Romantická hrdinka Mária Stuartová

Romantická hrdinka Mária Stuartová, krásna, temperamentná žena, oddaná katolíčka, a proti nej neženská, chladná, nie pôvabná Alžbeta, ktorá posiela svoju sesternicu na popravisko. Tak prezentujú tieto dve panovníčky na Ostrovoch zo 16. storočia historické romány a hry. Neraz „nedostatok ženskosti“ slúžil ako zámienka pre zatracovanie ženy, ktorá schopnosťami predstihla mnohých mužov.
Počet zobrazení: 4761
Maria_Stuartova.jpg

Postavy v tejto dráme totiž môžeme opísať aj takto: naivná žena, preceňujúca svoje schopnosti, neschopná riadiť ani svoj osobný život, nieto ešte krajinu zmietanú mocenskými bojmi medzi katolíckou a protestantskou šľachtou, ktorú po dlhom premýšľaní a vnútornom boji pripravuje o hlavu inteligentná kráľovná, výborná strategička znalá domácej aj zahraničnej politiky, ktorá je presvedčená, že poprava Márie je nevyhnutná pre udržanie stability.

Alžbeta I.
Keď je rozum viac ako cit

Alžbeta I. sa napriek mnohým ponukám a početným milencom nikdy nerozhodla pre sobáš. Jej matka skončila na popravisku, na ktoré ju poslal jej vlastný manžel, Alžbetin otec. Kráľovná, vystríhaná týmto príkladom z domova, sa rozhodla nevydať svoj osud na milosť a nemilosť muža. Hoci ju priaznivci škótskej kráľovnej Márie škodoradostne označovali za zatrpknutú starú dievku, ktorá Márii závidela jej troch manželov a syna Jakuba. V skutočnosti však mohla skôr závidieť Mária Alžbete, že si nepokazila život tromi nepodarenými manželstvami.

Alžbeta síce nevynikala fyzickým pôvabom, jej bystrý intelekt a chladná, cieľavedomá povaha však priviedli do jej postele viacerých významných milencov, ktorí ostávali jej vernými služobníkmi. A Alžbeta, stále ako slobodná žena, mohla lapať do osídiel svojej postele ďalších oddaných.

Kým Alžbeta viedla krajinu tvrdou rukou skúsenej političky, Mária sa snažila používať metódy, ktoré zrejme pochytila v detstve na francúzskom dvore. Ako hlavnú zbraň používala ženský šarm, na zasadaniach kráľovskej rady sa venovala vyšívaniu a hlavnú oporu hľadala v mužoch, hlavne vo svojich nepodarených manželoch. Krása a koketný úsmev by možno bývali vhodnými zbraňami, keby jej súperom bol muž s mäkkým srdcom. V boji proti prvej železnej lady Anglicka sa ukázali byť úplne bezcenné. 

Boj o priazeň

Ak sa hovorí o Alžbetinej „žiarlivosti“, nejde pravdepodobne o ženskú márnivosť, ako to dnes umelci radi interpretujú, ale skôr o racionálnu obavu z toho, aby Máriin šarm nezapôsobil príliš na šľachticov. Najlepším priateľom a zároveň najväčším nepriateľom pomazanej hlavy bola vždy vlastná šľachta. Po príklady nemusíme chodiť ďaleko, stačí nazrieť do našej vlastnej histórie. Súboj medzi Máriou a Alžbetou, ak vôbec možno tak ich vzťah nazvať, boli hlavne sporom medzi katolíckou a protestantskou šľachtou. Mária rada spomínala svoj nárok na anglický trón, ale skôr z márnotratnosti, než s reálnym úmyslom robiť si na neho nárok. Pre katolícku Európu však bola nádejou, ako sa zbaviť nenávidenej Alžbety, ktorá bola v tom čase najsilnejšou protestantskou panovníčkou v Európe. Z jej podpory a peňazí ťažili prakticky všetky protestantské hnutia v Európe. V očiach katolíkov bola Mária právoplatnou následníčkou anglického trónu, keďže matkou Alžbety bola Anna Boleynová, kvôli ktorej kráľ anuloval manželstvo s Katarínou Aragónskou,  španielskou katolíčkou. Henrich VIII. tak urobil aj napriek nesúhlasu  pápeža.

Mária I. Stuartová
Keď sa Mária stala 14.decembra 1942 škótskou kráľovnou, bola najmladšou panovníčkou v Európe. Mala len 6 dní. Henrich VIII. okamžite zacítil príležitosť získať Škótsko pod anglickú nadvládu a požiadal o ruku nemluvňaťa pre svojho syna Eduarda. Máriina francúzska matka najprv s detskými zásnubami súhlasila, ale keď Henrich žiadal o vydanie malej Márie, aby ju mohol vychovávať na anglickom dvore, postavila sa na odpor škótska šľachta. Kráľovi a kráľovnej, ktorí boli vychovaní na anglickom dvore krutovládcu Henricha, to nebolo po chuti. Henrich sa nemaznal ani so svojimi manželkami, nie to s neposlušnou šľachtou. V katovych rukách skončil každý, kto sa postavil na odpor. Nie príliš lákavá predstava budúcnosti pre svojvoľných surových šľachticov, zvyknutých diktovať si svoje podmienky. Henrich vtrhol do Škótska, s úmyslom spraviť poriadok a odviezť si svoju malú nevestu do Londýna. Neúspešne, lebo matka-regentka radšej poslala malú princeznú na výchovu na francúzsky dvor, kde vyrastala spolu s následníkom trónu, Františkom, ktorého si ako 16-ročná zobrala za manžela, čím sa stala aj francúzskou kráľovnou. Mária však krátko po sobáši ovdovela. Keďže už nežila ani jej matka a Škótsko bolo bez kráľa, rozhodla sa ako 18-ročná vrátiť do vlasti a zaujať svoje miesto na tróne.

V luxusnom väzení

Viac ako o vládnutie sa mladá kráľovná zaujímala o kone, tanec, a mužov. Alžbeta chcela využiť túto slabosť svojej sesternice a poslala jej ako nápadníka istého lorda Dudlyho, svojho vlastného milenca. U Márii však nepochodil, nakoľko jeho prvá žena zomrela za podivuhodných okolností. Kráľovná sa napokon rozhodla vydať z lásky za lorda Darnelya. Rýchlo sa však ukázalo, že láska nie je pre kráľovnú vhodnou pohnútkou na uzavretie manželstva. Lordovi išlo najmä o prevzatie moci v Škótsku. Pošepkávalo sa, že kráľovná by sa nechala rada rozviesť, čo jej však katolícka viera, ktorej bola stále verná, neumožňovala. Z ošemetnej situácie zachránila Máriu vražda jej manžela a otca jej jediného syna Jakuba. Údajne ju zosnovali priaznivci kráľovnej na čele s jej novým  milencom Jamesom Bothwellom, ktorý si už podobne ako jeho predchodca, brúsil zuby na trón.

Plán splnil svoj cieľ. Kráľovná v nadšení, že sa zbavila nenávideného manžela, neváhala svoju chybu zopakovať, a opäť sa vydať z emocionálnych dôvodov. Romantický plán jej nevyšiel. Existovalo totiž dôvodné podozrenie, že kráľovná sa sama zúčastnila na sprisahaní proti svojmu exmanželovi. Vražda vlastného manžela kvôli novému sobášu- to bolo priveľa aj na barbarských Škótov. Poslúžila protestantským šľachticom ako príklad skazenej morálky katolíkov. Po tom, ako sa jej podarilo utiecť z hradu Lochleven, kde ju uväznili jej poddaní, sa rozhodla hľadať pomoc u svojej „drahej sesternice“, ako Alžbetu oslovovala, napriek tomu, že sa nikdy nestretli osobne. Ako písala vo svojich listoch, verila, že Tudorovská panovníčka ju pochopí a pomôže jej „ako žena žene“.

Táto úvaha bola poslednou zo série chýb, ku ktorým Máriu doviedla dobrá viera a mierna naivita. Alžbeta pre jej romantické dobrodružstvá veľa pochopenia neprejavila, v jej očiach poukazovali zrejme skôr na nedostatok Máriinej schopnosti urobiť si poriadok vo vlastných veciach. A tak jej poskytla azyl, aj s pridelenou ochrankou, ktorej úlohou nebolo kráľovnú chrániť, ale strážiť. Za 18 rokov, ktoré strávila v luxusnom anglickom zajatí vystriedala postupne 7 hradov, napísala sesternici desiatky listov a poslala jej veľa krásnych vlastnoručne robených výšiviek ako dôkaz svojho priateľstva. Katolícka kráľovná však stále bola nádejou pre časť šľachty, ktorá sa nezmierila s rozkolom cirkvi, a teda i hrozbou pre Alžbetu.

Máriin syn Jakub II. Stuart
Ako sa však zbaviť kráľovnej, bez toho, aby tým ohrozila vlastné postavenie? V očiach ľudí bol kráľ bytosťou nedotknuteľnou a zbúranie tohto mýtu mohlo byť riskantné. Zámienku poskytlo až sprisahanie, ktoré mala Mária chystať s cieľom zavraždiť Alžbetu a zasadnúť na jej miesto na tróne. Mária síce už v minulosti ukázala, že je schopná podieľať sa na príprave vraždy, napriek tomu toto sprisahanie pravdepodobne prebiehalo bez jej priamej účasti. Keď parlament vyniesol rozsudok smrti, Alžbeta si nechala tri mesiace na rozmyslenie, kým rozsudok podpísala.

Rozsudok vykonali 8. februára 1587. Kým počas celého života niesla Mária svoj osud s kráľovskou hrdosťou, jej poprava vôbec nebola dôstojná. Kat musel seknúť tri krát, kým sa mu podarilo sťať jej hlavu. Keď chcel zdvihnúť odťatú hlavu, a ukázať ju divákom, ostala mu v ruke len parochňa, a hlava sa odkotúľala po popravisku.

Dokonca aj Máriin syn Jakub prejavoval neskôr viac lojality svojej tete Alžbete ako vlastnej matke, keďže pochopil, že týmto spôsobom môže po jej smrti získať anglický trón. Formálne síce vzniesol protest proti poprave svojej matky, reálne však nepodnikol nič na jej záchranu. Rozum zvíťazil nad citom...

Zdroj foto: wikimedia.org

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
01. jún 2011, 06:41
článek je pěkný, jen mi překvapilo, že se M. S. skotskou královnou stala v r. 1942

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984