Internetové voľby - marketingový nezmysel

Ak by ľudia mali voliť na anonymnom mieste, nikto nezaručí, že niekto vedľa nich nestojí a nekontroluje ich. Okrem toho činy v „kyberpriestore“ sú vnímané len „akože“. Človek má pocit, že to nie je naozaj, že internet mu poskytuje dostatočný odstup, preto si netreba veľmi lámať hlavu. Presne tak by to bolo aj pri „voľbách cez internet“. „Bóže, veď už klikni, máš to v paži...“
Počet zobrazení: 2783
elektronicke_volby_internet_e_vote_electronic_frontier_fundation.jpg

Vyzerá to tak, že ani v tomto prípade netreba pochybovať o prvotnom dobrom úmysle. Túto stranu vytvorili ľudia doslova žijúci vo virtuálnom kyberpriestore. Sú hlboko presvedčení, že v ňom môžu robiť a prežiť skutočne všetko. Cez internet oznamujú, vyjadrujú svoje postoje či city, komunikujú s celým svetom. A pohybovať sa v skutočnej realite im robí ťažko prekonateľné problémy.
 


Ani tajné, ani slobodné

Ich rozmýšľanie je z tohto hľadiska veľmi  jednoduché. Ak môžu toto všetko robiť cez internet, ak môžu toto všetko vykonávať, prežívať a zažívať s celým svetom bez toho, aby opustili svoj pracovný stôl, prečo by nemohli takto aj voliť? Tento problém má dve dimenzie. Prvú by som nazval technicko-právnu. Predpokladám, že bude tvoriť kľúčovú prekážku pre zavedenie „volieb cez internet“, hoci oveľa dôležitejšia je tá druhá.

Predovšetkým, elektronické voľby  a voľby „cez internet“ majú len málo spoločného. V prípade el. volieb ide o maximálnu digitalizáciu „klasických“ procesov a úkonov pri voľbách. Takže namiesto urny sú elektronické terminály, namiesto lístkov čipové karty, namiesto zratúvania členmi komisie, vyhodnocovanie hlasovania automatickým systémom. Ale stále platí, že občan musí prísť do volebnej miestnosti, kde na regulárnosť  dohliada volebná komisia. Pri voľbách „cez internet“ je predstava taká, že človek sa prihlási do systému z akéhokoľvek počítača, čiže napr. z domu alebo internetovej kaviarne, nejakým spôsobom sa identifikuje a „zaškrtne“ príslušnú stranu a jej 4 kandidátov.

Kľúčový problém spočíva v tom, že tento spôsob nezaručuje tajnosť a slobodu voľby. Prísť do volebnej miestnosti a ísť za plentu (pod dohľadom volebnej komisie, zloženej zo všetkých kandidujúcich subjektov) – to je spôsob, ktorý zaručuje, že človeka bezprostredne pri voľbe nikto neovplyvňuje, nikto naňho nevyvíja nátlak. Ak by ľudia mali voliť na anonymnom mieste, nikto nemôže zaručiť, že v tej chvíli niekto vedľa nich nestojí a nekontroluje, ktoré klávesy stláčajú.

Okrem toho je tu aj problém identifikácie. Dnes dostanete volebné lístky, len ak sa preukážete občianskym preukazom. Terminál vo volebnej miestnosti umožňuje identifikáciu čipovou kartou, dokonca aj nejakým biometrickým znakom (napr. odtlačok prstov). Ako by sme sa však identifikovali pri „voľbe cez internet“? Budeme musieť mať doma špeciálnu čítačku čipovej karty, či dokonca biometrických znakov? Lenže to by bolo také drahé, že to nezaplatia ani ľudia, ani štát. Alebo sa vari spoľahneme na obyčajný PIN, ktorý od nás môže ktokoľvek získať napr. pod hrozbou násilia, či vydieraním? To vari nie.


Voľby ako nezáväzná webová anketa

Už len z týchto faktov je zrejmé, že voľby „cez internet“ sú hlúposť. Nikto by pri nich nemohol zaručiť slobodu a tajnosť voľby a tú naša ústava požaduje. Práve preto takýto spôsob volieb nikde neexistuje. Aj pri elektronických voľbách (e-Vote) treba zájsť do volebnej miestnosti. Ušetria však papier na zoznamy voličov a volebné lístky, ktoré sú v elektronickej podobe. Hlasy spočítava elektronický systém, nie ľudia, čo umožňuje vyhnúť sa omylom a podvodom. Navyše je všetko oveľa rýchlejšie a lacnejšie. Elektronické voľby teda majú budúcnosť, ale volebné miestnosti pri nich nezaniknú.

A to je dobre aj z iného hľadiska. Na voľbách sa zúčastňujú aj ľudia, ktorí majú o politiku minimálny záujem – celé 4 roky ju takmer nesledujú, vôbec nepoznajú volebné programy strán, ani skutočné konanie ich predstaviteľov. Zaujme maximálne volebná (čiže reklamná) kampaň, motivuje ich jeden jediný moment a kvôli tomu sú ochotní sa v „Deň D“ obliecť a prejsť 500 či 1000 metrov do volebnej miestnosti. Ale aký záujem o politiku má človek, pre ktorého je problémom ešte aj toto minimum? Ako (často) ju sleduje a ako jej rozumie?

Odpovede na tieto otázky sú jasné. Takému človeku je politika v skutočnosti úplne ukradnutá. A akou serióznosťou by teda takýto človek volil, ak by to mohol urobiť „cez internet“? Je zrejmé, že so žiadnou. V skutočnosti by urobil niečo, čomu by neprikladal žiadnu váhu, bolo by to preňho ešte menej dôležitejšie, ako internetový nákup. Čosi ako kliknutie v nezáväznej anonymnej ankete: Súhlasíte s vylúčením I. Matoviča z klubu SaS? Kliknite „áno“, kliknite „nie“ – je to jedno, váš hlas aj tak nič nezmení, nemá žiadny význam. Je to len virtuálna hra, zábava.


Žijúcich v zahraničí je najľahšie oklamať

A v tomto tkvie skutočné nebezpečenstvo „volieb cez internet“. Ľuďom, ktorým parlamentné voľby nestoja ani za tých 700 krokov, na tom, komu dajú svoj hlas, vlastne vôbec nezáleží. Sú to najľahšie manipulovateľní ľudia, ktorí politiku sledujú len okrajovo, nezamýšľajú sa nad ničím, sú len konzumentmi a navyše berú (aj) politiku (podobne ako celý svoj život) len ako zábavnú hru, dobrý žúr. Presne toto sú voliči SaS. Samozrejme, že prevažne tí najmladší, ktorých ešte život nenúti do bohvieako zodpovedných rozhodnutí. A že časom dospejú, nie je žiadny problém –konzumný životný štýl súčasnej kapitalistickej spoločnosti zaručuje, že „noví mladí“ budú rovnakí. „Voľby cez internet“ by sa tak mohli stať permanentnou zárukou 10% hlasov.

Pre stranu, ako je SaS, majú „voľby cez internet“ ešte ďalšiu výhodu. Umožňujú voliť aj ľuďom žijúcim v zahraničí, dokonca aj dlhodobo. Sú to veľmi „výhodní“ voliči. Jednak im netreba skladať účtu – keďže tu nežijú, neplnenie predvolebných sľubov nemôžu pocítiť na vlastnej koži. Pokojne zdvíhajte dane a poplatky, rušte železničné spoje, zdražujte školy či energie – tí, ktorí tu nežijú to negatívne necítia. A keďže čerpajú informácie o domovine najmä z internetu, poľahky ich cez Facebook a vlastný web presvedčíte, že robíte len to, čo ste sľúbili, ba i navyše. A ak náhodou nie, na vine je niekto iný.


Veľká reklamná hra

Internetové voľby sú určené vyslovene pre ľudí, ktorí vnímajú politiku ako čosi, čo sa odohráva mimo nich. Maximálne tak ako interaktívnu počítačovú hru. Presun parlamentných volieb na internet len posilní toto ich vnímanie a oddelenie politiky od reálneho života. Títo ľudia by si pri „voľbe cez internet“ ešte menej uvedomovali vplyv politiky na ich každodenný život, takže by volili ešte „bezstarostnejšie“. A neuváženejšie. Čiže nezodpovednejšie.

Činy v „kyberpriestore“ sa neberú vážne, sú vnímané len „akože“, preto sa v ňom dejú veci, ktoré sa v reálnom živote stávajú oveľa ťažšie, alebo vôbec nie. Príkladom je nadviazanie kontaktu a komunikácia s neznámym. Cez Facebook či Pokec sa dáte do spolku s hocikým, čo v skutočnosti na ulici, na zastávke autobusu či vo vlaku nikdy neurobíte. Človek má totiž pocit, že to nie je naozaj, že internet mu poskytuje dostatočný odstup a chráni ho pred prípadnými dôsledkami činov, nad ktorými si preto netreba až tak veľmi lámať hlavu. Presne tak by to bolo aj pri „voľbách cez internet“. „Bóže, veď už klikni, máš to v paži...“

Vskutku nečudo, že s týmto programom prichádza SaS. Strana, ktorá potrebuje presne takýchto voličov. Bez pocitu zodpovednosti, bez záujmu o dôsledky, bez (reálneho) uvažovania a rozmýšľania. Strana, ktorá má špeciálneho podpredsedu pre marketing. Nie pre sociálnu politiku, nie pre kultúru, pre mládež či pre regióny, alebo dokonca pre programové (ideové) otázky. Pre marketing, lebo reklama je to najdôležitejšie na jej „politike“.

„Voľby cez internet“ by dokonali premenu politiky na veľkú reklamnú hru, v ktorej by definitívne rozhodovala už len šikovnosť marketérov. Pre SaS ideálny stav.

 


Autor je politológ a poslanec NR SR za Smer-SD


Ilustračné foto:  Electronic Frontier Fundation, Joe Hall a Andrij Bulba

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
21. február 2011, 13:56
Kto Vám berie slobodu, čo sa tu hneď naparujete?
Prečítali ste si seriózny argument a prečítajte si po sebe, ako naň reagujete. Klikáte, nemyslíte.
Rozdiel medzi nami je i v tom, že som veľmi tolerantný, keď diskutujem s nickom, ak sám používam svoje občianske meno. Vymyslite si aspoň krajší nick, to k. zvádza myslieť si o Vás...

No a späť k téme:
Ešte v roku 1987 vedec zaoberajúci sa kybernetikou a IT systémami objavil efekt, ktorý je po ňom pomenovaný:
Sollowovov efekt: Sebadokonalejší počítač je závislý od toho, čo doň vloží operátor. Ak operátor-idiot vloží do systému počítača idiotinu, výstup z počítača bude idiotizmus. Chráň nás pán Boh pred Sollowovým efektom pri inernetovských voľbách, zvíťazí Kapurková a spojí sa zo Žilinovským z Moskvy.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
21. február 2011, 13:59
Podľa IP adresy vidíte, že príspevok bol môj, ale odhalil som "idiotinu" tohto webu a jeho administrácie, zaradil ma do diskusie i bez oznámenia mailu a mena, prósto-tak...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
21. február 2011, 14:41
Vy ste skutocne prototyp tolerancie :-) Vase reakcie su viac osobne ako fakticke, zial... to sa potom tazko diskutuje.

Stránky

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984