Reklama
Reklama

Školstvo má iné problémy, spoplatnenie nechýba

Pri oddanosti myšlienke plateného školstva hrozí, že keď toto riešenie neprinesie výsledky, tak to zdôvodní tým, že opatrenie musí byť celoplošné. A rozhodne sa spoplatniť aj stredné, základné a bude pokračovať až k materským školám.Vzdelávací program pre prvý a druhý ročník obsahuje to, čo deti ovládajú podľa výskumov už v materskej škole. Neposúvajú sa ďalej, ale stagnujú. 
Počet zobrazení: 939
dievcata-skolacky-usmev-polodetail-Greg Livaudais.jpg

Problémom je, že ministri školstva sa nevenujú reálnym problémom rezortu, lebo školstvu nerozumejú, pretože ministrami sa stávajú z núdze. Nedokážu identifikovať zásadné problémy vzdelávacieho systému, medzi ktoré patrí vzdelávací obsah predmetov už od prvého stupňa základnej školy. Ak sa zameriame bližšie na štátny vzdelávací program pre prírodovedu pre prvý stupeň, nájdeme medzi výkonovými štandardami aj také zaujímavosti, ako Vedieť správne použiť zubnú kefku, Vysvetliť význam osobnej hygieny, Postaviť múrik alebo domček zo skladačky  a ďalšie.

Výkonový štandard by mal obsahovať špecifické, konkrétne ciele vyučovacieho procesu. Zjednodušene opisuje, čo by deti mali ovládať po absolvovaní hodiny, alebo hodín prírodovedy. Väčšinu veci, ktoré sú opísané v štátnych vzdelávacích programoch pre prvý a druhý ročník, pritom deti ovládajú podľa výskumov už v materskej škole. Tým, že tieto veci sú opäť v štátnom vzdelávacom programe na prvom stupni sa deti neposúvajú ďalej, ale stagnujú. 

Ideálne by bolo aplikovať už úspešne modely z Európy, ktoré zaznamenali úspech v meraniach prírodovednej gramotnosti v prieskume PISA. Príkladom môže byť Fínsko. Merania by sme mohli v niektorých smeroch spochybniť, ako je ich anglo-saský kultúrny základ, možnosť kvalitných prekladov, výber škôl pre potreby merania. Ale napriek všetkým námietkam sú to jediné merania, ktoré sú používané na medzinárodne porovnateľné. Niekto by mohol namietať, že PISA „meria“ 15-ročných žiakov, ale tento argument neobstojí, lebo výsledok je výsledkom za celý čas školskej dochádzky.
 


Podľa vysokoškolskej pedagogičky K. Žoldošovej, ak sa zameriame na zisťovanie rozdielov medzi fínskym a slovenským školstvom, môžeme získať zaujímavé inšpirácie. Kurikulum je vo Fínsku dvojúrovňové a flexibilne meniteľné. Pomerne veľkú časť kurikula si stanovuje sama škola, pričom zvyčajne vychádza v ústrety požiadavkám lokality. Lokálne kurikulum je možné meniť každý rok, čím sa do vzdelania pomerne rýchlo dostávajú najnovšie vedecké poznatky, ale aj spôsoby nadobúdania týchto poznatkov

Učebnica vo Fínsku sa považuje za rovnocennú iným, všeobecne používaným pomôckam. Učitelia majú voľnosť pri výbere pričom možnosť výberu z alternatív je neporovnateľná so Slovenskom

Toto riešenie má základný problém a to je, že by muselo vychádzať zdola. Lenže na Slovensku vychádza celá decentralizácia školstva zhora, čo spôsobuje problémy v efektívnej aplikácii pozitív takejto reformy. Preto je lepšie prerobiť komplexne Štátny vzdelávací program do podoby, v ktorej by napĺňal logickú štruktúru, rozvíjal kognitívne schopnosti žiakov. To znamená dať Štátnemu vzdelávaciemu programu podobu, v ktorej by sa vyčiarkli časti, ktoré sú preberané v materskej škole, veci z tretieho ročníka by sa dostali do prvých dvoch ročníkov, kde by boli doplnené o svoju logickú súčasť. To znamená, že okrem I. stupňa sa deti učia o prírode systematicky na základe prirodzenej vývojovej systematiky, čo by sa malo začať používať aj na prvom stupni.

Autor je doktorand na pedagogickej fakulte v Trnave

Ilustračné foto: Greg Livaudais

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama