Skrytá privatizácia: vláda sa vzdáva riadenia vlastných podnikov
V diskusii k môjmu článku Mikloš chce regulovať trh, lebo zlyháva mi jeden diskutér vyčítal, že sa ako politológ vyjadrujem k odbornej ekonomickej téme. Je to prejav hlbokého nepochopenia článku a problému. Ja som predsa nerozoberal postavenie a fungovanie bánk ako finančných inštitúcií a ich dopady na ekonomiku, či už z makro- alebo z podnikového hľadiska. Upozornil som, že ľudia, ktorí majú v základnej ideologickej (i rétorickej) výbave odmietanie štátnej regulácie trhu zrazu tvrdia, že trh môže zlyhávať a že je správne, ak vtedy doň štát zasahuje.
A podľa tohto poznania a nie vlastných ideologických postulátov chcú aj konať. V prípade bánk. Lebo v iných prípadoch stále tvrdia, že štátna regulácie škodí viac ako samoregulácia trhu. Ale ak to zjavne nefunguje v prípade bánk – čo potvrdzujú konkrétne praktické skúsenosti – tak ako je možné, že inde to fungovať musí a niet inej možnosti? Odpoveď je jasná: hoci to neoliberáli nechcú priznať, vlastné zlyhávanie má trh v „základnej výbave“ a štátna regulácia pomáha kompenzovať či dokonca odstraňovať negatívne spoločenské, ale aj ekonomické dopady týchto zlyhaní. A hoci nechcem tvrdiť, že toto nie je priestor pre debatu ekonómov, celkom určite to je priestor pre debatu politológov.
Štát je vo vlastných podnikoch v menšine
Takto obšírne som sa vrátil k spomínanému článku preto, lebo aj v prípade tohto sa na prvý laický pohľad môže zdať, že opäť ide o výsostne ekonomickú tému. Pomiňme fakt, že skutočný demokrat by nemal ani naznačovať výhrady, že sa ktokoľvek vyjadruje k čomukoľvek, ale mal by hodnotiť obsah tohto vyjadrenia. Najmä, ak sám v jednej diskusii tvrdí, že nie je dôležité kto, ale čo hovorí. (Dvojitý meter – u mňa je jedno kto, u iného už nie – je, bohužiaľ, bežnou súčasťou myslenia pravičiarov, ktorí sa považujú za demokratov. A to nie je problém len Slovenska.) A hoci predmetom kritizovaného zákona je zrušenie účasti štátu na navrhovaní cien v energetike, ide tu opäť skôr o politický, či ideologický problém, než o problém ekonomický.
Pripomeňme si , že 6. novembra 2008 prijala NR SR zákon, ktorý mal len pár viet, pritom kľúčová bola iba jedna – stanovila, že cenové návrhy musia firmy, ktoré „podliehajú“ Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, schvaľovať na valnom zhromaždení. Zákon schválil parlament veľmi rýchlo a predchádzal mu dlhotrvajúci boj Ficovej vlády s energetickými monopolmi, ktoré systematicky tlačili ÚRSO do zdražovania energií. Poslednou kvapkou bol cenový návrh SPP na zdražovanie v čase, kedy (v dôsledku rozbiehajúcej sa krízy) sa už začala v iných krajinách cena plynu stabilizovať a pomaly aj klesať.
Kľúčovým problémom bol však fakt, že vláda sa o návrhoch na zdražovanie dozvedala až z médií, resp. po ich podaní na ÚRSO. Pretože hoci štátni nominanti v SPP (i ďalších energetických monopoloch) síce podali vopred správu na ministerstvo hospodárstva, ale nič viac s tým urobiť nemohli. Aj keď sami mali k dispozícii dosť informácií, na základe ktorých bolo jasné, že ide o neopodstatnené cenové návrhy. Boli síce členmi predstavenstiev, ale keďže v nich boli v menšine, nedokázali, ani na pokyn samotného premiéra, zabrániť takýmto cenovým návrhom. Súkromní investori ich vždy prehlasovali.
Podivuhodná privatizácia
Kameňom úrazu je fakt, že toto sa dialo v podnikoch, ktorých väčšinovým vlastníkom bol štát. Ak by to tak nebolo, nikto by sa nad tým nepozastavoval. Ale každý musí uznať, že tu nie je niečo s kostolným poriadkom, ak väčšinový vlastník nemá právo riadiť svoj podnik a väčšinu manažérskych pozícií, vrátane predstavenstva odovzdá menšinovému vlastníkovi. Žiadny, opakujem, žiadny súkromný podnikateľ by do takéhoto „kšeftu“ nevstúpil. Je to také isté, ako keby ste si kúpili záhradu, ale nechali by ste suseda, aby rozhodoval, čo na nej budete pestovať, v akom množstve a kde a za akú senu budete nakupovať priesady alebo semená. Absurdita, ktorá by žiadnemu sedliakovi so zdravým rozumom nikdy nezišla na um.
Lenže presne takto to funguje v energetických monopoloch, ktoré sprivatizovala druhá Dzurindova vláda. Aby ľudia neprotestovali, predali „len“ 49% podnikov, ale s podmienkou odovzdania „manažérskej kontroly“ menšinovému vlastníkovi. Pokiaľ ide o riadenie podniku, štát nemôže rozhodovať o ničom dôležitom. Pre veľké západné firmy to bol „bomba kšeft“ – ušetrili a ešte získali strategické podniky pod svoju kontrolu.
Princípom novely zákona z novembra 2008 bolo teda aspoň čiastočné napravenie tohto nevídaného pokrivenia – cenové návrhy musí podávať valné zhromaždenie, nie predstavenstvo. Valné zhromaždenie je totiž jediný orgán, v ktorom si štát reálne uplatňuje práva a postavenie väčšinového akcionára.
Neschopní politici nech radšej rýchlo odídu
Princípom zákona, ktorý parlament prijal tento týždeň je pravý opak – zrušením zákona č. 429/2008 sa štát opäť dostáva do bezmocnej pozície v podnikoch, v ktorých vlastní väčšinu. V kontexte rozhodnutia o privatizácii 100% akcií štátnych teplární to je jasný odkaz, že pravicová vláda nechce, aby sa štát angažoval v takom pre ekonomiku a celú spoločnosť kľúčovom (strategickom) odvetví, akým je energetika. Všetko mieni sprivatizovať a čo sa sprivatizovať nedá, tam sa aspoň vzdá riadenia podniku.
Tento krok má ešte jednu súvislosť. Radičovej vláda sa usiluje prezentovať ako vláda zodpovedných hospodárov. Lenže aké je to zodpovedné hospodárenie so štátnym majetkom, keď celé rozhodovanie o ňom odovzdá vláda niekomu inému? Kto so štátom nemá nič spoločné, kto nenesie žiadnu zodpovednosť voči našim daňovým poplatníkom a voličom. A ak minister Miškov vyčíta svojim predchodcom, že doterajší zákon zneužívali na spolitizovanie tvorby cien energií, je nepochopiteľné, že sa bojí ponechať si právomoc, ktorá mu umožňuje ukázať, že jeho nominanti budú lepší a zodpovednejší hospodári.
Ak by súkromný majiteľ firmy zistil, že jeho manažér zo strachu či pre neschopnosť odovzdá riadenie firmy niekomu inému, celkom určite by ho okamžite vyhodil. Vládni politici sú vlastne manažérmi štátu. Ak nie sú schopní ho efektívne a zodpovedne riadiť, mali by zo svojich funkcií odísť. Alebo by ich mali „akcionári“ (voliči) urýchlene poslať kade ľahšie. Lebo inak hrozí, že narobia nenapraviteľné škody.
Autor je politológ
Ilustračné foto: Mark Lee a Milosz 1
Reagujte na článok
Komentáre
Skutočne je to tak, ak je "cap záhradníkom" a zožerie kapustu, ktorú má dopestovať.
Citujem tú časť, s ktorou súhlasím úplne:
"Vládni politici sú vlastne manažérmi štátu. Ak nie sú schopní ho efektívne a zodpovedne riadiť, mali by zo svojich funkcií odísť."
Pridám: Už desiaty mesiac sa potácajú v neschopnosti riadiť slovenské hospodárstvo a sú ako štátni úradníci, teda zamestnanci štátu vysoko platení z prijmov obyvateľstva, ktoré trpí ich neschopnosťou.
Mali by sme ich už vyhodiť.
Stačili by predčasné voľby a popri Smere-SD, čo má už dnes 45 percentnú podporu voličov, sa určite uchytia rozumní národohospodári, ktorí sú všade dnes zatlačení do kúta krikom liberalistických pionierikov.
Teraz opäť v histórii Slovenska nepôjde o to, vyberať "tých najideálnejších" ( takých ani nikdy nik nevyberie pri roztrieštenej voličskej mnohochuti), ale tých, ktorí dokážu:
1. Vytvoriť ekonomické zdroje a "zobudiť" produktívnu silu schovanú v armáde zbytočne nezamestnaných obyvateľov Slovenska ( a nebudú musieť "štartovať ekonomiku" ako premiérka ku koncu jej volebného obdobia, teda k júnu 2014)
2.Ráznymi ekonomickými opatreniami vlády zmeniť zbytočné žmýkanie peňazí od obyvateľstva, ak je tu dosť ekonomických právnych subjektov, ktoré ťažia neoprávnené a morálne neopodstatnené ( konečne by sa mali ozvať kresťania) zisky zo svojho postavenia v slovenskej ekonomike ( banky, poisťovne predovšetkým tie zdravotné, ktoré narábajú so zákonnne odvádzanými finančnými prostriedkami občanov Slovenska, súkromné akciové spoločnosti odvádzajúce zákonné sociálne odvody do špekulatívnych burzových operácií), monopolne postavené podniky energetického priemyslu, obchodné reťazce a mnohé ďalšie obchodné a ekonomické subjekty)
3. Vrátiť justícii a polícii dôstojnosť a dôveru občanov tým, že justícia a polícia tu bude pre občanov a nie pre "klientov".
Dokázali to aj v iných krajinách a nepotrebovali k tomu žiadnu socialistickú revolúciu, pretože ak je slovo vláda odvodené od pojmu vládnuť a nie "prizerať sa katastrofe", a klbčiť sa medzi sebou o to, kto je väčší..., tak potom bude jedno, či v budúcej vláde bude sedieť kresťan či komunista, dôležité, že bude vládnuť , teda zabezpečovať a zlepšovať chod spoločnosti a hospodárstva Slovenska a nie zhoršovať ekonomickú a spoločenskú situáciu.
Na krízu sa už vyhovárať nedá: Píše sa rok 2011. A ani India, ani Čína, ani Brazília, ani malé Švajčiarsko krízu nemajú.
Takže dokedy ešte?...
Iste sa nájde vhodný príklad zo sveta, ak teplárne ako podnik sú v rukách štátu a/alebo miestnej samosprávy či komunity obyvateľov a zabezpečujú okrem hospodárskej činnosti, zameranej na efektívne využívanie vstupov do procesu a maximalizáciu výstupov, teda tepla, aj tú spoločenskú a úžitkovú hodnotu pre každého užívateľa - teda teplo domova .
A to je predsa taká spoločenská hodnota, s ktorou sa nežartuje a morálne by nemala podliehať trhovým špekuláciám. Tu by mali byť práve prirodzenými politickými spojencami KDH i SNS, to sú predsa kresťanské hodnoty rodiny a národné hodnoty zabezpečenia národa.
Budem zvedavý, ako sa vyrovná zlepenec SAS,SDKU-DS, KDH, MOST zahrňujúci OKS i Obyčajní ľudia, ak náhodou po privatizácii vypuknú v decembri 2011 treskúce mrazy a sprivatizované teplárne nebudú nielenže schopné dodávať teplo domova , ale budú pýtať veľmi veľa peňazí, vedomí si monopolu na toto teplo na trhu.
Budú chodiť rozdávať do domácností v rámci "pomoci" kožuchy, alebo budú "dúchať do pahrieb" pred panelákmi, ktoré sprivatizované teplárne odpoja pre neplatenie????
Záverom: Dodávka tepla je v civilizovanej Európe jednou zo základných spoločenských služieb samosprávy či štátu. Inak vlastne načo nám bude štát, ak také veci nezorganizuje?
Potom je liberálny pohľad asi podobný ako na to, na čo je európska humanitná pomoc na Lampeduse, kde každú noc mrznú tisíce utečencov: vraj, načo tam liezli? Tak ako občania, ktorí nedostanú teplo alebo si ho nedokážu kúpiť: načo tu bývajú?
Myslím, že sa mýlite v tom, že je jedno, akej "farby" je vláda.
Znova sa domnievam, že už tu na nás vplýva 20 rokov nepretržitej kampane politikov a médií, že štát je zlý vlastník a že žiadna vláda nič nedokáže.
Pozrite sa do Rakúska, kde štát dodržuje stále tradične dobré meno ako vlastník a sociálny štát v rakúskej spoločnosti nedokázali odbúrať ani pravicové vlády.
U nás v rokoch 2006-2010 nevládla čistá sociálnodemokratická vláda, akosi rýchlo všetci zabudli, kto to bol Mečiar a jeho politická verchuška HZDS a akí sú národniari hospodári.
Poslednou socialistickou vládou u nás bola vláda Adamcova ešte v roku 1989, takže čo chcete u nás "farebne" porovnávať.
Napriek tomu sú aj v Európe vlády, ktoré dokážu zapojiť národohospodárov a dokážu svoju krajinu viesť triezvo a múdro a tiež majú k tomu iba 4 roky volebného obdobia, práve že v týchto krajinách sa vybudovala kontinuita hospodárskej politiky a tá trvá desať - dvadsať rokov. Tam musíme smerovať.
K vášmu vyjadreniu sa, že "Cim viac penazi maju ludia, tym menej su odkazani na pomoc statu a sucasne statu klesaju vydavky, lebo nemusi zabezpecovat tolko sluzieb."
Určite to tak nie je, pretože iba tí najbohatší milionári (v eurách) sa môžu pohybovať ako kozmopoliti po svete a platiť si všetko sami, i tak nakoniec vytvárajú svoje sídlo a dobre platia za služby jeho ochrany a údržby niekomu ako napr. správcovi na ostrove Seychely či iných miestach. "Tí ostatní" väčšinou musia akceptovať určitú službu danej krajiny, za ktorú platia, nech už by boli kdekoľvek na Zemeguli.
A raz by mal niekto, komu to prejde, napríklad Berlusconi či Sarkozi, uskutočniť taký aspoň časovo a priestorovo obmedzený sociálny experiment s tými veľmi bohatými a povedať im:
od mája 2011 do septembra 2011 vám už nezabezpečíme žiadnu službu vyplývajúcu z toho, že sídlite a nechádzate sa na území Talianska či Francúzska. Plaťte si to sami.
Myslíte si, že by všeliakí tí miliardárski bývalí politici z afrických, ázijských či latinoamerických krajín prežili toto obdobie, ak by sa to dozvedeli "ich protivníci"? Čo myslíte, koľko nepriateľov si vytvorí taký celý život v podnikateľskom zápase o milióny žijúci milionár, miliardár? Prežil by bez ochrany silného štátu?
Faktom je, že naučiť sa písať html text a občas vedieť správne "naskočiť" do odpovede je pre našinca niekedy privysoká škola.
Kladiete zaujímavé otázky a to pomáha diskusii, díky.
Mali by ste si skúsiť i napísať blog, ale tam je už nutné písať v html texte.
Práve politici ako Braňo Ondruš chápu, že ak existuje na určitom území spoločnosť organizovaná na základe historického vývoja ako štát a že tento štát, definovaný nejakou právnou a administratívnou funkciou ako najvyššia organizačná forma spoločnosti na danom území, má povinnosti voči svojim občanom i práva zabezpečujúce jaho efektívne fungovanie.
Prepáčte tú zložitosť slov, ide o to, že dnes aj v najváčšej pustine na svete nemôže človek existovať "ako Robinson", pretože i tamto územie je pod správou nejakého štátu, platia tam nejaké zákony a zároveň tam má človek aj nejaké práva a i na takom území v prípade núdze by mal dostať zabezpečenie zodpovedajúce aspoň na minimálnej úrovni stupňu rozvoja toho štátu.
To znamená, že v Slovenskej republike nie je štát preto, lebo sa to ideologicky hodí ľavičiarom a socialistom, ani štát nemožno jednoducho "zrušiť" ako by to chceli najradšej neoliberáli a všdeliakí anarchistickí pravicoví "modernisti" v súčasnej vláde.
Štát je tu na území Slovenska preto, lebo je to výsledok historického vývoja niekde od 6.storočia nášho letopočtu a počas celej našej histórie tu štát a štátna moc vo väčšej či menšej miere zabezpečovala a organizovala ekonomické a spoločenské aktivity.
Takže bez ohľadu na to, koľko človek zarobí a nakoľko je závislý či nezávislý od pomoci štátnej administratívy ( dnes moderne povedané, nakoľko hlboko sa ocitá v sociálnej sieti), tu občan Slovenskej republiky i cudzinec i turista musí rešpektovať právne, ekonomické a spoločenské normy a štátnas organizácia zas má povinnosť starať sa a postarať sa v prípade akejkoľvek katastrofy o ľudí, ktorí sa ocitli na našom území.
Nihilisti toľko bojujúci proti štátu sú skutočne chorí duševne, ak tieto veci njedokážu pochopiť, alebo sú pomýlení ideológiou, ktorú pôvodne ich myslitelia ani tak nebrali ako ju títo chápu.
Nahrali ste mi svojou poznámkou, viem že to už je priveľa slov, dávam však práve tým, že sa podpisujem pod tie slová každému možnosť vedieť, ako zmýšľam a ak sa niekto podpíše v polemickom názore stojacom proti týmto myšlienkam, rád si ho prečítam.
Lenže toto je Braňov článok a je veľmi konkrétny a mali by sme mu pomôcť v tom, aby tie teplárne zostali v majetku štátu a miestnych samospráv, veď sme si to tu vysvetlili. Prepáč Braňo, ak sa diskusia pobrala kamsi inam...
Ale dnes s ňou vyšla SITA:
"SITA,6. apríla 2011,
Predseda slovenského parlamentu Richard Sulík pripustil tunelovanie slovenských spoločností ich zahraničnými vlastníkmi. "Zachytil som takéto a obávam sa, že to bude pravda, že zahraniční vlastníci na úkor slovenského štátu doslova tunelujú firmy," uviedol šéf Národnej rady SR v rozprave o návrhu zákona, ktorým sa mala zastaviť privatizácia teplární."
Napriek tomu sa privatizácia teplární nezastavila a "okamih pravdy" predsedu parlamentu bude rýchlo zmazaný a zabudnutý.
ŠKODA.