Reklama
Reklama

Vláda si chce podriadiť prokuratúru

Prokuratúra bude podriadenou zložkou ministra spravodlivosti. Ten bude môcť vydávať záväzné nariadenia, ako v má prokurátor rozhodovať. Ak to nebude rešpektovať, hrozí mu disciplinárne stíhanie. Pritom podľa zákona prokuratúra preveruje súlad rozhodnutí verejnej správy so zákonom. Aký "nezávislý" bude prokurátor pri preverovaní nariadenia ministra spravodlivosti?
Počet zobrazení: 616
prokuratura_SR.jpg

Pritom ide o právnu úpravu, ktorá významným spôsobom zasahuje do sústavy prokuratúry a do právneho postavenia a pôsobnosti prokuratúry, prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry.
 
Ústava Slovenskej republiky konštituuje prokuratúru ako organický článok sústavy právnych záruk zákonnosti v demokratickom právnom štáte. Prokuratúra v Slovenskej republike nie je štátnym zastupiteľstvom – do jej pôsobnosti nepatrí iba ochrana záujmov štátu. Ústava zveruje do pôsobnosti prokuratúry aj ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V Ústave Slovenskej republiky nie je prokuratúra zaradená medzi orgány výkonnej moci a medzi výkonnou mocou a prokuratúrou neexistujú žiadne ústavné väzby. 


Prokuratúra nie je štátne zastupiteľstvo

Už dlhodobo je verejnosti podsúvaný buď z nevedomosti alebo účelovo názor, že prokuratúra Slovenskej republiky je prokuratúrou leninského typu. Nie je to pravda. Svedčí o tom posudok k návrhu zákona o prokuratúre a návrhu zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ktorý na základe poverenia Rady Európy vypracoval v roku 2001 generálny  prokurátor Neuchatelu (Švajčiarsko) p. Pierre Cornu. V tomto posudku je výslovne uvedené: „Oba návrhy sú dobre štrukturované, veľmi starostlivo vypracované a upravujú otázky, ktoré sú v danej oblasti podstatné. Možno povedať, že v porovnaní s tým, čo platí v iných štátoch západnej, strednej či východnej Európy, sú tieto návrhy naozaj úplné... Vo všeobecnosti sú návrhy v súlade s tým, čo možno očakávať od legislatívy demokratického štátu. Nenachádza sa v nich nič, čo by odporovalo ľudským právam a možno  povedať, že práva a povinnosti prokurátorov sú stanovené so zvláštnym rešpektom voči právam jednotlivcov, spolu s ustanoveniami zabezpečujúcimi riadne fungovanie prokuratúry.“.

Benátska komisia vo svojej Správe o európskych normách týkajúcich sa nezávislosti justičného systému potvrdila, že existuje len niekoľko štátov Rady Európy, kde je prokuratúra súčasťou exekutívy a je podriadená ministerstvu spravodlivosti (napr. Rakúsko, Dánsko, Nemecko, Holandsko) a že tendencia smerujúca k väčšej nezávislosti prokuratúry je oveľa rozšírenejšia ako trend k prokuratúre, ktorá by bola podriadená exekutíve alebo s ňou bola spojená.

Prokuratúru bude riadiť minister

Priznanie zákonného oprávnenia ministrovi spravodlivosti vydávať stanoviská záväzné  pre všetkých prokurátorov a ich asistentov vo všetkých oblastiach prokurátorských činností znamená, že minister spravodlivosti bude môcť reálne ovplyvňovať činnosť prokuratúry. Prokurátorom bude záväzne pod hrozbou disciplinárnej zodpovednosti určovať, ako majú uplatňovať zákony pri trestnom stíhaní osôb podozrivých zo spáchania trestných činov, pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, pri uplatňovaní prokurátorských oprávnení v konaní pred súdmi, pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy a pri plnení ďalších úloh patriacich do pôsobnosti prokuratúry.

Túto jeho právomoc zdanlivo obmedzuje zriadením Komisie pre vydávanie stanovísk, na návrh ktorej bude minister spravodlivosti oprávnený vydávať stanoviská záväzné pre všetkých prokurátorov a asistentov prokurátorov. Polovicu členov (troch zo šiestich) bude totiž oprávnený vymenúvať a odvolávať minister spravodlivosti, druhú polovicu generálny prokurátor. Žiaden z nich nemusí byť prokurátorom ani nemusí mať žiadne skúsenosti s prácou v justícii. Na schválenie návrhu komisie stačí, ak zaň budú  hlasovať štyria jej členovia. To znamená, že ak členovia vymenovaní generálnym prokurátorom nezískajú hlas aspoň jedného ďalšieho člena, žiadne stanovisko nebude možné vydať. To platí aj naopak. Pre aplikačnú prax na prokuratúre to znamená nielen neprípustné zásahy ministra spravodlivosti do činnosti prokurátorov, ale aj nemožnosť zjednocovať činnosť prokurátorov v prípade, ak sa členovia komisie nedohodnú alebo ak sa budú riadiť politickými príkazmi. Pritom, minister spravodlivosti ani žiadna komisia nenesú a v podmienkach Slovenskej republiky ani nemôžu niesť zodpovednosť za činnosť prokuratúry.

Zverejňovanie rozhodnutí verzus ochrana osobnosti

V Slovenskej republike platí zákon o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií), ktorý ustanovuje podmienky, postup  a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Tento zákon platí aj pre prokuratúru.  Preto neexistuje žiaden rozumný dôvod na prijatie navrhovanej právnej úpravy, ktorá ustanoví povinnosť zverejňovať a  sprístupňovať rozhodnutia prokurátorov bez akýchkoľvek záruk na ochranu práv a zákonom chránených záujmov strán a účastníkov konania, bez ich súhlasu, dokonca aj proti ich vôli, bez akýchkoľvek záruk na ochranu obetí trestných činov, poškodených, maloletých,  bez ohľadu na ústavný princíp prezumpcie neviny, bez možnosti zabezpečiť primeranú ochranu ústavného práva  na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, ústavného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a ústavného práva na ochranu pred inak neoprávneným zverejňovaním údajov. Anonymizácia údajov nepostačuje na ochranu práv a právom chránených záujmov. Často na základe samotného skutku možno zistiť (najmä v malých obciach), koho sa rozhodnutie týka.

Na poskytovanie informácií o trestnom konaní sa vzťahuje § 6 Trestného poriadku, podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní a súd informujú verejnosť o trestnom konaní poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom, pričom musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva, poštového tajomstva alebo telekomunikačného tajomstva.

Navrhovaná právna úprava je neprijateľná aj z iného dôvodu; môže viesť k mareniu trestného konania a nemožno vylúčiť, že k informáciám o prebiehajúcom trestnom konaní sa dostanú aj osoby, ktoré  by mohli byť potenciálne podozrivé a k uvedeným informáciám by nemali prístup z dôvodov operatívno-taktických.

Pri komparácii právnych úprav prostredníctvom národného člena Slovenskej republiky v Eurojuste generálna prokuratúra zistila, že možnosť týkajúcu sa zverejňovania právoplatných rozhodnutí prokurátora na webových stránkach prokuratúry nepozná žiadna z krajín pôsobiacich v Eurojuste. Aj podľa judikátu Súdneho dvora EÚ „sú inštitúcie povinné pred zverejnením informácií týkajúcich sa fyzických osôb dosiahnuť rovnováhu medzi záujmami Únie na zabezpečení transparentnosti jej opatrení a zásahom do práv uznaných v článkoch 7 a 8 Charty základných práv EÚ.“

Výberové komisie podľa politickej objednávky

Právna úprava, ktorá ustanovuje kreovanie výberových komisií na obsadenie voľného miesta prokurátora alebo vedúceho prokurátora na politickom základe, nemá ústavný základ. Za činnosť prokuratúry nesie zodpovednosť generálny prokurátor. Podľa navrhovanej právnej úpravy však nebude mať žiaden reálny vplyv na to, kto sa stane prokurátorom alebo vedúcim prokurátorom.  Predkladateľ navrhuje, aby výberová komisia mala päť členov – dvoch z nich by mal vymenovať minister spravodlivosti, jedného by mal zvoliť parlament, jedného by mal vymenovať generálny prokurátor a jedného by mala zvoliť príslušná prokurátorská rada. Ani jeden z členov výberovej komisie nemusí byť prokurátorom. Podľa predkladateľa stačí, ak pôsobí v sektore vysokých škôl, v neziskovom sektore alebo vykonáva právnické povolanie. Nemusí mať právnické vzdelanie, nemusí mať ani len vysokoškolské vzdelanie – zákonnú podmienku splní každý, kto pôsobí na niektorej z vysokých škôl alebo v neziskovej organizácii.

Takto kreovaná výberová komisia nemôže kvalifikovane posúdiť, či uchádzač spĺňa podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora alebo vedúceho prokurátora. Výberová komisia ustanovená na základe predloženého návrhu zákona nebude spôsobilá vyhodnotiť ani len samotný test, nieto ešte odborné či iné predpoklady uchádzača o funkciu prokurátora či vedúceho prokurátora. Podľa navrhovateľa výberové konanie má byť verejné. To znamená, že členovia výberovej komisie by mali mať právo verejne overovať nielen odborné znalosti, ale aj zdravotný stav a psychickú vyrovnanosť uchádzača o funkciu prokurátora či vedúceho prokurátora! Verejné overovanie zdravotného stavu a psychickej vyrovnanosti uchádzača je v zjavnom rozpore s ústavnými právami.

Je na škodu veci, že ministerstvo spravodlivosti si nedalo žiadnu námahu, aby sa oboznámilo s právnymi úpravami v iných štátoch, ako aj s  medzinárodnými dokumentmi a trendmi v tejto oblasti v súčasnej Európe.


Disciplinárne konanie ako nástroj na zastrašovanie

Namietanú právnu úpravu považujem za neprípustný zásah do nezávislosti prokuratúry. Politici, najmä minister spravodlivosti by tým získali rozhodujúci vplyv na disciplinárne konanie, a to bez akejkoľvek zodpovednosti za činnosť prokurátorov. Podľa predloženého návrhu zákona by mal mať právo podať návrh na začatie disciplinárneho konania proti ktorémukoľvek prokurátorovi, vrátane generálneho prokurátora. O jeho návrhu by mala rozhodovať disciplinárna komisia s prevahou členov nominovaných na politickom základe. Ak by prokurátor podal odvolanie, o jeho odvolaní by mala rozhodovať odvolacia disciplinárna komisia tiež s prevahou členov nominovaných na politickom základe.

To znamená, že ministerstvo spravodlivosti si vytvára legislatívny priestor na to, aby v konečnom dôsledku politici mohli rozhodnúť o tom, kto zostane prokurátorom. A nielen to. V spojení s ustanoveniami o výberovom konaní aj o tom, kto sa stane novým prokurátorom. Takýto proces označuje ministerstvo za transparentný. Inými slovami, za transparentnú považuje iba takú úpravu, ktorá mu umožní realizovať vlastné zámery, ktorá mu umožní obsadiť prokuratúru vlastnými ľuďmi. Tieto slová potvrdzuje aj odmietnutie nášho návrhu, aby za účelom odstránenia pochybností ministerstva výberové konania na prokuratúre boli anonymizované a aby o odvolaní voči rozhodnutiu disciplinárnej komisie rozhodoval súd.

Prokurátori bez prípravnej praxe

Ministerstvo spravodlivosti sa rozhodlo bez akejkoľvek analýzy, bez akéhokoľvek racionálneho zdôvodnenia zrušiť funkciu právneho čakateľa prokuratúry a zriadiť funkciu  asistenta prokurátora. Takýto krok vo svojej podstate znamená zrušenie prípravnej praxe na výkon funkcie prokurátora vo forme systematickej prípravy na výkon tohto povolania. V Európe neexistuje žiaden štát, ktorý by nemal prepracovaný systém prípravy na výkon povolania prokurátora v plnom rozsahu jeho práv a povinností pred ustanovením alebo bezprostredne po ustanovení do funkcie prokurátora.

Politizácia prokuratúry

Predložený návrh zákona nerešpektuje ústavné postavenie prokuratúry, popiera autonómiu prokuratúry i generálneho prokurátora vo vzťahu k politickej moci a že v podstate smeruje len k jedinému cieľu – k spolitizovaniu prokuratúry. Pod rôznymi zámienkami, fabulami a peknými slovami umožňuje koncentráciu moci v rukách ministra spravodlivosti a exekutívy, ktorá by v prípade schválenia tohto vládneho návrhu zákona mohla významným spôsobom ovplyvňovať pomery na prokuratúre a výsledky rozhodovacej činnosti prokurátorov.

Pre každého obyvateľa tohto štátu je dôležité, aby nedošlo k destabilizácii pomerov na prokuratúre a k jej zneužitiu na politické ciele. V súčasnosti je systém organizácie a riadenia prokuratúry zárukou pred zneužitím moci a zneužitím práva. Predložený návrh zákona takéto záruky nedáva.

Návrh zákona bol vypracovaný a predložený do legislatívneho procesu spôsobom, ktorý nemá miesto v demokratickom právnom štáte. Jeho obsah svedčí o právnom voluntarizme a potvrdzuje, že jeho skutočným cieľom je cestou čiastkových zmien presadzovaných prostredníctvom osobitných zákonov zabezpečiť politický dosah exekutívy na činnosť prokuratúry v Slovenskej republike.

Autor je zastupujúcim generálnym prokurátorom
Vybraté z listu poslancom NR SR

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
30. marec 2011, 15:53
ja si myslim ze vlada si robi co chce nepocuva nikoho a nikde tak to potom vypada,pani ministerka hodi krivy usmev a je vsetko v poriadku cez parlament to pretlaci a jej je to jedno hlavne ze bude prokuratorov ovladat, holt to je demokracia na slovensku.myslel som si ze novinari a televizie budu protestovat zial je to uz pravidlom ze pseuodemokrati pochlebuju tejto vlade a zozeru im vsetko
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
30. marec 2011, 23:29
Heslá ako "prokuratúra nie je štátne zstupiteľstvo" svedčia chudobnosti ducha pisateľa a potvrdzujú, že tandem Trnka-Tichý sa prilepili na stoličky. Nie som teoretik práva, ale takto vysoko postavení funkcionári by nimi mali byť. Hlavne výroky a aj niektoré činy pána Trnku svedčia len o hroznom stave privatizacie prokuratúry, a Tichý len pokračuje v deštrukčnom boji. Najlepšie to vystihuje slovenské porekadlo - Keď sa dostane hovno na policu, myslí si, že je lekvár.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
30. marec 2011, 23:57
Chvíľami som aj rozmýšľal, či má zmysel na Vaše pripomienky reagovať, ale po tejto je mi jasné, že to basolútne nemá zmysle. "Prokuratúra nie je štátne zastupiteľstvo" nie je heslo, ale odborné vecné konštatovanie, lebo v oboch prípadoch ide o presne definované pojmy, ktoré označujú inštitúcie, orgány činné v trestnom konaní, medzi ktorými je niekoľko závážnych rozdielov. Problém je v tom, že tento zákon je podľa názvu aj používaných pojmov o prokuratúre, ale podľa kompetencií a nastavenia podriadeného vzťahu prokuratúry voči MS SR to spĺňa definíciu štátneho zastupiteľstva. A to už je niečo iné, čiže vláda by mala jasne určiť, či chce mať na Slovensku prokuratúru, alebo štátne zastupiteľstvo, lebo obe naraz a ešte aj vo forme jednej inštitúcie jednoducho nie je možné. O chudobnosti ducha a absolútnej neznalosti problematiky svedčí Vaša poznámka a ubezpečujem Vás, že na to, aby ste to rozpoznali netreba byť ani teoretik práva. (Aj) Z vašich iných reakcií som však pochopil, že Vám neznalosť problematiky neprekáža, aby ste sa k nej "fundovane" vyjadrovali, ba dokonca Vám to uľahčuje pozíciu - trepete akékoľvek hlúposti a nemáte s tým problém, lebo ani netúšite, ako hlúpo reagujete.
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
31. marec 2011, 10:17
nema byt podriadena ziadnej politickej strane. tieto samozrejme postulaty sa chysta dnesna vladna koalicia zmenit, lebo im to nepasuje do ich plutokratickeho kramu. tajna volba ma tieto samozrejmosti zmenit, verejne zvoleny generalny prokurator bude presne vediet nielen to, kto ho podporuje, ale aj to, kto je jeho nepriatelom. cize z nestranneho strazcu litery zakona sa stane politicky vazal s rozsiahlymi vykonnymi pravomocami a vsetky tie krasne kecy z 1989 roku o tom ako pravda a laska zvitazia nad lzou a nenavistou su definitivne v haji...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
31. marec 2011, 11:18
Inštitúcia prokuratúra/štátne zastupiteľstvo/alebo xyz má v spoločnosti určité funkcie v pilieri výkonnej vládnej moci, ktoré sa vyvýjajú tak ako sa vyvýja spoločnosť. Ak prax ukáže potrebu niečo zmeniť tak sa to zmení aj keď vy máte v právnej príručke Róbertka Prevelikého definície, ktorým to možno nevyhovuje. Ja denno-denne počujem ako na jeden právny problém majú na Slovensku renomovaní právnici diametrálne odlišný právny názor takže vaša bohorovnosť ma už ani nedojíma. Pri hodnotení mojich názorov však nezabudajte, že vy ste politik, ktorý žije z peňazí daňovníkov a ja sa aj na tie dane, ktoré platím, musím poriadne narobiť. Náš kredit je neporovnateľný a to, že ohlupujete tento národ kvôli 30 strieborným začas pochopí aj on.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
31. marec 2011, 11:50
tak na jednu a tu istu vec maju renomovani pravnici odlisne nazory? v normalne fungujucom state nejake odlisnosti mozu byt, ale nie zasadne. zasadne odlisnosti vznikaju vtedy, ak dotycny pravnik (ano, aj ustavny) je napojeny na niektoru politcku stranu alebo na toho, kto ma peniaze a vie aku ma ten dotycny pravnik cenu. ze je to mozne je vizitkou vladnutia nadnarodnymi monopolmi financovanych politickych stran (SDKU) a politickych diletantov na jedno pouzitie z ktorych jeden dnes ma funkciu sefa slovenskeho parlamentu a jedna je marketingovou sefkou slovenskej vlady. usilie o to, aby to takto nebolo je plne legitimne a ludia to vedia velmi dobre aj napriek tomu, ze im to ziadne media nepovedia, nenapisu...
Obrázok používateľa babiakv@stonline.sk
#4
Vojtech BABIAK
01. apríl 2011, 09:13
Ja si myslím, že súčasná vláda sa snaží ovládnuť všetky oblasti, nielen prokuratúru a súdy, ale aj parlament, hospodárstvo ap. Najhoršie na tom je, že keď sa jej náhodou niečo ovládnuť podarí, potom pre vnútorné rozpory danú oblasť úplne zablokuje. Je chyba, že list pána zastupujúceho generálneho prokurátora sa viac nepublikuje aj s odbornou diskusiou. Zaujímal by ma napríklad názor p. Čarnogurského a ďalších právnikov, taktiež názory iných prokurátorov. Čo sa týka nezávislosti prokuratúry, tá je podľa mňa nutná aj pre zachovanie nezávislosti súdnej moci.
Obrázok používateľa koncek@extel.sk
#5
Peter Konček
02. apríl 2011, 10:46
Prokuratúra bola aj bude pod politickým vplyvom. Ako inak si vysvetliť "upratovanie" politicky citlivých káuz financovania SDKU, Smer, KDH, HZDS. Finacovanie cez daňové raje, igelitky, čierne fondy, sponzori o ktorých strana nevie. Nič Vám to nehovorí? Potom Vaše argumenty vyznievajú nedôveryhodne, ba až tragicky. Prokurátorská (aj sudcovská) samospráva je fajn. Lenže "nejsou lidi". Ukazuje sa, že prokurátori a sudcovia na samosprávu nedorástli, dokonca sa prispôsobili mafiánstvu politických špičiek. Pokiaľ sa nenájde generálny prokurátor, resp. politik, ktorý bude mať "gule" a bez ohľadu na stranícku príslušnosť, resp. sociálny status, začne presadzovať zákonnosť a spravodlivosť, je mi jedno, či bude prokuratúra akoža nezávislá a zároveň pod politickým vplyvom, alebo priamo riadená ministerským úradníkom. V druhom prípade bude aspoň voličom jasné, komu to môže vo voľbách spočítať.
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama