Gazdiná za primátorku?

Treba pohľad oveľa dlhší na to, aby si človek uvedomil, že sa na neho neusmieva šťastná gazdinka, ktorá mu ukazuje bielejšiu bielu na košeliach svojho manžela, či jabĺčko, z ktorého ide piecť koláč, ale kandidátka na primátorku Bratislavy, Magda Vášáryová. Nájsť odkaz, ktorý chce svojim potencionálnym voličom odovzdať, vyžaduje podrobné skúmanie. Ak bolo cieľom kampane postarať sa Bratislavčanom o zábavu počas čakania v dopravnej zápche, podarilo sa. Sprostredkovať jasný a zrozumiteľný odkaz kandidátky voličom sa už podarilo menej.

Možno má poetická kampaň (nezrozumiteľnosťou hodná samotného Hviezdoslava) poukazovať na bohatú hereckú kariéru potencionálnej primátorky. Možno ide o snahu úspešnou a dlhou kariérou herečky zamaskovať debut v komunálnej politike. A možno pani Vášáryová verí, že slovenský občan chce stále vidieť ženu ako poriadnu domácu paničku, aj keď kandiduje do náročnej funkcie. Alebo, čo je ešte horšie, chce voličom naznačiť, že riadiť mesto je to isté, ako viesť domácnosť? Možno preto sa pred časom nechala počuť, že sa nepotrebuje pýtať. Ako správna mama vie všetko najlepšie.

O nič menej umeleckejšie nepôsobí ani Bratislavský hrad pod skleným poklopom. Ten pripomína záber z rozprávky. Celkom vhodne ilustruje sedem sľubov či tri poklady spomínané vo volebnom programe. Žeby bola kampaň zacielená na tých, ktorí majú radi príbehy zo sveta fantázie? Veria, že rozprávková kmotrička šibne čarovným prútikom, a z Bratislavy sa šmahom stane metropola európskeho formátu, kde všetko funguje samo od seba. Tí zrejme ľahko uveria aj tomu, že správnou voľbou pre hlavné mesto je niekto bez akýchkoľvek skúseností s komunálnou politikou.