem pochopený všetkými. Ak sa nechcem tak vyjadrovať, moja chyba, dostávam sa tým do pozície disidenta a s tými neradno diskutovať:-). Akurát som si nejako nevšimol, žeby slovník, ktorý používa hlavný prúd spoločenského myslenia, alebo hoci aj hlavný prúd ľavicového myslenia dnes, prinášal nejaké konkrétne výsledky. Tak ja radšej zostanem tým disidentom pod tým mostom, aj keď hlavný ľavicový prúd so mnou potom odmietne diskutovať:-). Akurát mám problém, Vy ma kritizujete za dogmatizmus, že som nič nezmenil na slovníku, pán Braxatoris za pojmy, ktoré nepoužíva ani marxizmus, ani neomarxizmus, ani buržoázna hantýrka. Páni, musíte si to ujasniť, či som dogmatik alebo relativista a vnášam do poznania vlastné pojmy a teórie:-). Napr. hovorím, že socializmus môže byť dnes len vedľajšou vývojovou vetvou, neviem, či aj toto možno považovať za dogmatizmus./// Pre mňa sa skôr súčasné tzv. moderné myslenie pohybuje v dogmatickom kruhu, keď uvažuje len v rozmeroch kapitalizmu a socializmu, hoci obidva systémy boli dejinne už prekonané, stratili svoj dejinotvorný potenciál. Preto, ak hovorím aj o Číne ako socialistickej krajine, nehovorím tým, že to zodpovedá potrebám súčasnosti. Ale tým nič nehovorím o jeho modernosti, on taktiež zaostáva za potrebami civilizácie o 2 -3 epochy. Takže, bol by som zvedavý, ako možno tento môj postoj stotožniť s dogmatizmom.//////////////////////////////////////////////// /////////////////////////////////////////////////////////// Inak, veľmi rád by som vedel, ako sa dá stotožniť marxizmus (neomarximus) so smerom, ktorý neuznáva spoločenskú zákonitosť. Ja by som to nazval skôr anarchoľavičiarstvom. Nemyslím to pejoratívne, veď skutočne môžu existovať rôzne smery v ľavicovom hnutí a môžu veľmi plodne spolupracovať. Model, ktorý najviac vyhovuje potrebám súčasnej doby, by mal byť pluralitný v zmysle sociodiverzity. V tomto zmysle mi nejde o hľadanie nejakého ľavicového modelu, ale efektívneho spoločenského modelu, ktorý by dával priestor nielen ľavici, ale aj pravici. Len by sme si mali vyjasniť vzájomné pozície, nemusíme sa pritom chápať nepriateľsky, hoci sa aj bude iskriť, ale bez toho nebude nakoniec ani žiadna plodná polemika:-)./// Nuž, ja by som sa tiež zaraďoval do neomarxistického prúdu, akurát ja staviam na existencii spoločenských zákonitostí a na úsilí o ich čo najlepšie pochopenie. Tento by sme potom mohli nazvať komunistickým neomarxistickým prúdom. Aj keď pre moju pozíciu je to veľmi nepresné, ale pre lepšie pochopenie sa zaradím do tejto línie.
Obrázok používateľa lubos.blaha@gmail.com
Ľuboš Blaha
17. október 2010, 16:32
Pan Antal, ubezpecujem vas, ze vas nechcem presviedcat, aby ste sa vyjadrovali tak alebo onak - je to na vas. Ja som vam len vysvetloval dovody, pre ktore sa vyjadrujem tak, ako sa vyjadrujem, pretoze sa vam to nepacilo. Vy sa vyjadrujte, ako chcete, je to len a len na vas. Drzim palce s vasimi teoriami a pekny den. LB
Obrázok používateľa miLAN53@pobox.sk
Milan Antal
17. október 2010, 17:10
Nuž, keď hovoríte o tom, že sa prispôsobil novým podmienkam, vari nešlo o evolúciu? Ale prečo to nazývam evolučnou vývojovou nadstavbou, vysvetlím na blogu. Len sa musím do jeho systému dostať, občas to je tu zložité.
Obrázok používateľa miLAN53@pobox.sk
Milan Antal
17. október 2010, 17:13
To je v poriadku, len som zartoval:-).
Obrázok používateľa pweiss@centrum.sk
#4
Peter Weiss
20. október 2010, 17:45
ale zo vsetkym , musim len suhlasit. Ja mam na to co sa deje v nasich zemepisnych sirkach jednoduche pomenovanie, modry diktat.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984