Klientelizmus v parlamente
Dnes je to tak, že keď príslušný zväz zamestnávateľov podpíše kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa s príslušným odborovým zväzom jeden z týchto dvoch subjektov môže požiadať, aby táto kolektívna zmluva platila aj v podnikoch, ktoré nie sú členmi toho zväzu zamestnávateľov. Túto žiadosť predloží ministrovi práce, ten ju nechá posúdiť tripartitnou komisiou - v ktorej sú opäť aj zamestnávatelia, aj odborári - a sám potom rozhodne, či sa platnosť zmluvy rozšíri na všetky podniky v odvetví, alebo nie.
Európsky štandard
Tento mechanizmus s malými obmenami používajú všetky európske štáty. Dôvodov je niekoľko. Jedným z nich je vytváranie rovnakých nediskriminačných podmienok pre zamestnancov v rovnakom odvetví. Iným je zamedzenie nekalej konkurencie, lebo ak jeden podnik dodržiava isté sociálne, mzdové, pracovné štandardy a druhý nie, ten druhý môže ponúkať svoje výrobky či služby lacnejšie, za cenu tzv. sociálneho dumpingu. Tento princíp sa v medzinárodnom meradle používa bežne – štáty obmedzujú dovoz z krajín, ktoré nespĺňajú napr. politické kritériá pri dodržiavaní ľudských práv, alebo práve sociálne kritériá pri dodržiavaní práv zamestnancov.
Tento mechanizmus je dokonca taký bežný, že podľa porovnávacej štúdie Európskeho inštitútu pre sledovanie kolektívnych pracovných vzťahov neexistuje v EÚ krajina, v ktorej by v posledných dvoch dekádach existoval tlak na rušenie či obmedzovanie rozširovania kolektívnych zmlúv. Výnimkou je len V. Británia, kde rozširovanie zrušila vláda M. Thacherovej, takže po odchode toryovcov z vlády túto otázku otvorili odborári. V tom zmysle, aby sa rozširovanie obnovilo.
Mechanizmy rozširovania KZ sa používajú bežne s výnimkou Nórska (ktoré nie je členom EÚ), Švédska a Veľkej Británie. Dôvod v Británii som spomenul a severské krajiny majú také rozsiahle pokrytie podnikov už samotnými zmluvami, že ich v podstate niet na koho rozšíriť. Rozširovanie sa nepoužíva prakticky ani v Slovinsku a Rakúsku. Tam je bezmála 100% podnikov pokrytých samotnými KZ, lebo podľa zákona tam majú firmy povinné členstvo v obchodných a priemyselných komorách, ktoré v kolektívnom vyjednávaní vystupujú ako zamestnávateľské združenia, takže opäť nie je na koho zmluvy rozširovať.
Inde sú aj prísnejší
Pritom ani minister, ani jeho poradný orgán nemôže rozhodovať svojvoľne. Aby sa vôbec mohlo uvažovať o rozšírení KZVS, musia byť splnené viaceré podmienky. Ak zmluvu podpísalo málo podnikov, vôbec sa rozširovať nesmie, najskôr by sa museli pridať ďalšie. Nesmie sa rozširovať na podniky, ktoré majú menej ako 20 zamestnancov, na podniky, ktoré sú v konkurze a reštrukturalizácii a najmä na podniky, v ktorých ľudia nepracujú presne v tých pracovných odboroch, na ktoré sa vzťahuje už podpísaná KZVS.
V EÚ býva podpora rozširovania ešte striktnejšia. Napríklad niektoré spolkové štáty NSR prijali také zákony o verejnom obstarávaní, ktoré vyžadujú od dodávateľov v odvetviach stavebníctva a dopravy, že musia dodržať príslušnú KZ, inak nedostanú verejnú zákazku. V Taliansku súdy musia posudzovať platové požiadavky pracovníkov v podnikoch, ktoré nemajú KZ podľa taríf, dohodnutých v KZ v rámci príslušného rezortu. Vo viacerých krajinách sa mzdové tarify dohodnuté v KZ berú ako relevantný faktor pri hodnotení verejných kontraktov s cieľom identifikovať „neprípustne nízke“ ponuky.
Takže, náš zákon o rozširovaní kolektívnych zmlúv je v porovnaní so zvyškom Európy štandardný, v porovnaní s niektorými krajinami ešte málo prísny, stanovuje množstvo podmienok, ktoré najskôr musia byť splnené, ale najmä ponecháva rozšírenie na osobnom rozhodnutí ministra. Minister Mihál to po svojom nástupe aj využil, keď 27. júla zrušil rozhodnutie svojej predchodkyne o rozšírení KZVS medzi Zväzom strojárskeho priemyslu a OZ KOVO.
Kaníkov pakt s RÚZ
Do roku 2003 nebol z rozširovaním KZVS žiadny problém. Tento systém nespochybňovali ani zamestnávatelia, ani pravicové vlády, či pravicoví ministri. Obrat nastal až po nástupe Ľ. Kaníka na post ministra práce, ktorý začal blokovať rozširovanie zmlúv s tým, že on ich bude rozširovať len na tie podniky, ktoré s tým súhlasia. Keď ho tripartitná komisia upozornila, že takáto podmienka nie je v zákone a on ako zástupca štátneho orgánu môže konať len v medziach zákona, predložil novelu, ktorá toto premietla aj do zákona. V tomto období sa rozširovanie KZVS zastavilo.
Už vtedy konal Ľudovít Kaník na objednávku časti zamestnávateľov, ktorý v istom čase založili RÚZ. AZZZ nikdy rozširovanie KZVS nenapádala. Bola to RÚZ, ktorá sa dvakrát obrátila na ústavný súd, aby rozširovanie zakázal, ten však o tom nerozhodol. RÚZ sa pritom demagogicky odvoláva na rozhodnutie českého ÚS, lenže v ČR mali iný zákon, český ÚS nezakázal rozširovanie bez súhlasu dotknutých firiem, ale mal iné námietky, a dnes platný zákon, ktorý už v ČR nikto nenapadá, takéto rozširovanie umožňuje.
Podvodmi proti odborárom
RÚZ bojuje proti tomuto zákonu aj verejne tak, že klame a podvádza verejnosť, i samotné ministerstvo práce. Tento rok napríklad namietala rozšírenie KZVS v oficiálnom dokumente tak, že so zdvihnutým prstom uviedla zoznam 1400 firiem, ktorých by sa rozšírenie dotýkalo. Do tohto zoznamu však nahádzala aj plno firiem, ktoré buď nespĺňali podmienky pre rozšírenie z hľadiska pracovných odborov zamestnancov, alebo tam boli firmy, ktoré už KZ mali, alebo desiatky firiem, ktoré sú v konkurze, resp. tam boli firmy z úplne iných odvetví, napr. napr. doprava, poľnohospodárstvo, drevovýroba, zdravotníctvo, potravinárstvo, služby a pod.
Mimochodom, RÚZ si pred rokom dala spracovať v nadácii F.A.Hayeka analýzu, ktorá potvrdila všetky argumenty, spomínané v tomto článku. Asi preto ju napriek faktu, že si ju Únia objednala a zaplatila, na jej web stránke nenájdete.
Návrh Ľ. Kaníka vychádza z filozofie, že zákon určí nejaké pracovno-právne povinnosti, ale platiť budú len pre tých, ktorí s nimi súhlasia. Kde sa takáto filozofia zastaví? Je to úplne rovnaké rozmýšľanie, ako keby aj minimálna mzda, alebo povinnosti pri prepúšťaní mali platiť len na firmy, ktoré s nimi súhlasia. Takýto prístup však vážne poškodí nielen pracovníkov v mnohých podnikoch, ale aj veľa moderných serióznych firiem a to všetko len kvôli obhajobe egoistických záujmov zopár neserióznych podnikateľov.
Foto: Poslanec NR SR za SDKÚ-DS Ľudovít Kaník.
Autor foto: SITA/Jozef Jakubčo
Ilustračné foto: jaimebisbal, archív a PrtSc
