Dôchodky: Brusel nás smeruje ku katastrofe

V Čile dieru do verejných financií nespôsobilo zavedenie dôchodkového investovania, ale odchod chudobných do penzie. Dve tretiny „účastníkov II. piliera“ budú o 25 - 30 rokov odkázaných na sociálne dávky, ak im bude chcieť štát udržať životnú úroveň. Dnešné výdavky štátneho rozpočtu na „plátanie“ dôchodkového systému vo výške 1,2% HDP neklesnú na nulu, ale zvýšia sa na dvojnásobok.
Počet zobrazení: 3445
Alex Proimos-stara zobracka.jpg

Na decembrovom samite sa lídri európskych krajín dohodli, že Brusel bude v nejakej podobe zohľadňovať, ak členské štáty prekročia 3-percentný deficit verejných financií kvôli nákladom na „dôchodkové reformy“. Pravicové vlády vo východnej Európe, pretekajúce sa v znižovaní daní a liberalizácii ekonomík, totiž potrebujú maskovať dopady takejto politiky na občanov.



Špekulácie namiesto riešení

Ficova vláda bola pod paľbou opozície za rastúci deficit v krízovom období. I. Radičová, R. Sulík či I. Mikloš sa vlani priam rituálne zaklínali, ale nikto z nich nespomenul, že nemalý podiel na deficite má ich, pravicová „reforma“ dôchodkového systému. Celkovo musel vlani štát „naliať“ do Sociálnej poisťovne takmer jeden a štvrť miliardy eur, z čoho časť išla na vrub krízy (viac nezamestnaných), ale väčšinu tvoril dlh tzv. II. piliera. Bezmála 1 mld. € sme museli dať zo štátneho rozpočtu, aby sme zachránili súkromné podnikanie dôchodkových spoločností. Schodok verejných financií takto narástol o vyše 1 percento.

Slovensko má oproti Maďarsku výhodu, že naše verejné financie v skutočnosti nie sú zďaleka v takom zlom stave, ako sa to usiluje vykresliť pravica. Preto je ďalšie zhoršovanie hospodárenia štátu ešte nejaký čas udržateľné. Vzhľadom na atmosféru spoločnosti i zlepšovanie sociálnej situácie drvivej väčšiny ľudí v uplynulých 4 rokoch sa navyše ukazuje, že udržateľné je aj prenášanie nákladov na ozdravenie verejných financií na plecia občanov. V. Orbán už v hraničnej situácii je, preto už nemá priestor pre špekulovanie. I. Radičová verí, že ho stále má.

Takže špekuluje. Namiesto zásadných dlhodobých riešení získala spojencov pre úsilie zahmlievať pred občanmi, koľko ich „dôchodková reforma“ v skutočnosti stojí. A deficit nezníži šetrením na týchto pochybných výdavkoch, ale väčším zaťažením radových občanov – zvýšením daní, zvýšením poplatkov, zvýšením regulovaných cien. A tiež znižovaním výdavkov na služby štátu bežným ľuďom.


Nebezpečná hlúposť

Ozajstným problémom je fakt, že táto filozofia vo väčšej či menšej miere víťazí v celej Únii. Asi to nie je čudné, veď v Európskej rade teraz majú drvivú prevahu pravicoví politici. Zaujímavé na tom však je, že privatizáciu dôchodkových systémov, ako ju MMF a SB viac či menej úspešne pretláča vo východnej Európe, „starí“ členovia EÚ odmietajú. Dôchodkový systém, aký máme my, u nich nenájdete. Pravicoví politici zo Západu nemajú odvahu „reformovať“ doma, lebo by ich verejnosť zmietla, ale akoby vychádzali v ústrety súkromným finančníkom aspoň povzbudzovaním východoeurópskych členov k privatizácii dôchodkov.

V decembri sa teda dohodli, že ak členský štát prekročí 3-percentný rozpočtový deficit aj kvôli dôchodkovej „reforme“, nemusí ho Brusel nevyhnutne pokutovať. Ako presne bude zhovievavosť vyzerať teraz nie je dôležité, dôležitejšie sú oficiálne dôvody tohto postupu. „Rada súhlasí, že systémové dôchodkové reformy majú v konečnom dôsledku pozitívny vplyv na udržateľnosť verejných financií v dlhodobom horizonte,“ píše sa v dokumente, ktorý mali premiéri v decembri na stole.

Ak to majú byť „reformy“ podľa čílskeho vzoru, presadzované MMF a SB, tak je to hlúpe a preto veľmi nebezpečné konštatovanie. Udržateľnosť verejných financií, a teda schopnosť štátov zabezpečiť výplatu dôchodkov, je totiž kľúčovým argumentom pre tieto „reformy“. Takže každého zodpovedného politika musí táto veta – veď to konštatujú šéfovia európskych vlád – viesť k urýchlenej privatizácii penzijného systému. Lenže na toto konštatovanie neexistuje žiadny dôkaz. Práve naopak, doterajšie skúsenosti z Latinskej Ameriky (nie po pár rokoch, ale po desaťročiach) ukazujú, že „sporenie“ si na dôchodok v súkromných fondoch „vyrobilo“ obrovskú masu chudobných dôchodcov odkázaných na pomoc štátu.


Penzisti cez palubu?

Maďarsko zaviedlo tzv. II. pilier skôr ako Slovensko a dnes jeho premiér konštatuje, že dôchodkové investície nevynášajú tak, aby zabezpečili slušné penzie. To isté tvrdí jeho bulharský partner. Pohľad na výnosy v našich DSS je žalostný – každý klient DSS má dnes na osobnom účte menej, než naň vložil a je veľmi pravdepodobné, že ani tá biedna oficiálne vykazovaná hodnota nie je reálna (pokiaľ ide o budúci dôchodok). Pravicová vláda pritom plánuje ďalšiu liberalizáciu II. piliera, takže peniaze ľudí budú ešte menej chránené, než po opatreniach Ficovho kabinetu.

Doterajší i súčasný vývoj potvrdzuje varovania, že tzv. II. pilier v skutočnosti neprinesie vyššie dôchodky pracujúcim, ba ich penzie môžu byť ešte nižšie, než bez „reformy“. Samozrejme, tento fakt ešte nemusí znamenať pre verejné financie nič. A to v prípade, že štát sa nebude starať o životnú úroveň dôchodcov. Ak budú ľudia úplne odkázaní iba na to, čo si im zostane na osobných účtoch v DSS a na to minimum, ktoré dostanú zo Sociálnej poisťovne, tak štát (daňoví platcovia) síce bude 30 rokov finančne krvácať pri plátaní diery v tzv. I. pilieri, ale „v dlhodobom horizonte“ na financovaní dôchodkov naozaj ušetrí.

Ale v Európe je takýto prístup nereálny. Dokonca aj naša pravicová vláda hovorí, že chce zákonom stanoviť minimálny dôchodok. Nehovoriac o tom, že penzisti predstavujú významnú voličskú skupinu, takže sa vždy nájde politická sila, ktorá bude presadzovať, aby im štát garantoval (a financoval) nejakú akceptovateľnú životnú úroveň.


Pravicový prístup: bez analýzy, bez diskusie

Je teda isté, že ak dôsledkom privatizácie dôchodkového systému bude veľká skupina chudobných penzistov, štát bude potrebovať obrovské zdroje na sociálnu pomoc pre nich. Takýto vývoj najneskôr o 20 rokov je veľmi pravdepodobný. Presne to sa stalo v Čile, kde skutočnú dieru do verejných financií nespôsobilo zavedenie dôchodkového investovania, ale až odchod chudobných do penzie.

Slovensko sa takémuto vývoju nevyhne. Stačí si pozrieť oficiálne štatistiky, koľko klientov DSS neodvádza na svoje osobné účty nič, lebo sú bez práce (aspoň na Slovensku), koľkí odvádzajú iba smiešnu sumu, lebo majú nízke mzdy. Dve tretiny „účastníkov II. piliera“ budú o 25 – 30 rokov odkázaných na sociálne dávky, ak im bude chcieť štát udržať aspoň životnú úroveň dnešných dôchodcov. Dnešné výdavky štátneho rozpočtu na „plátanie“ dôchodkového systému vo výške 1,2% HDP v takom prípade neklesnú na nulu, ale zvýšia sa asi na dvojnásobok.

Európska pravica sa odmieta poučiť z katastrofy, ktorú pre štáty a ich financie znamená rozsiahla liberalizácia a privatizácia. V decembri sa jej lídri dokonca rozhodli poškodiť každého, kto bude stabilizovať verejné financie ústupom od nezmyselnej „reformy“: „Existuje dohoda na princípe, že obrátenie takýchto reforiem nebude podporované ani v korekčnej, ani v preventívnej časti Paktu stability a rastu.“ Bez serióznej analýzy, bez širokej odbornej i laickej diskusie, bez demokratických princípov pravicová Európska rada smeruje Úniu ku katastrofe, ktorá poškodí široké vrstvy radových občanov.

Autor je podpredsedom Výboru NR SR pre sociálne veci a členom Výboru NR SR pre európske záležitosti

Ilustračné foto: Alex Proimos, Rock Cohen a Dave Dugdale

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
11. január 2011, 13:23
chcel pan Ondrus povedat,ze keby nebol 2 pilier tak o 25-30 rokov bude na socialne davky odkazanych menej ludi v dochodkovom veku ako teraz? A co maju v priebeznom dochodkovom systeme spolocne dnes vybrane odvody s dochodkami vyplatenymi o 20 rokov?Pan Ondrus si opat neodpustil klamstvo, ze za zvysenie cien energii moze pani Radicova aj ked ceny energii urcuje nezavisly regulacny urad, ale na to sme si pri jeho clankoch uz zvykli.
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
11. január 2011, 20:39
Kedy sa dočkáme od odborníkov a samozrejme aj politikov analýzy problematiky starobných dôchodkov? A to: ako fungujú dôchodkové systémy v jednotlivých krajinách, to znamená, či majú len jednopilierový (priebežny), alebo aj dvojpilierový (tzv.kapitalizačný), alebo ešte viac pilierov, od kedy fungujú, ako sú nastavené (percentuálne, povinnosťou), ako sú úspešné alebo neúspešné, dôvody fungovania či nefungovania, verejnosť či privátnosť (aj kapitalizačné môžu byť verejné). A aj také detaily, že kým začnú fungovať druhé piliere v praxi vyplácania dôchodkov, z čoho sa budú sanovať prvé piliere. A množstvo odpovedí aj na ďalšie otázky, ktoré sa analytikom vynoria. A ako je to s vekom do dôchodku a čo je pravdy na tom, že, že na dôchodcu musí zarábať x aktívnych pracujúcich? A toto vyrieši druhý pilier, to budú o 30 rokov naše dôchodkové úspory také, že v štáte bude robiť 20% obyvateľstva? Nie je to skôr otázka produktivity práce? Neviem, pýtam sa odborníkov! Ale odpoveď požadujem, čo ja ..., požaduje spoločnosť. A odpoveď dostaneme skutočne len vtedy, keď sa na dôchodky pozrieme (identifikujeme problémy) komplexne, po slovensky v súvislostiach. A toto pekne v prehľadných tabuľkách uverejniť aby to pochopili aj súčasní politici! A súvislosť znamená, že nedovolíme riadiť štát, spoločnosť tak, ako sme toho bohužiaľ svedkami dnes: ako malý či stredný podnik. Dobrý podnikateľ neznamená dobrý štátnik, či politik. Ak k problematike práce, sociálnych vecí, ale aj riadenia štátu vo všeobecnosti pristupujeme z pozície manažéra, či podnikateľa, tak môžeme očakávať krach nášho podniku v horizonte niekoľkých rokov.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
11. január 2011, 22:59
A ktorý zlodej vám najprv vysvetli ako vás okradne pred tým ak vás ide okradnúť? Žiaden. A presne tak je to aj s našou dôchodkovou reformou, ktorej jediný ciel je sprivatizovať prostriedky v dôchodkovom systéme, riadne sa nabaliť a za 20-30 rokov zmiznúť aj s balíkom peňazí a dôchodcovia nech sa idú pásť. A treba dodať, že mená ctihodných zlodejov sa nikdy nedozvime, pretože si dobre platia kamarilu žoldnierov na čele s Miklošom a sociopatmi Mihálom a Brockom.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
12. január 2011, 10:08
Economic Opportunity Institute http://www.eoionline.org/SocialSecurity/SS-SocialInsecurityChile.htm 1 of 7 1/9/2008 4:21 PM Welcome to EOI. We use new tools for building the middle class. The Economic Opportunity Institute, based in Seattle, Washington, defines and details new public policies that address the bread-and-butter issues faced every day by middle- and low-income families. We build a bridge to economic security through research, policy, and media work. Social Security Privatization in Chile: A Case for Caution By Steve Idemoto, September 29, 2000 A Need for Reform Pinochet's Privatization Scheme The Consequences of Social Security Reform High Cost of Transition Exorbitant Management Fees Pension Non-Participation Affects on Low-Income Workers and Women Vulnerability to Market Risk Lessons for the U.S. Conclusion Endnotes Related Link(s) In order to pay for the transition to a fully privatized system, Chile had to drastically cut public spending, raise taxes, lower benefits, sell government assets, and issue bonds. Proponents of Social Security privatization often trumpet the Chilean ?success story.? Right wing economists (and the finance industry-funded think tanks that sponsor them) spin fabulous yarns about the way the free market transformed Chile?s pension system. In doing so, however, they leave out crucial parts of the plot. Privatization advocates paper over very serious problems with Chile?s social security program. While the full impact of privatization cannot be known until the system completely matures, a number of troubling issues have already arisen. For example: Transition costs have negatively impacted public spending. Pension fund management fees are exorbitant. Non-participation threatens the overall viability of the system. Individual accounts replace less of low-income workers and women?s wages. Private accounts leave workers susceptible to market downturns. Given the distinct social, political, and economic differences between Chile and the U.S., the relevance of Chile?s privatization experience to U.S. policy-makers is debatable. While this concern is legitimate, we would be remiss if we failed to take note of the results of Chile?s 19-year social experiment. A Need for Reform Economic Opportunity Institute http://www.eoionline.org/SocialSecurity/SS-SocialInsecurityChile.htm 2 of 7 1/9/2008 4:21 PM By all accounts, Chile?s public pension program was foundering in the 1970s. The system was extremely complex, consisting of over 100 different retirement regimes. Contribution rates, retirement ages, and benefits all varied by type of occupation. Inevitably, perhaps, this excessive complexity resulted in substantial administrative inefficiency.[1] The retirement program?s funding situation was similarly dire. The system was not generating adequate revenue to pay retirees despite payroll taxes as high as 25 percent.[2] Even with government general fund subsidies equivalent to 4 percent of Chile?s GDP, a substantial majority of retirees were receiving benefits at a level below the official minimum pension.[3] Manual workers, for example, were supposed to receive benefits that would replace 70 percent of their wages, but by the 1970s the rate was closer to 20 percent.[4] The program?s numerous problems were exacerbated by widespread tax evasion. The pension system lost a significant amount of revenue to unscrupulous employers who skirted contribution requirements and to workers who joined the burgeoning underground economy. The fact that the Chilean government lacked the resources or the political will to adequately police the system no doubt contributed to the situation.[5] Pinochet?s Privatization Scheme In 1981, the Chilean government under military dictator Augusto Pinochet took the radical step of phasing out the country?s troubled publicly funded social security program and mandating participation in a system of privately managed individual accounts. Under this program, workers must contribute 10 percent of their wages, up to a specified ceiling, to a government-approved investment fund. Workers are required to pay another 3 percent to cover term life and disability insurance. Participation is not mandatory for self-employed workers, but they may voluntarily set up accounts with the same basic features. Individual account contributions are managed by private investment firms (called Administradoa de Fondos de Pensiones, or AFPs). Once a worker signs on with an AFP, he or she must stay with the investment firm for at least four months before switching. Contributions, including voluntary contributions of up to an additional 10 percent, are tax deductible. Upon retirement, workers have two withdrawal options: they may purchase an annuity or withdraw money based on a government-determined schedule. At the time of withdrawal, pension benefits are taxable as income.[6] The Consequences of Social Security Reform The Chilean experience with social security privatization gives much reason for pause. Major concerns include: the high cost of transition to a privatized system, exorbitant pension fund management fees, non-participation in the scheme, the effects on low/middle-income workers and women, and the vulnerability of workers to market risk. These concerns are examined more closely in the following sections. High Cost of Transition Transition from a pay-as-you-go social security system to a privatized system entails substantial costs. Under a pay-as-you-go system, the contributions of today?s workers fund the benefits of today?s retirees. Under a newly privatized system, where workers? contributions are diverted into individual accounts, cash must be found to fund the benefits of retirees and workers nearing retirement (who paid into the old system but didn?t have a chance to save up an adequate nest egg under the privatized system). Chile funded its transition to a privatized system in five ways: drastically cutting public spending, raising taxes, reducing benefits, selling government assets, and issuing debt. Economic Opportunity Institute http://www.eoionline.org/SocialSecurity/SS-SocialInsecurityChile.htm 3 of 7 1/9/2008 4:21 PM Cutting public spending. The Chilean government has cut social expenditures, including health and education spending, to help pay the pensions of retired and retiring workers.[7] Raising taxes. Chile introduced a value-added tax in 1975 in order to raise revenue for the anticipated transition.[8] Reducing lifetime benefits. In order to cut costs, the Chilean government raised the retirement age for beneficiaries. Prior to reform, retirement ages varied?ranging from 44 to 65. In order to cut costs, the Pinochet regime standardized retirement at 65 for men and 60 for women. The dictatorship also eliminated special pensions based on years of service.[9] Selling government assets. Transition to a privatized system was partially subsidized through the sale of state-owned enterprises to the private sector. Issuing debt. Government bonds finance approximately 40 percent of the annual costs of transition. These bonds are sold to AFPs and will be gradually redeemed by the government using general revenue.[10] Analysts project that costs from the transition to a privatized system will be completely paid by 2050, at which point there should no longer be any beneficiaries in the old system.[11] Exorbitant Management Fees At first glance, returns on individual account investments in Chile appear quite respectable. After factoring in management fees?which currently range from 16 to 20 percent of annual contributions?the situation can look much different. Over certain periods, management expenses dragged rates of return to nearly negligible levels. For example, although the average rate of return on individual accounts from 1982 to 1986 was 15.9%, the real return after commissions was just 0.3%. Returns between 1991 and 1995 averaged 12.9%, but management fees lowered the return to 2.1%.[12] For a new worker enrolling in 1996, the 3.5% gross yield actually amounted to a ?6.8% return after taking management fees into account.[13] These adjusted returns, moreover, do not include the cost of annuitizing retirement accounts, which in Chile entails a fee equivalent to 8 to 9 percent of total retirement assets.[14] A substantial proportion of these fees are used to pay sales staffs and to cover marketing expenses. AFPs compete fiercely for new enrollees, offering inducements such as toaster ovens and promising workers higher returns if they switch plans. Between 1990 and 1997, the AFP sales force in Chile grew from 3,500 to 20,000. The upshot of this intense marketing is that 50 percent of all enrollees switch investment funds each year.[15] Pension Non-Participation In Chile, only 50 percent of the workforce regularly contributes to the social security system.[16] Of workers who do participate, many underreport their income in order to lower their tax liabilities. A study by Chilean economist Jaime Ruiz-Tagle, for example, found that workers contributing to AFPs earned an average of $1000 in February 1995, but declared only $460 for tax purposes.[17] If, as could be expected, these non-contributing and underreporting workers retire with inadequate savings, the fiscal and social implications for future governments will be substantial. Effects on Low-Income Workers and Women While actual returns on investments are the same for all contributors to a particular fund, a number of flat fees and expenses siphon off a greater proportion of the contributions of low- and middle-income, than higher-income, workers. Moreover, individual accounts do not allow for redistribution of income the way pay-as-you-go systems do. This leaves many low- and moderately-paid workers worse off under a privatized system than they would have been under a public system. Economic Opportunity Institute http://www.eoionline.org/SocialSecurity/SS-SocialInsecurityChile.htm 4 of 7 1/9/2008 4:21 PM Chilean women?who are paid less, work more intermittently (often taking time off to give birth and raise children), and live longer than men?will inevitably receive lower benefits than men. While public systems tend to compensate for women?s social and economic situations, private programs do not. Chilean women, then, are at particular risk under the privatized system. Vulnerability to Market Risk From the mid-1980s to the early 1990s, returns on AFP accounts were impressive (as noted above, returns after fees were less so). Recently, however, returns have been poor. In 1994, more than half of AFPs incurred losses. Between 1995 and 1998 returns were -2.5%, 3.5%, 4.7%, and -l.1% respectively.[18] Taking management costs into account, workers actually lost a substantial amount of money over this period. In fact, when financial markets slid again in 1998, Chilean officials asked workers to defer retirement until the situation improved.[19] Lessons for the U.S. The United States and Chile are very different in many ways. Politically, the U.S. has a strong, functioning democracy that has been in place for over 200 years. Chile, on the other hand, only emerged from military rule 10 years ago. Chile?s economy, likewise, is much less developed than that of the U.S. The U.S. has a per capita GDP nearly 3 times that of Chile ($31,500 vs. $12,500 in 1998).[20] More importantly, America?s Social Security system is in a very different position than was Chile?s in 1981. Chile?s social security administration was highly inefficient. The U.S. system, in contrast, is run extremely proficiently. All administrative duties are performed at a cost of 0.9 percent of net contributions, or less than a penny per dollar contributed.[21] Moreover, Chile?s public program was having serious funding problems. Even with substantial general fund injections and payroll tax rates more than double those in the U.S., the system was not able to pay promised benefits. In the U.S., even according to the pessimistic projections of the U.S. Social Security Trustees, the system will be completely self-sufficient and fully funded until 2037.[22] If economic growth in the U.S. continues at the same average rate it has been for the past 50 years, then our system will be fully funded indefinitely. With some minor changes to the program (i.e. lifting the cap on taxable wages), Social Security in the U.S. would be fully funded past 2075, even under the pessimistic growth scenario of the Social Security Trustees. Despite these differences, however, there are a number of lessons that we can take away from Chile?s experience with privatization. First, transition to a privatized system would be extremely expensive. In order to pay for the transition to a fully privatized system, Chile had to drastically cut public spending, raise taxes, lower benefits, sell government assets, and issue bonds. In the U.S., researchers estimate that even a plan to privatize 2% of the 12.4% Social Security payroll tax would cost $74 billion per year, or 4% of the annual federal budget.[23] This is a substantial loss of funding and would necessitate substantial general fund transfers, spending cuts, tax increases, benefit reductions, or some combination of these options. Second, exorbitant management fees in Chile wipe out a significant portion of workers? returns. Experience with individual accounts in Britain suggests that administrative fees in the U.S. would average 2.5 percent of assets per year. Over an average career and retirement, fees charged at this level would reduce the total value of a worker?s account by 25 percent. Add in alteration costs (incurred when a worker switches pension providers or temporarily stops making contributions) and annuitization expenses and approximately 43 percent of the average worker?s account will be spent on fees before the first retirement check is cut. [24] Third, privatized pension accounts put Chilean women and low-income retirees at risk. The U.S. Social Security system has a progressive benefit structure that replaces a larger proportion of low-earners? wages. Moreover, the system provides a guaranteed, inflation-adjusted benefit for life. Economic Opportunity Institute http://www.eoionline.org/SocialSecurity/SS-SocialInsecurityChile.htm 5 of 7 1/9/2008 4:21 PM These features help low-income workers generally, but particularly help women (who tend to live longer than men). Under a privatized system, these beneficial features would be lost. Lastly, private accounts leave workers at the mercy of the market. In Chile, a market downturn in 1998 drained many retirement accounts leaving officials in the awkward position of urging workers to defer retirement indefinitely. Privatization advocates in the U.S. note that the 70-year average real rate of return on the stock market has been 7 percent. While this is true, it ignores the fact that the stock market is very volatile. According to John Mueller, former economic counsel to the U.S. House of Representatives? Republican Caucus, the 20-year average real return on the stock market fell to zero three times since 1900?from 1901 to 1921, from 1928 to 1948, and from 1962 to 1982.[25] Factor in administrative costs and actual returns dipped significantly below zero during these periods. Under these circumstances, workers would have been hard-pressed to save for a decent retirement. Conclusion Advocates of Social Security privatization continually crow about Chile?s high returns under individual accounts. In concentrating on returns, however, they miss crucial parts of the story. They ignore the fact that Chile has cut social spending, raised taxes, and cut benefits in order to pay transition costs?transition costs that the government will continue to pay until 2050. They ignore exorbitant management fees that have, over a number of periods, cut these much-vaunted returns to nearly zero. Advocates also fail to mention that these individual accounts have increased economic inequality and left workers vulnerable to market downturns. Moreover, privatized systems must either require retirees to convert a substantial portion of their account into an annuity ? which means that the account can't be passed on to heirs other than the spouse ? or accept a high percentage of the very elderly outliving their account and falling into dire poverty. Once these factors are taken into account, the case for privatization becomes much shakier. Endnotes [1] Congressional Budget Office, ?Social Security Privatization, Experiences Abroad,? January 1999. [2] John B. Williamson, ?Privatizing Public Pension Systems: Lessons for the United States from Latin America,? Center for Retirement Research, November 1999. [3] L. Jacobo Rodriguez, ?Chile?s Private Pension System at 18: Its Current State and Future Challenges,? The Cato Project on Social Security Privatization, July 30, 1999. [4] John B. Williamson, ?Privatizing Public Pension Systems.? [5] Congressional Budget Office, ?Social Security Privatization, Experiences Abroad,? January 1999. [6] In 1999, the cap applied to the first $22,300 of earnings. [7] Stephen J. Kay, ?The Chile Con: Privatizing Social Security in South America,? The American Prospect, July-August 1997. [8] Congressional Budget Office, ?Social Security Privatization, Experiences Abroad,? January 1999. [9] Stephen J. Kay, ?The Future of Social Security for this Generation and the Next,? Testimony Before the Subcommittee on Social Security of the House Ways and Means Committee, U.S. House of Representatives, September 1997). [10] John B. Williamson, ?Privatizing Public Pension Systems.? [11] Barbara E. Kritzer, ?Privatizing Social Security: The Chilean Experience,? Social Security Bulletin, Fall 1996. Economic Opportunity Institute http://www.eoionline.org/SocialSecurity/SS-SocialInsecurityChile.htm 6 of 7 1/9/2008 4:21 PM [12] Stephen J. Kay, ?The Chile Con.? [13] Twentieth Century Fund, ?Chile?s Experience with Social Security Privatization: A Model for the United States or a Danger Sign?? June 1998. [14] Congressional Budget Office, ?Social Security Privatization, Experiences Abroad.? [15] John B. Williamson, ?Privatizing Public Pension Systems.? [16] Stephen J. Kay, ?The Chile Con.? [17] Twentieth Century Fund, ?Chile?s Experience with Social Security Privatization.? [18] John B. Williamson, ?Privatizing Public Pension Systems.? [19] Stephen J. Kay, ?The Perils of Private Pensions,? Foreign Policy, Winter 1999-2000. [20] Central Intelligence Agency, World Factbook 1999, http://www.odci.gov/cia/publications/factbook/. [21] Social Security Administration, The Office of Policy, ?What are Social Security?s Administrative Costs?? July 2000, http://www.ssa.gov/policy/pubs/BGP/bgpAdmCost.html. [22] Annual Report of the Trustees of the Old Age, Survivors, and Disability Insurance Trust Funds, 2000. House Document. [23] Edith Rasell and Christian E. Weller, ?The Perils of Privatization,? Economic Policy Institute, May 2000. [24] Peter R. Orzag, ?Administrative Costs in Individual Accounts in the United Kingdom,? Center on Budget and Policy Priorities, March 1999. [25] John Mueller, ?Three New Papers on ?Privatizing? Social Security, One Conclusion: Bad Idea,? http://www.globalaging.org/pension/us/socialsec/mueller.htm. Related Link(s) EOI Economic Security Policy - Social Security Updated: March 23, 2004 Policies News Resources About Home 2400 North 45th Street, #101, Seattle, WAshington 98103 Phone: (206) 633-6580, Fax: (206) 633-6665 Email: info@eoionline.org, Website: www.eoionline.org Economic Opportunity Institute http://www.eoionline.org/SocialSecurity/SS-SocialInsecurityChile.htm 7
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
12. január 2011, 22:45
Pán Schwarz, výborné otázky. Musím povedať, že na niektoré už v minulosti viaceré analytické články v Slove odpovedali, ale Vaše otázyk sú pre mňa inšpiráciou pre ďalšie články. Možno niekedy v lete, keď budem mať viac času pripravím aj sériu porovnávajúcu dôchodkové systémy v konkrétnych krajinách, ale s tým je naozaj dosť roboty. Zatiaľ však napíšem aspoń odpovede na ostatné. Hneď tento týždeň napíšem k tomu pomeru pracujúcich a nepracujúcich - lebo to je jeden kolosálny mýtus, ktorý tu vytvára pravica.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
12. január 2011, 22:53
Slavia, rád by som reagoval na Vaše otázky, ale nerozumiem im. Pokiaľ ide o tie socilne dávky pre chudobných dôchodcov - áno, aj dnes sú takí, ale výhodou priebežného systému je valorizácia dôchodkov podľa inflácie a rastu miezd, čo udržuje veľkú časť dôchodkov nad hranicou chudoby, keďže dôchodok reaguje na vývoj cien i na vývoj platov. Okrem toho je faktom, že novopriznané dôchodky sú vo všeobecnosti vyššie, ako "staré" dôchodky, takže sa udržujú nad úrovňou odkázanosti na sociálne dávky. Netuším, kde som v článku písal o cenách energií, nenašiel som to, ani keď som si to teraz po sebe znovu prečítal...
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
13. január 2011, 13:42
... ani Vám, ani Smeru. Celý čas počúvam od p. Tomanovej, p. Fica a celého Smeru, akú nepripravenú a nezodpovednú "reformu" - zavedenie II. pilera - spáchali Kaník a spol., a máte všetci pravdu. Tak potom jasne odpovedzte na jedinú otázku: PREČO STE II. PILIER NEZRUŠILI??? Mali ste na to štyri roky!!! Keď v Argentíne pred pár rokmi zistili, akú katastrofu II. pilier prináša, sadli si všetky politické strany od ľava až do prava a dohodli sa jednomyseľne na tom, že II. piler zrušia. Vy len vyplakávate a lamentujete. Nuž čo, viete o probléme a ak bude treba, ešte dlho o ňom vedieť budete (ako hovorí náš klasik humorista).
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
13. január 2011, 15:15
Pán Juhár, problém je v tom, že u nás neexistuje taká zhoda, o akej píšete v prípade Argentíny. Jasne som to napísal s odkazom na Maďarsko - naša pravica nie je v takej katastrofálnej situácii, používa na udržanie ver. financií model znižovania výdavkov a dojenia radových občanov. Ani HZDS a SNS nesúhlasili s radikálnejšími zmenami v II. pilieri. Áno, vieme o probléme a pokiaľ súčasná vláda bude odmietať serióznu širokú diskusiu o ňom tak máte pravdu, budeme o ňom vedieť ešte veľmi dlho.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
13. január 2011, 15:52
Pokiaľ si pamätám, p.Slota na sneme SNS mal veľmi ostrý prejav na adresu finančných trhov a pokiaľ ide o HZDS p. Fico keď chcel, dokázal svojich partnerov rázne spacifikovať. Ja chcem znova upozorniť na to, že som zo strany Smeru nikdy nepočul, že by chcel 2. pilier zrušiť. Ak chce byť ľavicou a nielen sociálnou demokraciou (dúfam, že mi rozumiete), mala by sa tu jasne vymedziť.
Obrázok používateľa Anonymný
#5
(neuvedené)
14. január 2011, 11:39
Vychádzam z dvoch zásadných faktov. Prvým je, že SR si II. pilier nemôže dovoliť. Napríklad Nemecko, ktorého ekonomika je neporovnateľne silnejšia, má II.pilier v pomere k prvému nastavený v % 4 ku 14 (v prospech prvého samozrejme). My máme sebevražedných 9 ku 9. Druhou a najdôležitejšou skutočnosťou je samotná podstata, o čo tu ide. Finančná "elita" má prebytok peňazí z virtuálneho finančného kasína a hľadá, kam ich umiestniť. Popri vzdelaní, zdravotníctve atď. si našla ďalšiu oblasť a tak privatizuje starobu. Ide jej o zisky z "dlhých peňazí" a nejaké budúce dôchodky sú jej ukradnuté. No a pridajme k tomu ešte "stabilitu" finančných trhov a ich perspektívu vôbec. Takže vzhľadom na uvedené sa v trochu upravenej podobe pýtam znova na to isté: Prečo sa Smer NEZASADZUJE ZA ZRUŠENIE II: PILIERA? Až sa k tomu bojím dodať, či náhodou neslúži finančnému kapitálu, veď je predsa so.dem.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
14. január 2011, 13:44
myslim, ze sa pravdivej odpovede nedockate. Ale aspon, ze su to "laviciari" . Zadarmo tu lavicu predsa robit nebudu.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
15. január 2011, 18:29
Ak sa im nevidi pomer pracujucich a nepracujucich nech ho zmenia.Nech daju pracu tym co su nezamestnani.Naco su im novi ludia ked pracou nevedia uspokojit ani tych co uz tu su? Aby bolo viac nezamestnanych?Toto je kladivo na kazdu hlavu ,ktora demagogicky hrozi demografiou.Nic viac argumentacne netreba vymyslat, lebo sa strati podstata argumentu v balaste.Co demagogov potesi.Na slovo demografia treba odpovedat :najprv dajme pracu nezamestnanym.Potom sa mozme bavit o pomeroch a demografii.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
15. január 2011, 18:40
keby bol Smer chcel, bol by HZDS A SNS pritlacil.Ak je pravda, ze tlacit trebalo.To, ze sa nedalo sa Smeru tazko veri.Bojim sa, ze ani Smer neveri tomu co vravi.Zbytocne si nastrbuje doveryhodnost.Smer ak chcel tak to nesdtihol.Necakal ,ze ostne mimo hru.To je uprimnejsie.
Obrázok používateľa Anonymný
#6
(neuvedené)
15. január 2011, 19:52
...je článok jasný,vyargumentovaný,zrozumiteľný.Nechápem v diskusii tie nezrozumiteľné skomolené slová aj celé vety.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
15. január 2011, 21:33
Už chodte do paže pravičiari, sami neviete kudy kam a neustále osočujete ľavičiarov. Ondruš to má aspoň v hlave poriadok, ale čo máte vy méte - okrem obviňovania predošlej vlády? ste už ako johovisti, stále iba opakujete jedno a to isté, že bude koniec sveta a iba vy pravičiari ste tí čo prežijú. Tak si prežite sami požerte sa medzi sebou ako hyieny. načo máme s vami žiť pod vozovou plachtou? Na nič nie je vôľa, na nič nie sú peniaze. načo má človek žiť, ked nemôžeme mať názor a dôstojne dožiť. Načo sú pravidlá, ked ich neustále meníte? načo je byrokracia, ked má slúžiť iba pravičiarom. načo si máme vážiť život iných, ked si nevážime samých seba? načo sa máme vzdelávať, ked sa dá titul kúpiť? načo si máme vážiť zdravie, ked sa dá kúpiť? načo máme slobodu slova, ked ju zneužívajú náboženskí fanatici? Načo sme tu, ked sa vzájomne nedokážeme vypočuť? načo máme vládu, ked nerozhoduje? načo máme parlament, ked nemôžu hlasovať podla ústavy?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
17. január 2011, 22:19
a u nas nie je argentina. ak by sa podnikli urcite kroky ktore by nemali plnu oporu v jurisdikcii, slovensko by sa dostalo do medzinarodnych sudnych sporov s neistym vysledkom. ak DSSky davaju miliony na reklamu a medialne masirovanie mozgov, nemali by problem si zaplatit schopnych pravnikov s konexiami atd. dalej tam boli aj vnutrostranicke dovody, cast poslancov a ministrov smeru bola na moj vkus prilis napravo. taka bola realita rokov 2006 - 2010. dufam, ze sa to zmeni...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
18. január 2011, 09:36
len toľko, že drahý nemusí byť schopný. A neviem, čo by nám malo hroziť od majiteľov DSSiek. Veď tu neinvestovali ani cent, narábajú s peniazmi "sporiteľov", teda investorov. Neviem, prečo Počiatkovo MF dalo "schopným advokátom" v sporoch s majiteľmi zdravotných poisťovní 8 miliónov eur. To sa nenájde v štátnej správe jediný právnik, ktorý sa rozumie problematike, ktorou sa denne profesionálne zaoberá? Možno že ich nie je veľa, ale verte, že sú aj takí.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. január 2011, 15:29
No mame to asi preto, lebo to chceme mat. Aj tak by sa dalo povedat, ked nik neprotestuje. Smerom na zapad od nasho "bantustanu", by taku vladu a parlament, uz rozniesli na kopytach. On je dalsi problem v tom, ze situacia sa ekomicky zhorsuje aj tam ( papier znesie vsetko, ale skutocna realita je ina ), takze vizia nadhernej buducnosti, je nerealna.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. január 2011, 15:30
Preklep :)
Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
27. január 2011, 13:06
Niečo pravdy na tom čo píšete určite je. Ale oveľa podstatnejšia pravda je v nás samých, že mi sami sa tlačíme do katastrofy. Niekoľko poznámok prikladám prečo. Ospravedlňujem sa za dĺžku príspevku, nevedel som to vyjadriť kratšie. V prípade druhého piliera ide o ďalšiu vlnu privatizácie, ktorá je prinajmenšom taká nehanebnosť ako malá či veľká privatizácia. Čo sa to vlastne privatizuje? Niekto povie peniaze. Ale dá sa to povedať aj tak, že sa privatizuje celonárodná solidarita. Čo nám všetkým a sporiteľom II. pilier prináša? Priebežný pilier mal nedostatok financií a pertraktuje sa, že nebude z čoho čo nevidieť vyplácať dôchodky. Namiesto toho, aby to zodpovední zodpovedne a spravodlivo riešili, veď ľudia si platili na dôchodky celý život a zaslúžia si dôchodok, veď nie oní starí ľudia prehajdákali celý naskladaný majetok na dôchodky, tak zobrali nedostatkovému pilieru polovicu. Z priebežného piliera urobili žobráka (predsa oni s ním hospodárili od desiatich k piatim) a potom toho žobráka ešte ďalej ožobráčili (oni predsa vytvorili a udržujú druhý pilier, ktorý plnia z priebežného). Je pozoruhodné, že tí istí kričia, že priebežný je v ešte väčšom probléme ako bol a treba ho časom zlikvidovať úplne (metódou vytvor problém e rieš ho deštrukciou). Takže pre súčasných dôchodcov, ktorí platili celý život, odrazu demokrati nemajú nič (a tak skončia i tí v druhom pilieri) ale pre súkromný druhý pilier je stále dostatok (a o tom to celé je). Nie je to zvláštne? Druhý pilier bol, je, nie je, bude povinný. Prečo? Aby súkromní druhý pilier mal klientelu zo zákona a poplatky podľa seba (tak sa predsa najlepšie podniká), to je absolútna istota a mamutí zisk. Poďme zase o kúsok ďalej. Prečo je demografická kríza, matka to problémov priebežného dôchodkového zabezpečenia? A prečo ju nikto nerieši, keď na začiatku aj na konci všetkých problémov s dôchodkami bola a je práve ona? Asi to každému dochádza! Presne, lebo im politikom a druho-piliernikom sa to hodí. Preto vyvolali demografickú krízu úplne zámerne, aby na základe nej založili 2. pilier a aby mohli od ľudí cez tento a takto vybudovaný tunel stiahnuť aj posledné solidárne (verejné a najdlhšie) peniaze. Keď si stále niekto myslí, že zo svojich peňazí niečo niekedy uvidíte, tak mu jeho optimizmus nezávidím! Všetci budú platiť presne tak ako naši rodičia a my a na konci života budú mať za svoje celoživotné úspory presne to .... ako máme my dneska. Ak pochybujete, pozrite sa ako sa vlády po revolúcii stavali k demografickému vývoju. V tichosti a systematicky vyvolávali a podporovali zlý demografický vývoj. Ako? Pozrite sa na rodinnú politiku, na bývanie, na hypotéky, na ceny bytov, na platy, na vzťah štátu k rodine, na vzťah mladých k rodine a rodičovstvu, na postoj a vzťah spoločnosti, vlády a mladých k starým a k starobe (vajce komanduje sliepku, deti hodnotia a odmeňujú prácu ?rodičov? a učia ich čo je dobré, zlé, pravda, spravodlivosť), na vzťah vlády a mladých k štátu (pestuje sa nedôvera a odpor k štátu a vyzdvihujú sa súkroníci), potierajú sa tradičné hodnoty a kresťanstvo, ničia sa odbory atď. Marazmus. A čo na to celé politické spektrum???? No predsa ticho a tichá podpora marazmu. Lebo to bol základ pre druhý pilier. A prišiel jeho čas a je tu. To však nie je koniec, to je len začiatok, lebo len teraz sa začína ryžovať ? Klondajk. Založili druhý pilier. Na čo? Prečo? Keď už bola umelo vytvorená potreba peniazí naviac, prečo takto? Veď sme mali poisťovňu, stačilo v nej otvoriť účty druhého piliera a bolo by. Žiadne veľké náklady, ten istý riaditeľ s tou istou sekretárkou a autom, za tie isté penize viacej muziky. Ale nie, práve preto nie! Tieto peniaze museli ísť do súkromných rúk (ďalší riaditeľ, ďalšia sekretárka, ďalší kamaráti, ďalšie autá ....), nie do štátnych (lebo štát je vraj zlý hospodár, ak je tak a ukazuje sa, že dneska je to tak, potom nech dnešný zlí hospodári odídu zo svojich funkcií!). Naše/vaše peniaze musia ísť do súkromných rúk. Ale to nie je dosť. Druhý pilier je len tunel, cez ktorý je tunelovaná celá naša republika, všetci občania. Gigantická ....... . Čo sa deje s peniazmi v II. pilieri? Druhý pilier tieto naše peniaze investuje do nákupu cenných papierov najmä v zahraničí (veď ako inak?). Čo sa deje? Naše peniaze odchádzajú do zahraničia, tam produkujú a k nám prišli bezcenné cenné papiere, ktoré nie sú ničím iným len prísľubom, že zajtra možno niečo bude. Čo? No predsa stále to isté ....... . Práve tak ako zo všetkých cenných bezcenných papierových prísľubov. Za cenné papiere si nikto nič nenakúpi, ani ten hnoj, ani jedinú zápalku. A keď ich budete chcieť masovo a rýchlo predať, aby sa získali peniaze späť, cena pôjde strmo dolu. To je zákon na burzách. A to je ten kľúč k ........ a ich bezcennosti. Kde by sa vzali všetky tie veľké úroky, ktoré sľubujú cenné papiere. Nie je kde! Nestačí!? Peniaze nemajú ani vkladatelia, nemá ich ani štát v rozpočte (vláda si musí požičať v zahraničí alebo od bánk a to je sekundárny biznis súkromníkov, takto vytvárajú nedostatok v štátnej kase a nútia štát požičať si, aby bol závislý a platil), nemajú ich ani dnešný či budúci dôchodcovia (oberáme o zaslúžené celoživotné úspory - dôchodky našich vlastných rodičov). Avšak má ich druhý súkromný pilier, cez neho ich má zahraničie, teda na dlhé 10tky rokov prinášajú osoh len súkromníkom v 2. pilieri a zahraničiu. Vkladatelia sa tešia, že na staré kolená budú mať bohaté dôchodky? Nemajú sa na čo tešiť, pokiaľ nemáte radosť z vlastnej chudoby a biedy na staré kolená. To je jediné, čo vkladateľov čaká v druhom pilieri o tridsať rokov. Prečo?. Lebo z vašimi peniazmi sa ?bačuje? nie vo váš a v náš prospech. Nikto nezaručí, že o tridsať rokov tu vôbec ešte niečo bude. Lebo všetky finančné produkty vznikli preto, aby prinášali vidinu väčších a väčších ziskov, samozrejme väčších ako prinášajú vklady v bankách. Nie je kde vyprodukovať také obrovské peniaze. Lebo celý finančný systém a jeho produkty sú naprojektované ako ďalšia obrovská gigantická celosvetová ........ Dneska sa dajú veľké peniaze ?obstarať? iba ......... Ďalej, pozrite sa na celkový svetový vývoj. Všade sa škrtí, nič sa nehýbe, je hospodárska kríza (a zajtra nebude po nej, lebo nesmie byť po nej, lebo nie je ako zarobiť na dlhy, tie musia byť utopené v ........), pozrite sa na jej vývoj z dlhodobého pohľadu! Tu by sa dalo veľmi veľa písať o celkovom vývoji hospodárstva a planéty Zem a jeho príčinách a zámeroch. Len v krátkosti jednou vetou. Dlhodobý trend tohto vývoja je zničujúci. Na vybodkované miesta si každý môže vložiť akékoľvek ?výstižné? slová nepochádzajúce z diplomatického slovníka, ktorý bol vytvorený len na zakrývanie podstaty problémov a iných záujmov a cieľov.

Stránky

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984