Šokujúci pohľad do zákulisia obchodu
Ak sa dostanú tieto reťazce aj do týchto malých obcí, prinesú so sebou likvidáciu aj toho zvyšku malých predajní potravín, ktoré v obciach dnes ešte sú. V týchto regiónoch sa bude zvyšovať nezamestnanosť, tak ako sme toho už boli svedkami pri nástupe veľkých obchodných reťazcov. Bolo síce vytvorených množstvo nových pracovných miest, ale za podstatne nižších mzdových ohodnotení, v porovnaní s tými, ktoré boli zlikvidované pri zániku malých predajní. Ľudia, ktorí prevádzkovali predaj potravín na Slovensku, nedostali príležitosť a šancu na to, aby mohli rozšíriť a skvalitniť svoju ponuku a služby. Veľmi rýchly nástup reťazcov, ktorý nebol nijakým spôsobom regulovaný spôsobil to, že došlo k expresnej likvidácii týchto predajcov a tým aj k zvýšeniu nezamestnanosti.
Hlavný problém reťazcov je v tom, že dosiahli dominantné postavenie na trhu a z toho pramení ich moc vynucovať si v obchodných zmluvách podmienky, ktoré by žiadny dodávateľ nepodpísal, pokiaľ by mal inú možnosť umiestniť svoj tovar na trh. Tlakom na ceny došlo, samozrejme, k významnému zhoršeniu nutričnej hodnoty a kvality potravín.
Potravinári vždy na slabšej strane
Treba povedať, že príchod veľkých obchodných reťazcov priniesol aj pozitíva. Priniesol konkurenciu, ktorá je hybnou silou rozvoja, ale za podmienky, že dokážeme ustrážiť, aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto dominantného postavenia. Nepochybne došlo aj k zvýšeniu kultúry predaja, rozšíreniu sortimentu, k zvýšeniu počtu parkovacích miest. Príchod obchodných reťazcov na Slovensko bol teda plne opodstatnený. Problém bol, že už pri nástupe týchto reťazcov sme nestanovili také pravidlá a podmienky, aké platia v mnohých iných krajinách Európskej únie.
Deväť hlavných obchodných systémov, ktoré pôsobia na Slovensku, je vo výrazne silnejšom postavení, než mnohé monopolné podniky. A ak by sme ich zobrali ako celok, spĺňajú všetky kritériá monopolného postavenia. Žiadny dodávateľ nemá tak silné postavenie ako veľké obchodné reťazce pri potravinách, ako celku.
Praktiky, ktoré sa využívajú pri obchode s potravinami, sa nedejú pri žiadnom inom tovare. Nikde inde nedochádza k takému významnému zneužívaniu dominantného postavenia, ako je to práve pri veľkých obchodných reťazcoch.
Zámerom zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch nebolo zvýhodniť jednu stranu zo vzťahu dodávateľ - obchod. Naopak, išlo vytvorenie skutočnej rovnováhy v tomto vzťahu medzi oboma stranami. Žiaľ, určité lobistické skupiny udržali neregulované dominantné postavenie obchodu voči potravinárom. Dodávatelia potravín nikdy neboli v rovnovážnom postavení, a už vôbec nie v takom, aby si mohli diktovať podmienky. Vždy boli na tej slabšej strane a čím ďalej, tým viac strácajú svoje pozície. Ak sa prezentuje v médiách, že tento zákon vytváral nerovnovážne postavenie dodávateľov potravín voči reťazcom, tak je to minimálne úsmevné.
Nedá sa zistiť, koľko obchod zarába
Prvým z cieľov zákona o obchodných reťazcoch bolo sprehľadnenie toku peňazí v celej vertikále poľnohospodár, potravinár, obchod a presun zadných marží dopredu. V roku 2008, keď bola kríza v potravinárstve zatiaľ najväčšia, sa ministerstvo financií pokúšalo zistiť, kde je vlastne aká marža a koľko dostávajú poľnohospodári. Cez všetky tie bonusy, poplatky, rôzne časové termíny, skontá a tak ďalej, nebolo možné sa dorátať, koľko z ceny vlastne ostáva v obchode a koľko ide ďalej. Preto je nutné posunúť zadné marže dopredu, aby bolo na ne vidno. Tento zákon nestanovuje, aká má byť marža. Jeho cieľom bolo, aby bola viditeľná jej výška, a aby bolo transparentné, koľko vlastne kde ostáva, a aby sa následne dalo s touto informáciou pracovať.
Druhým cieľom bolo zamedziť zneužívaniu dominantného postavenia na trhu s potravinami a vynucovaniu si neprimeraných podmienok v zmluvách. Tretím cieľom bolo zamedziť vytváraniu mimoriadneho zisku, ktorý nemá nič spoločné s predajom potravín, ale tvoria ho príjmy za letáky, logistiku a podobne. Tento zákon nerieši výšku zisku, nereguluje nákupné ceny, a ani to nebolo nikdy jeho cieľom, aby zvyšoval podiel domácich potravín na trhu.
Zákon nenarúša voľný pohyb tovaru, ani kapitálu a nie je v rozpore so žiadnymi pravidlami Európskej únie. Nezvýhodňuje domácich dodávateľov oproti zahraničným. Cieľom a úlohou zákona o reťazcoch bolo výlučne zamedziť zneužívaniu dominantného postavenie obchodných sietí na trhu. Obrovský tlak a krik zo strany veľkých obchodných reťazcov nasvedčuje tomu, že všetky, ktoré na Slovensku pôsobia, určitým spôsobom toto svoje postavenie využívali, až zneužívali.
Utajované praktiky
Príkladov praktík zneužívania je hneď niekoľko. Napríklad platba za zaradenie do registra dodávateľov. To znamená, že len za to, že podnik spracovateľa zaradia do zoznamu dodávateľov potravín, zaplatí tento okolo 1600 až 2000 €. Dodávateľ ešte nepredal ani jeden výrobok, a už zaplatí stovky eur len za to, že je zapísaný do zoznamu potenciálnych dodávateľov.
Ďalej existuje tzv. listovací poplatok. Je to poplatok za každý jeden výrobok, ktorý chcete predávať v danom obchode. Za jeho zradenie do zoznamu tovarov zaplatíte rádovo170 eur. Každý reťazec má podmienky nastavené inak. Listing však používajú takmer všetci. Ak má mliekareň 20 druhov jogurtov a chce ich všetky uviesť na trh, zaplatí 20 krát 170 €. Tieto tzv. zadné marže, ktoré musí dodávateľ v podobe rôznych poplatkov vrátiť do obchodu sa pohybujú v rozmedzí 10 až 17 percent. Slúžia na získanie mimoriadneho neviditeľného zisku.
Ďalej sú tu rôzne poplatky za účasť na „promočných“ akciách, či poplatok za leták. Tie sa pohybujú rozmedzí od 3300 po 7300 € za položku. Ak má dodávateľ v letáku viacero položiek, môže sa poplatok blížiť k desiatkam až státisícom eur. Problémom nie je, že sa dodávateľ podieľa na letákovej akcii, ale to, že poplatky za letáky vysoko prevyšujú trhovú ceny tvorby, tlačenia a distribúcie letákov, čím sa stávajú zdrojom mimoriadneho, neopodstatneného zisku.
Celoeurópsky problém predstavuje tiež predaj potravín pod ich nákupnú cenu. Tieto výrobky sú tzv. pôvodcovia premávky. Sú to výrobky, na ktoré lákajú zákazníkov s tým, že sa navýšia ceny iných výrobkov. Zákazníci si pritom nevšimnú, že iné výrobky, ktoré nakupujú v obchode sú podstatne drahšie. Negatívom tohto javu je tiež to, že ak jeden reťazec ponúka takúto akciu, okamžite nastúpi druhý reťazec a dodávateľovi povie, že chce rovnakú cenu aj so ziskom. „Pôvodcovia premávky“ sa často predávajú hlboko pod cenu. V Belgicku, Francúzsku, Írsku, Taliansku, Luxembursku, Portugalsku, Nemecku, Španielsku a Grécku je za istých okolností predaj potravín pod nákupnú cenu zakázaný. Tento zákaz celkovo platí v 12 krajinách EÚ. Vo Francúzku je predaj potravín za nižšie ako výrobné ceny vyslovene zakázaný.
Po zrušení zákona bude horšie
Jedným z dôsledkov podobného predaja je dramatický pokles počtu dodávateľov, čo v konečnom dôsledku nie je nič iné ako znižovanie konkurencie. Obeťou sú malé a stredné podniky, ktorých podpora je jednou z deklarovaných priorít Európskej únie.
Tento stručný prehľad podmienok a poplatkov samozrejme neznamená, že všetky obchodné reťazce uplatňujú všetky z nich. Sadzba je rozdielna, väčšinou však platí, že kto niekde uberie, inde pridá. Výška ročných poplatkov, bonusov, rabatov a skont jedného dodávateľa zvyčajne dosahuje od 17 po 27 percent z tržieb. Je nutné, aby sme dokázali udržať monopolné praktiky obchodných reťazcov v patričných medziach a zabezpečili dodržiavanie etiky v obchodných vzťahoch.
Zákona neprikazuje, akú majú mať obchodné reťazce maržu. Prikazuje len, že musí byť jasne viditeľná. Toto je cieľ a zámer zákona, ktorý sa chystá vládna koalícia zrušiť. Ak nie je dostatočne účinný, treba ho vylepšiť. Lenže vládna koalícia ho zlikvidovať bez akejkoľvek náhrady, hoci jej poslanci v rozprave sami priznali, že uvedené negatívne javy sú realitou a majú negatívne dopady. Výsledkom takéhoto prístupu bude jediné – postavenie potravinárov a poľnohospodárov sa voči obchodným reťazcom ešte zhorší a nebude to znamenať ani prínos pre zákazníkov.
Autor je poslanec NR SR za Smer-SD, člen poľnohospodárskeho výboru
Spracované na základe jeho vystúpenia v rozprave
Ilustračné foto: ryaninc a finnsland
Reagujte na článok
Komentáre
A nedokážeš voči obchodným sieťam účinne postaviť konkurenciu, pretože ono majú kapitál a ty len bankový úver, ktorý je treba splatiť.
Ktorýsi ekonóm raz spočítal, že ak by sa obchodné reťazce a nákupné strediská zastavili na tri dni, kapitalizmus by skolaboval, pretože "tok hotovosti", teda cash-flow tvoriaci obeh peňazí v spotrebiteľskom obchode sa dnes takmer vyrovná big biznisu, teda toku peňazí veľkých podnikov, ktoré ale ten obrat nerobia denne a 24 hodín v jednom dni.
Kapitál v podobe "krvného obehu" peňazí v obchode je tak veľký, že kolaps bánk by bol oproti tomu jarným dáždikom...
Preto žiadny štát dnes nemyslí vážne, že by obmedzil chod obchodu a monopolnú moc obchodných reťazcov, nevylpývajúcu z toho, že by si nekonkurovali, ale jasnú v tom, že obchodné reťazce rozhodujú dnes o tom, či vôbec a ako budú prosperovať firmy a podniky v ekonomike daného štátu.
Kadysi sa rezorty i v štátnej administratíve členili a dodnes i ekonomické školy učia o maloobchode, veľkoobchode, priemysle.
Píše sa rok 2011 a po spotrebiteľskej revolúcii, keď sa cez obchodné reťazce a nákupné centrá predáva takmer všetko, pričom iným kanálom toho istého spotrebiteľského trhu je internetovský obchod, už ťažko presne kapacitou oddeliť maloobchod od big biznisu, teda trhu podnikov.
Niektorí prešli na výstižnejšie pomenovanie - spotrebiteľský trh - to znamená, že dnes sa na tomto trhu uskutočňuje obeh peňazí v takej kapacite, ktorá ak by sa zastavila, malo by to rovnaké následky ako rozpad energetickej siete - zlikvidovalo by to konzumnú západnú civilizáciu.
Socialisti by mohli urobiť iba to, že by subjekty, teda siete a firmy spotrebiteľského trhu, zoštátnili, nacionalizovali. Ani komunisti by si s tým dnes inak neporadili.
Spomeňme si, my staršie ročníky, že každý politický nepokoj našiel odozvu v tom, že obchody sa vyprázdnili, avšak predtým sa vytvorili pred nimi rady spotrebiteľov, ktorí ich vykúpili. Bolo tomu tak i v roku 1968. Dnes sa to isté deje ak je v USA viacdňová snehová metelica, v Austrálii ak idú povodne, v Japonsku po tragédii tsunami a zemetrasení.
Inou a efektívnou cestou ako získať prístup na ten obrovský a civilizačne dôležitý spotrebiteľský trh je vybudovanie okruhu domácich produkčných firiem a domácej obchodnej siete, niečo ako robil Baťa so svojim obuvníckym impériom za prvej ČSR, alebo to, čo sa podobá na japonské zaibatsu.
Lenže k tomu potrebujeme národnú, teda štátnu banku a okruh dodávateľov od zasiatia, prvovýroby, cez spracovanie až po logistiku a priamy vstup na spotrebiteľský trh. Toto nečakajte od súčasnej vlády a neviňte Smer SD, že to neurobil - nemal na to kapacity ako Baťa či japonské zaibatsu.
Tou mojou podmienkou je vytvoriť okrem internetovského média aj nejaké tlačové médium, či televíziu, ktorá by sa denne zaoberala myšlienkami sociálnej spravodlivosti a popri tom bárs i problematikou spotrebiteľského trhu a trpezlivo by vysvetľovala, prečo je dôležité nakupovať v sieti obchodov vytvorených slovenskými výrobcami a obchodníkmi.
Najprv by samozrejme musela vzniknúť nejaká organizácia združujúca v obchodnej činnosti malovýrobcov (hlavne asi potravinárov a poľnohospodárov) a veľmi otvorene by musela ukazovať svoju činnosť, vedúcu k tomu, aby sa zamestnalo v nej čo najviac ľudí a aby tak trochu bola vzorom pre firmy, že nejde vždy iba o zisk, ale často ide o svojpomoc, keď v miestach, odkiaľ sa zisky z obchodu odčerpávali alebo kde bolo účinne zabránené malovýrobcom dostať svoje tovary na trh sa vytvárajú možnosti predávať a zásobovať spotrebiteľov a tok peňazí slúži na rozvoj okresu či kraja a netečie do medzinárodnej obchodnej siete a teda preč.
Dúfam, že autor článku mi porozumel dobre a popri tom, že pracuje pre Smer SD, dokáže práve v rámci politiky tejto strany, ktorá sa TERAZ môže ukázať ako sociálnodemokratická ba až socialistická, začne organizovať činnosti vedúce k vzniku takýchto združení. Som k dispozícii pre organizovanie takýchto projektov.
Takúto ignoranciu ( v úcte k webu nechcem písať o idiotizme prispievateľa z radu anonymov) získavajú ľudia u nás preto, lebo sú nevzdelávaní, sú kŕmení takými skvelými esami slovenskej žurnalistiky akí sú na TA3 či v SME a potom sa nedá čudovať, že pôsobia v komunikácii ako dementi "rezaní" súčasne Alzheimerovou i Parkinsonovou chorobou.
Ako sa raz vyjadril jeden psychiater, nemôžeme všetkých blbcov zatvoriť do blázinca len preto, že sú blbci, pretože to by sme museli asi zastrešiť blázincom ulice.
Ale aspoň tu na webe Nového Slova by malo byť jasné, čo spôsobilo krízu v 21.storočí a prečo sa krajiny kde vládne kapitalistický spôsob obstarávania bohatstva zmietajú v kríze, samozrejme aj my s nimi a my už vôbec nie v dôsledku svojej minulosti.
To je pravda, spomeňte si na dušovanie sa strojcov tzv. malej privatizácie, ktorí sa dušovali, že ide o "rozbitie veľkých socialistických podnikov" ako RaJ (reštaurácie a jedálne), PRIOR (obchodné domy, bolo ich štyridsať v celom Československu), OTEX ( obchody s textilom), ZELOVOC (to azda boli na úrovni okresov organizované predajne a veľkoobchod),JEDNOTA na Slovensku a VČELA v ČR, dokonca i Mäso a Hydina boli podniky na krajskej úrovni, nie celoštátne.
E.M.Húska a všetci tí Kučerákovci a tí, čo sa motali okolo privatizácie maloobchodných sietí mali ústa plné rečí o zlepšení služieb, sortimentu, konkurencii a úžasných cenách, prešlo sotva desať rokov a malé sotva sa rozvíjajúce siete obchodov na Slovensku boli ako buldozerom likvidované Tescami, Kauflandami, Billaami, Carfourmi, Delvitami, po vstupe do EU bolo dokonca zakázané voľne na trhu predávať potraviny pod pláštikom normy HCCP ( hygiena v balení a predaji), spomínam si, ako to vzdal v Bratislave Lakota, ako mäsiar Orbán unikol iba o vlások a dnesx predáva v jedinej (!) predajni pri Mlynských Nivách.
Pritom tie siete sú dnes také, že už verejne sa hovorí, že kým Nemci a Rakúšania sortimentne vyberajú v ovocí zelenine a mäse prvú triedu, pre Slovensko stačí vybrať druhú i tretiu triedu, veď sú tu "neskutočné" zľavy: tie banány, čo v Británii vyhadzujú na smetisko, sa u nás predávajú ako prvá trieda s "mimoriadnou zľavou" a podobne.
Práve preto je tu šanca pre spojenie prvovýrobcov a vytvorenie systému predaja spotrebiteľom priamo, lenže dnes k tomu potrebujú obežný kapitál alebo banku, žiadna tu však nie je ochotná ísť do "kooperatívneho projektu".