Zodpovednosť vlády za nárast cien je nesporná

O príčinách vývoja svetových cien komodít, najmä potravín, sme už nedávno písali (článok nájdete tu). Vlády ich síce ovplyvniť môžu, ale iba spoločne - vyžadovalo by si to celosvetový ústup od neoliberálnej paradigmy. Jednotlivo si s týmto vývojom poradiť nedokážu. Potiaľto je obhajoba Radičovej kabinetu pravdivá a vychádza z objektívnych faktorov.

Lenže porovnanie viacerých aktuálnych údajov dokazuje, že vývoj na Slovensku je za prvé dva mesiace roku 2011 predsa len rýchlejší, než inde v Európe. A to sa už globálnymi faktormi vysvetliť nedá.
 

Rast HDP sa spomaľuje

Politici – dokonca aj opoziční – akoby sa báli povedať pravdu. V súvislosti s nezamestnanosťou (k tej sa vrátime neskôr) sa priam bičujú, keď stále špekulujú, prečo sa rast HDP neprejavuje v poklese počtu ľudí bez práce. Naopak, podľa posledných údajov ich kontinuálne pribúda. Odpoveď pritom nie je vôbec zložitá. Iba pár mesiacov v prvej polovici minulého roka sme zaznamenávali výrazný medziročný rast HDP, ktorým sme sa v EÚ dostali na prvé miesto. Aj to išlo skôr o tzv. bázický efekt – rok predtým sme sa prepadli tak prudko (prudšie, než väčšina iných krajín v EÚ), že aj v skutočnosti mierny rast vyzeral v medziročnom porovnaní obdivuhodne.

Dôležité je, že tento vývoj trval relatívne krátko a už na jeseň 2010 sa tempo rastu HDP spomaľovalo. V poslednom štvrťroku vlaňajška malo dosiahnuť (podľa odhadu Štatistického úradu SR) 3,5%. Pritom v tomto čase už vládna koalícia krok po kroku predstavovala opatrenia na konsolidáciu verejných financií, ktorých dôsledkom je ďalšie spomaľovanie hospodárskeho rastu. Na negatívny dopad konsolidačných opatrení na slovenské hospodárstvo upozorňovala v decembri minulého roka aj analýza vládneho Inštitútu pre finančné prognózy.

Už koncom roka teda bolo jasné, že vládne opatrenia budú mať retardačné účinky na ozdravovanie slovenskej ekonomiky. Zvýšenie daní, zvýšenie poplatkov, zvýšenie regulovaných cien, zníženie niektorých dotácií (vyvolávajúcich spotrebiteľský dopyt), odbúravanie regulácie – to všetko sa muselo prejaviť vo zvýšených cenách. Pritom koncom minulého roka bol už zreteľný trend rastu cien komodít a bolo jasné, že to bude pokračovať, lebo svetoví investori stále neveria ekonomike natoľko, aby voľné prostriedky umiestňovali inam (napr. do akcií).


Obrovský rozdiel oproti zvyšku Európy

Analytik Vladimír Baláž z SAV prognózoval v máji 2010 na webe istej investičnej a poradenskej skupiny, že inflácia v tomto roku nedosiahne ani 3%. Pripisoval to najmä stále vysokej nezamestnanosti, ktorá negatívne ovplyvňuje spotrebu domácností. Zároveň však nevylúčil cenové šoky. No a skutočnosť je taká, že medziročná inflácia už prekročila 3% a je výrazne vyššia než je priemer Európske únie, i eurozóny. Kým v eurozóne bola medziročná inflácia 2,3 percenta a v rámci celej EÚ 2,7 percenta, na Slovensku bola 3,2 percenta.

Ešte výraznejšie rozdiely však vykazuje medzimesačná inflácia v januári (čiže vývoj cien v januári 2011 oproti decembru 2010): v eurozóne bola mínus 0,7 percenta a v celej EÚ mínus 0,4 percenta (čiže ceny v priemere nielenže nestúpali, ale dokonca klesali), ale na Slovensku ceny medzimesačne vzrástli o 2,1 percenta. Ak by sme mali prijať opakujúce sa tvrdenie vládnych predstaviteľov, že Radičovej kabinet za rast cien nemôže, resp. ak áno, tak len symbolicky (0,1%), muselo by to znamenať, že obchodníci a špekulanti z celého sveta sa rozhodli doslova zaútočiť cenami na malé Slovensko. Vzhľadom na veľkosť nášho trhu by to bol prejav poriadne veľkej paranoje.

Takmer 3-percentný rozdiel v inflácii medzi eurozónou a Slovenskom možno vysvetliť jedine dopadom vládnych opatrení. Ale to nie je len zvýšená DPH – jej rast o 1% by s cenami takto pohnúť nemohol. Pri tejto debate sa zabúda na plošný dopad ďalších cenových a daňových opatrení, ktoré majú navyše charakter tzv. domino efektu. Ide napr. o nárast spotrebných daní na palivá, nárast cien energií, nárast poplatkov. Toto všetko sa premieta do nákladov celého výrobno-obchodného reťazca, nielen do jedného z jeho článkov. Vyššie ceny pohonných hmôt, energií, poplatkov si do svojich predajných cien započíta prvovýrobca, spracovateľ i obchodník. To všetko má na konečnú cenu oveľa výraznejší vplyv, než len zvýšenie DPH o 1%. Napríklad poľnohospodárom sa náklady zvýšili výrazne. Ide aj o miestne dane (z nehnuteľností), ide aj o zrušenie cenového zvýhodnenia nafty na poľnohospodárske účely.


Žiadne protiopatrenia

Obrovský rozdiel v inflácii na začiatku roka u nás a v eurozóne či celej EÚ je teda skutočne dôsledkom celého komplexu vládnych opatrení. Toto porovnanie jasne dokazuje, že ich neprijatím mohla vláda veľmi efektívne ovplyvniť zdražovanie na Slovensku. Fakt, že za svoju prioritu považuje konsolidáciu verejných financií je hodný chvály i rešpektu. Ale rozsiahle zdražovanie je cena, ktorú za konsolidáciu platia všetci – to vláda odškriepiť jednoducho nemôže.

Nárast nezamestnanosti je logickým dôsledkom tejto situácie. Už len oslabenie kúpyschopnosti obyvateľstva (nielen zdražovaním, ale aj rozsiahlym prepúšťaním a znižovaním platov v celej verejnej sfére) ohrozuje množstvo pracovných miest v odvetviach, závislých na domácom dopyte. Najmä, ak zníženú spotrebu domácností sprevádza aj znížená spotreba verejnej sféry. Podľa aktuálnych údajov sa ukazuje, že sa na jeseň 2010 zastavil mierny pokles nezamestnanosti z vlaňajšej jari a nezamestnaných opäť pribúda. Dokonca v januári 2011 rástla nezamestnanosť medzimesačne rýchlejšie než rok predtým, ba rýchlejšie než kedykoľvek za posledných 10 rokov (s výnimkou krízového januára 2009).

Celosvetový nárast cien je realitou. Je však zarážajúce, že vo chvíli, keď si ho už naša vláda musela uvedomovať, neprijala opatrenia, ktoré by ho zmiernili, ale naopak, prijala také, ktoré ho ešte prehĺbili. Náklady na potrebnú konsolidáciu verejných financií tak vláda hodila nesolidárne na radových občanov Slovenska. A vzhľadom na negatívne dopady na celkový hospodársky vývoj Slovenska je otázne, či toto bude udržateľná cesta ku skutočne zdravej konsolidácii verejných financií.

Autor je ekonomický novinár

Ilustračné foto: o5com a Jessica Reeder