Dobrú noc, Marián, nechcem dnes smutne

Marián Babic sa narodil 10. septembra 1947, zomrel v sobotu 15. januára 2011 po krátkej chorobe. Po skončení Katedry novinárstva FF UK pracoval v bratislavskej "eremžetke" (redakcii medzinárodného života) vtedajšieho Čs. rozhlasu na Slovensku, neskôr ako zahraničiar v denníku Smena a týždenníku Nové slovo, od roku 2005 pracoval v časopise Quark.
Počet zobrazení: 3039
Marian_Babic.jpg

Keď prišla správa, že Marián Babic zomrel, opäť som si prelistoval, teraz už poviem, že nie celkom iba šéfredaktorské zápisky: boli tak trochu aj o ľuďoch a rôznych posedeniach. V zápisníku mám zaznačené, že Marián dával „prískočné“, ako vtedy bývalo zvykom aj v straníckych redakciách, vo štvrtok 2. februára 1989. No asi sa na ňom neudialo nič mimoriadne, lebo je tam len táto poznámka.




To už iným dňom bola nedeľa 19. februára 1989. V Bratislave bola  vtedy dosť veľká sláva, pre verejnosť sprístupnili nový hotel Forum, ktorý sa staval v nejakom holporte s Francúzmi. Vyobliekané páry aj jednotlivci si obzerali túto prvú lastovičku s nádychom západného sveta. Boli sme sa s manželkou Gabrielou Rothmayerovou pozrieť aj my, stretli sme tam viacerých známych, napríklad televízneho moderátora Lea Moravčíka s jeho paňou. Takých, čo si šli pozrieť nové čudo v centre mesta, boli iste stovky. Ale prvý medzi nimi bol len jeden: náš Marián Babic. S chuťou nám o tom porozprával: „Ráno si kráčam po meste, popred hotel, a odrazu ma osloví nejaký chlapík. Vraj ma pozýva na kávu. Kam? Do hotela Forum! Aby si ma uctili ako prvého návštevníka, so všetkým, čo k tomu patrí...“

O pár dní som sa do redakcie dotrepal s tromi kyticami pre nejakých oslávencov. Ako prvého som na chodbe stretol práve Mariána. Spýtal sa ma, či sa nebojím chodiť s tromi kyticami. Na môj nechápavý pohľad dodal: „Havel niesol iba jednu a dostal za to 9 mesiacov.“

Napokon jedna zo starších príhod, ktorú už aj najbližší kamaráti interpretujú rôzne. Táto verzia sa mi zdá najpravdepodobnejšia: Československý rozhlas svojho času na okruhu Hviezda vysielal večer spravodajskú reláciu Magazín. Bola to príťažlivá a počúvaná relácia, do Prahy na týždňovky ju chodili moderovať aj slovenskí rozhlasáci, medzi nimi aj Marián Babic. Marián mal raz do vysielania pripravenú čerstvú štatistiku o počte obyvateľov Zeme. Nuž a v tom čase sa istej mladej žene z okruhu jeho priateľov narodilo dieťa. Moderátor si nenechal túto vzácnu situáciu ujsť. Poslucháčov oboznámil s oficiálnymi údajmi o ľudstve, a hneď k tomu dodal, že už teraz tieto údaje sú nesprávne: pretože má tú česť zablahoželať svojej známej – povedal jej krstné meno - ktorá práve dnes porodila. Samozrejme, v dnešných súkromných rádiách si nikto už takú banalitu ani nevšimne, Marián však už viac na Hviezde nehviezdil. Za toto blahoželanie v živom vysielaní Československého rozhlasu, dostal dištanc. 

Nebolo tajomstvom, že Marián mal rád spoločnosť, dobré víno, či pivo, priateľov. Niektorí hovoria, že aj za tou odvahou na Hviezde bolo isté posilnenie v priľahlých pražských krčmách, kam vraj niekedy zašiel aj počas vysielania. No najmä pri nočnom putovaní za pivom dostal niekedy túlavé topánky. Vtedy – keď sa konečne objavil v práci, - sa len previnilo usmieval a zameškané s vypätím všetkých síl, ktoré mu ešte zostali, dobehol. Hádam tam, v nebeskom pivovare už zostanú len tie slasti, Marián.

Marián Babic sa narodil 10. septembra 1947, zomrel v sobotu 15. januára 2011 po krátkej chorobe. Po skončení Katedry novinárstva FF UK pracoval v bratislavskej „eremžetke“ (redakcii medzinárodného života) vtedajšieho Čs. rozhlasu na Slovensku, neskôr ako zahraničiar v denníku Smena a týždenníku Nové slovo, od roku 2005 pracoval v časopise Quark.


Redakcia Nového slova, december 1992: Marián Babic vpravo hore, doľava Marián Leško, Jaroslav Lajda a Emil Polák, dolu zľava Betka Šimonovičová, Nika Lenická, Helenka Dvořáková a Nina Hradiská



Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
21. január 2011, 21:05
Nebol som redaktorom v Novom Slove dlho, práve Marian mi však utkvel v pamäti pre svoju robustnú postavu a basový hlas speváka country, mal ohromné vedomosti o svetovej politike a vždy vedel, čo sa bude diať. Kedže som bol elévom v tých rokoch 1990-1992, s rešpektom som vždy pokukoval, ako sa tvári pri čítaní nejakého môjho príspevku.
Chýbal mi však neskôr na Kluboch Nového Slova, v tých prvých mesiacoch po roku 199O tam chodil často.
Škoda, práve koncom roka 2010 som sa pýtal, či by sa nedalo usporiadať nejaké stretnutie "veteránov", staršej generácie redaktorov a pracovníkov Nového Slova. Aj keby už... no na Mariana už môžeme len spomínať.
Zbohom, Marian, veľa vecí by som sa bol ešte pýtal...
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
22. január 2011, 13:07
poznali sme sa z kaviarne U Michala, bol vybornym diskuterom aj partakom na rozhovory o vsetkom moznom...
Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
31. január 2011, 08:52
S Marianom Babicom som sa zial nikdy nestretol, no moj otec mi hovori, ze mam jeho bledomodre oci a jeho vybusny smiech. Narodil som sa 7. januara 2010 cisarskym rezom. Moj povodny porod bol avsak ocakavany prave na osudneho 15. Januara. Ti co poznali Mariana, vedia ako miloval pribehy, ktore tak casto zacinal prave tym proverbialnym," Je ironiou..." Viem, ze Marian nikdy nemal rad smutne ci sladkobolne pribehy. Som presvdeceny, ze ako dopisujem tieto riadky, Marian prave v spominanej nebezkej krcmicke dokoncieva jeden z jeho veselych pribehov. Budes nam vsetkym tak velmi, velmi chybat. Tvoj odchod nas zaskocil.
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
01. február 2011, 19:18
Ten pán vedľa Mariana Babica vo svojom životopise nespomína, že bol redaktorom Nového Slova.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
02. február 2011, 13:46
sa uz poriadnu dobu nevie priamo nikomu pozriet do oci. Naucil sa pisat ako mu kazu. A v smecke to je ine kafe.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984