Skryté dotácie pre kamionistov za hranicou rozumu

Ak by diaľnice staval súkromný investor, mýtne poplatky by museli byť rádovo vyššie. Inak by ich výstavbu musel dotovať z vlastného vrecka. V súčasnosti však nákladní dopravcovia jazdia po slovenských autostrádach za ceny, ktoré sú pre štát absolútne nerentabilné. Pri takto nastavenej výške mýta priama návratnosť investícií do výstavby diaľníc presahuje sto rokov.
Počet zobrazení: 2299
nerentabilna_kamionova_preprava.jpg

Portál noveslovo.sk v januári tohto roku priniesol článok Štát skrýva dotácie pre kamionistov , v ktorom upozorňuje, že „cena prejazdeného kilometra po ceste je zastieraná netransparentnými nákladmi. Väčšinu z nich pritom platí štát, čiže radoví občania. Obrovskými sumami každý rok dotujeme súkromných cestných prepravcov a doslova ich podporujeme, aby čoraz viac zahlcovali naše cesty.“ Aké sú reálne náklady na výstavbu a údržbu ciest?

V posledných rokoch na Slovensku pribúdajú nové úseky diaľnic a rýchlostných ciest. Vláda Ivety Radičovej sa dokonca rozhodla urýchliť ich výstavbu presunom nemalého množstva financií z iných rezortov. Nadradenú cestnú infraštruktúru síce naša krajina potrebuje ako soľ, jej výstavba a prevádzka však nemôže prebiehať bezhlavo. Vláda úplne nestrategicky uprednostňuje cesty pred železnicami. Navyše, táto stratégia naráža na úplne elementárne pochybnosti o návratnosti.


Rozumný investor, nerozumný štát

Podľa analýzy nákladovosti výstavby diaľnic na Slovensku stojí výstavba jedného kilometra diaľnice v priemere 15 miliónov eur. To všetko v závislosti od terénu. (Rovinaté územie 6,2 – 10,8 mil. Eur, pahorkovité až horské územie 7,5 – 17,9 mil. Eur, mesto 21 – 39 mil. Eur, diaľnica s tunelmi 15,5 – 36,6 mil. Eur).

Ak zoberieme do úvahy, že slovenskými diaľničnými úsekmi prejde priemerne 10 až 20 tisíc vozidiel denne (z toho vozidlá nad 12 ton tvoria asi 15%, ktoré za jeden prejdený kilometer zaplatia 20 centov), štát zarobí ročne na výbere mýta 219 tisíc eur na kilometer. Návratnosť výstavby jedného kilometra diaľnice sa tak šplhá na neuveriteľných 70 rokov! (O tom, v akom stave budú tieto diaľnice v roku 2080 azda ani netreba polemizovať). V úsekoch s nižšou intenzitou je to dokonca viac ako sto rokov. Ktorý súkromný investor by sa pustil do podnikania s takouto návratnosťou? Ako dlho je ekonomicky udržateľné, aby štát vyberal za prejazd nákladnej dopravy takéto nízke poplatky?

To však stále hovoríme len o nákladoch na výstavbu. Národná diaľničná spoločnosť vynakladá nemalé prostriedky aj na údržbu a opravu. V roku 2009 to bolo viac ako 44 miliónov eur. Ak uvážime, že na Slovensku je v súčasnosti vyše 400 kilometrov diaľnic a 250 kilometrov rýchlostných ciest, údržba jedného kilometra stojí priemerne 66 tisíc eur ročne. To je tretina z vybraných prostriedkov na mýte.

Štát v roku 2010 vybral na elektronickom mýte a diaľničných nálepkách 131 miliónov eur. Po odpočítaní nákladov na údržbu zostane 87 miliónov eur, za ktoré je možné postaviť necelých šesť kilometrov diaľnic. Len výstavba chýbajúcich úsekov diaľnice D1 by trvala 17 rokov!

Skryté dotácie pre kamionistov, železnice v dlhoch

Samozrejme, výstavba diaľnic nie je samoúčelná. Nadradená cestná infraštruktúra je nevyhnutnou podmienkou pre prílev zahraničných investícií ako aj pre hospodársky rast. Nesmie však ísť bezhlavo na úkor oveľa ekologickejšej (a za istej konštelácie aj ekonomickejšej) železničnej dopravy, ktorá je vďaka tomu nekonkurencieschopná - tak oproti cestnej doprave na Slovensku ako aj v porovnaní s železničnou prepravou v rámci celej Európy. Nehovoriac o tom, že vláda sa chce kvôli urýchlenej výstavbe ciest vzdať prostriedkov určených na informatizáciu, vedu, školstvo, zamestnanosť či sociálnu inklúziu.

Kým železnice musia zo svojich príjmov pokrývať aj náklady na stavbu a údržbu koľají a staníc, o cesty sa stará štát. Nemožno sa preto čudovať, že dopravcovia uprednostňujú cesty, kým železniciam sa každoročne zvyšuje strata. Rozumné riešenie, tak pre ekonomiku ako aj pre životné prostredie, je konečne zrovnoprávniť dotácie pre železnice a pre cestnú infraštruktúru. Až potom vyjde najavo aké drahé sú pre štát cesty a aké neracionálne je zatláčanie železníc do úzadia a rušenie tratí.




Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
08. február 2011, 12:03
ale toto sa dotýka nielen nákladnej dopravy, ale aj individuálnej, súkromnej automobilovej dopravy. Nákladná doprava aspoň plní ekonomické funkcie. Aj keď by sa mala viac presunúť na železnice, chýba racionálna, efektívna dispečerská koordinácia, čím by sa mohlo ušetriť množstvo zbytočných ciest. Individuálna doprava ešte slabšie zohľadňuje spoločenské náklady na jej prevádzku, je potrebné tieto náklady zreálniť, aby sa motivácia viac presunula na verejnú hromadnú dopravu.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
12. február 2011, 20:50
Prečo sa dnes oplatí ísť autom do práce dvom ludom.Autobus je drachší ako cesta vlastným autom.Bojím sa ale že tento problém by vláda riešila jedine s danením súkromných aut.Všetko sa tu rieši zvyšovaním cien.Takýto prístup je nešťastím tejto krajiny.Dovolím si tvrdiť že aj celého sveta.
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
14. marec 2011, 10:03
Dialnice sú potrebné pre koho, pre Tesco, Hypernovu, Kaufland, Bilu, Ahold aby mohli lepšie zruinovať hodpodárstvo krajiny, a pre podnikavých štátnych úradníkov aby sa mohli čo najskôr dostať ku korytu, a do krčmy-parlamentu kde páchajú neprávosť na obyvateľoch krajiny.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984