Širokorozchodná trať ako politický súboj

Stavba širokorozchodnej trate z Košíc cez Bratislavu do Viedne s najväčšou pravdepodobnosťou nebude. Údajne je pre štát nevýhodná. Je síce potrebné počkať na oficiálne výsledky štúdie, vláda však už vopred vie, že nech analýza dopadne akokoľvek, projekt nepodporí.
Počet zobrazení: 2490
sirokorozchodna_trat.jpg

Diskusii o širokorozchodnej trati okrem medializovaného argumentačného rozstrelu medzi vládou a investorom nepochybne chýba ďalší rozmer. Slovensko v dopravnej infraštruktúre zaostáva za vyspelými európskymi krajinami. V rámci cestnej siete stále neexistuje súvislé diaľničné spojenie medzi Bratislavou a Košicami. O rýchlostných cestách, ktoré majú v budúcnosti dopĺňať diaľničnú sieť, nehovoriac. Železnice sú na tom ešte horšie. Kompletne a súvislo zrekonštruovaný je len úsek trate Bratislava Rača – Nové Mesto nad Váhom v dĺžke približne 100 kilometrov. Cesta autom z Košíc do Bratislavy trvá 5 a pol hodiny, vlakom InterCity necelých päť. Vysokorýchlostný vlak TGV by túto vzdialenosť prekonal za necelé dve hodiny.

Ak by sa obidve strany sporu – vláda aj investor – zbavili zaškatuľkovaného vnímania sveta, mohol by pripravovaný projekt byť zaujímavý pre obe strany. Pre vládu je to však dnes očividne politická otázka, ako povedať NIE projektu bývalej garnitúry, pre  investora zase tvrdá ekonomická kalkulácia návratnosti. Ak bude vláda trvať na nesúhlase, projekt sa s najväčšou pravdepodobnosťou práve pre jeho vysoké náklady na výstavbu (6,3 mld. eur)  neuskutoční. Alebo možno uskutoční, ale mimo územia Slovenska.

Ekologická alternatíva k automobilovej doprave

Ak sa na otázku výstavby pozeráme len čisto z hľadiska nákladov a priamej návratnosti investície, s vysokou pravdepodobnosťou sa ukáže ako nevýhodná. Či už pre štát alebo pre investora. Ak by však projekt počítal s rozumným vedením trasy juhom Slovenska, mohol by byť pre našu krajinu veľmi zaujímavý. Okrem toho, že predĺženie trate vytvorí približne 11 tisíc nových pracovných príležitostí, mohol by spojiť juhoslovenské mesta so zvyškom sveta. A práve juh Slovenska čaká na vybudovanie kvalitnej dopravnej infraštruktúry ako na spasenie, bez ktorej investori o také mestá ako Lučenec, Rimavská Sobota či Rožňava ani len nezakopnú.

Železnica (či už s rozchodom 1435 alebo 1520 mm) by okrem skvalitnenia dopravného spojenia mohla byť zaujímavou alternatívou aj k neekologickej individuálnej automobilovej doprave. Ak je pre vládu prioritou diaľničné spojenie západ-východ cez Žilinu, alternatíva železnice cez Nitru a Zvolen by mohla byť veľmi dobrým doplnkom. Na to je však potrebná nielen koncepcia (ktorá sa s príchodom novej vlády vždy redefinuje), ale najmä strategické uvažovanie. Súčasná vláda v oblasti dopravy zatiaľ dokázala len zrušiť výstavbu diaľnic cez PPP projekty a nahlas uvažuje o privatizácii Carga alebo letiska. To je však žalostne málo na to, aby sa Slovensko stalo konkurencieschopnou krajinou.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
20. december 2010, 17:07
Nemáme more a sme vnútrozemskou súčasťou Európskej únie.
1. To znamená, že nebudeme nikdy profitovať zo zámorských prepravných ciest tak ako Hamburg,Marseille, Rijeka či aspoň Gdaňsk.
Európske prístavy pritom dnes tvoria hlavný prepravný uzol pri logistike ( preprave a zhodnocovaní tovarov logistickými operáciami) medzi svetovými hospodárskymi veľmocami EU - USA - Japonsko- Rusko - Čína - India - Brazília.
2. V rámci suchozemskej prepravy a logistiky sme tranzitnou krajinou , ktorá dovoľuje svetovej ekonomike bez náhrady ničiť naše životné prostredie medzinárodnou kamiónovou dopravou. (Zbytočné presekávanie tranzitných ciest horskými údoliami Nízkych a Vysokých Tatier od severu na juh). Zaostávame v budovaní diaľníc cez Slovensko zo západu na východ a naopak a ničíme si tak denne životné prostredie i zdravie obyvateľov. Prečo?
3. Obdobie kapitalizmu na Slovensku sa podpísalo pod takmer živorenie železničnej dopravy, tej, ktorá sa dnes nakoniec ukazuje ako ekologická a najmenej škodiaca životnému prostrediu. Smiešne a ťažkopádne obnovujeme čiastkové trasy "rýchlovlakmi" a len pamätníci vedia niečo o projektoch roku 1968 "Alweg", ktorý mal začať v Tatrách a nebol nikde.
4. Letecká doprava nás obchádza, i keď sme v preletových koridoroch. Najlepším slovenským leteckým prístavom je paradoxne Schwechat pri Viedni. Tak čo sa tu kasáme?
5. Projekt železničnej trate od Čiernej nad Tisou po Bratislavu je významným investičným zámerom 21.storočia pre Slovensko, pretože svetová ekonomika má perspektívu v logistike a preprave medzi Európskou Úniou a Ruskom, ešte v predĺžení Čínou, s variabilnou možnosťou smerovať prepravu v budúcnosti aj z juhu, pomedzi Kaukazské republiky smerom dolu až na Indiu.
6. Otázka širokého rozchodu koľajníc - toto je konkurenčná výhoda pre Slovensko, ktorému stačí úsek od Čiernej nad Tisou do Bratislavy a hlavne Ruská federácia a dnes už colná únia s Bieloruskom a Kazachstanom bude mať sama záujem o transportný vstup skoro do stredu EU.

Nechcime to, ušetrime pár stotisícov eur!!!!
Maďarská ekonomika nám všetkým ruky vybozkáva, ako ju to vytiahne z núdze na ďalších 10-15 rokov!
Akurát, že trasa z Čopu by viedla cez Budapešť a končila v Rajke, toť za našim plotom.
To sme naozaj takí hlúpi?
Na rakúskej strane kvôli výstavbe jadrovej elektrárne kedysi padla vláda , pozor pani Radičová, toto nie je politický, ale ekonomický dôvod, aby Vás zhodili z vlády vplyvné ekonomické záujmy nielen Slovenska.
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
20. december 2010, 18:55
Médiá akosi od začiatku tento projekt predstavovali v politickej rovine, z článkov som mal aj ja ten dojem, že ide len o politickú ideu Ficovej vlády. Pritom však vôbec nejde o politický projekt, ale ekonomický a vôbec nebol akousi Ficovou utópiou..... 15. 12. 2010 vo Viedni spoločnosť Berger predstavila projekt pred orgánmi dozornej rady konzorcia ruských, rakúskych, slovenských a ukrajinských železníc Breitspur Planungsgesellschaft mbH, v ktorom konštatuje, že je technicky a právne realizovateľný. Predĺženie trate o 450 km by prinieslo viacero ekonomických prínosov všetkým štyrom zúčastneným krajinám a vytvorilo by 11 tis. nových pracovných miest.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. december 2010, 16:01
Milan, to je ten problém našich vládnych politikov:
Detinsky sa držia svojho pôvodného postoja, pretože chcú byť za každú cenu "protificovskí". A pritom je to krásny príklad investovania do budúcej prosperity, dokonca s jasne deklarovanými zákazníkmi, ktorí budú ochotní platiť ( veď im iné ani neostane).

Ak to naša vláda teraz zblbne a prevezme investíciu Maďarsko, skutočne vznikne podozrenie, že sa Radičová a jej verchuška stala bábkovou vládou maďarských záujmových kruhov.

To by bolo teraz tak,ako keby sme boli pristúpili na zbúranie Gančíkova
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. december 2010, 16:03
zbúranie Gabčíkova, samozrejme
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
25. december 2010, 08:54
Trasovanie širokorozchodnej trate cez prírodne nenáročné územie južného Slovenska preferuje aj slovenská spoločnosť s víziou transkontinentálneho tranzitného terminálu (TTT) architekta Juraja Jančinu, ktorú prezentovala už pred dvoma rokmi na odporúčanie Európskej komisie ako atraktívny prioritný nadregionálny projekt pri prezentácii Dunajskej stratégie, ako projekt, ktorý má šance zvýšiť šance Slovenska v celosvetovej tovarovej výmene využitím jeho strategickej polohy a iných daností,. Opustenie zámeru trasovať širokorozchodnú cez Slovensko túto víziu zmárni. Argumenty, ktoré používa architekt Jančina jednoznačne ukazujú výhodnosť širokorozchodnej pre Slovensko. Má byť totiž súčasťou európskeho projektu presmerovania tovarových tokov z Ázie do Európy. Podľa Jančinu je omylom je aj najväčšia obava, že budovaním širokorozchodnej cez Slovensko sa ohrozí práca ľudí v prekladisku v Čiernej nad Tisou a zníži sa tu potenciál zamestnanosti. Ale ak dokážeme vytvoriť potenciál presmerovania tovarových tokov cez Slovensko, tak kým teraz nejde cez Slovensko a ani cez východné Slovensko ani tona tovarov z Ázie, tak potom ani tu nebude úbytok, ale rast zamestnanosti. Presun predpokladaného rastu tokov tovarov kontinentálnymi dopranými systémami z Ázie však nebude možné garantovať na jestvujúcej sieti, jestvujúcimi rozchodmi. Ak sa teda nevyužije jedinečná možnosť viesť trasu širokorozchodnej v regióne juhozápadného Slovenska, nebude Slovensko ani ponúkať atraktívnu alternatívu prepravovať tovary iným smerom ako doteraz. Európa a Ázia je priestor obchodnej výmeny, ktorý nie je závislý od toho, či sa Slovensko rozhodne hrať alebo nehrať nejakú úlohu v tejto tovarovej výmene medzi nimi. Ak Slovensko nebude súčasťou zámeru na prepravu tovaru po súši, tak trh nebude čakať na jeho váhanie a vytvorí si trasy širokorozchodnej či už cez Maďarsko alebo Poľsko a benefity z toho budú mať iné krajiny. Trhu sa nedá brániť, cestu si nájde., prízvukuje Jančina. Jančina však presadzuje, aby širokorozchodná vyústila nie vo Viedni ale na Záhorí, kde zamýšľa vytvoriť multimediálny transkontinentálny tranzitný terminál, ktorý by zvýznamnil Slovensko ako tranzitné logistické distribučné centrum s využitím aj vodných a leteckých koridorov. Centrum by malo byť nevyhnutne dostupné pre oba železničné rozchody. Zahŕňa všetky druhy dopráv, infraštruktúry a potrubných rozvodov koncentrovaných do jedného priestoru, Podľa Jančinu by ani náklady na projekt nemali byť nákladmi rozpočtu Slovenskej republiky. ?Realizácia je plánovaná z privátnych zdrojov. Okrem vytvorenia a poskytnutia priestoru, teda, že Slovensko umožní infraštruktúrny projekt realizovať na svojom území, nebude tým inak zaťažený štátny rozpočet. Na predprípravnú a prípravnú fázu počítame s kombináciou privátnych zdrojov so zdrojmi z fondov EÚ,? povedal mi Jančina v rozhovore pre iné médium. Vláda SR chce takéto vízie prospešné pre Slovensko zmariť už v zárodku. Ale ak nebudú na Slovensku, budú z nich brať výhody a plody inde.
Obrázok používateľa Anonymný
#5
(neuvedené)
27. december 2010, 12:55
Tento projekt sprevadza plan na taku genocidu na zivotnom prostredi, aku sme pravdepodobne este nezazili - takzvany TTT. Zaujemca o blizsie podrobnosti ich najde v clanku na http://www.ludiapremalacky.sk/clanok/ttt-a-buducnost-zahoria/
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
27. december 2010, 17:22
Díky za upozornenie, prečítal som si čo je transkontinentálny tranzitný uzol, ktorý sa plánuje v Malackách, našiel som i jedinú vetu o tom, že tadiaľ pôjde úzko i širokorozchodná železnica.
Smutné je, že o tom verejnosť takmer nič nevie. Ani naša.
Ale mám otázku:
Súvisí plán širokorozchodnej železnice s TTT Malacky, alebo je to iba náhodné plánovanie tranzitných ciest na základe už doterajších skúseností a reality?
1.My, čo chodíme po diaľnici okolo Malaciek sme si už dávno všimli, že lesy okolo Malaciek boli vyrúbané a zdevastované, za účelom "priemyselných" a "logistických" parkov pre TIR kamionovú prepravu, takže ak teraz upozorňujete na to, nie je už neskoro?
2. Ak nebude širokorozchodná cez Slovensko, padne i projekt TTT Malacky?
Ak pôjde šiokorozchodná cez Maďarsko, nebude TTT Malacky? Poďme si to rozobrať seriózne.
Inak, ochranári okolo lesov Záhoria, kde boli od roku 2000? Dnes je tam iba "potemkinovský les" - pár stromov "pre oči" okolo diaľnice, inak všade samé areály so skladiskami a výrobou. Nie je neskoro?
Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
04. február 2011, 19:41
sa nezrealizuje. Máme malú krásnu krajinu, nenechajme si ju zničiť.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984