Európa na Dubčeka nezabúda... a čo my?

Je pikantné, že podpredseda Hrušovský nemá problém sa k Dubčekovi prihlásiť v Taliansku, no k jeho sociálnemu odkazu sa nevie prihlásiť na Slovensku. V Ríme sa zúčastňuje na odhalení busty štátnika, ktorý bojoval za solidaritu a sociálnu rovnosť, zatiaľ čo doma podporuje necitlivú pravicovú politiku. Keby to bolo na našej súčasnej vláde, v Taliansku by sa Dubčekovi nevzdával hold.
Počet zobrazení: 2716
Alexander_dubcek_pomnik_blizko_nehody_wikipedia.jpg

Slovák, ktorého uznáva celý svet

Ešte ako predseda parlamentu som mal mnoho príležitostí presvedčiť sa, že Dubček je meno, ktoré je dodnes skloňované vo všetkých pádoch v Taliansku, Španielsku, Francúzsku, Nórsku, skrátka, po celej Európe. Bolo pre mňa veľmi príjemné zistenie, že meno Dubček je dobre známe aj v omnoho vzdialenejších krajinách. Keď som sa počas oficiálnej návštevy Indickej republiky stretol s lídrom opozície, predsedom Indickej ľudovej strany (mimochodom, stredopravej strany) Lalom Advanim, ten spontánne ako jednu z prvých tém spomenul, ako si váži odkaz Alexandra Dubčeka, ktorého označil za „osobnosť, uznávanú po celom svete“.


V Ríme áno, u nás nie

Taliansko patrí medzi štáty, kde bol vždy Dubčekov odkaz najživší. Nečudo, že to bolo práve na Bolonskej univerzite, kde Dubček získal čestný doktorát. Vo svojich pamätiach Dubček spomína na to, ako ho počas jeho návštevy v Taliansku spontánne zastavovali ľudia, ako ho spoznávali na ulici a prejavovali mu úctu. Primátor Ríma Valter Veltroni roku 2003 odhaľoval Dubčekovu ulicu v Ríme. Profesori bolonskej univerzity dodnes šíria Dubčekov odkaz, ako ma ubezpečil aj prorektor Guido Gambetta, keď bol v roku 2007 na návšteve Slovenska. Dnes Taliansko opätovne potvrdzuje, ako veľmi si nášho významného štátnika a sociálneho demokrata váži; ako si ctí jeho odkaz.


Schizofrénia našej pravice?

Slovensko má vo svojich dejinách mnoho velikánov a vzácnych osobností. Nemáme však v našej histórii veľa mien, ktoré by poznal celý svet. Dubček je jedno z takýchto mien a ja som veľmi rád, že počas našej vlády sme sa  k tejto významnej osobnosti novodobej slovenskej histórie viackrát dôstojne vrátili a pripomenuli si jej odkaz. Dubček je nielen symbolom európskej sociálnej demokracie, nielen ikonou slovenskej ľavice, ale aj vôbec najznámejším slovenským politikom v zahraničí  a my sa k nemu otvorene hlásime. Aj preto som rád, že napriek zjavnej nechuti, ktorú cítiť z vyjadrení pravicovej časti slovenského politického spektra voči Dubčekovmu odkazu, na dnešnom slávnostnom odhalení v Ríme sa zúčastní aj podpredseda NR SR Pavol Hrušovský.

Je však pikantné, že podpredseda Hrušovský nemá problém sa k Dubčekovi prihlásiť v Taliansku, no k jeho sociálnemu odkazu sa nevie prihlásiť na Slovensku. Je zaujímavé, že v Ríme sa zúčastňuje na slávnostnom odhalení busty štátnika, ktorý zo všetkého najviac bojoval za solidaritu a sociálnu rovnosť, zatiaľ čo doma podporuje necitlivú pravicovú politiku, ktorá sa prieči všetkému, čo sa nachádza v odkaze Alexandra Dubčeka. Nie je vylúčené, že keby to bolo na našej súčasnej vláde, v Taliansku by sa Dubčekovi nevzdával hold. Ešteže si európski štátnici a politici vedia vážiť postavy dejín, ktoré tak veľa znamenali nielen pre Slovensko, ale aj pre Európu, pre demokraciu, pre ľudské práva.


Ľudia na Dubčeka nezabúdajú

Je smutnou pravdou, že napriek popularite Dubčeka v zahraničí, na Slovensku sa stále nájdu politici, ktorí jeho posolstvu nerozumejú; politici, ktorí jeho osobu zaznávajú. Akoby platilo, že ak sa v histórii objaví niekto veľký, vždy sa nájde dosť malých, ktorí žiarlia a nenávidia.

Našťastie, na Slovensku je len zopár takýchto žiarlivcov. Podľa prieskumov verejnej mienky je Dubček ďaleko najpopulárnejšou historickou osobnosťou pre Slovákov, a to azda hovorí za všetko. Slovensko si ctí odkaz Alexandra Dubčeka a ja som presvedčený, že tak to ostane aj do budúcnosti. Možno len vďaka tomu žiaden slovenský politik nikdy nebude môcť odmietnuť zúčastniť sa na slávnostných podujatiach, na ktorých Európa vyjadruje svoju úctu Dubčekovi. Už to je veľké víťazstvo pre slovenskú sociálnu demokraciu, no najmä – pre Slovensko ako také.

Autor je podpredseda strany Smer-SD, bývalý predseda NR SR

Foto: Pamätník blízko miesta nehody Alexandra Dubčeka.
Zdroj foto: wikipedia.org

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
21. január 2011, 11:06
Už aj Paška sa potrebuje priživiť na Dubčekovej sláve. Škoda, že v článku nepripomenul mladej generácii čo všetko pre ľud po vykopnutí z funkcie vykonal, aby mala byť na čo hrdá. Nič sa však ťažko pripomína.
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
21. január 2011, 11:21
alexander dubcek je dnes symbolom toho, co sa mohlo stat a nestalo sa. jeho odkaz predstavuje potencialne nebezpecenstvo pre ludi pre ktorych je trh a zisk tym najvyssim bozstvom. ludia vsak nezabudnu a myslim, ze sa k jeho odkazu este vratia - aj ked mozno nie u nas. je hanbou od nasich politikov, ze si nevedia uctit vyznacneho rodaka ktory sa stal symbolom podobne ako Milan Rastislav Stefanik...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
21. január 2011, 12:20
Aký odkaz. Dubček bol charakterný človek, ktorý sa dostal na miesto na ktoré nestačil. Všetko ostatné je legenda. Veď ani nemôžete dať mladej generácii jeho život ako vzor. Ako ho môžete porovnávať so Štefánikom? Zamyslite sa na nimi, v kľude bez emócií. Ja neutočím na Dubčeka, nepáčia sami darebáci, ktorý sa skrývajú za jeho legendu.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
21. január 2011, 12:36
Na Dubčeka ludia spomínajú, ale na to dobré čo pre nás urobil sa zabudlo prirýchlo. Mnohí z jeho vrstovníkov už nežijú a ich potomkovia sa radšej zdekovali do zahraničia. Odtiaľ sa prizerajú na nás čo sme tu vždy žili. Pozerajú a hodnotia nás ako sme čo zle urobili ako to malo byť inak a ako sa máme pracovať pre zahraničných investorov bez otázok a nelepšie zadarmo. Boli časy, ked sme si nemuseli zamykať dvere na dome. Navzájom sme si pomáhali a vzájomne sme si dokázali vychádzať v ústrety. Dnes musíme zamykať nie len dvere na dome, ale musíme si zamykať aj ústa, aby sme nemuseli jesť a hlavne, aby sme boli ticho. Ticho sme tu museli žiť v komunistickom režime a ticho musíme byť aj celých tých spreneverených 21 rokov. Vrátili nám naše pozemky, ale zobrali nám všetky práva a žiadajú iba povinnosti. Slúžime ako kedysi slúžili naši predkovia. No moji neslúžili, ale dali svoje imanie štátu, ktorý im mal slúžiť ako bežným občanom. No namiesto toho imanie nám rozdali a slúžime ako paholkovia ludom,o ktorých ani nevieme ako vyzerajú, nevieme ich mená nevieme, kam ide všetko čo sme vyprodukovali naším úsilím. Nemôžme sa im pozrieť do očí, aby sme sa mohli opýtať, prečo ste nám zobrali dôstojnosť, a prečo sa z nás stali otroci. Dzurindovi z nás urobili lacnú pracovnú silu a celkom s hrdosťou nás tak aj prezentovali v zahraničí. Hovorili Slováci sú pracovití ludia, Slováci budú robiť od nevidím do nevidím. Slováci sú hlúpi, Slováci nevedia rozmýšľať - nebojte sa oni budú stále ticho. A tak za potlesku investorov a ludskoprávnych medzinárodných organizácií sa rozbehol obchod bez reguli. A charity im drukovali, lebo ich sa nikdy nič netýka, lebo oni nie sú občania oni sú tí "výnimoční" a plnia iba svoje poslanie na zemi, aby v nebi dostali odmenu. Preto ma neprekvapí, že v Ríme si spomenuli na Dubčeka, ale Slováci sa tvária, akoby ani nikdy nežil. Lebo Slováci vždy chceli byť pápežskejší ako pápež a tak to potom aj vyzerá ako v kocúrkove.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
21. január 2011, 13:25
opat ste vedla jak ta jedla - akcentujete chyby ktore sa stali v spojitosti s rokom 1968 a nevidite to dedicstvo, ten odkaz pre buducnost ktory uznavaju myslitelia a narody okolo nas. historia je plna prehratych subojov a porazenych, ktori sa neskor stali dolezitymi symbolmi a ich dielo bolo dokonane ich nasledovnikmi. samozrejme, ze aj Dubcek mal svoje chyby a urobil zopar chyb z ktorych asi najvaznejsia bola ta, ze nezakrocil proti istym nemenovanym kruhom, ktore svojou nenazratostou vyprovokovali Moskvu a tamojsich generalov k tomu, aby k nam poslali armadu. taky winston churchill ktory je v britanii vysoko vazenou historickou osobnostou hoci urobil obrovske chyby ako lord admirality v prvej svetovej vojne a potom aj ako minister financii. de gaulle vo francuzku takisto, spupni habsburghovia v susednom rakusku prisli o vsetko a napriek tomu su tamojsimi symbolmi, francuzki a anglicki krali udelovali slachticke tituly piratom, vasco de gama je portugalskym narodnym hrdinom napriek tomu ze potapal arabske lode aj s putnikmi do mekky. tak by sa dalo dlho pokracovat a na kazdeho by sa nieco naslo vratane Juraja Janosika :)))
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
21. január 2011, 14:36
najväčšia Dubčekova chyba bolo to, že odkedy ho vykopli nenapísal, nepremyslel nič o tom ako sa bude ďalej spoločnosť vyvíjať. Nepostavil sa proti tým darebákom ako bol Biľak, Husák a pod. On si myslel, že 1989 je len pokračovaním 1968. Aj prezidentom by bol ak by na Letnej nebol otvoril ústa. Veď ak by ste chceli dať niečo prečítať deťom od Dubčeka čo má ešte teraz aspoň historickú hodnotu, tak nenájdete nič. Dobrý človek a legenda, za ktorú sa schováva banda barebákov.
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
21. január 2011, 15:36
aby tu ten "socializnus s ludskou tvarou"co tu mame po 89-om prisiel o 20 rokov skor?Rozumel by som tym taraninam do roku 89.Ale dnes ??? Ak chce Paska oslavovat Dubceka na urade prace nech sa paci.Ak pod mostom tiez este mozno chyti fleka.Pozor aby nebol postaveny za socika "bez ludskej tvare"pod tymi novsimi je to viac hviezdickove.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
21. január 2011, 21:16
No vida, koľko jedovatých slín v jednej poznámke!
Keď nás má ešte aj Dubček rozdeľovať, tak si veru nezaslúžime vlastnú históriu, CH.A., ak je to Tvoje meno a si Slovák.
1. Alexander Dubček bol typickým predstaviteľom generácie ľudí, ktorí chápali socializmus ako humánny spoločenský poriadok, nedal sa skorumpovať mocou a nestvrdol v byrokratických manieroch vtedajších mocenských aparátnikov. To, že "zlyhal" pri jednaniach v Moskve? A že bol odstavený? Možno bol väčším realistom ako mnohí dnešní politici, ktorí sa občas "pioniersky" nadrapujú viac ako je únosné a majú jediné šťastie - že o Slovensko geopoliticky nemá dnes už nik tak podstatný záujem ako tomu bolo v roku 1968.
2.Treba čítať jeho vyslovené myšlienky a napísané texty, nie tie " o Dubčekovi", ale tie, ktoré hovoril pred augustom 1968, po auguste 1968 a ktorými hodnotil socializmus a vyberal poučenia pre socializmus s ľudskou tvárou,napr. pre taliansky denník L´Unitá(?) ( viď wikipediu, resp. jednoducho si to vygoogluj.
Pľuť vie i malé decko, akurát sa samo zasliní.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
21. január 2011, 23:49
Z textu vyplyva ,ze chcel.Ak socializmus s "ludskou tvarou" nebol kapitalizmus bez tvare ,tak preco ho ani my ani Taliani nebuduju? Tanky VZ su davno prec a v Taliansku ani neboli " Treba citat..."Pre mna nieje podstatne co chcel.Pre mna je podstatne ako by to dopadlo.Vsetky cesty do pekla su dlazdene dobrym umyslom.Dnes uz je jasne kazdemu, kto nema hlavu len na odkladanie klobuka ,ze v 68 islo presne o to, co sa v 89 stalo realitou.Ak mas chut citat nech sa paci v radoch na urade prace alebo v hoteloch ...,To je presne to o co Dubcek usiloval.Bez ohladu na to ci to robil vedome alebo nie. PS:Dokedy sa chcete klamat?
Obrázok používateľa Anonymný
#5
(neuvedené)
22. január 2011, 09:18
a zase si niektorí budú s..ť do svojho hniezda.Prežil som časy Dubčeka a Husáka-to bolo moje detstvo a mladosť. A preto viem o čom to bolo....A Dubček je nájznámejší Slovák vo svete. A čo tak sa k jeho pamiatke aj takto nejak správať.....A nevidieť jeho osobu čiernobielo.
Obrázok používateľa Anonymný
#6
(neuvedené)
22. január 2011, 09:39
Máme tendencie všetky osobnosti, ktoré zrodil náš národ prekádrovať, zhodiť a zosmiešniť. A tak prichádzame o ľudí, ako bol Mináč, Klementis, či Dubček. Lebo boli komunisti, lebo sa - podľa dnešných kritérií a poznania - aj zmýlili. Osobnosti by sme mali posudzovať s poznaním doby a podmienok, v ktorých žili. Dubček sa od mlada zapojil do budovania socialistickej spoločnosti pretože v to veril. Časom pochopil, že ideály a prax sa rozchádzajú a skúsil spoločenský vývoj k tým ideálom priblížiť. Patrí mu za to úcta. Napriek tomu, že sa to v objektívnych podmienkach sovietskej diktatúry nepodarilo.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. január 2011, 10:04
aj ja som za to, aby sa na osobu A. Dubčeka nedívalo čiernobielo. Ale nepoužíval by som argument - prežil, videl som to na vlastné oči. Tento argument sa často používa vo vzťahu ku klasickému socializmu, ale nemá takmer žiadnu výpovednú hodnotu. Empirický poznatok nemusí byť objektívny, k objektívnosti sa môžme prepracovať hlavne vďaka abstraktnému, teoretickému videniu sveta. Inak by sme stále pri pohľade na Slnko tvrdili: však to vidíme každý deň na vlastné oči, že Slnko sa pohybuje okolo Zeme......... Dnešný človek by sa mal naučiť už vnímať podstatu udalostí, vecí, nie javovú stránku, ako sa mu to javí. Inak neprežije, alebo zažije barbarskú dobu.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. január 2011, 10:24
aj napriek ich rozpornosti, nekydať na ne. Ale na druhej strane by nám úcta nemala prekrývať objektívny pohľad na ich činnosť, nerobiť z nich bohov. Ako tu bolo už povedané, aj ja vnímam A. Dubčeka ako charakterného, dobrého človeka, veľmi humánneho. A za to mu patrí úcta........... Na druhej strane veľká osobnosť by mala dokázať objektívne posúdiť súvislosti doby, jej objektívne možnosti, na akom stupni sa spoločnosť nachádza a z toho vyvodiť aj praktickú politiku. Trochu som už nahnevaný, ako tu operujete ideálmi, pretože toto pletenie si má katastrofálne dôsledky pre našu schopnosť k niečomu reálnemu sa dopracovať. Aj ja mám ideály, veľké ideály, ale nepletiem si ich naivne ako malé decko s objektívnymi podmienkami (ktoré v prvom rade tvorí dosiahnutý kvantitatívny stav rozvoja spoločnosti), ktoré ľudské aktivity determinujú. Leonardo da Vinci mohol byť génius aj stokrát, ale jeho ideály, snahy (napr. o konštrukciu lietadiel) boli determinované dosiahnutým stavom produktívnych síl spoločnosti. A toto by mala každá vedúca osobnosť rešpektovať, nepliesť si ideály s reálnymi možnosťami. Výsledkom subjektívnej politiky nemohlo byť nič iné, než to, čo sa stalo.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. január 2011, 13:03
Pragmatických politikov bez vízie /ideálov/ máme dnes kopu. Rešpektujú iba ak svoje osobné a partajné záujmy. Títo ľudia síce veľa pre národ a spoločnosť neurobia, ale ani nič nepokazia. Rozhodne po nich nepomenujú v Taliansku ulicu.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. január 2011, 13:45
Tie, ktore sa osobnostami stali svojimy cinmi v prospech skupin,ktore si ich ciny povazuju.Tie druhe"osobnosti" su vyrobene. Vacsinou za ucelom poskodenia skupin z ktorych vzisli.Vacsiu osobnost z prvej skupiny ako Husak Slovensko nemalo a je malo pravdepodobne, ze este niekedy mat bude.Napriek tomu sa casto klaniame figurkam.Cas odlisi co boli figurky a co osobnosti.Prava podla cinov co celku prospeli.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. január 2011, 14:56
asi ma nerozumiete, tie mám aj ja. Problém vidím v subjektívnosti nášho vnímania sveta, keď si tie ideály vyciciame z prsta a chceme meniť svet podľa toho. To je už problém, pretože tuším aj Vy by ste boli ochotný v mene svojich subjektívnych vízií hnať ľudí do akcií, úplne odtrhnutých od reality, možností danej doby. Keď už bol spomínaný Napoleon, bol sa vyjadril, že čím väčším vládcom Európy sa stáva, tým menej je slobodný vo svojich rozhodnutiach, musí rešpektovať množstvo faktorov. Aj on mal vízie, ale díval sa na ne cez možnosti jeho doby. Áno, dnes chýbajú veľké osobnosti a veľké vízie. Ale je to dané nielen tým, že kapitalizmus je už vedľajšou vývojovou líniou a preto vízie nepotrebuje, ale aj tým, že ani utopické predstavy o akomsi ideálnom socializme sú mimo reality. Veľké vízie už idú za hranicu týchto systémov.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. január 2011, 16:56
Nech bolo ako bolo, svojim sposobom to bola nevyhnutnost doby. Kazda minca mna dve strany. Dolezite je, ze okrem pan Dubceka, ci pana Husaka, Slovensko vyraznejsie politicke osobnosti tej doby nemalo. Kazdy iba kvaka, co oni to a ono, ale nik sa nezamysli, co by on vtedy urobil. A mnohi ako kedysi, ani dnes nic neurobia. Mali by sme prechovavat vacsiu uctu k vlastnym dejinam a to ze si pana Dubceka viac vazia v zahranici, nez my sami doma, je len nasou hanbou.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. január 2011, 18:08
pausalne odmietanie dubcekovych idealov si netreba zamienat s POLEMIKOU s dubcekovymi idealmi - v tejto diskusii k clanku neprebehla anilen v naznaku !! su to len vyroky malo informovanych ludi na rovine subjektivneho pocitoveho vnimania na ktore ma kazdy narok nielen v rokoch detstva a dospievania, ale aj v dospelosti. pre objektivneho hodnotenie prinosu roku 1968 pre lavicove hnutia doma a vo svete nulovy vyznam. dolezite je to, co je napisane v clanku k urovni ktoreho sa diskusia anilen nepokusila priblizit - snad niekedy pod inym clankom kde bude menej rusivych momentov...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. január 2011, 19:43
presne tak, o to, ide, že svoje subjektívne pocity si zamieňaš aj Ty za objektívne hodnotenie r. 1968. Aby sme ho objektívne zhodnotili, to neznamená citovať naše predstavy. Ale analyzovať objektívnu štruktúru dejín a z nej vyvodiť, čo bolo možné a čo nie v r. 1968. A r. 1968 má pre socializmus podobný význam ako r. 1688 pre kapitalizmus. Oba systémy vstupujú do svojho klasického štádia. Nuž a dobre si preštuduj charakter klasického kapitalizmu po r. 1688. Či by sa k nemu dnešní pravičiari hlásili. Utvoril sa síce formálne systém buržoáznej parlamentnej demokracie, ale bol silno triedne determinovaný. Politické, volebné práva malo ani nie 5 percent obyvateľstva. Buržoáznodemokratické revolúcie prebiehajú až v r. 1848, kedy klasický kapitalizmus vstúpil do krízového štádia. A to sa liberálny kapitalizmus dotvoril až o 100 rokov neskôr. Takže je hrubým subjektívizmom očakávať, že v r. 1968, hneď v druhom vývojovom štádiu socializmu, tu mal zrazu vyrásť akýsi ideálny demokratický socializmus, keď to bolo možno očakávať až po socialistických demokratických revolúciách r. 1988-1989. Keby ste boli mali v r. 1989 triezvy, vecný pohľad, a nepridali sa k havlovskému pomstychtivému búraniu všetkého, čo bolo spojené so socializmom, pretože aj Teba máta predstava, že toto nebol pravý socializmus, ale treba akýsi vysnený socializmus postaviť na zelenej lúke, nemuselo sa to tu tak rozbiť a rozkradnúť.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. január 2011, 20:52
Husák určite patrí medzi veľké osobnosti Slovenského národa - či už s jeho činmi súhlasíme alebo nie. Čo sa odhalenia pamätnej tabuli A. Dubčeka v Taliansku týka: celkom ma pobavilo, že tomu musel asistovať Hrušovský... KDH zatiaľ nejakú vňčšiu osobnosť nevygenerovalo /alebo sa mýlim?/

Stránky

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984