Aktuálne správy o ekonomike sú varujúce

Národná banka Slovenska (NBS) i Štatistický úrad (ŠÚ) SR mierne zvýšili svoj odhad nášho ekonomického rastu na tento rok. Vedú ich k tomu výsledky za prvý kvartál, ktoré svedčia o náraste priemyselnej produkcie a mierne i zamestnanosti. Pomáha nám najmä dobrý vývoj v Nemecku, so zamestnanosťou pomôže aj otvorenie pracovného trhu v Rakúsku a v SRN. Optimizmom chrlili minulý týždeň predstavitelia automobiliek, ktorí dokonca očakávajú, že najneskôr v roku 2013 prekonajú aj predkrízové rekordy.

To všetko sú úžasné správy, lenže minulý týždeň priniesol aj opačné. S napätím celý svet sleduje najmä debaty o zvýšení schodku federálneho rozpočtu v USA. Zákonom stanovený strop dlhu – 14,29 biliónov $ - vyčerpala vláda už v polovici mája a mobilizácia „mimoriadnych rezerv“ jej vystačí len do začiatku augusta, pričom nový fiškálny rok sa v Amerike začína v októbri. Americký rozpočtový schodok tak podľa všetkého prekročí 11% HDP, čo je v porovnaní s európskymi, kvôli ktorým je ohrozená existencia eura, priam hororový údaj. Republikáni varujú, že so zvýšením schodku budú súhlasiť, len ak Obama predstaví jasný plán šetrenia, lenže toho sa kde - kto bojí, aby to USA neuvrhlo do novej recesie. Americký HDP už aj tak v prvom kvartáli 2011 rástol len o 1,8% ročne, čo je oproti ročnému rastu 3,1% v poslednom kvartáli 2010 neklamný znak spomaľovania.
 

„Situácia sa dokonca zhoršuje“

Podľa Michaela Riedella z M&G Investments „priniesol máj početné sklamania a situácia sa teraz dokonca zhoršuje“. České Hospodárske noviny ho citovali, že väčšina zverejňovaných ukazovateľov zaostáva za očakávaniami nielen vládnych, ale aj privátnych ekonómov. Aktivita spracovateľského priemyslu v máji ochabla, priemyselná výroba narástla iba o 0,4% a počet nových pracovných miest bol najnižší za posledných 8 mesiacov. Pokračovanie takého negatívneho trendu by ohrozilo spotrebu amerických domácností, ktoré tvoria vyše 70% tamojšieho HDP! Navyše, ak spotrebiteľské ceny tam rástli najrýchlejšie za posledné tri roky a jadrová inflácia (bez vývoja cien potravín a energií) dosiahla 3,6%. Všetci teraz s napätím čakajú na zverejnenie júnových údajov, a ak nepôjde len o pokles v dôsledku výpadkov dodávok zo zemetrasením postihnutého Japonska, prinesie to ekonomické zemetrasenie, ktoré po čase pocítime aj na Slovensku.

USA sú totiž dôležitým ekonomickým partnerom pre západnú Európu a tá (najmä SRN) zasa pre nás. Pritom západná Európa – a vlastne celá eurozóna – je v napätí kvôli Grécku. Ako túto dilemu vyriešiť je iná téma, ale bez hlbokých zmien v globálnom finančnom systéme a v systéme financovania verejných rozpočtov bude Európa vyberať len zo zlých riešení. Povolebný návrat do reality už donútil aj slovenskú pravicu na čele s Ivanom Miklošom prebrať predvolebnú rétoriku Jána Počiatka a Petra Kažimíra, lebo krach Grécka by sme negatívne pocítili veľmi rýchlo vo zvýšených nákladoch na splácanie našich pôžičiek.

Akékoľvek riešenie gréckych problémov však hrozí spomalením ekonomického rastu v Európe, lebo zdá sa, že nikto nepresadí iný scenár, než aký presadzuje nemecká kancelárka. Súkromní investori, ktorí sa budú musieť podieľať na reštrukturalizácii gréckeho dlhu, budú opatrnejší, takže v ekonomike môžu chýbať potrebné financie. Európske vlády sa ešte viac upnú k fiškálnemu fundamentalizmu, takže v ekonomike budú chýbať ďalšie potrebné financie. Škrty navyše zvýšia tlak na niektoré nevyhnutné výdavky domácností (vzdelávanie, zdravotná starostlivosť), takže tie budú musieť šetriť pri menej dôležitých položkách. A zvýši sa ich neistota, čo opäť stlačí spotrebu.


Automatické zlepšenie sa nekoná

Nedôveru v skutočné oživenie ekonomiky prejavili súkromní investori minulý týždeň na (nielen) európskych akciových burzách. České Hospodárske noviny sa tešili, že „pražská burza odolala pesimizmu okolitých trhov“, ale nárast indexu PX bol o 0,03%. Aj to bol však dobrý výsledok oproti poklesom v Nemecku či v Británii, keďže „udalosti okolo dlhovej krízy zaplavili európske burzy pesimizmom“. A tak nemecký akciový index DAX stratil 1,7%, britský FTSE klesol o 0,9% a celoeurópsky FTSEurofirst 300 o 0,97%. Za jediný deň. Podobné výkony zaznamenali aj americké akcie v reakcii na májové výsledky tamojšej ekonomiky (o ktorých ste sa dočítali v tomto článku vyššie). Akciový index S&P 500 spadol o 1,5% a Dow Jones o 1,3%.

Tieto čísla z konca minulého týždňa automaticky neznamenajú, že tento týždeň to nebude lepšie. Ale je isté, že ak áno, tak opäť len na chvíľu. Jushua Raymond zo spoločnosti City Index pre Reuters vysvetlil, že „pochybnosti o očakávanom vývoji ekonomiky stále pretrvávajú,“ preto aj skúsení a rozhľadení investori „nie sú motivovaní držať akcie po dlhšiu dobu“. Ak sa investorom nedarí dosahovať zisky s akciami, tak investujú do komodít. To však spôsobuje ich zdražovanie a to zasa - najmä pokiaľ ide o potraviny či energetické zdroje – oslabuje hospodársky rast.

Cieľom tohto článku nie je vykresľovať budúcnosť v čiernych farbách za každú cenu. Ale upozorniť, že „automatické“ ekonomické zlepšovanie po krízovom období - podľa cyklických pravidiel kapitalistického systému - sa nekoná. Tento fakt zvyšuje nástojčivosť varovaní mnohých významných ekonómov sveta, že posledná kríza nebola prejavom „klasického“ kapitalistického cyklu, ale znamená zrútenie doterajších „železných zákonitostí“. Ak sa teda s jej dopadmi chceme naozaj a dlhodobo vyrovnať, potrebujeme zásadnejšie zmeny a nie oprášené neoliberálne dogmy.

Autor je ekonomický publicista

Foto: Stefan