Súboj o PKO vrcholí

Šesť týždňov mali možnosť občania, aktivisti, architekti, odborníci aj laici diskutovať o podobe dunajského nábrežia a (ne)zachovaní Parku kultúry a oddychu (PKO). Výsledok je zatiaľ pomerne jednoznačný: z PKO má zostať maximum a dunajské nábrežie má slúžiť predovšetkým ako verejný priestor. Developer označil diskusiu za šitú na mieru aktivistov a všetky verejné diskusné fóra odignoroval.
Počet zobrazení: 2217
pko_sita_marian_peiger.jpg

Súčasnému stavu okolo PKO predchádzal biznis „ako sa patrí“. V roku 2005 kúpila spoločnosť Henbury Development od vtedajšieho vedenia mesta primátora Andreja Ďurkovského pozemky pod PKO za veľmi výhodných podmienok. Teda ako pre koho. Pre investora určite áno. Pre mesto už menej. Aj preto predaj v súčasnosti skúma Európska komisia, ktorá prijala občiansky podnet o podozrení, že pre nízku cenu pozemkov bol tento predaj tzv. nedovolenou štátnou pomocou. Nečudo. Cena približne 5000 korún za meter štvorcový v jednej z najlukratívnejších oblastí Bratislavy je naozaj viac ako pod cenu.
 


Obluda pri Dunaji

Samotné PKO malo byť pôvodne zbúrané a na jeho mieste mala vyrásť druhá etapa nadmerne vysokého River Parku. Aj napriek tomu, že Andrej Ďurkovský robil všetko preto, aby sa jeho plán poslať PKO do histórie vydaril a investorovi vychádzal všemožne v ústrety (častokrát aj mimo svojich kompetencií), búraniu sa zabrániť podarilo. To všetko najmä vďaka občianskym aktivistom, súčasnému primátorovi Milanovi Ftáčnikovi či poslancovi Jánovi Budajovi. Zabrániť likvidácii PKO prišli dokonca vlastnými telami premiérka Iveta Radičová a minister vnútra Daniel Lipšic. Áno, takto zúfalo bezmocní ostali voči developerovi verejnosť aj politici.

Andrej Ďurkovský okrem rôznych tajných dodatkov (v ktorých sa mesto napríklad zaviazalo spolupracovať pri búraní) podpísal so spoločnosťou Henbury zmluvu o budúcej zmluve. V nej sa mesto zaviazalo uzavrieť (po splnení v zmluve definovaných podmienok) nájomnú zmluvu na objekt nového PKO pre približne tisíc návštevníkov. Za prenájom jednej sály by platilo 466 tisíc eur  ročne, a to na obdobie dvadsať rokov! Po uplynutí tohto času by budovy nového PKO naďalej patrili spoločnosti Henbury. Opäť biznis ako sa patrí. A opäť pre mesto krajne nevýhodný. Jednou z podmienok bolo, aby Henbury predložila návrh dizajnovej štúdie, ktorú zastupiteľstvo schváli. V januári 2011 Mestská rada predložený návrh štúdie odmietla. Nové vedenie mesta spochybnilo zmluvu o odovzdaní budov PKO do správy Henbury a tiež zmluvu o  spolupráci pri búraní medzi bývalým vedením mesta a Henbury, pretože tieto kroky neboli schválené mestským zastupiteľstvom.


Protiagenda SDKÚ za každú cenu

Historicky prvú verejnú diskusiu, ktorú vo svojom programe sľúbil primátor Milan Ftáčnik, sprevádzal intenzívny záujem aktivistov, relatívne vlažný postoj bežnej verejnosti nezvyknutej, že sa jej niekto niečo pýta a svojský prístup investora, ktorý ignoroval všetky verejné podujatia. Spoločnosť Henbury bola však o to aktívnejšia vo vedení paralelnej kampane. Najprv spochybnila samotnú diskusiu ako šitú na mieru aktivistov, potom sa snažila zmiasť verejnosť troma vlastnými alternatívami tzv. Nového PKO (čiastočné zbúranie, ešte väčšie zbúranie a úplné zbúranie) či podivuhodne interpretovanými prieskumami verejnej mienky, v ktorom sa len približne 15 percent obyvateľov Bratislavy vyjadrilo za zachovanie PKO. Predstavitelia Henbury to nakoniec nevydržali a podali na mesto žalobu na 28 miliónov eur za ušlý zisk.

Predseda poslaneckého klubu SDKÚ-DS Ivo Nesrovnal obvinil primátora Milana Ftáčnika, že verejnú diskusiu spustil preto, že nemá názor a preto sa potrebuje alibisticky skrývať za názor verejnosti. Niektorí lokálni predstavitelia SDKÚ-DS očividne nemajú agendu a za akýchkoľvek okolností potrebujú spochybňovať kroky súčasného primátora. Nemali by to byť však byť politici, ktorí sú povinní zastupovať záujmy verejnosti a nie naopak? Bude zaujímavé sledovať, ako sa skupina okolo Iva Nesrovnala vyrovná so skutočnosťou, že koncom júna bude musieť hlasovať za jednu z dvoch alternatív, ktoré primátor na základe verejnej diskusie predkladá do zastupiteľstva.

Aj napriek tomu, že mesto má v súčasnosti zviazané ruky a rozhodovať sa o podobe nábrežia môže len v intenciách uzavretých zmlúv a súčasného právneho stavu, celá kauza je významným míľnikom v tom, že občianski aktivisti, ale aj niektorí politici dokázali čeliť aj takému žralokovi, ako je dcérska spoločnosť J&T. Nebyť ich, Park kultúry a oddychu je už niekoľko mesiacov zrovnaný so zemou. To však nemení nič na veci, že hlavný aktér celej kauzy namiesto zodpovedania sa pred súdom spokojne sedí v lavici Národnej rady Slovenskej republiky.

Úvodné foto: SITA/Marián Peiger
Foto 2: SITA/Jozef Jakubčo

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
14. jún 2011, 10:48
Veď to je to najhoršie - bývalý primátor Bratislavy má IBA POLITICKÚ ZODPOVEDNOSŤ a dokonca ani v nej sa nezodpovedá za "právne čisté" predanie pozemku na dunajskom nábreží v jednej z najlukratívnejších lokalít Bratislavy súkromnému investorovi, ktorý môže a chce necitlivo zbúrať kultúrnu a architektonickú pamiatku Slovenska.

Vzhľadom k histórii Slovenska, pre budúce generácie, čo bude dôkazom, že Slovensko a Slováci sa v 20.storočí tak vzmohli, že mali vlastné centrum, Park kultúry a osvety, ktorý patril mládeži a oddychu všetkých generácií od päťdesiatych do deväťdesiatych rokov? Bude tu dôkaz ako po ničivých tatárskych nájazdoch zostali ruiny, že po ničivej expanzii realitných developerov bola pamiatka zbúraná a postavené ďalšie, v poradí x-té "biznis centrum", ktoré sa vzhľadom ku globálnej ekonomickej krízr už nikdy nedokončilo a zostalo torzom trčiacim do mrakov ako výkričník, že Slováci si dokázali svoj majetok v rokoch 199O až 2011 totálne prehajdákať?

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984