Rodí sa koalícia MOST-HÍD - HZDS - SNS?
Naivne som predpokladal, že po kalamite, ktorú v tejto sfére spôsobila predchádzajúca mocenská garnitúra, budú aspoň elementárne zmeny k lepšiemu jednou z priorít nového vedenia rezortu, prípadne i celej vlády a parlamentu a že sa udejú takpovediac automaticky, keďže ich nevyhnutnosť je na prvý pohľad zrejmá. Dosiaľ je, žiaľ, opak pravdou a ak mám byť úprimný, moje sklamanie je veľké a trpezlivosť v koncoch. Nielen diaľnice či zlučovanie rozhlasu a televízie, ale aj spotrebná daň za pivo sú na Námestí slobody i na Vodnom vrchu stokrát väčšími prioritami, ako slovenská príroda.
Ľudia vo vedení Štátnej ochrany prírody SR, ktorí mali a majú blízko k SNS a HZDS-ĽS, ale čo je ešte dôležitejšie, ktorí boli a sú nebezpeční pre slovenskú prírodu, sa na svojich postoch zabetónovali, správajú sa čoraz sebaistejšie a smejú sa nám všetkým do tváre. Bodaj by nie! Ukazuje sa totiž, že majú plnú podporu minimálne jedného z členov vládnej koalície, strany MOST-HÍD. Že by nová, dosiaľ nevídaná (aj keď zatiaľ neverejná) družba dominantne maďarskej strany a SNS? A prečo nie? Čo na tom, že to tu ešte nebolo. Peniaze na drevo (a drevo za peniaze), spoloční sponzori a poľovačky sú asi silnejšie ako všetky etnické, ideologické či nebodaj etické prekážky.
Moja skepsa voči politikom a „politikom“ od volieb k voľbám narastá. Má to tú výhodu, že už ma môže len málokto a máločo sklamať.A predsa sa práve to stalo. Sklamala ma táto koalícia a sklamala ma konkrétne a najmä vo vzťahu k prírode, krajine a jej ochrane. Jasné, najväčšie fauly od čias komunizmu v tomto urobila predchádzajúca vláda, a najmä nominanti SNS a HZDS vo vedení rezortu životného prostredia, ktorí vytunelovali, čo sa dalo a povyhadzovali či vyštvali zo Štátnej ochrany prírody SR, národných parkov, inšpekcie životného prostredia i samotného Ministerstva životného prostredia SR takmer všetkých slušných a schopných ľudí. Ale v mojich očiach mali jednu veľkú výhodu - nikdy som nevolil SNS ani HZDS, a preto ma - už z elementárnej logiky veci - nemohli sklamať. Vás som však volil, vážení, a to je zásadný rozdiel!
Spomínaní vyhodení, z veľkej časti slušní a schopní ľudia, ak by ešte vôbec mali záujem sa vrátiť, mali byť už dávno o to slušne požiadaní a pomáhať postaviť z hlavy na nohy to, čo minulá vláda tak dokonale pokazila. Realita pol roka po... - na rozdiel napríklad od Štátnych lesov, kde sa takýto scenár návratu viac-menej realizoval hneď po voľbách - je však nielen iná, ale priam opačná. Títo ľudia sú buď bez práce, alebo robia niečo „od veci“, a na vysokých postoch v Štátnej ochrane prírody SR naďalej veselo dominujú ľudia s krvnou skupinou SNS a HZDS a s negatívnym vzťahom k ochrane prírody.
Takže, vážení a milí novodobí vládcovia a vládkyne. Ráčte sa, prosím, zamyslieť aj nad takou, pre vás marginálnou vecou, ako je ochrana prírody a začnite v tejto veci konať, lebo prídete/prídeme nielen o našu prírodu, ktorej pri každej vhodnej i nevhodnej príležitosti zvyknete vyznávať lásku, ale aj o dobrých pár voličov (minimálne o jedného určite)!
A ešte jeden exkurz do nedávnej i trochu dávnejšej minulosti. Aj keď si to takmer určite neuvedomujete, keďže ochrana prírody je na jednej z najnižších priečok v hierarchii vašich záujmov, takmer všetky slovenské vlády za uplynulých vyše 20 rokov prišli o moc čoskoro potom, ako sa postavili proti prírode a jej ochrancom. Len tak zbežne a neúplne: komunistická vláda v novembri 1989, prenasledujúca ochranárov za ich kritiku premeny záhrady Európy na smetisko, Vladimír Mečiar, okrem iného známy nepriateľ (aj) tretieho sektora – vrátane jeho environmentálnej časti, Pavol Rusko, autor tézy, že ochrana prírody je brzda pokroku, Mikuláš Dzurinda v roku 2006, nedlho po svojom vyhlásení, že betón môže byť vhodný materiál pre Tatry a že ochranári neuveriteľne klamú, vláda Roberta Fica tesne po predstavení návrhu zonácie TANAPu a zrušení ministerstva životného prostredia.
Autor je notorický občan a ochranár, signatár aktuálnej výzvy pracovníkov ŠOP SR na www.changenet.sk/kampane.
Foto: Minister životného prostredia SR Joszéf Nagy.
Autor foto: SITA/Nina Bednáriková
Ilustračné foto: Alan Weir
