Mikloš chce regulovať trh, lebo zlyháva
Pravoverní pravičiari, ktorí do Ivana Mikloša a budovania čo najdivokejšieho kapitalizmu na Slovensku investovali toľko síl a peňazí sa musia obracať. A keď nie v hrobe, lebo väčšina z nich tu stále vyčíňa s horšími následkami ako prírodná katastrofa, tak v aspoň v posteli.
Úprimne – v tejto chvíli je to predovšetkým propaganda. Ako to spresnil autor myšlienky o „nesocialistickom“ opatrení – analytik ekonomickej poradenskej firmy Symsite Research Vladimír Dohnal: „Úplne chápem politický motív na tento krok, samozrejme, že to bude veľmi populárne a vláda teda bude bojovať proti Ficovi.“ Avšak predsa len sa vládni pravičiari dopúšťajú niečoho, čo na ľavici vždy najviac kritizovali – chcú regulovať trh, ktorý je u nás plne liberalizovaný. A prečo? Lebo „zlyháva“.
Banky: Slovensko ako kolónia
Ešte vari treba cteným čitateľom objasniť, že tento kacírsky zámer Ivan Mikloš zverejnil minulý týždeň a to, čo chce regulovať zákonom je poskytovanie hypotekárnych úverov. Iba nedávno totiž prišiel na to, čo verejnosť nahlas kritizuje už roky – banky na Slovensku nás zdierajú z kože úplne nehoráznym spôsobom. A v takýchto rozmeroch sa to začalo po ich privatizácii, keď ich práve Ivan Mikloš rozpredal za smiešne ceny zahraničným bankárom. Tí si zo Slovenska urobili koloniálny Klondajk – dovoľujú si tu voči klientom také veci, aké by im v ich domácich krajinách ani len na um nezišli. Nečudo, že napr. jedna veľká rakúska banková skupina, ktorá sa u nás i v Česku vrhla na sporiteľne, vytvorila práve v týchto dvoch krajinách najväčšiu časť svojho ročného zisku.
Práve podľa Miklošových sľubov pritom mala privatizácia bánk priniesť slovenským občanom pravý opak – vytvorenie úplne liberalizovaného trhu s „hráčmi“ výlučne v súkromných rukách malo znamenať zlacnenie služieb všetkého druhu. A zahraniční majitelia sem mali dokonca priviezť zahraničné „know-how“, aby to u nás vyzeralo, ako u nich. Lenže nič také sa nedialo. Banky sme síce odovzdali zahraničným finančným ústavom, ale „zabudli“ sme im pripraviť domáce prostredie. V ňom totiž panujú oveľa prísnejšie pravidlá, západoeurópske krajiny sa neštítia žiadnej regulácie, dokonca ani explicitnej regulácie bankových poplatkov.
Slovenská pravica však niečo také nemohla pripustiť. Nabúralo by to základnú axiómu, na ktorej stojí celá jej ekonomická politika – pozitíva pre ľudí prináša iba plne liberalizovaný a čo najmenej regulovaný trh. Preto, keď sa Ficova vláda pokúsila o prvú nesmelú, hoci aj trochu nemotornú reguláciu (zavedením povinného základného balíčka služieb), ozval sa z opačnej strany priam hysterický rev. Pritom ani Ficov kabinet sa práve v bankovej oblasti do nejakej priamej regulácie nepúšťal – boli to skôr opatrné kroky (novela daňového zákona v r. 2007, spomínaný balíček služieb) a politický tlak (dohoda o nezdražovaní po prijatí eura).
Trh zlyháva aj inde
Najnovší Miklošov plán, samozrejme, neznamená žiadny zásadný (ideologický) obrat. Ako to jasne pomenoval V. Dohnal, ide o populizmus v politickom boji proti R. Ficovi a Smeru. A keďže sociálni demokrati systematicky už vyše pol roka búšia do bánk, Radičovej vláda sa im usiluje zobrať vietor z plachiet. Navyše ide o veľmi populárnu tému, lebo banky verejnosť celkom pochopiteľne aj tak nemá rada. Tobôž po zverejnení údajov, podľa ktorých vlani vzrástol medziročne zisk bánk o vyše 100% a podpredseda Smeru Peter Kažimír odhalil, že v januári 2011 to bolo medziročne ďalších 30%. A konkrétne hypotéky neblaho dopadajú najmä na mladú generáciu, ktorú slovenskí pravičiari akosi automaticky považujú za svoju voličskú základňu.
Avšak Miklošovo priznanie, že chce legislatívne regulovať („vytvárať tlak“) hypotekárny trh predsa len má význam. Aj keď to vládna pravica pochopiteľne odmietne priznať, rehabilituje tak základné ľavicové presvedčenie, že trh zlyháva a úlohou vlády je tieto zlyhania registrovať a naprávať štátnou reguláciou. A ak sa to deje na hypotekárnom trhu, môže sa to diať (a deje sa to) aj na akomkoľvek inom trhu. Lebo neomylný pravicový guru Ivan Mikloš na zlyhanie prišiel tak, že naše hypoúvery sú o vyše 2% drahšie, než v iných krajinách eurozóny. Nuž ale takýchto porovnaní v neprospech slovenských zákazníkov nájdeme desiatky. Ak je to dôvod na reguláciu bánk, musí to byť dôvod na reguláciu kohokoľvek.
V. Dohnal nezabudol dodať, že „druhá otázka bude, s akými námetmi (vláda) príde.“ Už tie opatrenia môžu ukázať, že to celé bol len reklamný „humbuk“ v čase, keď vládou akcelerované zdražovanie všetkého ohrozuje jej prežitie. Podľa Marcela Laznia z bankovej asociácie návrhy nesmú „ohroziť stabilitu“, ale musia „podporiť konkurenciu“, čo je, samozrejme, totálna hlúposť. Ak niečo v bankovníctve na Slovensku nechýba, to je priestor pre konkurenciu. Vláda ani verejnosť nemôže za to, sa samotné banky správajú ako navzájom dohodnuté a skoordinované (nepodstatné rozdiely sú súčasťou tejto stratégie, „aby sa nepovedalo“).
M. Laznia však naznačil, ako sa „konkrétne legislatívne návrhy“ Radičovej vlády môžu skončiť. Napriek tomu by slovenská ľavica, najmä parlamentný Smer, mala tento moment využiť. A pravičiarom ho pripomenúť vždy, keď budú tvrdiť, že „to treba nechať na trh, nech to vyrieši“. Príležitostí bude neúrekom, napr. pri Zákonníku práce.
Autor je politológ
Foto: Minister financií SR Ivan Mikloš
Autor foto: SITA / Ľudovít Vaniher
Reagujte na článok
Komentáre
Preto tajne dúfam, že po deviatich mesiacoch ideologického vajatania a snahy o ortodoxný pravicový neoliberálny prístup, ktorý nasieral stále viac a viac skupín slovenskej spoločnosti a viedol takmer "ako diaľničný privádzač" k budúcemu vyneseniu vlády Ivety Radičovej v zuboch po budúcich voľbách,
sa minister financií ako šedá eminencia a jeden z najmocnejších mužov súčasnej ekonomickej politiky Slovenska spamätá a pochopí, že pragmatizmus nie je socialistický ani komunistický, ale že pragmatizmus mu konečne prinesie úspech, ktorý ho pohne z čoraz viac sa do bahniska prepadávajúcej vládnej politiky kabinetu Ivety Radičovej.
To, čo teraz musí Ivan Mikloš urobiť rýchlo a rázne je, že
umlčí sulíkovcov, saskárov všeobecne, podriadi si esdekáčov, odstráni nehvodných kádehákov ( Figeľa menovite), nepovšimne si "piťukanie" okáeskárov a rázne pripraví tých pár krokov, ktoré MUSÍ:
Musí zdaniť banky, inak nebude mať z čoho čerpať v štátnom rozpočte
Musí podporiť živnostníkov a domáce firmy, inak ak mu odídu nadnárodné výrobné fabriky ďalej na Východ či na Balkán, zostanú mu tu len "hnedé areály",a státisíce nezamestnaných v produktívnom veku,
Musí dohodnúť a rozbehnúť projekt širokorozchodnej ako projekt medzinárodného významu EU - Rusko - Čína, inak podporí Maďarsko aby na zelenej lúke postavili svoju "stavbu tisícročia"
Veľmi rýchlo musí prinútiť dôchodkový systém, aby pracoval v prospech štátneho rozpočtu, inak sa mju rozsype financovanie Sociálnej poisťovne i keby tam už ponechal iba vrátnika a riaditeľa ( nebude tam čo strážiť) a niečo podobné musí vymyslieť i na zdravotné poisťovne, ktoré sa po spätnom vrátení k tvorbe zisku práve utrhávajú z reťaze a hrozí kolaps financovania systému zdravotníctva.
Ivan, v manažmente sa tomu hovorí "bod zvratu", veď ste to študovali, vraj. Urobte to alebo choďte. Toto predsa nie je ľavicové vajatanie, to je manažment krízy, ktorý by urobil takmer každý absolvent MBA, ak by sa dostal na Vašu pozíciu. O tom , čo bude ďalej a potom socialistické či kapitalistické, budeme môcť hovoriť až v júli, ak už bod zvratu uskutočníte.
Sorry za to priame oslovenie, Mikloš je pri moci a my ak nechceme doplatiť na to, že bude v emóciách sekať okolo seba a ponárať sa do bahniska, tak mu radšej podajme ruku...
To,že v susedných Čechách zvíťazil ako najabsurdnejší bankový poplatok priamy výber peňazí klienta z vlastného účtu a že slovenské banky sú ešte vynaliezavejšie pri žmýkaní vlastných klientov neznamená, že sa to nemá zmeniť.
Práve preto ako vidíš i keď som nesmierne kritický k Miklošovi rád by som ho podporil v pragmatizme, aby mal tú odvahu zdaniť obraty bánk na Slovensku a zabrániť im prenášať ťarchu finančných strát na klienta, pretože tu u nás i v Čechách žijú vo finaačnom raji, kde sa im kotia peniaze iba tým, že tu pôsobia.
Alebo sme už počuli o tom ,že vzniklo nejaké konzorcium bánk, ktoré Miklošovi pomôže prefinancovať zastavené diaľnice či projekty vedy a výskumu? Ja nie.
A o to by sa mal minister financií slovenskej vlády predsa starať, nie vymýšľať, koľko zoberie z vrecka daňového poplatníka na vykrytie dlhovej služby.
Zato zadlžovať sa vieme potichu tajne a mohutne, tie štátne dlhopisy splatné v zaujímavom termíne 2014 na vyše jeden a pol miliardy Eur, to bude zaujímavé, ako ich chce súčasný minister splatiť...
Dolu s takou vládou, to už Osmanskí Turci šafárili akosi múdrejšie v tom Budínskom pašalíku na hraniciach Slovenska, keď národ po nich prevzal pojem o "tureckom hospodárení"...