Energetika v straníckych rukách vládnych ľudí

Dôkazom je poslanecký návrh zákona, ktorý nemal nič spoločné s tým, čo deklarovali jeho navrhovatelia, ale vládna koalícia by ním stranícky ovládla regulačný úrad. Poslanec Ľudovít Jurčík (SaS) opakovane tvrdil, že ide o implementáciu tzv. tretieho energetického balíka EÚ (európska legislatíva pre energetiku), ale v „balíku“ nie je nič, čo sa objavilo v návrhu zákona.
 

Divadlo podľa záujmov lobistov

Ten návrh však absolútne porušoval nezávislosť regulačného úradu. Aj doteraz parlament a vláda volia členov regulačnej rady, ale dvojnásobný počet. Sú to návrhy, z ktorých menuje prezident republiky. Je to najvyššia ústavnoprávna autorita tohto štátu, ktorá je volená všeobecnými voľbami naprieč celému politickému spektru. Čiže, ak hovoríme o určitých ústavnoprávnych činiteľoch, nezávislosť je práve u prezidenta najvýraznejšia. Vláda je politicko-výkonný orgán, parlament je politicko-ústavný orgán. Ale sú to politicko-stranícke inštitúcie. Pravica jednoducho prezidenta republiky chcela vynechať, úmyselne, lebo prezident môže robiť problémy voči návrhom, ktoré si už autori návrhu pripravili. Jednoducho by narazili na prezidenta, ktorý by sa mohol pýtať niečo, čo by mohlo byť nepríjemné. Čiže toto je politický stranícky zásah ako hrom.

V regulačnom úrade mal vzniknúť nový orgán - regulačná komisia. Tretí energetický balík takýto pojem nepozná. Keďže komisia mala byť zároveň štatutárnym orgánom, išlo o pokus preniesť zodpovednosť osobnú na zodpovednosť kolektívnu, ktorá v zmysle Trestného zákona nie je postihnuteľná. Čiže čokoľvek sa udeje v rámci regulačnej komisie nie je koho súdiť, lebo je to kolektívne rozhodnutie. Je to v rozpore s verejnými vyhláseniami vládnych politikov o posilnení osobnej zodpovednosti vo verejných funkciách.

Regulačná komisia by mala schvaľovať regulačnú politiku, rozsah cenovej regulácie atď. Načo potom existuje regulačná rada? Predseda a podpredsedovia regulačného úradu sú vlastne aj členovia komisie. Predseda je zodpovedný za vypracovanie regulačnej politiky alebo cenovej regulácie, zároveň ju predloží do komisie, čiže svojim námestníkom, ktorí mu to predtým musia vypracovať a potom to regulačná komisia naspäť odsúhlasí. Pre koho má byť toto divadlo? Keby regulačná komisia schvaľovala regulačnú a cenovú politiku, malo by to logiku. Ale to by nebolo v súlade so záujmami tých lobistov, ktorí takýto návrh pripravili, lebo tí potrebujú ceny. Vládni predstavitelia idú privatizovať teplárne, nechcú zasahovať do cien plynu pre SPP, čiže je tu evidentný záujem, prečo základné dokumenty regulačného úradu budú schvaľovať v konečnom dôsledku traja nominanti vlády.


Gynekológ z Islandu o cenách energií na Slovensku

Členovia regulačnej komisie majú mať vzdelanie v energetike, v práve alebo v ekonomike, ale nepotrebujú žiadnu prax. Vládni poslanci asi nikdy nevideli vzorce na výpočet konečnej ceny pre elektrinu, či pre plyn. Sú to veľmi komplikované vzorce, ktoré pracujú s mnohými údajmi. Vstupujú do toho rôzne aspekty aj odhady a niekedy sa chyba stáva v tých odhadoch, lebo exaktné čísla jednoducho neklamú. Mladí ľudia čerstvo zo školy môžu byť sebalepší, šikovnejší, nemajú žiadne skúsenosti a tak by ich riadili úradníci na regulačnom úrade a celý efekt nejakej objektivizácie ceny by absolútne padol.

Vyslovene úmyselným krokom zaváňajúcim lobizmom bolo stanovenie, ako dlho nesmie pred nástupom do regulačnej komisie kandidát pracovať v energetike, resp. v regulovanom subjekte, alebo v štátnej správe alebo verejnej správe. Pritom práve toto predpisuje európska smernica – nová i stará. Ja som európsky orientovaný, ale aby odchádzajúci riaditeľ zo SPP - Francúz – išiel robiť predsedu regulačného úradu (alebo momentálne horúci kandidát šéf stratégie v SPP), tak to je na mňa trošku prisilné, lebo ja si myslím, že o slovenských cenách by mali rozhodovať predovšetkým slovenskí občania.

Ako úplne zábavnú skupinku si vládni poslanci predstavujú predsedu a podpredsedov úradu. Vláda by ich mala nominovať na dokopy 12 rokov. Dvanásť rokov by mali byť neohroziteľní a bez patričného vzdelania, s nulovou praxou by mali dostávať minimálne 7,5 násobok priemerného platu v národnom hospodárstve.

A aby nebolo pochýb o úsilí stranícky ovládnuť ÚRSO, podľa návrhu, ak nie je funkcia predsedu úradu obsadená dlhšie ako 2 týždne, dočasne poveruje niekoho vedením úradu minister hospodárstva. Politická funkcia ako vyšitá. Lebo potom už záleží len na ministrovi hospodárstva, kedy navrhne zmenu, lebo on by mal dávať vláde personálne návrhy. A ak ich nepredloží, vláda ani nemá o čom - o kom - rokovať.

Regulačná rada má byť obsadená len ľuďmi, ktorí spĺňajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, bodka. To znamená, žiadne technické vzdelanie, žiadne ekonomické vzdelanie, žiadne právne vzdelanie, môže to byť umelec, gynekológ, maliar, hocikto a títo ľudia budú rozhodovať o cenách na Slovensku. A ešte ten gynekológ môže dôjsť aj z Islandu, nemusí to byť ani Slovák.


Falošný ombudsman

Ďalším dôkazom, že vládnym poslancom ide len o ovládnutie úradu je navrhovaný počet členov regulačnej rady – 13. Prečo? Nuž, dnes ich je 6, ale vláda ich nevie odvolať, lebo sú menovaní prezidentom a ich odvolanie politickým orgánom - parlamentom alebo vládou - by bolo nezákonné. Odvolať ich môže len prezident. Tak ich tam vláda veľkodušne nechá, ale zvýši počet členov rady tak, aby novo nominovaní – vládni nominanti – mali väčšinu.

No a vrcholom je navrhovaná funkcia ombudsmana. Mala by to byť osobnosť, odborne zdatná a finančne nezávislá od tých, ktorých rozhodnutia má posudzovať. Lenže v návrhu vládnych poslancov nič z toho neplatilo. Ombudsman by mal byť len člen regulačnej rady, čiže napr. nejaký umelec z Rakúska, ktorý nám tu bude robiť ombudsmana pre energetiku. Ale čo je najhoršie, tento ombudsman by mal akurát tak brať plat a mať kanceláriu. Lebo do rozhodnutí by mohol vstupovať len pri riešení reklamácií. Preboha, kto z občanov, akokoľvek vzdelaných a skúsených, ale nie v energetike, je vôbec schopný prečítať tú zložitú mozaiku údajov na výpise za plyn alebo elektrinu. Kto tomu rozumie? Ako tomu má rozumieť občan a ako by asi tak reklamoval, že údaj 0,04 mu nesedí a on si myslí, že mal to byť 0,041? Ako má ten občan vôbec získať takúto informáciu?

Preto bolo veľmi dôležité, že doteraz je ministerstvo účastníkom cenového konania, a to dáva svoje názory na internet a v prípade nesúhlasu, vie odborne zdôvodniť, a vtedy by sa mohol občan chytiť týchto údajov a predložiť nejakú sťažnosť, žalobu na súd. Lebo rozhodnúť mohol vždy len súd. Takéto postavenie ombudsmana by vlastne nútilo bežného občana, aby perfektne zvládol regulačnú politiku a aby ovládal všetky vzorce a mal doma zložitý komputer na to, aby si vedel vyrátať, či jeho konečná cena pre energiu, plyn alebo pre iné regulované médium, je správna. Je to choré, je to absolútny nezmysel.

Slovensko skutočne potrebuje urýchlene prijať nový energetický zákon, ktorý ministerstvo hospodárstva stihlo pripraviť ešte pred minuloročnými voľbami. Z európskych záväzných pravidiel nám totiž vyplýva povinnosť preniesť doňho aktuálnu európsku legislatívu. A hraničný termín je 3. marec 2011. Je zjavné, že to nestihneme, takže nám hrozí, že proti nám začne Európska komisia konanie, ktoré môže viesť napr. k poriadne mastnej pokute. O „zodpovednosti“ pravicovej vlády svedčí to, že namiesto toho, aby takýto zákon konečne za pol roka parlamentu predložila, prostredníctvom poslaneckého návrhu sa pokúsila stranícky ovládnuť reguláciu energetiky.

Podľa vystúpenia autora v parlamente. Medzititulky Slovo.

Ilustračné foto: Milosz1 a archív redakcie