Miklošov väčší kšeft než budova daniarov

Na úvod pripomeňme, že J. Červenáková patrí medzi dlhoročných „súputníkov“ Ivana Mikloša.  Pozícia vedúcej služobného úradu je mimoriadne dôležitá, v podstate ide o druhého človeka v rezorte s rozsiahlymi právomocami. Najmä, ak má s ministrom dobré vzťahy. A tie donedávna Červenáková mala. Nielen s Miklošom, ale aj s inými vplyvnými osobami v jeho okolí pracovala v ideologickom think-tanku M.E.S.A. 10 a okrem toho podnikala s Miklošovou manželkou. Aj preto nikoho neprekvapilo, že pozíciu vedúcej služobného úradu na ministerstve financií zastávala už v druhej Dzurindovej vláde. A bolo jasné, že sa s Miklošom na ministerstvo vráti.

Lenže aj Miroslav Mikulčík je človek, ktorého s Ivanom Miklošom spája veľa. Sú takí dobrí priatelia, že podpredseda SDKÚ-DS sa k nemu otvorene a hrdo hlásil dokonca aj na pôde parlamentu a to v čase, keď ešte Mikulčík pôsobil ako šéf firmy CSC Science Computers. Mikloš obhajoval fakt, že na cyklistických pretekoch jazdil s obrovským logom tejto firmy na prsiach, ba pridal aj informáciu, že spolu chodia na lyžovačky (a vtedy nešlo o maličkosť, ale o dovolenku na Aljaške). Bolo len otázkou času, kedy bude z tohto priateľstva profitovať aj Mikulčíkova firma.
 

Dymová clona

Hovorí sa, že dobrých priateľov rozdelí len žena, alebo peniaze. Asi nikto nepochybuje, že Červenákovú s Miklošom by vzťah k žene nerozdelil. Podľa bývalej Miklošovej pravej ruky ich rozdelilo to druhé. A všetko nasvedčuje tomu, že jednak ide o nemalé peniaze a jednak je v tom namiesto ženy vzťah s mužom. Miroslavom Mikulčíkom. Zjavne veľmi silný, zjavne veľmi priateľský. A podľa všetkého aj veľmi obchodný. Mikulčík nie je stranícky nominant, nikdy sa v SDKÚ-DS neangažoval, je preto veľmi nepravdepodobné, že by „riešil“ stranícke kšefty. Ak regionálnemu šéfovi strany v Nitre Ščurkovi dohodil preňho výhodný a pre štátu nevýhodný prenájom budovy na okraji Košíc, nepochybne k tomu dostal pokyn. Napríklad od podpredsedu SDKÚ-DS.

A hoci túto kauzu rozohral líder opozície Robert Fico, Miklošovi sa dnes celkom hodí. Medializovaný spor s premiérkou, boj za svojho kamaráta, rokovanie koaličnej rady, netrpezlivo očakávaná tlačovka. To všetko už celé týždne vyvoláva veľký záujem médií, ktorý Ivan Mikloš vďačne spokojuje. Pritom „riešenie“, ktoré v strede týždňa oznámil je smiešne jednoduché, pokojne ho mohol prijať hneď po mimoriadne tlačovke Smeru a bol by pokoj. Navyše, aký problém mal v pondelok to povedať za tri minúty novinárom?

Kauza budovy daňových úradov v Košiciach pritom pekne prekrýva iný škandál. A tým je pokračovanie implementácie projektu UNITAS. Ide o veľký a veľmi významný projekt, ktorý má zjednodušiť administratívu štátu i daňových platcov pri platení daní a odvodov. Všetko ukazuje, že Mikulčík sa stal šéfom Daňového riaditeľstva práve, alebo najmä pre tento projekt. Štát dá naňho desiatky miliónov eur, ktoré skončia v „počítačových“ firmách – budú sa za ne kupovať počítače, ale najmä softvérové riešenia. V čase, kedy kríza s istým časovým posunom výrazne zasiahla sektor IT je to obrovský biznis. V oblasti, v ktorej dlho na vysokom firemnom poste pôsobil M. Mikulčík.


Mikulčíkové záhadné dodatky k zmluve

Jana Červenáková otvorene priznáva, že o miesto na ministerstve prišla práve pre spor s Mikulčíkom o pokračovanie tohto projektu. Šéf daniarov mal za úlohu rokovať s IBM – hlavným dodávateľom v projekte UNITAS – o znížení ceny, ktorú pôvodne dohodol rezort pod vedením Jána Počiatka. Minister Mikloš tvrdí, že cenu znížil, ale nechce prezradiť, na čom konkrétne sa má ušetriť. Existuje vážne podozrenie, že ak vôbec to je pravda – zatiaľ ide len o tvrdenie, ktoré vedenie rezortu odmieta dokázať – tak cena sa znížila znížením kvality dodávky. Spomeňte si, ako až následne médiá zistili, že šéf NR SR Richard Sulík dosiahol zníženie nákladov na rekonštrukciu Bratislavského hradu tým, že na drevené parkety nahradil linoleom. MF SR tvrdošijne odmieta vyvrátiť, že zníženie ceny za UNITAS nedosiahol M. Mikulčík rovnakým spôsobom.

To však nie je všetko. J. Červenáková priznala, že hlavným predmetom sporu s M. Mikulčíkom boli akési dodatky k pôvodnej zmluve ohľadom subdodávok. Bývalá šéfka úradu ich odmietla podpísať pre ich nevýhodnosť. Podľa dlhoročných odborníkov v tomto sektore muselo ísť o spor okolo subdodávateľov. Politici si radi „kryjú“ svoje kšefty práve tak, že štátnu zákazku dajú renomovanej firme, ktorá si však potom musí objednať subdodávky u niekoho s politikom spriazneného. Červenáková tak mohla lobovať za niekoho a Mikulčík za niekoho iného. Hádajte za akú firmu!
 

Minister Mikloš na priamu požiadavku novinárov, aby zverejnil, kto bude dodávateľom IBM povedal nielen to, že to nevie, ale že sa o to ani nezaujíma a nedá to preveriť. Pritom na jeseň ten istý minister zverejnil svoje „desatoro“ ohľadom obstarávania služieb IT v rezorte financií, podľa ktorého o. i. budú zmluvy MF SR „obsahovať štandardizované ustanovenia o tretích stranách, vrátane povinného schvaľovania každého subdodávateľa zo strany obstarávateľa, povinné zverejňovanie subdodávateľov.“ A to preto, lebo „využívanie sprostredkovateľov je častým spôsobom „odlievania“ peňazí z verejného sektora.“

Je priam neuveriteľné, že iba pol roka po zverejnení týchto zásad Ivan Mikloš pokojne a priamo pred očami verejnosti otvorene koná v rozpore s nimi.


Na úkor štátneho rozpočtu

Ak sa takto očividne a nezakryte sa rozhodol porušiť vlastné zásady, čiže oklamať a podviesť verejnosť „v priamom prenose“, musí ísť o niečo naozaj závažné. Cena za tento krok – otvorená lož a vedomá strata posledných „kúskov“ dôveryhodnosti – je naozaj vysoká. Ekonóm Mikloš by ju istotne neplatil, ak by neprevýšila zisk z tejto „transakcie“. A keďže Mikulčíkova firma sa živí práve takým biznisom, o aký tu ide, je viac ako pravdepodobné, že ide práve o (nemalý) kšeft pre CSC Science Computers. Z ktorého zisky poputujú aj  na iné účty, než sú oficiálne firemné účty CSC.

Ivan Mikloš pritom ide v úsilí o zakrytie identity subdodávateľov ešte ďalej. Jeho rezort chce vyradiť projekt UNITAS z financovania z eurofondov v rámci operačného programu Informatizácia spoločnosti (OPIS) a chce jeho celú aktuálnu fázu zaplatiť iba z nášho štátneho rozpočtu. Vlastný Miklošov úradník, sekčný šéf na MF SR Miloš Molnár, pritom len pred necelými dvoma týždňami informoval, že po polročnom preverovaní je projekt UNITAS „bez pochybností“ a teda bez problémov môže byť okamžite financovaný z európskych peňazí. Navyše OPIS má najnižšie čerpanie zo všetkých operačných programov a Radičovej vláda neustále sľubuje zrýchlenie čerpania. Prečo teda Ivan Mikloš v tomto prípade nechce šetriť v štátnom rozpočte, ani minúť európske peniaze na bezproblémový projekt?

Nepochybne preto, lebo projekty financované z eurofondov môžu bruselské kontrolné orgány preverovať celé, vrátane subdodávateľov. Ak by Mikloš ponechal financovanie UNITAS z OPIS, bolo by možné preveriť, kto sú subdodávatelia IBM a či sa medzi nimi po Mikulčíkových rokovaniach ocitla aj jeho firma CSC.

Kauza budovy pre daňové úrady v Košiciach sa v tejto chvíli javí ako dymová clona, ktorá má zakryť ešte väčší škandál klientelizmu a defraudácie štátnych peňazí. Miroslav Mikulčík v ňom vystupuje ešte aktívnejšie a navyše ide priamo o oblasť, v ktorej roky podnikal. Ivan Mikloš pritom odmieta zverejniť jednoduché informácie, čo len umocňuje presvedčenie, že jeho poradca koná s jeho vedomím a súhlasom.


A Radičovej karavána ide ďalej.

Autor je ekonomický novinár

Foto: Minister financií SR Ivan Mikloš
Autor foto: SITA/Ľudovít Vaniher