Kapitalizmus náš nekaždodenný

Podľa médií, celebrít a politikov žijeme v nejakom nedefinovanom „najkrajšom z možných svetov“: hovorí sa o trhovom hospodárstve, demokracii, občianskej spoločnosti, pluralitnej spoločnosti, len pomenovanie kapitalizmus by sme darmo hľadali. Akoby sa zaň hanbili. V akom kapitalizme to žijeme, sa možno dočítať v knižke profesora sociológie Jamesa Fulchera Kapitalizmus – veľmi stručný úvod.
Počet zobrazení: 4243
obalka_knihy_flutcher_kapitalizmus.jpg

Za minulého režimu, teda toho, ktorému hovoríme socializmus, sa toto slovo skloňovalo dennodenne, oháňali sa ním nielen politici, ale aj novinári, dokonca aj tí nemnohí, ktorým bolo dovolené preplávať do novej doby a, áno, aj mnohí umelci. Dnes označenie kapitalizmus takmer nezachytíte. Podľa médií, celebrít a politikov žijeme v nejakom presnejšie nedefinovanom „najkrajšom z možných svetov“: hovorí sa o trhovom hospodárstve, demokracii, občianskej spoločnosti, pluralitnej spoločnosti, len pomenovanie kapitalizmus by sme darmo hľadali. Hovorí sa s odsudkom či bez neho – za socializmu, no počuli ste už povedať, teraz, za kapitalizmu? Akoby sa zaň hanbili.

Má to svoju genézu: na novembrových tribúnach nikto nehovoril, že ide o návrat ku kapitalizmu. Ani v spomienkach sa aktéri – pamätníci k takému cieľu „nežnej“ nehlásia. Napokon, ako uvádza francúzsky socialista René Revol, ani „v sociálnej demokracii sa o kapitalizme počas posledných tridsiatich rokoch veľa nehovorilo“.
 


Kto sa chce dozvedieť čosi o podstate toho, čo žijeme, musí hľadať v odbornej literatúre, najmä západnej, či v bližšom Česku: Milan Valach, Miloš Pick, Jan Keller, Michael Hauser a ďalší. O to cennejšie sú počiny nášho vydavateľstvo Veda  z posledných rokov - Ľuboš Blaha Späť k Marxovi?, Peter Dinuš a kolektív Marx a spoločenské zmeny po roku 1989. Dlhšiu dobu však zapĺňa túto medzeru najmä Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov edíciou Pohľady za horizont. Nedávno v nej vyšla knižka profesora sociológie z Univerzity v Leicestri Jamesa Fulchera Kapitalizmus – veľmi stručný úvod.


Šesť otázok a odpovedí

Práca Jamesa Fulchera plne zopodvedá podtitulu knihy, porozumie jej každý, koho téma zaujíma, aj bez teoretickej prípravy. Jednotlivé kapitoly nadpisuje jednoduchými otázkami, na ktoré sa snaží aj čo najjednoduchšie odpovedať a odpovede ilustrovať konkrétnymi príkladmi.

1. Čo je kapitalizmus? – „kapitalizmus je investovanie peňazí s cieľom získať viac peňazí“.

2. Kde kapitalizmus vznikol? – autor približuje jeho vznik vo veľkej Británii, pričom zdôrazňuje: „Pri pátraní po pôvode kapitalizmu nie je otázkou ani tak to, prečo sa rozvinul v Británii, ale prečo sa objavil v Európe.“

3. Ako sme sa dostali tam, kde sme? – v tejto kapitole autor pomocne delí vývoj kapitalizmu na tri etapy: anarchický kapitalizmus, riadený kapitalizmus a privatizačný kapitalizmus. Možno stojí za to odcitovať rozdiel medzi dvoma poslednými etapami, ako ho formuluje autor: „S rozvojom riadeného kapitalizmu sa v mene väčšej rovnosti znížila sloboda jednotlivca, ale v privatizačnom kapitalizme boli rovnosť a istota obetované slobode a možnosti výberu.“

4. Je kapitalizmus všade rovnaký? – v odpovedi na túto otázku skúma rozvoj a premenu troch veľmi odlišných systémov riadeného kapitalizmu vo Švédsku, Spojených štátoch a Japonsku.

5. Stal sa kapitalizmus globálnym? – „Zatiaľ čo sa často hovorí o tom, že globálny kapitalizmus zjednocuje svet, medzinárodné rozdiely v skutočnosti narastajú,“ zdôrazňuje Fulcher. Rozdiel medzi najbohatšími a najchudobnejšími sa nesmierne zväčšil a naďalej zväčšuje: v roku 1820 boli tri najbohatšie krajiny sveta trikrát bohatšie ako päť najchudobnejších krajín, v roku 1950 to bolo už 35-krát, v roku 1970 44-krát a v roku 1992 72-krát. Podľa neho z tohto a ďalších dôvodov treba pojem „globálny kapitalizmus“ používať opatrne, pretože tento a podobné „globálne“ pojmy ignorujú rozširovanie medzinárodných rozdielov a pretrvávajúcu dôležitosť národných jednotiek a národných vlád.

6. Kríza? Aká?  – „V každom prípade je história kapitalizmu popretkávaná krízami. Obdobia stabilného ekonomického rastu sú výnimkou, nie pravidlom,“ konštatuje autor. Finálna kríza kapitalizmu, ako by si snáď niektorí želali, však podľa neho nie je v dohľadne napriek novým krízam a novým škandálom: „Škandály sú však opakujúcim sa prvkom kapitalizmu. Skutočný kapitalista je motivovaný amorálnym hromadením peňazí, čo zvyčajne vedie konkrétnych jednotlivcov k prekrúcaniu alebo porušovaniu pravidiel. Len vtedy, keď bubliny prasknú, sú podvodné praktiky, ktoré sa v čase rozmachu ľahko zakrývajú, odrazu viditeľné. Vlády potom potrestajú previnilcov a zvýšia reguláciu,... Hoci ani to nezabráni novým škandálom v budúcnosti – regulácia vždy necháva v zákone nejasnosti a medzery, ktoré umožňujú nekalé konanie...“


Nevypovedaná a nezodpovedaná otázka

V úvode k slovenskému vydaniu knihy autor konštatuje: „Po páde štátneho socializmu Slovensko opätovne vstúpilo do sveta kapitalizmu.“ A to rovno do doteraz jeho poslednej fázy – privatizačného kapitalizmu.

V práci sa, pravda, konkrétne Slovenskom nezaoberá, no jeho konštatovania sa v plnej miere na našu transformáciu vzťahujú. Rusko a bývalé satelity Sovietskeho zväzu boli nútené, aby sa prispôsobili americkému modelu kapitalizmu pod kuratelou medzinárodných finančných inštitúcií ovládaných Amerikou – Svetovou bankou a Medzinárodným menovým fondom. Bola to najmä „šoková terapia“, ktorá znamenala liberalizáciu cien a privatizáciu dovtedy „národného“ sektora. Autor pritom upozorňuje, že popri neefektívnosti, nízkej produktivite, ekonomickej výkonnosti socializmu tu boli výsledky „industrializácie a veľkého ekonomického rastu, udržanie plnej zamestnanosti a nízkej inflácie, schopnosť zabezpečiť vzdelanie a zdravotnú starostlivosť,“ čo je dnes do veľkej miery zabudnuté... „hoci niet pochýb o tom, že veľa Rusov si stále pamätá stabilitu a istotu, ktorú štátny socializmus poskytoval“.

Túto kapitolu dejín Fulcher považuje za uzatvorenú. Vychádza však z toho, že keď sa zrútil štátny socializmus ako jediná globálna alternatíva kapitalizmu, neznamená to, že niet alternatívy, že „k ekonomickému úspechu vedie iba jediná cesta, pretože ku kapitalizmu sa dá dospieť rozličnými spôsobmi,... existujú rôzne spôsoby, ako ho riadiť. Nemali by sme si mýliť elimináciu alternatív ku kapitalizmu s elimináciou alternatív v rámci neho“.

Tým, ktorí by chceli zlepšiť svet, preto odkazuje že by sa mali sústrediť na zmeny v rámci kapitalizmu. „Alternatíva socializmu prišla o svoju dôveryhodnosť, pričom súčasné antikapitalistické aktivity, keďže nie sú schopné poskytnúť dôveryhodnú a konštruktívnu alternatívu s jestvujúcimi modelmi výroby a spotreby, pôsobia nemohúco a nevedú nikam.“ To je presvedčenie Jamesa Fulchera. Kam povedie zvyšovanie rozdielov medzi chudobnými a bohatými krajinami, kam povedie zvyšovanie rozdielov medzi hŕstkou najbohatších ľudí a čoraz väčšou armádou zbytočných ľudí v krajinách „globálneho kapitalizmu“, rozpínajúcou sa aj migračnými tsunami z bývalých kolónií, to autor neskúma ani nepredpovedá. Hoci táto otázka je nad všetkými, ktoré si kládol a na ktoré odpovedal.


James Fulcher: Kapitalizmus – veľmi stručný úvod
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov

 

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#11
(neuvedené)
16. február 2011, 10:18
knihu som necital, nie je jasne, co sa povazuje, ako je definovany privatizacny kapitalizmus. v nasich podmienkach vsak pochybujem o tom, ze sa jedna o kapitalizmus tak ako pochybujem o tom, ze pred 1989 bolo mozne system u nas nazyvat socializmom. v prvom plane mozno ano, lenze pri blizsom pohlade vela veci nesedelo a tak asi najpriliehavejsi je oznacenie Ivana Svitaka "byrokraticky kolektivizmus". nas dnesny takzvany kapitalizmus vznikol jednak vstupom zahranicnych nadnarodnych spolocnosti na panenske teritorium slovenska, jedna prerozdelenim existujuceho narodneho majetku medzi privatizerov - za meciara tych domacich, za dzurindu tych zahranicnych. kapitalista investuje peniaze aby zarobil dalsie peniaze, ta konkretna vec na ktorej zarobi je len jeho vedlajsim produktom, ktory po dvoch rokoch dalsi kapitalista zosrotuje a pretavi na suroviny. lenze co je kapitalisticke na nasom systeme, kde vacsina kapitalizovanych penazi pochadza nie z vyroby, ale z lacnej kupy a draheho predaja niecoho, co vytvorili predchadzajuce generacie? skor by som v nasich podmienkach hovoril o privatizacnej plukracii, ktora ovlada toky penazi a informacii lebo ovlada media a sedi na tych spravnych miestach v statnej sprave a dozornych radach...
Obrázok používateľa Anonymný
#12
(neuvedené)
16. február 2011, 14:14
Ahoj, Emil, túto Tebou odporúčanú knihu si určite naštudujem.
Zaoberám sa problematikou spoločensko-ekonomických formácií a potvrdzujem, že kapitalizmus u nás de jure vznikol presne 27.júla 1990, teda dňom vyhlásenia "vlády národnej obete" prezidentom ČSFR V.Havlom, ktorej predsedal síce exkomunista Marián Čalfa, ale šedou eminenciou a ministrom v kľúčovej pozícii sa stal Václav Klaus, ktorý si do programu vlády presadil reštauráciu kapitalizmu a asanáciu socializmu ekonomickou reformou nazvanou "šoková terapia".

Ako to pokračovalo ďalej, o tom sa priznal v knihe Budování kapitalismu v Čechách alebo Rozhovory s Tomášem Ježkem sám výkonný manažér šokovej terapie T.Ježek, pravá ruka V.Klausa, ktorý sa v tejto knihe Petra Husáka z nakladateľstva Volvox Globator,vyd.Praha, 1997, priznal k amatérskemu a ideologicky podkutému zákonodarstvu malej, veľkej privatizácie a reštitúcií štátneho majetku a všeľudového vlastníctva.
Ako píše autor na zadnej strane knihy," je to přesně rok, co je kniha napsaná a přesně dva měsíce, co se Tomáš Ježek po dlouhém váhání definitivně rozhodl, že nesmí spatřit světlo světa.
Je to jen několik dní, cojsem se po konzultaci s přáteli rozhodl,že by vyjít měla..."

Informujem Vás o tejto knihe predovšetkým preto, že žiadny podobný dokument zatiaľ na Slvensku nevyšiel, a pritom si pamätáme, kto legislatívne a eknomomicky z vlády a ministerstiev zavádzal kapitalistický spoločensko-ekonomický systém na Slovensku. Je to na škodu objektívnemu hodnoteniu.

Môžem iba potvrdiť, že masové vzodmutie emócií a celé udalosti od novembra 1989 neboli o nadšení más budovať u nás kapitalizmus, ten bol plazivo zavádzaný inštitucionalizovaním trhovej ekonomiky a práve že nesmiernou mierou rekvirácie národného majetku do súkromných rúk, z ktorých tento majetok bol čiastočne znehodnotený a v značnej miere pod cenu predaný zahraničným subjektom. Nuž, takto sme dnes v kapitalizme, i keď máme zastupiteľskú demokraciu v politike i občiansku spoločnosť v uliciach.
Obrázok používateľa Anonymný
#13
(neuvedené)
17. február 2011, 20:11
Na jednej strane oceňujem, že Fulcher hovorí o kapitalizme, teda kladie dôraz na sociálno-ekonomickú podstatu systému a nekecá o demokracii, slobodnej spoločnosti, trhovom hospodárstve, ako to robí množstvo autorov, odchovaných na buržoáznej propagandistickej hantírke, zamieňajúc si kapitalizmus s demokraciou, či trhom. Ak totiž niekto začne hovoriť o demokracii, rozmýšľam, o ktorom historickom type demokracie hovorí, či o kmeňovej, otrokárskej, kapitalistickej či socialistickej? Alebo politickej či ekonomickej demokracii? V prvom rade musíme vymedziť sociálno-ekonomickú podstatu systému, či ide o prvobytný systém, nevoľnícky systém, kapitalistický, alebo socialistický. A až potom môžeme hovoriť o jeho politickej podobe, či má demokratickú, diktátorskú, či inú podobu. Na druhej strane ale vidieť, že je odchovancom západnej kapitalistickej spoločenskovednej školy, ktorá je dnes silne poznačená propagandistickým videním sveta a absenciou exaktných metodologických východísk pri skúmaní vývoja jednak kapitalizmu i socializmu, ktoré nahrádza silným subjektivizmom. Je priam úsmevné, ak niekto sa snaží v dnešnej dobe predstavovať nejaký systém ako večný, alebo aby som bol presnejší, ako večný určujúci dejinotvorný systém. Je to niečo podobné, ako keby si Polynézania začali robiť podobný nárok, pretože ich systém je o tisícročia starší, menej podliehajúci krízam, výkyvom, poskytujúci svojim členom vcelku spokojný a šťastný život. Kedy si aj vedci prestanú zamieňať pretrvávajúcu existenciu nejakého systému, objektu s jeho určujúcou dejinotvornou funkciou? Ešteže to Polynézania nerobia, sú múdrejší ako buržoázni ideológovia a pochopili, že napriek úspešnej existencii svojho systému je tento už len vedľajšou vývojovou líniou.
Obrázok používateľa Anonymný
#14
(neuvedené)
17. február 2011, 20:15
Mňa osobne by zaujímali začiatky kapitalizmu, najmä konkrétne zákony, nariadenia a ďalšie kroky, ktorými sa prelomil feudálny cechovný systém, aby sa uvoľnil priestor faktorskému a neskôr manufaktúrnemu systému. Ale najmä v prelomovom období okolo r. 1368. Fulcher však zrejme kladie začiatky kapitalizmu už do jeho druhého štádia, klasického kapitalizmu laissez-faire. Z metodologického hľadiska sa kapitalizmus neodlišuje od iných systémov, všetky sa vyvíjajú podľa rovnakých vzorov, programu. Z tohto pohľadu člením vývoj kapitalizmu na tieto vývojové štádiá: 1. štádium zrodu kapitalizmu ? absolutizmus (1368-1688), 2. štádium ? klasický kapitalizmus voľného trhu (laissez-faire) ? toto štádium zrejme nazýva Fulcher anarchickým kapitalizmom. 3. štádium zanikania ? krízy klasického kapitalizmu (1848 ? 1928). Rokom 1928 končí kapitalistická epocha, klasický kapitalizmus laissez-faire zaniká. Jednak to teoreticky ohlásil aj M. Keynes vo svoje knihe The End Laissez-Faire v r. 1926, jednak jeho teoretický záver potvrdila aj Veľká hosp. kríza 1929-1933. Odvtedy sa kapitalizmus môže vyvíjať len ako regulovaný, s prvkami plánovania, silným štátnym sektorom a silným sociálnym štátom. Ide o evolučné pokračovanie vývoja kapitalizmu za hranice jeho klasickej podoby, ktorú som nazval evolučnou vývojovou nadstavbou kapitalizmu, evolučným, postupným nadstavením klasického kapitalizmu. Zrejme toto obdobie nazýva Fulcher riadeným kapitalizmom. Niet však dôvodu vyčleniť samostatné privatizačné štádium kapitalizmu. Je to stále len súčasť tejto evolučnej nadstavby, nie je dané objektívnymi potrebami vývoja kapitalizmu........... Keby sa Fulcher pozrel na vývoj socializmu cez tieto vývojové štádiá, nerobil by lacné závery o uzavretej kapitole socializmu. Socializmus totiž v r. 1988 mal za sebou len dve vývinové štádiá, prinajmenšom ho čaká ešte nadstavbové vývinové štádium (kam sa úspešne prepracováva podľa všetkého Čína, potenciálne to môže byť Vietnam, Kuba). Áno, aj ja pokladám kapitolu klasického socializmu za uzavretú, ale nie z takého úsmevného dôvodu, ako to robí Fulcher, keď odporúča ľuďom, že ich život je prakticky možný iba v kapitalizme. Aj socializmus môže byť dnes len bočnou vývojovou líniou, nieto ešte starý pradedko kapitalizmus. Preto som už dávnejšie napísal, že západných autorov možno čítať len pre zaujímavosť, občas sa tam mihne zaujímavý nápad, ale z teoreticko-metodologického hľadiska, z hľadiska vypracovania ucelenej koncepcie nového systému, či už liberálneho socializmu alebo pokračujúcich systémov je ich prínos mizivý. Sú príliš spätí so starým kapitalizmom, za jeho obzor už nedovidia.
Obrázok používateľa Anonymný
#15
(neuvedené)
17. február 2011, 22:11
A nielen v Anglicku, ale aj severnom Taliansku (oblasť Bologne), Holandsku, severnej Európe (teritórium hanzy). Dobrá otázka, pretože tu sa dá ukázať, prečo vznikol aj socializmus v Rusku a nie v západnej Európe. Stredoveká feudálna Európa bola poznačená silnou nadvládou Rímsko-katolíckej cirkvi, ktorá v mnohých smeroch brzdila vedecký, duchovný, spoločenský, technický pokrok. Vo veľkej miere sa stratila kontinuita s vývojom vyspelej antickej otrokárskej civilizácie, s jej filozofickým, ale napr. i medicínskym poznaním. Naopak, v tom období sa silne rozvinula arabská spoločnosť, ale najmä Čína. Technicky, vedecky, sociálne vysoko predstihla Európu. Chomút pravdepodobne pochádza z Číny. V 7. st. Číňania vyrábali biely porcelán. V 8. st. Číňania používali na žehlenie hodvábu žehličky. V 9. st. stavali Číňania lode s niekoľkými stožiarmi. Čínske lode boli vybavené ponoreným kormidlom, oproti európskym lodiam s veslom. V r. 868 bola v Číne vytlačená najstaršia tlačená kniha, budhistický text Diamantová Sutra. Okolo r.. 900 v Číne pracovali veterné mlyny. Okolo r. 900 bol v Číne známy pušný prach. V r. 968 Číňania poznali vláknový telefón. V r. 984 boli navrhnuté prvé plavebné komory. R. 1040 sa objavili vymeniteľné litery na tlačenie textov. V r. 1088 Číňania vyrobili vodné mechanické hodiny. V r. 1088 bol opísaný jednoduchý kompas s magnetkou plávajúci na vode. Čínsky priemysel produkoval už v 11. st. 125 000 ton železa ročne. V Európe začala priemyselná revolúcia o 7. st. neskôr. V r. 1232 Číňania použili rakety s pripevnenými šípmi, poháňané strelným prachom. V r. 1279 v Pekingu pracovalo najstaršie astronomické observatórium. Takmer 100 rokov pred Kolumbusom bola v Čine postavená námorná flotila pod velením admirála Čeng Ho, ktorá sa plavila k východoafrickým brehom. Bola dôkazom vysokého štandardu vo výstavbe lodí, v navigácii a organizácii práce. Priemerná dĺžka lodí bola 130 m, v porovnaní s nimi vyzerala 30 metrová Kolumbova Santa Maria ako chudobný príbuzný.................... V bode zlomu, v r. 1368, bola Čína oveľa vyspelejšia ako západná Európa a podľa dnešných názorov by teda mal vzniknúť kapitalizmus tam a nie v zaostalejšej Európe. Logika vývoja je však iná. Bohaté, blahobytné, technicky a sociálne vyspelejšie spoločnosti nemajú potrebu zásadnej revolučnej premeny spoločnosti, odhodenia starého systému, ale majú tendenciu pokračovať v postupnom, evolučnom rozvíjaní starého systému v podobe evolučnej vývojovej nadstavby. Tak ako nemala potrebu revolučnej premeny kapitalizmu na socializmus západná Európa po kríze klasického kapitalizmu (1848 a 1928), keďže mala dostatok zdrojov z kolónií na postupné rozvíjanie starého systému, ktorý jej zaručoval blahobyt. Navyše, koncom 14. st. bola Európa silne vystresovaná, po veľkých morových epidémiách, ktoré ju pripravili možno o polovicu obyvateľstva, hospodársky, sociálne, ľudsky vyčerpaná (podoba s Ruskom v r. 1917), plná povstaní a vzbúr. To ju nútilo ísť revolučnou a nie evolučnou cestou. Zmeniť v prvom rade pracovné vzťahy, pracovná sila bola vzácna, čo viedlo k nutnosti jej motivácie, k zmene nevoľníckych a poddanských vzťahov na kapitalistické. Podobne hospodárske vzťahy, nahradenie málo pružnej naturálnej trhovej výmeny tovarovo-peňažnou, atď. Niekto by možno povedal, prečo sa teda nerozvíjať čisto evolučnou vývojovou cestou, keď poskytuje ľuďom blahobyt, konzum? Má to jednu malú chybičku. Ide o slepú líniu vývoja, ktorá preto zaručuje svojim ľuďom blahobyt, lebo nemá už záujem na ďalšom vývoji a preto presmeruje svoje zdroje z rozvoja do konzumu, spotreby. To sa prejavilo aj na vývoji čínskej spoločnosti po r. 1368, po 18. st. sa jej cesta vyčerpala. A to sa prejavuje aj dnes na západnom kapitalizme, jeho cesta sa vyčerpáva.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
18. február 2011, 16:42
Sociálne búrky vo svete, obrovské zadĺženie západných krajín, globálna sociálno-ekonomická kríza sú viditeľným prejavom toho, že kapitalizmus už dnešným potrebám, dnešnému svetu nezorumie. Hovoriť, že voľný trh vo svete všetko vyrieši, a k tomu si ešte nahrabať ťažké miliardy (a čo ďalej s nimi), na vedúcu úlohu v dnešnej civilizácii nestačí.......... Zdrojov, surovín, energií, pôdy je prakticky na Zemi a v okolitom vesmíre dosť. Veď sa pohybujeme vo svete nabitom energiami. Ale so starými poznatkami a starou sociálnou štruktúrou, neschopnou viazať viac poznatkov, matérie a energie sa môžme na ne pozerať ako prvobytný divoch na oheň, či blesky. Elity sveta dnes pripomínajú cestujúcich na luxusnom Titanicu, zabávajúc sa, neschopných s Titanicom niečo urobiť.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
18. február 2011, 18:00
Uvidíme, kam to povedie v krajinách južného a východného pobrežia Stredozemného mora, ale šíri sa to aj ďalej...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
19. február 2011, 11:37
Na Vašu otázku Prečo vznikol kapitalizmus v Európe? argumentačne a plasticky odpovedá vedec Karl Polanyi v roku 1944 vo svojom diele The great Transformation, u nás vyšla v 2006 vo vyd.Centrum pro studium demokracie a kultury, Praha.
Spomína, že v Anglicku v roku 1795 už nebolo možné udržať stav, keď ohradzovanie vidieckej pôdy v prospech chovania ovcí na vlnu, z ktorej sa v manufaktúrach rodili prvé priemyselné výrobky, nadobudlo tak obrovského rozmeru, že bolo nutné v ytvoriť poprvé pracovný trh, aby bolo možné z poddaných bezzemkov vytvoriť proletárov a "oslobodiť" ich spod prináležania príslušnému feudálnemu panstvu, rovnako ako práve až v tom období vznikal inštitucionálne a právne "trh", zákonom zo Speenhamlandu ( Speenhamland 1795).
Takto Polanyi dokázal, že "trh", "trhová ekonomika", nie je nič prirodzeného ľudskej povahe, ako tvrdia ortodoxní liberáli, ale že bol umelo vytvorený zákonmi a zákonmi sa dá i zrušiť a nahradiť:
Pekne popisuje, že pred zavedením trhovej ekonomiky pôsobili v ekonomike tri základné prvky:
1.Vzájomnosť ako princíp ekonomiky
2.Redistribúcia ako princíp ekonomiky
3.Domácnosť ako základná ekonomická jednotka
a deľba práce bola uskutočňovaná kvôli úžitku a nie kvôli výrobe a výmene pre zisk. Až od 16.storočia práve v Anglicku začalo dochádzať k "deformáciám" takto definovanej ekonomiky a preto bol "uzákonený trh".
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
19. február 2011, 18:56
Jasne kladiem začiatky kapitalizmu do konca 14. st., po r. 1368. Vychádza to zo zákonitého charakteru dejinného procesu, čo zvyčajne sa v západnej spoločenskovednej brandži neuznáva. Ich problém, strácajú tým schopnosť rozhodujúcim spôsobom prehovoriť do behu budúcich udalostí......... Nevoľníctvo vymizlo v Anglicku už koncom 14. st. Koncom 14. st. zároveň vznikla aj trieda námezdných robotníkov. Začiatkom zákonodarstva o námezdnej práci je v Anglicku Statute of Labourers (robotnícky štatút), Eduarda III. z r. 1349. Vo Francúzsku mu zodpovedá nariadenie z r. 1350. Zákon stanovil mzdový sadzobník pre mesto a vidiek, pre úkolovú prácu a pre časovú prácu. Poľnohospodárski robotníci sa mali prenajímať na rok, mestskí na otvorenom trhu. Združovanie robotníkov sa pokladalo za ťažký zločin od 14. st. až do konca r. 1825, keď zrušili zákony proti združovaniu............ Čo sa týka vyháňania roľníkov z ich pôdy a domov, ten proces sa udial oveľa skôr, po zlome, ktorý udávam (r. 1368). Koniec 14. st. je spojený s nástupom novoveku, prelomením bariér feudalizmu po jeho hlbokej kríze v polovici 14. st., zakladaním veľkých manufaktúr na spracovanie vlny (najmä v severnom Taliansku), čo vyvolalo zmeny aj v poľnohospodárstve, dopyt po vlne, chove veľkých stád oviec. To viedlo k vyháňaniu samostatných roľníkov z ich pôdy a domov. Postupne nadobudlo obrovské rozmery, ktorému sa ani zďaleka nepriblížila socialistická kolektivizácia v začiatkoch socializmu. Vyháňanie roľníkov postupne nadobudlo také obrovské rozmery, že sa ho zľakla aj samotná absolutistická moc, ktorá bola nápomocná vznikaniu kapitalistických firiem. Zákon Henricha VII. Z r. 1489 zakazoval búrať všetky roľnícke domy, ku ktorým patrilo najmenej 20 akrov pôdy. Ten istý zákon sa obnovil zákonom Henricha VIII. Hovorí sa v ňom, že ?veľa nájmov a veľké stáda dobytka, najmä oviec, sa hromadia v rukách niekoľkých ľudí, v dôsledku čoho upadlo obrábanie pôdy, kostoly a domy zbúrali, ohromné masy ľudu zbavili možnosti uživiť seba a svoju rodinu. Takto vznikla robotnícka trieda, za cenu vyvlastnenia ohromných más ľudí, ich zbavenia súkromného vlastníctva.
Obrázok používateľa Anonymný
#16
(neuvedené)
21. február 2011, 16:09
To presvedčenie Jamesa Fulchera z jeho tvrdenia, ktoré uvádzaš, Emil, citujem:
?Alternatíva socializmu prišla o svoju dôveryhodnosť, pričom súčasné antikapitalistické aktivity, keďže nie sú schopné poskytnúť dôveryhodnú a konštruktívnu alternatívu s jestvujúcimi modelmi výroby a spotreby, pôsobia nemohúco a nevedú nikam.?
to presvedčenie o tom, že socializmus prišiel o svoju dôveryhodnosť, nezdieľam.
Málo sa totiž urobilo v osvete za posledných 21 rokov v tom, ako objektívne a na faktoch vysvetliť a uviesť, čo to znamenalo pre zbedačené masy obyčajných ľudí a pre povojnové hospodárstvo, keď sa myšlienky socializmu dostali do života u nás, na Slovensku, a čo to znamenalo pre národné hospodárstvo.
Až keď si našinec prežil tých 21 rokov v našom kapitalizme, tak až potom pochopí, čo bolo dobré.
Len medzi ľavicovo a socialisticky orientovasnou inteligenciou akosi je strach, alebo nie je dosť odvahy, oddeliť politickú časť ( teda totalitne z dnešného hľadiska pôsobiacu vládu "diktatúry proletariátu" od ekonomickej časti ( vytvorenie systému a budovanie národohospodárskeho komplexu) a od sociálnej časti ( sociálne práva občanov ČSSR).
Uvedomujem si, že generácie, ktoré už neprežili aspoň aktívnou mysľou aspoň roky osemdesiate, tj. už i dnešní takmer tridsiatnici, nevedia o našej skutočnej histórii za socializmu takmer nič a pretože sú vychovaní antikomunizmom politickým a zosmiešňovaním všetkého, čo bolo do roku 1989, ani nemôžu mať objektívny pohľad na socializmus.
Nemusíte so mnou súhlasiť, ale pýtam sa: čo by dali teraz sa búriace arabské národy za to, aby získali teraz, v roku 2011, aspoň takú šírku sociálnych práv, aké boli za socializmu zabezpečené u nás?
A ešte doplním otázku: Chcú súčasné arabské revolty kapitalizmus?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
26. február 2011, 11:35
Milan, pekne mapujete technologickú vyspelosť starej Číny oproti našej európskej civilizácii, avšak nie je to presné vzhľadom na otázky, kto bol vlastníkom a kto mal moc v starej Číne.
Kapitalizmus tam nebol i keď technológie boli vyspelejšie, tak ako popisujete.
Dôležitá je otázka, kto bol majiteľom všetkých tých výrobných nástrojov a kto bol vládcom ľudí, teda výrobných síl.
No a vládcom nad životom a smrťou v celej tej veľkej ríši bol čínsky CISÁR, jeho správcovia spravovali v jeho mene krajinu a regióny, každá piaď zeme a každý atóm hmoty patril cisárovi, takže to je typické feudálne vlastníctvo, možno by sme sa mnohli dohadovať, či to bolo otrokárstvo alebo už "pokrokový" feudalizmus, ja si myslím, že skôr to bolo feudálne spoločensko-ekonomické zriadenie.
Iba pripomínam, že potom v období "ópiových vojen", keď Čínu porazili imperiálne britské námorné sily, až potom boli synkovia bohatých správcov krajiny vysielaní na štúdiá do Londýna, aby sa naučili už novo zorganizovaným technológiám a až tam pochopili, v čom bol "pokrok" kapitalizmu.
Celá tá moderná história Číny, to je boj o prechod ku kapitalizmu a dokonca Maove hnutie spôsobilo, že feudálna Čína zvyknutá na jedného vládcu nakoniec sa podriadila Maovi ako "vládcovi" i keď to mal byť prechod ku vláde ľudu a ku spravovaniu radami, teda ku socialistickému spôsobu výroby, čo sa v Číne fakticky odohralo iba formálne, opäť iba na podklade čínskej feudálnej kultúry a tradície.
No a dnešná Čína? Trhová ekonomika a nadvláda komunistickej strany v politike a v mocenských štruktúrach? Hm, ak sa vyznáte, povedzte, inak, slovo by som dal radšej Leovi Moravčíkovi.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
26. február 2011, 19:27
Ukazujem, že napriek vysokej technologickej a sociálnej vyspelosti Číny po nástupe dynastie Ming (1368) nedošlo k utváraniu kapitalizmu, ale Čína evolučnou cestou rozvíjala ďalej feudalizmus v jeho vyspelej, liberálnejšej podobe. Hovorím teda, že nový systém spravidla nevzniká v bohatých krajinách, pretože tie nie sú pod tlakom, nutnosťou. Týmto príkladom ukazujem, že názory, ktoré hovoria, že socializmus mal prirodzene vznikať v bohatej západnej Európe a nie chudobnejšej východnej, sa nezakradajú na bežných vývojových schémach. Nakoniec, prax to potvrdila.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
27. február 2011, 18:19
pikantne na tom je to, ze socialne burky v arabskom svete su takmer bez vynimky v krajinach, ktore boli lieblingom komunistickeho bloku a sami sa nejakym sposobom snazili hrat sa na svoj socializmus. asi neviete vela o ekonomikach tychto arabskych krajin, ale kapitalizmus a uz vobec nie demokracia sa nemozu pouzit na opisanie tychto rezimov. skor su statom riadene, regulovane do velkej miery statom (az po stanovovanie cien zakladnych komodit resp. listkovy system)
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
27. február 2011, 18:22
preco nie cina ale europa? odpoved je jednoznacna. lebo sme mali Jezisa a nie Konfucia. individualizmus, clovek ako princip vs. kolektivizmus, kolektiv ako princip.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
27. február 2011, 18:29
odpoviem. nikto nevie, ani oni. oni kapitalizmus velmi nepoznaju. poznaju socializmus, resp. jeho modifikacie, alebo diktatorsky stat regulujuci ekonomiku az po uroven cien alebo listkovy system. skor mam dojem ze sa staneme svedkami vyrazneho posilnenia fanatikov. a este mi neda nespomenut jeden z dalsich dolezitch faktorov - okrem nizkej urody je vsak za chudobou severnej afriky jeden silny socialny faktor - cla a kvoty europskej unie, ktora, chraniac svojich polnohospodarov, zabranuje tomu, aby sa lacnejsia a pritom rovnako alebo viac kvalitna produkcia potrevin zo severnej afriky mohla dostat na europske trhy. inymi slovami, europski socialisti chranili svojich tak, ze tych ostatnych poskodzovali. vysledok mam uz v tu - revolucie v afrike a obrovksa imigracia z afriky za posledne desatrocia.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
27. február 2011, 18:32
patrilo medzi socialne prava obcanov aj gulka do chrbta na zelenej hranici? patrila medzi socialne prava obcanov aj diskriminacia pri prijamckach na VS na zakalde triedneho povodu? patrilo medzi socialne prava obcanov aj jedno z najdolezitejsich - zakaz vytvarat zdruzenie, politicke strany a inak sa uskupovat? viete preco u nas neboli bezne dostat kopirky? vysielacky? na zapade bezne veci. lebo bolsevik sa bal ludi. preto ich nebolo mozne bezne legalne kupit.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
27. február 2011, 20:44
Chlape, rozmýšľať a rozmýšľať, až potom písať:-). Ukáž, kde hovoríme o kapitalizme v týchto krajinách. Aj keď ekonomiky týchto krajín. napr. Egypta, sú založené na kapitalistickom systéme. Ale tu ide o zapojenie týchto krajín v celosvetovom systéme, že hrajú len úlohu poskytovateľa energií, hlavne ropy. Takže hovoríš, že Tunisko, Egypt, Bahrajn, Jemen sú socialisticky orientované. Pokús sa násť aspoň jeden dôkaz a máš u mňa liter slivovice:-).
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
27. február 2011, 20:46
Ty si asi poza školu chodil, priznaj sa:-)
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
27. február 2011, 20:49
Socializmus a štátna ekonomika nie sú to isté, socializmus môže byť aj samosprávna ekonomika, zamestnanecká ekonomika, ap. Tak ako kapitalizmus nie je demokracia, ale môže byť aj diktatúrou, alebo štátnou ekonomikou. Vyslovuješ príliš lacné názory, akoby vystrihnuté z nejakej propagandistickej brožúrky.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
27. február 2011, 20:55
keďže išlo o prvé, utváracie obdobie socializmu. A trvalo len 40 rokov...... Kapitalizmu toto obdobie trvalo od r. 1368 do 1688, kedy nastupuje klasická podoba kapitalizmu, ale represálie pokračujú aj potom. Až v r. 1825 bolo povolené zhromaždovanie robotníkov, teda 457 rokov mu trvalo, pokiaľ to povolil. Podobne politické práva, volebné v prvom období do r. 1688 vôbec neexistovali, začali sa objavovať až potom. Ale získalo ich asi 5 percent obyvateľov, nie robotníci, nie nemajetní mešťania, nie ženy. Až o 550 rokov začali získavať tieto práva aj robotníci, ženy až o 600 rokov. Takže socializmus to podstatne skrátil.

Stránky

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984