Reklama
Reklama

Základný príjem bude v budúcnosti nevyhnutný (1)

Protikrízové opatrenia z rokov 2008 a 2009 sú, ako keď sa z vriaceho kotla zotrie pena. Toxické aktíva stále nikto nevyčistil. Príčiny kolapsu sa len odsunuli. Nespravil sa ani prvý krok k riešeniu. Ekonómovia predpovedajú, že o štvrť roka kríza znova vypukne. Čo s tým? Politici to asi nebudú riešiť. Budú vymýšľať nezmysly, no nepriznajú si – ani nemôžu – že je tu systémová chyba.
Počet zobrazení: 3239
PA093634.JPG

Zo zvukového záznamu spracovala Eva Blažeková

Ekonomický systém je abstraktný a akoby sa nás nedotýkal, no v skutočnosti ovplyvňuje celý náš život. Dokážeme si vydobyť určitý priestor slobody napríklad vo sfére zábavy, sme schopní odsťahovať sa na vidiek a postaviť si tam ekologický domček, napreduje pedagogika, vyvíja sa medicína, veda a technika, no ekonómia ustrnula. Funguje spôsobom, ktorý sme vymysleli v 18. a 19. storočí. Aj to, čo sa učí na ekonomických školách, je zapracované v tomto zmenami nedotknutom systéme. Jeho plody žneme v hospodárskej kríze. A kto sa nad ním zamyslí, príde na to, že nie je v poriadku: Ľudia aj štáty sa topia v dlhoch a sú vazalmi bánk.


Ako sa rodia peniaze

Ekonomiku môžeme rozdeliť na reálnu a abstraktnú. Reálna ekonomika je proces, keď niekto niečo vyprodukuje a predá to na trhu, kde sa vymieňajú hodnoty a cena určuje niečo konkrétne. Abstraktná ekonomika má podobu finančného systému, ktorý sa vyvinul za posledných dvesto rokov a dnes diktuje podmienky. Predstava, že podmienky, čo sa má vyrábať, určujú ľudia, je ilúzia. Diktuje to finančný systém, ktorý produkuje peniaze, a tie iniciujú pohyb. Od 70. až 80. rokov dvadsiateho storočia táto deformácia nadobúda obludné rozmery.

Keby sme nakreslili krivku objemu peňazí vo svetovej ekonomike a krivku reálnych peňazí (hotovosť vrátane povinných rezerv), videli by sme, že objem reálnych peňazí tvorí približnejednu desatinu celku. Zvyšok sú virtuálne peniaze, ktoré vytvorili súkromné banky. Ako je to možné?

Predstavme si banku, ktorá začína s čistým štítom. Sto ľudí si do nej vloží milión jednotiek, takže má sto miliónov na strane pasív. Vtedy príde developer s projektom. Banka mu poskytne úver sto miliónov, inak povedané – na strane aktív banky je sto miliónov. Developer kúpi pozemky a postaví sto bytových jednotiek, ktoré ponúkne po päť miliónov. Predá ich teda za 500 miliónov.

Dodávatelia a ďalší partneri, u ktorých developer minul sto miliónov, si tieto peniaze uložia v dotyčnej banke. Na strane pasív banky je zrazu dvesto miliónov! Pritom je to fyzicky stále tých istých sto miliónov, ktoré tam ľudia vložili, iba prešli rýchlou „otočkou“.

Developer zatiaľ predáva byty. Má o ne záujem sto ľudí, ktorí majú v banke uložený milión, byt však stojí päť miliónov. Tak si každý požičia ešte štyri. Na strane bankových aktív vznikne úver 400 miliónov. So sto miliónmi od developera je to 500 miliónov aktív. Developer má zisk 400 miliónov a vloží si ich do banky. Banke plynú úroky z 500 miliónov úverov a peniaze, ktoré má na strane pasív, ďalej požičiava a presúva na stranu aktív. Stráži si bilanciu, aby sa strana aktív rovnala strane pasív.

Takýmto spôsobom v banke umelo narastá objem peňazí, ktorý má v podstate exponenciálnu krivku. Ak nestačia prvotné vklady, jedna banka si požičiava od druhej (vždy sú to tie isté peniaze) a  množstvo peňazí v ekonomike stále stúpa.


Necháme na sebe ryžovať

Vyššie opísaný proces sa hodnotí pozitívne – ľudia prišli k bytom. Čo už, že sú zadlžení po štyri milióny, zatiaľ čo developer zhrabol 400 miliónov, a tie medzitým investuje do nových projektov, ktoré mu produkujú ďalšie peniaze.

Na predchádzajúcom príklade sa dá okrem tvorby peňazí ukázať aj to, ako nezmyselne sú pravidlá nastavené. Všimnime si, akú vysokú maržu si nastavil developer – na Slovensku sa to reálne stáva. Keby sto ľudí, čo chcelo bývať, vynechalo banku aj developera a stavalo by spolu za vlastné prostriedky, mohlo si za svojich sto miliónov postaviť rovnaké byty. Celé by ich to vyšlo lacnejšie. Problém je teda aj v uvedomelosti ľudí a v ich schopnosti zorganizovať sa. Je to ťažké, lebo všetci sme až po uši zavŕtaní v systéme a nie sme zvyknutí uvažovať o iných možnostiach.

Spôsob vzniku peňazí, ktoré sa rodia ako dlh, sa volá frakčné rezervné bankovníctvo. Banke stačí ku každému úveru vlastniť približne 10 percent preukázateľných peňazí – to sú povinné minimálne rezervy, ktoré sa ukladajú v národnej banke. Takže keď banka poskytne úver za miliardu, stačí, ak reálne vlastní sto miliónov. Samozrejme, keby ľudia banke 900 miliónov nesplatili, celé to krachne, lebo banky sú navzájom prepojené. Keď sa roztočený vĺčik zastaví, spadne. A to sa aj stalo.


Zasiali peniaze do pôdy – vyrástla kríza

Väčšinu objemu aktív (možno až 80 percent) našich bánk priamo alebo nepriamo tvoria úvery a investície do nehnuteľností (hypotéky, developeri). Teda pôžičky spoločnostiam, ktoré stavajú, a potom predávajú za drahšie. Nič s hodnotou samo o sebe. Hodnota pôdy je totiž určená výlučne abstraktne.

Samozrejme, povie sa, že cenu určil trh. Lenže tak to nefunguje. „Trh“ nič neurčuje. Pravidlá diktujú veľkí developeri a banky. A banky sú rady, že sa požičiava. Vytvorí sa tým viac peňazí a viac sa ich aj vráti nazad. Plus, manažéri majú výnosy z úverov, čiže osobný záujem, aby sa čo najviac požičalo.

Zakladateľ antropozofie Rudolf Steiner varoval už okolo roku 1920, že ak budú banky požičiavať gro peňazí do nehnuteľností a aktíva sa budú hromadiť v pôde, dôjde ku kolapsu ekonomiky. Pôda totiž sama o sebe nemá cenu. Má ju len ako výrobný prostriedok – pokiaľ sa na nej niečo vypestuje, alebo keď do nej niekto vloží prácu a materiál a postaví dom. Cenu za čistý meter štvorcový však určuje len „trh“ (čiže na Slovensku 3-4 developerské spoločnosti a rovnaký počet bánk), čo je totálna abstrakcia. Nesplatené hypotéky a hromadenie peňazí zákonite viedli ku kolapsu.


Výmysel, ktorý nevyšiel

Čo je ešte horšie, hlavne americké banky na hypotéky a na pôdu vytvárali deriváty. Derivát je matematická rovnica. Hovorí o podmienkach, ktorých splnenie implikuje splnenie iných podmienok. (Napríklad: Ak sa splatí táto hypotéka, tak z toho bude plynúť zisk pre túto stranu, atď.) S derivátmi sa obchoduje, majú vlastné trhy. Tvária sa ako reálne veci, nie sú však nič iné ako abstrakcie naťukané do počítača a vytlačené na papieri vo forme zmluvy.

Okolo roku 2007 bol objem peňazí v derivátoch vo svete 22-krát vyšší ako sčítaný HDP všetkých štátov. Čiže iba 2,2 percenta z objemu derivátov bolo krytých nejakou reálnou hodnotou. Dnešná situácia nie je veľmi odlišná, objem derivátov stále rastie.

V podstate ich nemá kto splatiť. Boli viazané na obchody krachujúcich bánk. Zostal len záväzok, že niekto niekomu zaplatí. Často sa vzťahuje na tretiu či štvrtú stranu, môže ho mať na krku hocikto. Odstrašujúcim príkladom je bankrot Islandu. Štát skrachoval, lebo jedna banka roztočila kolečko záväzkov nad svoje pomery a nevládala ho uzavrieť. Vĺčik sa v jednom momente zastavil a zrútil. Takto náš systém funguje a odzrkadľuje sa to aj v reálnej ekonomike. Je to výmysel, ktorý nevyšiel.


Kríza sa vráti

Protikrízové opatrenia z rokov 2008 a 2009 sú, ako keď sa z vriaceho kotla zotrie pena. Toxické aktíva stále nikto nevyčistil. Príčiny kolapsu sa len odsunuli. Nespravil sa ani prvý krok k riešeniu. Ekonómovia predpovedajú, že o štvrť roka kríza znova vypukne. Čo s tým? Politici to asi nebudú riešiť. Budú vymýšľať nezmysly, zavádzať reguláciu, ktorá nefunguje, znížia úrokovú mieru z päť na štyri, no nepriznajú si – ani nemôžu – že je tu systémová chyba.

Zástancovia klasického akademického ekonomického myslenia hovoria, že krízy sú len bežné výkyvy, ktoré sa skorigujú a všetko bude šľapať ďalej. Môže to byť tak – no vyhovuje ľuďom, aby to takto fungovalo?

Oproti kríze v 30. rokoch je tu rozdiel v počte ľudí a v stave spoločenského vedomia. Vtedy bola na svete miliarda ľudí, neexistovali informačné technológie, ľudia žili izolovane a celý tretí svet žil poľnohospodárskym spôsobom života. Kríza teda nezasiahla všetkých, hoci vyprodukovala druhú svetovú vojnu. Dnes je ľudí skoro sedem miliárd, všetci sú informovaní a navzájom prepojení, takže aj malý otras – že vám vypnú elektrinu alebo skolabuje internet – otrasie systémom. Sme zraniteľnejší.

Plus, kríza prichádza v čase, keď sa ľudské vedomie mení. Minimálne v Európe a v Amerike sa začalo o systéme rozmýšľať z hľadiska jeho zmeny, nie ako predtým, keď sa riešenie hľadalo v mylných sociálnych programoch (komunizmus, fašizmus). Niečo sa deje aj na Slovensku, ľudia zakladajú nejaké občianske združenia, vyvíjajú rôzne aktivity. Aj vo vnútri systému, v bankách, sa objavujú ľudia, ktorým svitá v hlave, aká je to ilúzia. Rozbieha sa diskusia.

Foto: Ekonóm David Sulík
Autor foto: Rasťo Šutta


Pokračovanie článku nájdete tu:

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa vierka.g@azet.sk
#1
Viera Grajciarová
20. október 2010, 15:24
K tej svojpomoci poviem iba pár viet. Keď sme my stavali dom na svojom pozemku došlo k takej ošemetnej veci. V 50 rokoch 20 storočia došlo v našom štáte k mene peňazí a odrazu stratili svoju hodnotu. Nielenže to spomalilo dostavbu domu museli sme mnohé zmeniť, aby sa v ňom mohlo aspoň zložiť kosti po úmornej robote. Rodina sa rozrastala a bolo v ňom málo miesta. Môj otec bol najstarší zo svojich súrodencov. Tak prebral zodpovednosť na svoje plecia okrem nás jeho detí ešte aj za súrodencov, lebo starký bol bohém, k tomu netreba viac hovoriť. Ale čo sa dá povedať, otec pomáhal stavať domy súrodencom, susedovcom, bratrancom, sesterniciam, kamarátom a známym. Až sa stalo to s čím nik z nás nepočítal náhle umrel. Odišiel nám a na dôvažok jeho pomoc zostala bez povšimnutia, nepomohol nám nikto stále samé výhovorky a reči, súcitné pohľady a to je tak všetko. Preto tu tak stále omieľam o silnom sociálnom štáte, preto viem, čo to je, keď sa zrúti spoľahlivý systém vládnutia. Dlhy štátov sú iba na papieri tie treba zmazať a začať odznova. Ľudí je veľa to je fakt, preto je najvyšší čas, aby sa skrátila pracovná doba na minimum a skĺbila sa nová technológia s nevyhnutnou ľudskou prácou. Banky z arabského sveta nám tu netreba, lebo keď vidím to ich megalomanstvo a snobské arabské výstrelky, tak sa rozum zastavuje. To naozaj nikto nevidí, že liberalizmus, ktorí sa dnes derie dopopredia prináša viac škody ako osohu? Nechcem tu druhé Holandsko, tam už aj tak prevládajú extrémistickí pravicoví populisti. Nezaťahujte nás zasa do niečo s čím nemôžeme súhlasiť. Holanďania sú aj tak bludní a takí asi aj zostanú. Poučme sa z ich chýb, načo máme zasa čosi opakovať za drogovým gýčom?
Obrázok používateľa miLAN53@pobox.sk
#2
Milan Antal
21. október 2010, 11:19
Nie som odborníkom na finančnú sféru, bankovníctvo. Ale už všeobecný pohľad na Vaše návrhy vyvoláva otázniky..... Na každú investičnú akciu by museli banky prosiť ľudí, aby mohli požičiavať. No, neviem, či tadiaľto vedie cesta. Činnosť bánk by sa stala veľmi nepružnou, neviem si predstaviť efektívny mechanizmus, ako by sa banka prosila akcionárom, či môže na danú investičnú akciu požičať peniaze. To by musel potom v prvom rade akcionár rozumieť investovaniu a to si asi máloktorý kladie za cieľ ? chce, aby to za neho robila banka, keďže on sa v tom nevyzná... V tomto smere cestu vidím skôr v prísnejšej regulácii činnosti bánk, požičiavania úverov. Aby sa to odborne ošetrilo zákonmi, regulami. Aj dnes sa rozhoduje o hedgeových fondoch, či budú alebo nebudú podliehať prísnejšej regulácii..... Dva účty ? znamenajú vyššiu prácnosť, vyššie náklady a tým menšiu efektívnosť. Zložitosť by znamenala aj určitú ťažkopádnosť, ešte menšiu prehľadnosť a najmä to potrebujú špekulanti.
Obrázok používateľa info@danubka.sk
Gabriel Karácsony
21. október 2010, 11:24
Súhlasím s touto reakciou, teda s jej obsahom ! Napriek tomu, že pán Sulík mi nahráva pri presadzovaní myšlienok nepodmieneného základného príjmu, jednej dane a bezúročnej ekonomiky, z pohľadu princípu, nesúhlasím s tvrdeniami v niektorých realizačných princípoch. Tie sú však zásadné ! 1. Otázku "svojpomoci" by som nestaval na piedestál ako spásu. Ona má opodstatnenie v malých komunitách, či v rodinách, nie však na úrovni štátu. Štát musí byť organizátorom a garantom systému. Štát, ale organizovaný na iných princípoch, nie na súčasnom princípe zastupiteľskej demokracie, ktorá popiera občiansky princíp a práva jednotlivcov. 2. Jedna daň áno - nie však dnešná DPH, ale daň z finančných transakcií, ako náhrada všetkých dnešných daní a odvodov. 3. Nie banky z arabského (islámskeho) sveta, ale jedna centrálna emisná banka pod plnou kontrolou štátu, vlastná mena a bezúročné uvádzanie peňazí do obehu v ekonomike.
Obrázok používateľa miLAN53@pobox.sk
#3
Milan Antal
21. október 2010, 11:29
Aj u nás existujú, alebo skôr existovali LETS systémy. Ja mám s jedným, či dokonca dvomi silne praktické skúsenosti. Môžem Vás voviesť do prehľadu, ako funguje, či nefunguje. A opísať hlavné problémy LETS systémov na Slovensku .... Za hlavný problém tu považujem anarchistický prístup. Ja síce mám množstvo anarchistov ako kamarátov, ale do takýchto akcií by som sa už nikdy s nimi spolu nepúšťal:-). Oni jednoducho odmietajú akúkoľvek organizáciu, pravidlá, akoby to malo fungovať samo od seba. Pritom taký systém v jeho začiatkoch je potrebné neustále upravovať, korigovať, vychytávať chyb. Keď som však povedal, sú tu nejaké problémy, potrebujeme si dohodnúť, zaviesť nové pravidlo, aby sme to rozhýbali _ nasledovali vyvrátené oči, prečo zase pravidlá. Nuž, bez toho to nemôže fungovať. Preto sa nemožno čudovať, že sa kriticky staviam k anarchistom, aj keď sú to kamaráti:-)
Obrázok používateľa info@danubka.sk
Gabriel Karácsony
21. október 2010, 11:38
Dôležité je mať kontrolu nad menou, ktorú dnes nemáme. Do obehu prichádzajú ničím nekryté peniaze a sú za ne vyžadované úroky. Vyvoláva to neustálu inflačnú špirálu a odsávanie reálnych statkov do vrecák eminentov peňazí. Človek (firma) si požičia nekrytý peniaz, teda kúsok bezcenného papiera, alebo číslo na obrazovke počítača, musí však vrátiť aj s úrokmi, reálne peniaze, kryté ich vlastnou prácou a výrobkami a ak tak neurobí, príde o svoj reálny majetok ! Preto hovorím o vlastnej mene, pod plnou kontrolou štátu (teda nás všetkých) a jej bezúročnom uvádzaní na trh. Nie som proti tomu, aby komerčné banky požičiavali aj s úrokom. Musí však ísť o peniaze, ktoré už boli uvedené na trh eminentom peňazí, teda štátom. Tým sa zaručí, že peniaze vždy budú kryté reálnymi statkami, za ktoré ich je možné vymeniť.
Obrázok používateľa miLAN53@pobox.sk
#4
Milan Antal
21. október 2010, 11:42
sa mi tiež nejako nepozdáva. Ak ľudia vložia do banky 100 miliónov, tak predpokladáme, že tieto peniaze sú kryté nejakými ich materiálnymi hodnotami, ich prácou, ap. Ak subdodávatelia vložia po otočení kapitálu do banky ďalších 100 miliónov, tak tie peniaze by mali byť tiež kryté, pretože tie firmy stavali domy, pridávali hodnotu, takže za ich peniazmi sú reálne hodnoty. V prípade takýchto peňazí by som nevidel problém, je to klasický príklad pridávania hodnoty...... Ja vidím problém najmä v operáciách vnútri finančného systému, mimo reálnej ekonomiky. Najmä v nabaľovaní finančných produktov jeden na druhý, kedy nedochádza k tvorbe reálnej hodnoty, iba fiktívnej..... Veľmi by ma napr. zaujímalo, koľko HDP vykazovaného USA je skutočného a koľko fiktívneho. Keďže ich ekonomiku z väčšej časti tvoria služby a to finančné. Ak ekonómovia odhadli, že posledná kríza odpísala okolo 47 percent svetového bohatstva, tak za tým mohli byť práve aj tieto fiktívne hodnoty.
Obrázok používateľa miLAN53@pobox.sk
Milan Antal
21. október 2010, 11:50
Len je otázne, kto by mal mať kontrolu nad tou menou. Ak sme prijali euro, spoločnú menu, tak nič sa nedá robiť, ale kontrolu nad ňou by mala mať ECB. Ale dnes v tom vládne dvojkoľajnosť, ECB síce rozhoduje o mene, ale o rozpočtoch rozhodujú národné štáty. Chce to vytvoriť rôzne úrovne ekonomiky, vytvoriť okruh európskej ekonomiky a jej rozpočtu. Národné ekonomiky, miestne ekonomiky. Podľa toho princípu, ako sa aj dnes vytvára štátny rozpočet a miestne rozpočty. Ak by bola skrachovala Žilina (príklad nižšej úrovne Grécka), nepoložílo by to národnú menu, ako dnes príklad bankrotu malého Grécka ohrozuje euro.
Obrázok používateľa info@danubka.sk
Gabriel Karácsony
21. október 2010, 19:49
Kontrolu nad menou musí mať štát. Že sme prijali EURO, ako spoločnú menu, je v tejto situácii komplikácia. EUROzóna by totiž musela pre takú variantu fungovať ako suverénny štát. Tým však nie je. Naviac, rezervnou menou pre EURO je DOLÁR a moc nad ním má FED a MMF. Toto je hlavná bariéra, pritom emisia peňazí je zverená privátnemu sektoru. Toto sú neprekonateľné bariéry - preto vlastný štát a vlastná mena. Že sa nič nedá robiť ? Dá ! Odísť z EURO-zóny a vystúpiť EÚ !
Obrázok používateľa info@danubka.sk
Gabriel Karácsony
21. október 2010, 20:14
Bingo ! Je tu vystihnutá podstata. Funguje multiplikačný systém výroby peňazí, ktoré sa vydávajú za tovar. Pritom však ide o bezcenné papiere a čísla v počítačoch. Princíp tvorby peňazí, určených na poskytovanie úverov fuguje takto (zjednodušene): Klient vloží na termínovaný účet 1000 jednotiek. Banka musí z tejto hodnoty, podľa zákona, držať likvidnú hotovosť vo výške 3% (30 jednotiek). Zvyšok poskytne žiadateľovi ako úver, t.j. 970 jednotiek. V skutočnosti žiadateľ bude mať pripísané na účet 970 jednotiek, ale banka z tejto sumy vytvorí nový účet a z neho musí mať likviditu zas 3%. Zvyšok znovu poskytne ako úver inému klientovi, teda 940,9 jednotiek a znovu vytvorí nový účet a proces sa opakuje - multiplikácia. Výsledok je, že z 1 000 jednotiek reálnych peňazí, banky vyrobia napríklad 10 000 jednotiek úveru, avšak vo forme virtuálnych peňazí. Všetci, ktorí si takto požičali virtuálne peniaze, však musia vrátiť reálne peniaze vo výške 10 000 jednotiek, plus úroky. Samozrejme ako jednotlivý prípad by to nemohlo fungovať, lebo systém by okamžite skolaboval a prišlo by sa na podvod s falošnými peniazmi. Keďže tento systém funguje súčasne s veľkým počtom (mnoho miliónov účastníkov) účastníkov, navonok to vyzerá ako fungujúci systém, schopný v krízových situáciách sanovať výkyvy. Z dlhodobého hľadiska systém zákonite skolabuje a nastane problém (svetové krízy, vojny a pod.), Systém funguje ako ruleta - v konečnom dôsledku všetky reálne statky sveta skončia na jednej kope, v jednych rukách. Tomu sa hovorí dlhová a úroková ekonomika, ktorú linkujú bankoví a korporátni manažéri s pomocou zákonov, ktoré vyrába aj náš parlament.
Obrázok používateľa suldav@centrum.sk
David Sulík
22. október 2010, 20:08
Do hodiny prednášky som nemohol ísť do podrobností. Viac to mám rozpísané v knižke. K tým dvom účtom, podrobne je tento princíp peňažnej reformy až do podoby zákonov uvedený na www.penaznareforma.sk
Obrázok používateľa suldav@centrum.sk
David Sulík
22. október 2010, 20:14
V súčasnosti je ak to zobereme celosvetovo objem peňažnej zásoby, čiže M3 naozaj na 90% nekrytý ničím. Viazanosť na zlato nie je. Ale aj tých 10% je pochybných.
Obrázok používateľa suldav@centrum.sk
David Sulík
22. október 2010, 20:18
V súčasnosti je ak to zobereme celosvetovo objem peňažnej zásoby, čiže M3 naozaj na 90% nekrytý ničím. Viazanosť na zlato nie je. Ale aj tých 10% je pochybných.
Obrázok používateľa suldav@centrum.sk
David Sulík
22. október 2010, 20:18
Do hodiny prednášky som nemohol ísť do podrobností. Viac to mám rozpísané v knižke. K tým dvom účtom, podrobne je tento princíp peňažnej reformy až do podoby zákonov uvedený na www.penaznareforma.sk
Obrázok používateľa miLAN53@pobox.sk
Milan Antal
22. október 2010, 22:27
a nesúvisí to ale s Vaším príkladom:-).
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama