Pozor na akciové sľuby

S predajom „nového“ produktu začali pravicoví politici ešte pred parlamentnými voľbami. Ich marketingová stratégia sa pritom opierala o rokmi overenú skúsenosť, že najlepším predajným artiklom v politike určeným na bežnú spotrebu je nádej na zmenu. Od čias rímskeho práva navyše platí, že v prípade kúpy nádeje sa kupujúci zaväzuje zaplatiť bez ohľadu na to, či sa jeho očakávania splnia alebo nie, dokonca aj v prípade, že predmetná vec vôbec nevznikne. Z tohto hľadiska je pre politikov pravice obchod s nádejou na zmenu veľmi výhodným produktom, pričom investovanie v takomto biznise prináša potenciálne vysoký výnos s minimálnym rizikom. Veď ten, kto bude v konečnom dôsledku platiť, bude občan.

Predvolebná akcia pravice najviac pripomína akciové ponuky mobilných operátorov. Rozdiel je len v tom, že v prípade politiky trvá viazanosť štyri roky. A tak, ako sa v prípade telekomunikačných služieb zákazníci mnohokrát chytajú za hlavu pri pohľade na účet, ktorý im operátor vystavil, aj občania  s odstupom času často zisťujú, že musia štyri roky platiť aj za služby, ktoré sú pre nich nevýhodné a ktoré vlastne vôbec nechceli. Bohužiaľ, je neskoro. Zmluva je zo strany klienta prakticky nevypovedateľná. 

Úspech je vecou marketingu

Úspech v podnikaní je do značnej miery vecou správneho marketingu. V prípade pravicovej koalície musel byť marketing nanajvýš efektívny, lebo pracovníkom oddelení služieb zákazníkom  sa opätovne podarilo presvedčiť voličov, že zmenu zabezpečia opotrebovaní politici, ktorí ju prinášajú už dvadsať rokov.  Niektorí stavili na zmenu tváre v reklamnej kampani (SDKÚ, KDH), iní zmenili obal aj značku (Most-Híd). Aj v tomto prípade však platí, že starého psa novým kúskom nenaučíš. Akcia sa skončila, začína realita. Zvyknite si.

Novoročný akciový balíček pre občanov

Ak už občania na Slovensku zabudli na obdobie, kedy nás v čase ministrovania Ivana Mikloša každý rok vítali balíčky ekonomických opatrení, práve prichádzajúci rok je dobrým dôvodom zaspomínať si na staré tradície. Hoci pred voľbami radili pravicoví experti, ktorí v súčasnosti sedia vo vláde a v parlamente, znižovať dane a odvody, dnes je realita celkom iná. 1. januára nadobúdajú účinnosť zmeny v oblasti daňového a odvodového zaťaženia. Namiesto sľubovaného znižovania prichádza studená sprcha. A to sa premiérka Iveta Radičová ešte nedávno dušovala, že chystané zmeny „bežní občania“ nepocítia.

Balíček ekonomických opatrení nazvali vládni predstavitelia Ficovou daňou. Tento marketingový prívlastok má zrejme znamenať, že vláda má ambíciu potrestať občanov za to, že si pred štyrmi rokmi zvolili vládu Roberta Fica. Koalícia od samotného začiatku poukazuje na „šafárenie“ predchádzajúcej vlády. Hoci by sa hospodárskej politike v posledných štyroch rokoch dalo mnohé vytknúť, nesmieme zabúdať, že práve bývalá vláda splnila prísne kritériá na zavedenie eura. Rozšafné hospodárenie v predvolebnom roku je na Slovensku tradíciou, ktorú dodržala každá vláda od roku 1989. Populistické označenie vládneho balíčka má iba hodiť zodpovednosť za ekonomickú politiku pravicovej koalície na plecia bývalej vlády. A ospravedlniť skutočnosť, že odštartované zmeny sú chaotické a nesystémové.

Jednu akciu strieda druhá

Kým dôsledky jarnej akcie, v ktorej súčasní vládni politici sľubovali zníženie daní a odvodov či novú politickú kultúru, môžeme konfrontovať s realitou práve v týchto dňoch, ďalšia akcia kabinetu Ivety Radičovej je už predo dvermi. Tentoraz však nie je určená „bežným občanom“, ale zahraničným investorom a finančným skupinám. V novom roku nás pravdepodobne čaká výpredaj štátneho majetku. V akciovej ponuke vraj bude menšinový podiel v Slovenských telekomunikáciách, teplárne, či podiel štátu v autobusovej doprave. Ide o dopredaj starých zásob, ktoré mali byť sprivatizované v období rokov 2006 – 2010. Vtedajší manažment sa však rozhodol riadiť Slovenskú republiku nie ako akciovú spoločnosť, ale ako verejnoprávnu inštitúciu a predaj majetku sa nekonal. Nové vedenie podniku tak v auguste našlo v skladoch tovar rádovo v hodnote miliárd eur, ktorý sa dá efektívne ponúknuť VIP klientom. A tak sa po štyroch rokoch majú  držitelia „zlatých kariet“ opäť na čo tešiť.

Nepodľahnite nákupnému ošiaľu

V období rôznych akcií a sezónnych výpredajov ľudia často nakupujú bezhlavo. Nakoniec zistia, že veci, ktoré kúpili v skutočnosti nechcú alebo nepotrebujú. Tak ako by mali byť občania rozvážni pri využívaní povianočných a novoročných výpredajov, mali by si v budúcnosti dávať väčší pozor na politické sľuby v rámci predvolebných akcií. Voliči by nemali zabúdať, ako sa sľuby o nádeji na zmenu z úst sprofanovaných politikov premietajú do praktickej realizácie politiky. Pri najbližších voľbách by si mali spomenúť, ako skončili sľuby o znižovaní daní a odvodov aj to, že reprezentantmi novej politickej kultúry sa stali Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš, Richard Sulík, Igor Matovič či slovenskí hayekovci.

Hovorí sa, že nie sme takí bohatí, aby sme si mohli dovoliť kupovať lacné veci. O lacnej nádeji z výpredaja by to malo platiť dvojnásobne. Za jej kúpu totiž neplatíme len raz, ale počas celých štyroch rokov.  V roku 2011 budú mať občania dosť času o tom premýšľať.