Martinka z Turca... Hanbime sa!

Doba bez zábran, bez morálky, bez duchovnej hĺbky. Nie, nechcem moralizovať. Ale je mi úprimne ľúto, ak niekto môže považovať za smiešne ľudské nešťastie a ak mu svedomie dovolí odbavovať sa na žene len preto, že zjavne nezapadá do schém, aké vytvárajú trendové módne časopisy, no na rozdiel od mnohých zlatokopiek je aspoň matkou troch detí a túži iba po (ako vravela) normálnom chlapovi, ktorý ju nebude podvádzať. Nie, na smiech nie je Martinka z Turca, na smiech je každý, kto sa podieľal na tvorbe tak dehonestujúceho programu, akým bola predmetná relácia televízie JOJ.

Pretože nájsť niekoho s mravnými pokleskami či niekoho nevkusného, pomýleného alebo nebodaj šeredného, na to netreba nič viac, než zájsť do ktorejkoľvek druhej obývačky na Slovensku. A to má byť smiešne? Na tomto sa máme zabávať? Francúzsky filozof Michel Foucault svoju knihu Dozerať a trestať začína opisom verejnej popravy, ktorá sa odohrala ako jedna z mnohých v jednom francúzskom provinčnom meste niekoľko sto rokov dozadu. Z pohľadu modernej doby bol tento opis nehumánny a ponižujúci. Je však dnešná doba iná? Ako tvrdí Foucault, dnes už nepopravujeme ľudí, dnes už žiaden demokratický režim nepácha na telách ľudí také brutálne násilie a mučenie...

To ale neznamená, že by ľudská krutosť vymizla. Iba zmenila formu. Dnes sa neodbavujeme na telách našich obetí, ale na ich dušiach. Verejne ich potupujeme nemenej hanebne, než mučili obete v stredoveku na námestiach. Vtedy, keď sa davy hlupákov a povaľačov rehotali a zabávali na ľudskom nešťastí. Tak ako dnes pred televíznymi obrazovkami. Rozdiel je len v tom, že v stredoveku verejne mučili ženy za to, že bolo označené ako neveriace a nemravné, dnes sa ženy previňujú tým, že sú označené ako nepekné a netrendové. Mučia ich rovnako. To len namiesto náboženských rituálov nastúpili rituály bulvárne. A namiesto telesnej smrti nastupuje spoločenská smrť. A my, čo pri tom asistujeme? Krutí sme rovnako ako boli naši predchodcovia na stredovekých námestiach. Možno dokonca krutejší.

Dúfam, že aspoň niekomu Martinky prišlo ľúto. Väčšinu relácie prežila v hlúpych pózach, ale občas z nej bol cítiť skrytý smútok a žiaľ. Rovnako ako z jej opitej matky. Tie ženy si zaslúžia súcit. Nie výsmech. Najmä nie od takých ľudí, ktorí sa od dvojice žien z Turca líšia len tým, že efektívnejšie predstierajú, že žijú tak, ako káže móda a trendy. Pretože dnes je najväčším previnením byť sám sebou. Tak káže moderná konzumentská doba. Nuž, nemárnite čas takýmito nudnými článkami.

Poslušne sa prispôsobujte! A rehocte sa na Martinke! Prehlušte svojim nemiestnym smiechom svoje vlastné svedomie! Vyplňte svoju duševnú prázdnotu pohľadom na nešťastnú ženu, ktorej sa vysmieva celé Slovensku! Veď to z vás chcú urobiť: nemorálnych úbožiakov! Nepremýšľajte o tom! Neprestávajte sa rehotať! Veď sa je na čom: ako nemožne sa maľuje a aký nemožný má účes! Ako by sme sa len mohli zdržať smiechu?! Hahahahahaha! Martinka, Kleopatra z Turca!

Pôvodne zverejnené na blogu Ľ. Paholkovej. Jej ďalšie blogy nájdete tu.