Zaježová: takto vyzerá skutočné dobrodružstvo

Spomína na súkromie a anonymitu metropoly. „Keď v meste prídete domov, máte pokoj. Mne Mirec privedie do domu skupinku turistov, ktorí si ma fotia ako v ZOO.“ Už po dvoch týždňoch pobytu začal zháňať podpisy pod petíciu za zavedenie signálu. „Operátor ma poznal dokonale, starosta tiež. Ten krásny monument vyrástol až po dvoch rokoch. Nie som nadšený, ale umožňuje mi živobytie.“
Počet zobrazení: 4188
www kruhzivota skFasiangy.jpg

Ako sa na Zaježovej vlastne žije? Kolujú o tom rôzne mýty. Vraj miestni fungujú bez všetkých moderných vymožeností a ich deti nepoznajú televízor. Vraj žijú v komunite – čo to je? Nejaká sekta? V prípade Zaježovej je to jednoducho označenie pre susedov, ktorí si dokážu pomáhať a pracovať na spoločných projektoch.

Počas troch „päťročníc“ prešla tamojšia pospolitosť nových lazníkov výrazným vývojom. Dnešný stav charakterizuje najmä rozmanitosť. „V súčasnosti v Zaježovej a blízkom okolí dočasne alebo trvalo žije viac než 60 novolazníkov a spolu s nimi ich 30 detí. Novousadlíci sú rôzni, do Zaježky ich priviedli rozmanité pohnútky, ale spája ich sen o peknom živote na peknom mieste,“ píše sa na internetovej stránke Zaježovej.


Znovuobjavené lazy

Zaježová sa nachádza juhovýchodne od Zvolena v pohorí Javorie. Spadá pod obec Pliešovce. Tvoria ju roztrúsené domčeky, lúky, sady, polia a lesy. Oblasť ako-tak prosperovala približne do polovice 20. storočia. Urbanizácia urobila svoje a z pôvodných zhruba šesťsto obyvateľov v 50. rokoch tu po nežnej revolúcii žila už len necelá tretina prevažne starších ľudí.

Prázdne staré domy prilákali aktivistov so záujmom o tradičnú kultúru, z ktorých sa neskôr stali prví novousadlíci. V polovici 90. rokov začalo na Zaježovej pracovať občianske združenie Škola ľudovej kultúry, ktoré organizovalo obľúbené workshopy tradičných remesiel. Na lazoch sa stretávali cez víkendy a znovuobjavovali zručnosti predkov. Najväčšími projektmi, do ktorých sa pustili, bola rekonštrukcia starých stavieb s použitím pôvodných technológií.

Postupne sa vykryštalizovala skupina, ktorá sa rozhodla inšpirovať sebestačným a skromným životným štýlom minulých storočí aj v osobnom živote. Na Zaježovej si zaobstarali dlhodobé bývanie. Štruktúra novousadlíkov a ich potreby sa však od tých čias zmenili. Namiesto Školy ľudovej kultúry vnikla Pospolitosť pre harmonický život, ktorá prevzala jej aktivity, pribudlo ľudí, medzi nimi aj rodiny s deťmi. Dnešná Zaježová teda zďaleka nie je homogénna. Žijú tu pôvodní obyvatelia, chalupári, ktorí prichádzajú na víkendy alebo na sezónu, stoja tu novostavby a rozostavané domy. Prisťahovali sa sem aj ľudia, ktorí sa nezapájajú do spoločných aktivít.

Obdobie prerábania pôvodných domov je už zrejme minulosťou. Neostalo ich veľa k dispozícii a tie, ktoré zostali, sú buď drahé, alebo sú s nimi iné ťažkosti. Zaježovčania sa v súčasnosti snažia ovplyvniť územný plán, aby sa mohlo vystavať ďalších 30 domov. „Cena starých stavieb stúpla natoľko, že sa viac oplatí postaviť si novú. Rast obyvateľstva by však nemal ísť do nekonečna, lebo by sa narušil charakter lazov,“ myslí si Miroslav Kašiak z Pospolitosti pre harmonický život.

Čo to znamená bývať na lazoch? Napríklad, že návšteva suseda vyžaduje buď prepravu autom, alebo pol dňa pešej chôdze. Napokon, na niektoré miesta sa autom nedá dostať.


Ako funguje obec

Zaježovským novousadlíkom nechýba zmysel pre spoluprácu. „Nie sme žiadna sekta alebo komunita, ktorú vedie nejaký guru,“ tvrdí Juraj Hipš z občianskeho združenia Živica. „V čase, keď sme sa tam začali grupovať a kupovať domy, sme aj úplne prirodzene začali spolupracovať. Trávili sme spolu voľný čas, organizovali sme kultúrne aktivity, po roku 2000 sme zaviedli LETS systém výmeny tovarov a služieb,“ dopĺňa M. Kašiak. „Rozhodovať spolu o všetkých kultúrnych aj ekonomických otázkach sa dalo, kým nás bolo pomerne málo. Tak okolo 20 ľudí. Keď počet vzrástol, zistili sme, že pri takej pestrosti a množstve názorov sa ku konsenzu jednoducho nedopracujeme. Spoločné projekty sa zablokovali a prestali sa robiť veľké hromadné stretnutia. Ľudia sa skôr zhromaždili okolo aktivít, ktoré sa ich priamo týkajú.“

Takáto situácia prevláda dodnes. Spoločných aktivít je množstvo, ale nikto sa nezapája úplne do všetkého. Každý má tú svoju sieť a aktivity nie sú centralizované. Existujú však určité ohniská. Sú to štyri miesta – komunita Sekier, kde dlhodobí dobrovoľníci pomáhajú za stravu a bývanie, základná škola, komunitné centrum (Prenajatá bývalá budova národného výboru, známa pod názvom škôlka. Zaježovčania ju jeden deň v týždni využívajú ako materské centrum, inokedy ako miesto pre stretnutia.) a vzdelávacie centrum, ktoré poskytuje priestor pre víkendové akcie a tábory. Na lazoch fungujú tiež rôzne záujmové skupiny a krúžky. Napríklad Snežné ženy – umelecké zoskupenie žien a dievčat, ktoré sa venujú literárnej a výtvarnej činnosti.

Údržbu spoločných priestorov zabezpečujú dobrovoľníci, financie plynú z malých grantov. Zvyčajne to funguje tak, že grant pomôže na nákup stavebného materiálu a robotu si Zaježovčania obstarajú sami.

Spoločným projektom sú aj obcou chránené územia – lokality, ktoré sú zaujímavé z prírodného hľadiska a obyvatelia by ich chceli v spolupráci s obcou a lesníkmi vyčleniť ako chránené. Na rozdiel od štátnych rezervácii si sami občania určia, že budú chrániť to, čo sa im v obci páči a na čom im záleží.


Rušnejšie ako v Bratislave

„Ľudia sa stále pýtajú – Juraj, nie je ti na lazoch smutno?“, usmieva sa rodený Bratislavčan Juraj Hipš, aktivista Centra pre environmentálnu a etickú výchovu Živica. „V hlavnom meste nepoznám ani jedného zo svojich susedov, no na Zaježovej som zatiaľ ani jeden deň nestrávil sám! Niekedy som z toho až zúfalý.“ Na niektorých miestach Zaježovej je tak živo, že bývalý Bratislavčan nostalgicky spomína na súkromie a anonymitu metropoly. Veď len cez vzdelávacie centrum sa ročne premelie vyše a pol tisíca ľudí. „Keď v meste prídete domov, máte pokoj. Mne Mirec privedie do domu skupinku turistov, ktorí si ma fotia... Človeka to zarazí a uvedomí si, aké je to žiť v ZOO,“ hovorí J. Hipš.

Býva v objekte, ktorý sa volá Slamienka. Bol to prvý väčší projekt, do ktorého sa pred 15 rokmi pustila Škola ľudovej kultúry. Zruinovaný domček zaopatrili novou slamenou strechou a definitívne ho dokončili až nedávno. (Druhým projektom „tradičného obdobia“ ŠĽK je drevenica z Vígľašskej Huty – Kalinky, ktorú aktivisti rozobrali a znova poskladali v Zaježovej. Dnes je to evidovaná kultúrna pamiatka.)

 „Slamienka, kde bývam aj s rodinou, zvonku vyzerá ako skanzen. Som však človek, ktorý funguje na internete, a môj vysnívaný ideál je vysokorýchlostné pripojenie aj vnútri takejto stavby,“ rozpráva J. Hipš. „Som na seba hrdý, že som tam vydržal dva roky žiť bez pripojenia a mobilného signálu. Ale bol som z toho zúfalý.“ Až natoľko, že sa namiesto prispôsobenia rozhodol situáciu zmeniť.


Nech žije mobil a internet

Nerušený pokoj bez vyzváňajúceho mobilu vyzerá najprv romanticky. Podľa odhadu Juraja Hipša toto nadšenie trvá asi tri dni. „Potom ľudia odídu, zapínajú mobil a vyvolávajú.“ dodáva. „Keď rodiny s deťmi chcú bývať na mieste, kde nefunguje bežný trh práce, väčšinou ten mobil a internet potrebujú k životu. Vážim si ľudí, ktorí sa bez toho zaobídu a dokážu sa o seba postarať. Ja som toho schopný nebol.“

V súčasnosti sa už aj v Zaježovej čnie stožiar mobilného operátora. Už po dvoch týždňoch pobytu na Zaježovej začal Juraj Hipš zháňať podpisy pod petíciu za zavedenie signálu. „Operátor ma poznal dokonale, starosta tiež. Ten krásny monument vyrástol až po dvoch rokoch, zhodou okolností práve v čase, keď som sa na nejakú dobu sťahoval do Bratislavy. Nie som nadšený, ako vyzerá, ale umožňuje mi živobytie.“

Aj Miroslav Kašiak, ktorý dnes tiež pracuje cez internet, si v minulosti „odkrútil“ dva roky bez elektriny a počítača. Považuje to za cennú životnú skúsenosť. „Dokážem si vďaka tomu uvedomiť rozdiel, čo mi tieto vymoženosti berú a čo dávajú. V žiadnom prípade sa im však nevyhýbam.“


V druhej časti si prečítajte dokončenie reportáže:

Tu sa usádzajú prvé lastovičky nového trendu. Ide o stavby zo slamených balíkov. Prvé takéto postavili pred sto rokmi a ešte stále stoja. V Rakúsku  ich stavajú aj na kľúč. „Je to lacné, ale učíme sa na vlastných chybách,“ konštatuje M. Kašiak. Ako legálna stavba predstavuje u nás určitý precedens. „Keby som bol vedel, že ma to bude stáť rok života vybavovania papierov, nedám sa na to,“ žartuje J. Hipš. No po tom, čo prvý dom prerazil na úradoch, dostali povolenia aj ďalšie tri domy vrátane domu M. Kašiaka. Ten sa sústredil na recyklované materiály, čo je výhodné z ekonomických aj z ekologických dôvodov. „Skúšame aj izolácie z konopy, z ľanu, materiály z ľahkej drevenej buničiny,“ vymenúva M. Kašiak.
_______________________________________________________________________

Vyjadrenia M. Kašiaka a J. Hipša odzneli na prednáške Evolúcia jedného sna na festivale Dych Zeme 2010.

Ak vás téma zaujala, zaujímavé čítanie nájdete v rovnomennom článku na adrese:

Foto: Fašiangy na Zaježke
Zdroj foto:
www.kruhzivota.sk

Foto: Slamienka. Má asi najprácnejšie vyrobenú strechu na Slovensku.
Zdroj foto:
www.zelenaskola.sk
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
04. január 2011, 17:14
Čítam, že dnešný stav charakterizuje rozmanitosť. To je dobre a predznamenáva to prežitie tohto spoločenstva. Tento stav som predvídal už pred 10 rokmi. V rozhovoroch s niektorými členmi Zaježky som mal totiž dojem, že sa snažia utvoriť jednu jednotnú komunitu, hovoriac, že jej členovia by mali byť navzájom tolerantní, vychádzať si v ústrety a to by malo byť základom pevnej jednoty. Oponoval som, že z tohto mám pocit, akoby všetci, rôzni ľudia, boli nahádzaní do jedného kotla, v ktorom sa majú prispôsobiť jednotným podmienkam. V prvotnóm nadšení to aj išlo, lenže dlhodobo to nemohlo vydržať. Ani nedržalo, viacero zakladateľov odišlo, keďže sa začali objavovať silné diferencie v postojoch. Vyslovil som názor, žeby sa mali snažiť, ak ich bude viac, utvoriť skôr viac komunít, s odlišným zameraním, aby sa v nich našli rôzni ľudia. A tieto komunity by zároveň mohli byť členom jedného LETS systému, v rámci deľby práce. Nepozdávalo sa im to, vraj nie sú strojom na výrobu rôznych komunít. Ale ako vidíme, tak vývoj prirodzene dospel k tomuto stavu, keď sa pôvodne jednotná komunita rozpadla na menšie skupinky, ktoré lepšie vyjadrujú záujmy ľudí.
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
04. január 2011, 17:29
Potom by stálo za úvahu zmapovať celkový stav takýchto komunít na Slovensku. Keďže nefunguje len Zaježová, ale viacero podobných komunít, alebo pokusov o ne. Napr. pokus o založenie podobnej komunity v Brdárke, na Myjavu sa odsťahovalo tiež zopár ľudí za týmto účelom. Títo ľudia napr. vytvorili aj špeciálny program UniLetim pre fungovanie a evidenciu LETS systémov na Slovensku prostredníctvom internetu.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
04. január 2011, 17:44
Bolo by vhodné tiež zverejniť konkrétnejšiu informáciu o fungovaní LETS systémov na Slovensku, ich skúsenostiach. Bol spracovaný napr. aj špeciálny program UniLetim pre fungovanie a evidenciu činnosti LETS systémov na internete....... A stálo by za úvahu tento obchodno-výmenný systém viac rozobrať, keďže sa hodí pre oblasti s nedostatkom peňazí, nezamestnané regióny. Nemožno ale hovoriť, že ide o naturálnu výmenu, je to zložitejší systém, skôr by som povedal, že peniaze tu boli nahradené informáciami a evidenciou....... Takéto systémy by si mohli osvojiť aj obce a mestá, aby podchytili schopnosti vlastných nezamestnaných ľudí. Dalo by sa totiž zaviesť systém, že človek môže vykonávať pre obec, mesto rôzne služby, práce (aj podľa vlastných schopností, potrieb a zamerania), za ktoré by nedostával priamo peniaze, ale mohol využívať zase služby (či tovary) obce. Pomáhalo by to riešiť zataranosť súčasného ekonomicko-finančného systému, že ak nemáte peniaze, pohyb sa zastaví, nepracuje sa, nestavia sa, neopravuje sa, nečistí sa, nekosí sa. Tento systém by tento nedostatok peňazí prekonával najmň na miestnej úrovni.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
05. január 2011, 22:53
Docital som sa :"Mne Mirec privedie do domu skupinku turistov, ktorí si ma fotia... Človeka to zarazí a uvedomí si, aké je to žiť v ZOO,? hovorí J. Hipš."Takze ZOO na Lazoch, kde sa ludia hraju na opice.Na banan vsak dociahnu len s predlzenou rukou.Internetom.Ktovie .Mozno raz tam budu aj tabulky:Prosime nekrmte ...
Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
09. marec 2012, 02:53
Zo Zaježovej som hlboko sklamaný, kam sa dostala. Začínalo to pár nadšencami, ktorí chceli sebe aj ostatním dokázať, že sa dá žiť aj inak ako konzumne, že život može mať aj iný zmysel ako zarábanie peňazí a budovanie kariéry. Bolo to také že poď a pridaj sa k nám, uvidíš, že sa to dá. A teraz? Zaježová je predovšetkým tvrdý biznis! Z človeka sa miestni snažia vyťahať peniaze úplne za všetko. Je to už také, že zaplať si a niečo uvidíš, niečo zažiješ. Zaježová je už len ďalší komerčný produkt na zarábanie peňazí. Nevieš čo s voľným časom? Príď si pozrieť "alternatívnu" dedinu. Zaplať 5 ? a máš za to 3 hodinovú exkurziu. Chceš vidieť ako staviame pec? Zaplať 50 ? a môžeš sa pozerať, alebo si to aj sám skúsiť. Chceš vidieť ako staviame novú chalupu? Zaplať 70 ? a môžeš sa zúčastniť. (Je to jediný prípad čo poznám, kedy pracujúci ešte platí tomu, pre koho odvádza prácu!!!). Zaježka je už ak len pekný príklad toho, že pred kapitalizmom je naozaj ťažké utiecť. Lebo ten dokáže aj z aktivít, ktoré sú zamerané proti nemu spraviť biznis a zarábať na nich.
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
14. marec 2012, 07:37
O Zaježovej som sa dozvedel nedávno a hneď som sa rozhodol ju navštíviť,hlavne z dôvodu,že mi je blízky jej životný štýl.Avšak so všetkými informáciami čo o Zaježovej mám sa musím prikloniť k názoru Anonymousa.Je to príklad toho,ako sa z dobrej myšlienky pod vplyvom ľudí,stáva vec odlišná.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984