Miklošova falošná a mylná predstava

Nie je možné zvyšovať konkurencieschopnosť Slovenska len znižovaním sociálnych štandardov a reformou odvodových sadzieb, ktoré roztvárajú nožnice medzi bohatstvom a chudobou. Sociálne štandardy na Slovensku totiž vôbec nie sú vysoké. Súčasne existujú určité disproporcionality medzi deklarovanými cieľmi vlády a ich praktickou realizáciou. Prvou je bezpochyby vzdelávanie, veda a výskum, ktorým vláda odobrala časť peňazí z fondov EÚ a presunula ich do diaľnic. Takisto zamestnanosť a sociálna inklúzia zostali v rovine deklaratórnej.
 

Vidiek cez palubu

Druhá vláda M. Dzurindu a najmä minister financií Ivan Mikloš poukazovali na budovanie tzv. vzdelanostnej ekonomiky. Tá je naviazaná na vzdelanie, vedu a výskum. Súčasný stav, keď minister Mikloš odrezal akademickú a výskumnú obec od značnej časti financií, môže mať negatívny dopad aj na ďalší vývoj v oblasti zamestnanosti. Naša ekonomika je v prevažnej miere postavená na exportných spoločnostiach, ktoré dostali investičné stimuly a daňové prázdniny. A Mikloš ich chce predlžovať o ďalších päť rokov.

Priemysel založený na znižovaní podielu pracovnej sily na pridanej hodnote výrobného procesu zaviedol príchodom automobiliek ešte Dzurinda. Tento trend podporila aj vláda Róberta Fica a terajšia v ňom pokračuje. Avšak čo takmer úplne chýba v našej výrobnej sfére je produkcia s vyššou pridanou hodnotou. A tá ide ruka v ruke s výskumom a inováciami. Je mnoho krajín na svete, ktoré si uvedomili, že zamestnanec by nemal byť iba „prekladačom tovaru z pásu na pás“, ale treba vytvoriť také stimuly, ktoré cez skutočnú vzdelanostnú, výskumnú a inovatívnu ekonomiku pritiahnu kapitál, ktorý bude potom zhodnocovať know - how v prospech ekonomiky danej krajiny a zamestnanosti s vyššou pridanou  hodnotou. Preto potláčanie úlohy vzdelania, vedy a výskumu považujem z pohľadu dlhodobo udržateľného ekonomického vývoja SR za škodlivé. Potrebujeme čo najrýchlejšie nastaviť novú stratégiu podpory zamestnanosti, aby vznikali pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou a dôstojnou úrovňou miezd.

Žiadna z vlád sa nezaoberala vytváraním pracovných príležitostí na vidieku. Pritom v rámci Európy máme najosídlenejší vidiek – žije na ňom vyše 50% obyvateľov Slovenska. V rámci rozvoja zamestnanosti by sa dal využívať faktor krajinotvorby, rozvoja vidieka a starostlivosti o vodné toky a lesy. Slovensko má obrovský potenciál i v poľnohospodárstve, ale máme najvyššiu pasívnu obchodnú bilanciu na obyvateľa v Európe: až 185 € na obyvateľa, čo v súčasnosti predstavuje vyše 1 mld. €. Čiže pracovnú silu, ktorou by sme mohli túto produkciu vyrobiť na Slovensku, dovážame vlastne zo zahraničia.


Dovozom dávame prácu cudzincom, ktorú našim berieme

Bol to Ivan Mikloš, ktorý tvrdil, že prostriedky investované do poľnohospodárstva sú vyhodené von oknom, lebo vieme doviesť všetko lacnejšie. To malo za následok úplnu likvidáciu nášho poľnohospodárstva a inváziu zahraničných reťazcov so síce lacnými, ale nekvalitnými produktmi. Hoci podiel poľnohospodárstva na „Miklošovom“ HDP predstavoval do 2%, dnes sa ukazuje, prečo nemôžeme na všetko pozerať iba cez doláre a eurá.

Dnes sú všetky potraviny najdrahšie od roku 1990, naše poľnohospodárstvo nie je schopné produkovať a pokryť ani našu potrebu. Čína tento mesiac oznámila, že v dôsledku sucha je ohrozená tohtoročná produkcia pšenice, čo vyvolá ďalšie zdražovanie potravín. Napríklad dovážame až 60% našej ročnej spotreby bravčového mäsa za asi 186 mil. €, kapustovú zeleninu, ktorá sa u nás bežne pestovala sme doviezli za vyše 100 mil. €. Opäť: tým dovážame prácu v podobe pridanej hodnoty, ktorá by sa vytvárala na našom vidieku.

Vývoj našich makroekonomických parametrov je zároveň v dôsledku vysokej otvorenosti ekonomiky naviazaný najmä na hospodárenie eurozóny. Jej ekonomika pritom od začiatku roku 2008 podlieha hospodárskym cyklom v hlbších fázach a ich výraznejším vplyvom na verejné financie,ktoré sú značne ovplyvnené nízkymi mzdami a vysokou nezamestnanosťou. Vývoj našich makroekonomických ukazovateľov je viac ovplyvňovaný okolitým ekonomickým prostredím, ako opatreniami vlády. Preto poukazovanie ministra Mikloša na tieto makroekonomické ukazovatele je zavádzajúce.

Ministrovi financií treba vyčítať dve veci. Prvou je absencia skutočných nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti na slovenskom pracovnom trhu. Rast zamestnanosti je totiž  priamo podmienený najmä účinkami aktívnych opatrení politiky trhu práce, pracovnou legislatívou a kolektívnym vyjednávaním. Zamestnanosť je pritom dlhodobo najväčší sociálno – ekonomický problém na Slovensku. Dôležitým faktorom charakteristickým pre trh práce v SR sú výrazné regionálne rozdiely, veľké zastúpenie dlhodobo nezamestnaných a osôb bez kvalifikácie, ktorých počty sa navyše koncentrujú do niekoľkých špecifických regiónov Slovenska.


Rast HDP nepomáha zamestnanosti

Príznačnou pre riešenie zamestnanosti na Slovensku od roku 2004 sa stala skutočnosť, že nevychádzala z predpokladu nedostatočného agregátneho domáceho dopytu. V období rokov 2004 až 2008 bol nárast zamestnanosti spôsobený vo výraznej miere odchodom za prácou do zahraničia. Odhaduje sa, že to bolo vyše 45% z celkového nárastu 263 000 osôb. V posledných dvoch rokoch a najmä v II. polroku 2010 sa otázka zamestnanosti sústredila najmä na zvýšenie flexibility „trhu práce“ v podobe krátkodobých pracovných úväzkov a na vyjednávanie o mzde na individuálnej úrovni. Takto od roku 2004 vyrábame tzv. pracujúcu chudobu. Zároveň snaha zamestnávateľov dosahovať ešte vyššiu produktivitu bez adekvátneho nárastu miezd vedie k oslabeniu kolektívnych práv a postavenia odborov.

Z pohľadu zvýšenia zamestnanosti je potrebné poukázať na hlavný omyl, ktorého sa minister Mikloš dopúšťa. Deklaruje, že problém zamestnanosti vyrieši trh, resp. zamestnávatelia, ak sa im skvalitní podnikateľské prostredie a zvýši vymožiteľnosť práva. Vymožiteľnosť práva by sa mala zvýšiť pre každého občana, nielen pre podnikateľov. „Skvalitnenie podnikateľského prostredia“ vystaví zamestnaných, aj tých, ktorí by pri správnej aktívnej politike zamestnanosti boli zamestnaní, riziku trhových, ekonomických faktorov. Pri sledovaní trendov vzájomnej previazanosti vývoja makroekonomických ukazovateľov,  zamestnanosti a miezd však trhové zásady neplatia. Vývoj posledných 10 rokov ukázal, že teória I. Mikloša  nie je správna.

Vývoj vzájomného vzťahu medzi HDP a zamestnanosťou ukázal ochabovanie príspevku rastu HDP k vzniku pracovných miest. Ide pritom o klesajúci trend, ktorý nemá cyklický charakter a dlhodobo ekonomika Slovenska vykazuje črty rastu, ku ktorému potrebuje relatívne stále menej pracovníkov.

Zdroj: ŠU SR
Verejná správa nešetrí

Súčasne klesá pomer miezd na HDP v prospech zisku, čo znamená, že väčšiu časť z pridanej hodnoty odoberá kapitál na úkor práce. V praxi sa to prejavuje poklesom kúpnej sily obyvateľstva a zvýšeným pohybom kapitálu v európskom aj celosvetovom merítku s cieľom nadštandardného zhodnotenia, ktoré sa mu v reálnej ekonomike nedostáva. Takisto vývoj mzdovej elasticity, ktorá meria citlivosť vývoja miezd na raste HDP ukazuje, že na Slovensku s rastom HDP rastú mzdy stále pomalšie, hoci v prípade krízy je prepad miezd rýchlejší. Vyrovnanie s predchádzajúcim stavom je potom dlhodobý proces.

Druhoudisproporcionalitou medzi deklarovanými cieľmi programového vyhlásenie vlády a skutočnosťou je nedostatočné znižovanie deficitu verejnej správy. Ako ukazuje vývoj bilančného salda príjmov a výdavkov, koniec roku 2010 bol úplne najhorším za posledných päť rokov, Keď ku koncu roka 2010 bolo rozpočtované saldo -23,01%, pričom skutočnosť sa blíži k -25,93%. Trend negatívneho vývoja bilančného salda rozpočtu ukazuje, že predovšetkým minister Mikloš bude musieť v tomto roku tento problém riešiť.

Obávam sa však, že kvôli málo škrtom vo výdavkovej časti rozpočtu na rok 2011 bude nevyhnutné zasiahnuť do príjmov. Ani v roku 2011 rozpočet verejných financiíneodpovedá na hlavný problém vykrytia transformačných nákladov dôchodkovej reformy z roku 2004 v objeme približne 7,3 mld. €, ktorý vyplynul z nepremyslenej a zle namodelovanej výšky presunu odvodov zo Sociálnej poisťovne do kapitalizačného piliera dôchodkového systému.


Potrebujeme novú politiku zamestnanosti

Mikloš, ako minister zodpovedný za prerozdeľovanie financií v rámci napĺňania programu vlády prijal opatrenia, ktoré pôsobia likvidačne na vzdelanie, vedu a výskum. Ekonomika síce smeruje k postupnému rastu, ale to nebude viesť k nárastu zamestnanosti, pretože tam žiadna priama úmera neexistuje. Aj pri raste HDP a produktivity práce, ani mzdy, ani zamestnanosť nerastú. I. Mikloš by sa mal skôr zamerať na šetrenie na strane výdavkov, aby sa postupne vylepšovalo negatívne saldo príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu.

Zároveň by sa v oblasti aktívnej zamestnanosti a sociálnych výdavkov mal nastaviť mechanizmus, ktorý by zvyšoval zamestnanosť, aj keď len dočasnú, a zapájal nezamestnaných do odvodového systému a zároveň zvyšoval agregátny dopyt, ktorý by následne zvyšoval HDP. Mal by sa zároveň v čo najkratšom čase nastaviť úplne odlišný model aktívnej politiky zamestnanosti s jeho postupným zvyšovaním, ktoré nepôjde na úkor vyššej pridanej hodnoty práce a miezd a saturuje aj tých, ktorí sa stali nezamestnanými z dôvodu znižovania podielu pracovnej sily na pridanej hodnote. 

Autor je senátor Európskeho hospodárskeho senátu (EWS)

Medzitiulky Slovo

Ilustračné foto: jaimebisbal a four4dots