Dôchodky: druhý pilier je neudržateľný

Pred napísaním tohto textu som sa pokúsil zistiť, ako prišiel Ľudovít Kaník na to, že klienti DSS prišli v priemere o 100 €. Tak, ako som očakával, nikde som nenašiel relevantný prepočet, ako k tejto sume dospel. Ani na stránke jeho firmy OZ Sporiteľ.


Prikrátky čas na porovnanie

Samozrejme, nie je problém nájsť konkrétne akcie, z ktorých by investícia v určitej výške naozaj priniesla za rok (?) výnos vo výške 100 €. Ale to nemôže aplikovať na dôchodkové investovanie v II. pilieri ani taký demagóg, akým je Ľ. Kaník. Preto túto epizódu môžeme uzavrieť tak, že neexistuje žiadny relevantný argument, ktorý by Kaníkovo tvrdenie potvrdil. Dokonca aj šéf asociácie DSS Peter Socha v televízii potvrdil, že nemá takéto informácie a takéto prepočty. Jednoducho preto, lebo také niečo sa vypočítať nedá. Bez toho, aby to veľmi, ale naozaj veľmi nepresné.

Nízke výnosy nepochybne súvisia aj so zmenou zákona na jar tohto roku, keď sa takmer všetko riziko investovania prenieslo na DSS. S kritikmi možno súhlasiť v tom, že 6-mesačný porovnávací horizont je pri investovaní nezmyselný a bolo by rozumné predĺžiť ho približne na 4-násobok. Samozrejme, takáto zmena by mala zohľadňovať dobu, ktorá investorovi (klientovi DSS) zostáva do dôchodkového veku. Čím by táto doba bola kratšia, mala by byť kratšia i porovnávacia doba. Človeku, ktorý príde o všetko (alebo o veľmi veľa) rok a pol pred dôchodkom je dvoj- či trojročná porovnávacia doba na nič.


Akcií sa zbavovali, lebo ich ceny padali

Lenže súvis spomínanej zmeny zákona so zmenou investičných stratégií DSS nespočíva v tom, že by nemohli investovať ako predtým, ale s tým, že nechcú, lebo riziko prešlo z klienta na nich. Podľa štúdie akéhosi združenia „nezávislých“ obchodníkov a investorov „pod vplyvom regulácie ceny za poskytované služby sa správcovia začali správať racionálne a zužovať rozsah poskytovaných služieb“. „Zúženie rozsahu služieb“ v tomto prípade znamená, že prestali vstupovať do rizikových investícií. Lebo pred „reguláciou ceny“ riskovali iba stratu cudzích peňazí, po regulácii už riskujú vlastné financie.

A zatiaľ čo do toho prvého rizika sa s radosťou hnali, do druhého sa im, pochopiteľne, nechce. Z tohto hľadiska sa naozaj správajú racionálne. Tak, ako sa správali i doteraz.

P. Socha sa v tej televíznej relácii pochválil, že DSS vlastne zachránili svojim klientom peniaze, lebo z nich stratili menej, ako bol „celkový“ pokles hodnoty akcií na svetových trhoch. Áno. Dosiahli to tým, že akcií sa začali zbavovať, resp. ich prestali nakupovať už asi rok predtým, než prijala Ficova vláda kritizovanú reguláciu. Rizikové cenné papiere sa teda z portfólií DSS nestratili pod vplyvom vládnej regulácie, ale jednoducho preto, lebo začali prudko strácať hodnotu. A tvrdenie, že už mohli byť straty vykompenzované je vyslovenou lžou.


Za rastom sú špekulácie

Pravda by to teoreticky mohla byť iba v prípade, že by DSS nemali v portfóliu žiadne hodnotu strácajúce investície najneskôr od začiatku roku 2008. Ceny akcií sa totiž doteraz nevrátili na svoje vtedajšie hodnoty a iba ideologický obmedzenci veria, že sa tam čoskoro vrátia. Doterajší rast cien akcií je pre dlhodobých investorov varujúci a s najväčšou pravdepodobnosťou je len výsledkom nových špekulácií, najmä v dôsledku prebytku voľného kapitálu. A teraz zrozumiteľnejšie.

Keď sa začala kríza, časť peňazí sa naozaj „stratila“, lebo reálne nikdy neexistovala. Tieto virtuálne peniaze boli „kryté“ len nafúknutou hodnotou akcií. Ale včas utekajúci investori predsa len dokázali aspoň časť týchto hodnôt predajmi „premeniť“ na reálne peniaze, ktoré však majú význam iba ako opätovné investície do niečoho, čoho hodnota rastie a teda prináša výnosy (zisky). A keďže trhové pravidlo (zjednodušene) hovorí, že so záujmom o tovar rastie jeho cena, tak začali rásť aj ceny mnohých akcií. Ale nie preto, že by sa ekonomika reálne rozbehla, ale preto, že investori potrebovali niekam umiestniť (do ničoho investovať) „voľné“ financie.

Ak teda začali nakupovať akcie, ich cena vzrástla, ale je to len dočasný a na základe aktuálnych skúseností sa zdá, že v podstate krátkodobý jav. Vyplýva zo špekulatívnych nákupov presunom nielen voľných zdrojov, ale zdrojov z iných foriem investovania či zo sporenia (banky), kde už sú úroky (výnosy) také nízke, že „vyhnali“ aj skalných sporiteľov. Opäť ide skôr o virtuálne zisky a presne takú hodnotu – virtuálnu – má aj tých Kaníkových 100 €. Ich najväčšia hodnota je propagandistická, ale elektrinu či potraviny by ste za ne nenakúpili.


Výnosy si zaplatíme na daniach

Nízke výnosy v II. pilieri, ani konzervatívnejší prístup k investovaniu nie sú výsledkom legislatívnej regulácie, ale reality trhov. A perspektíva nie je vôbec sľubná. Výsledkom kvantitatívneho uvoľňovania peňazí sú mizerné výnosy v bankách. Ale aj prudké pohyby na akciových trhoch v dôsledku spomínaných špekulácií bez reálneho predpokladu dlhodobého (výrazného) rastu. Prípadné lepšie výnosy podnikových dlhopisov sú výrazne spojené s rizikom krachu, ako ukázal osud aj silných a veľkých firiem. Ba riziko bankrotov (a nesplatenia dlhopisov aj s výnosmi) rastie už aj v prípade štátov, ktorých zadlžovanie bude rásť, lebo terajší „ekonomický“ model, preferujúci najbohatších na úkor strednej a nižšej triedy, je neudržateľný.

To isté platí aj o našom II. dôchodkovom pilieri. Zúfalosť situácie dokresľuje už takmer rok trvajúca debata o investíciách DSS do budovania diaľnic. Pracujúci ľudia si majú na dôchodok „šetriť“ tak, že požičajú štátu na výstavbu diaľnic. Ak mu požičajú s vysokým úrokom, prinesie im to vysoké výnosy v II. pilieri, ale tie im zaplatí štát z ich vlastných daní. Neúprosná logika takejto investície znamená, že výnosy si ľudia zaplatia vlastne sami – iba presunú vlastné peniaze z jedného vrecka do druhého. A čo investície do takých komodít, akými sú potraviny a poľnohospodárske produkty? Budeme sa utešovať z ich vysokých cien v obchodoch tým, že nám to prinesie vyššie výnosy v II. pilieri?

Táto (zjednodušená, ale platná) predstava je absurdná, ako je absurdná dnešná diskusia o  „vylepšeniach“ II. piliera. Už teraz je zjavné, že ich základom bude absurdná demagógia. V prospech DSS.

Ilustračné foto: Scot, Dave Dugdale a Chuck Coker