Bankári už zasa berú viac

Šéfovi JP Morgan Chase J. Dimonovi vzrástol vlaňajší plat oproti roku 2009 o 1541%!!! Zatiaľ čo v roku 2009 zarobil 1 265 708 $, v roku 2010 dostal 20 776 324 $. Šéf Goldman Sachs Lloyd Blankfein zarobil vlani o 1536% viac než v roku 2009!!! Namiesto 826 657 $, to bolo až 14 114 080 $, pričom 5 a pol milióny dostal ako bonus v hotovosti! Pritom zisk Goldman Sachs spadol o 37%.
Počet zobrazení: 4084
peniaze-dollar-5-detail-In god we trust-Alba Palacios.jpg

Keď som si to minulý týždeň prečítal, myslel som, že sa mi sníva. Lenže nie je to tak. To, čo napísali The Financial Times – prestížne britské ekonomické noviny, ktoré nikto nebude ani náhodou upodozrievať z nepriateľského postoja k finančnému sektoru – je úplná pravda. Ide totiž o výsledky analýzy spoločnosti Equilar, ktorá vychádza z oficiálnych údajov o minuloročných príjmoch šéfov 15 najväčších bánk na svete. A teda ide iba o ich príjmy za pracovné pozície, ktoré zastávajú. V priemere ich platy (a odmeny a bonusy) narástli vlani v porovnaní s rokom 2009 o 36% a priemerný ročný plat svetového bankárskeho šéfa v roku 2010 dosahoval takmer 10 miliónov $!

V roku 2009 boli ľudia na celom svete na banky poriadne nahnevaní. Mnohí v nich prišli o svoje úspory, mnohým investičné banky znehodnotili ich investície a takmer všetci sa museli prostredníctvom daní skladať na ich záchranu. Hnev verejnosti sa prejavil aj v prístupe štátnych úradov, ktoré majú na starosti dozor nad finančným trhom. FT tvrdí, že regulátori útočili najmä na bonusy, lebo boli presvedčení, že práve kvôli naháňaniu bonusov išli bankári do rizikových operácií sľubujúcich veľké výnosy. Kašľali pritom na zodpovednosť najmä pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť takýchto operácií, lebo sa zamerali na vlastné krátkodobé zisky v podobe spomínaných bonusov.
 


Pätnásťnásobný nárast platu !

Podľa Financial Times teraz banky vyplácajú bonusy a odmeny opatrnejšie a namiesto hotovosti ide častejšie o akcie firiem. Analýza spoločnosti Equilar ukazuje, že dve tretiny bonusov sú akcie a opcie. Okrem toho sa však banky rozhodli vyhovieť tlaku regulátorov aj inou kľučkou – bonusy a odmeny znížili, ale zvýšili svojim šéfom fixný plat. Napr. banka Goldman Sachs v januári oznámila, že strojnásobí základný plat Lloyda Blankfeina na dva milióny dolárov. Ešte vlani sa s podobným krokom poponáhľali ďalšie svetové banky – Credit Suisse a Deutsche Bank.

Ale vráťme sa k príjmom top bankárov za minulý rok. Najviac narástli platy šéfom JP Morgan Chase a Goldman Sachs. Šéfovi prvej Jamieovi Dimonovi vzrástol vlaňajší plat oproti roku 2009 o závratných 1541%!!! Toto skutočne nie je preklep. Zatiaľ čo v roku 2009 zarobil 1 265 708 $, v roku 2010 dostal šokujúcich 20 776 324 $. Je to vraj výsledok toho, že JP Morgan prežila krízu bez vážnejších otrasov, čo Dimon využil na to, aby popredných politikov presviedčal proti „nadmernej regulácii“.


Zarobil viac, hoci banke sa nedarí

Mňa osobne ešte viac šokoval druhý bankár podľa ročného nárastu mzdy. Už spomínaný Lloyd Blankfein zarobil vlani o 1536% viac než v roku 2009!!! Namiesto 826 657 $, to bolo až 14 114 080 $, pričom 5 a pol milióny dostal ako bonus v hotovosti! Pritom Goldman Sachs ma za sebou ťažký rok kvôli zvýšenej kontrole zo strany regulátorov i politickému vyšetrovaniu a jej zisk medziročne spadol o 37%. Aj keď sa podľa FT špekuluje, že Blankfein bude musieť odísť, je to úplná nehoráznosť, že sa takto zvyšuje príjem šéfa banky, ktorá má problémy a jej zisk sa prepadá. Tento príklad – ako jeden z mnohých – vyvoláva otázniky nad neoliberálnym presvedčením, že štát je vždy horší vlastník, než súkromník. Ale je evidentné, že aj v súkromnej sfére je úplne jednoduché, že šéfovia dostávajú „pridané“, hoci firme sa nedarí. Ak by aj Blankfein naozaj musel odísť, bude sa mu odchádzať veľmi ľahko s takým nárastom mzdy.

Vo všeobecnosti sa veľkým svetovým bankám vlani nedarilo nijak úžasne. Príjmy im v priemere stúpli o 3%, 8 bánk vykázalo medziročný nárast zisku, 7 bankám zisk medziročne poklesol a Bank of America skončila dokonca v strate 2,2 mld. dolárov. Bankári sa aj v tejto súvislosti bránia pred kritikou veľkých odmien, lebo niektorým vykazované platy klesli a stále ešte nedosiahli predkrízové úrovne. Zverejnené údaje však asi stačia na to, aby sme pochopili, že tento systém nie je vo svetle svetovej ekonomiky a vývoja chudoby normálny a nemal by byť akceptovaný. A keď sa už teda banky budú podieľať na záchrane Grécka, ktorému do terajšej situácie dopomohli, mali by sa straty zosobňovať ich šéfom.

Autor je poslanec NR SR za Smer-SD

Foto: Alba Palacios

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
22. jún 2011, 09:55
pokial nejaka banka prijala v krize od niekoho peniaze, je normalne, ze by im ten, kto im pozical, mal moznost aj vraviet do toho, ako tie peniaze pouziju. take odmeny a mzdy su potom nenormalne. zarovne pre objektivitu povedzme, ze tie financne injekcie, ktore banky na zapade dostali, su uz vacsinou splatene (v USA urcite) a staty si na nich prisli tiez k peknym vynosom. co sa tyka toho vzrastu o vyse 1000% oproti 2009, bolo by dobre si to porovnavat s nejakym casom radom. lebo mozno toto je jeho "normalna" mzda a v roku 2009 praveze dostal omnoho menej. uz som zazil ako sa dokaze carovat so statistikou :D nuz a pokial je ulohou clankou zase rozburit vasne v zmysle hesla "cim horsie tym lepsie", je to velmi dobre spravene. mozno by bolo dobre spomenut aj to, ako su odmenovani nasi bankari, lebo ako uz poznam miestnych citatelov, radi si to prenesu bez dalsieho aj na slovensky pripad. nasi bankari su oproti svetovym chudobne mysi. podla zverejnenych udajov kazdy clen bankovej rady nasej "statnej" ma v priemere 20 000 eur mesacne. ako to je v sukromnych bankach to netusim ale pochybujem ze sa maju lepsie ako NBS. nase banky nepotrebovali ani euro pocas krizy. nastastie su konzervativne a mozno je to aj tym, ze su tak mikromale oproti inym, ze "velky biznis" robili ich matky. Rakuske banky co som si vsimol v tlaci prijali riadny balik od statu. tiez som natrafil aj na ide zaujimave informacie: "...v roku 1966 prezident Antonín Novotný poberal mesačný plat neuveriteľných 180 000 Kčs...", priemerna mzda bola 1500 Kcs. "...Jeho predchodca Antonín Zápotocký aj po menovej reforme poberal v päťdesiatych rokoch dokonca 220 000 Kčs.." zdroj je v diskusii pri inom clanku p. autora. apropo - ako sa vyvijala mzda a odmeny poslancov NRSR za uvedene obdobie, teda 2008 doteraz?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. jún 2011, 10:26
pan Ondrus bolo by zaujimave nejakym sposobom zistit, kolko beru Radicsovej 12ti poradcovia na cele so superporadcom Krsztitelom Balazsom. na tuto otazku dlhodobo odmietaju odpovedat, da sa vsak predpokladat, ze ich platy su na urovni ministrov. nedavno Radicsovej urad vlady vo velkom rozdaval odmeny, zda sa, ze ich sa kriza ani setrenie nedotyka - podla nasho pravicoveho zlepenca setrit maju ti druhi, najlepsie ked budu setrit nase nizkoprijmove skupiny...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. jún 2011, 10:30
rakuske banky su aktivne zaangazovane v susednych regionoch (chorvatsko, madarsko, slovensko, slovinsko, cechy) s nastupom krizy im hrozil kolaps, preto zachranny balik od rakuskej vlady. ked sa situacia skonsolidovala, tak rakusko bankam razantne zvysilo odvody, co ste z nejakeho dovodu zabudli napisat...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. jún 2011, 10:32
nie k prispevku
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. jún 2011, 12:39
prozaicky dovod, nevedel som to :D ja sa nehram na vsemohuceho :D ale teraz som si daco vygooglil a nevyplyva z toho, ze by slo o to, aby sa dostali tie peniaze z bany spat. tie uz rakuska vlada ma spat, totizto pozicala bankam s urokom 8% rocne :) myslim ze slo o to aj o co ide v europskom meradle - vlady potrebuju peniaze a treba najst zdroj. kedze zrovinka nam tu prechadzala nejaka ta financne kriza tak je politicky priechodne a dokonca vyhodne pumpnut zrovinka tuto skupinu subjektov, lebo to su ti zli.. taky je zivot. politici nemaju de facto voci bankam nic, ved kriza zacala primarne vtedy, ked si prave politici (teda vlady) zacali poziciavat od bank, resp. ked politici tlacili, mozno motivovali banky k tomu, aby niektorym statom vypisovali bianco sek...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. jún 2011, 12:45
ano to by som ako obcan rad vedel. a aj predchadzajuca garnitura nebrala o nic menej, naopak, miliardy lietali ako piliny :D
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
22. jún 2011, 22:38
že kapitalizmus môže existovať len odtiaľ-potiaľ. Zopárkrát som napísal, že kapitalizmus ako systém má kvantitatívne určené hranice, po ktoré dokáže dospieť. Ako systém určitých väzieb dokáže viazať len určené množstvo materiálnej kvantity, energie a informácií . A táto hlboká triedna diferenciácia, nenažranosť úzkej vrstvy bohatých je jedným z faktorov, ktoré to spôsobujú. Dnes sa stal hlavným faktorom bohatstva spoločnosti vzdelaný, tvorivý, rozvinutý človek ? ktorý dostáva priestor pre uplatnenie svojich schopností. Ale akumulovanie zdrojov v rukách úzkej skupiny ľudí oberá väčšinu ľudí o možnosť investovať do svojho rozvoja, do rozvoja svojich schopností ? a tým prispieť k rozšíreniu spoločenského bohatstva. Výdaje väčšiny ľudí sú pri priemerných príjmoch prirodzene zamerané prevažne produktívne ? na zvýšenie svojej schopnosti pracovať, produkovať, získavať čoraz vyššie príjmy prácou, na rozširovanie svojich schopností. Typickou investíciou v tomto smere napr. aj na Slovensku, ale aj celkovo vo svete bola investícia do vzdelania detí. Ale takými sú aj výdavky na zdravotné zabezpečenie, zdravé stravovanie, aktívny oddych, šport, kultúru, do vybavenia informačnými technológiami (počítačom, internetom), ap. Ide prevažne o investície do rozšírenej reprodukcie, keďže tým rastie vzdelanosť, kvalifikovanosť, všestrannosť ľudí..... Výdaje bohatej vrstvy ľudí sú percentuálne menej zamerané na uspokojovanie životných potrieb, keďže človek nepotrebuje 100 párov topánok, 5 televízorov, 10 počítačov, 10 internetov, 30 mobilov. A v podstate je jedno z hľadiska príjmu informácií, či vlastníte televízor za 30 tisíc alebo 200 eur. Výdavky bohatých ľudí sú už viac zamerané bez ohľadu na ich produktívnosť tam, kde prinášajú najvyššie zisky, napr. do finančných produktov, šoubiznisu, športu, zábavy. Z tohto pohľadu majú menší produktívny význam, ako investície bežných ľudí, nie sú zdrojom rozšírenej reprodukcie, ale jednoduchej. Preto výrazné a neprirodzené zväčšovanie príjmových a sociálnych rozdielov v spoločnosti má za dôsledok zmenšovanie kvality jej ľudského, pracovného potenciálu, keďže väčšina ľudí stráca schopnosť investovať do svojho rozvoja, rozširovať svoje schopnosti. Tým spoločnosť celkovo upadá, chudobnie, prestáva byť konkurencieschopná. Akumulácia zdrojov v rukách malej skupiny ľudí preto brzdí dynamiku spoločnosti, čím sa majú nakoniec všetci horšie, všetci sú chudobnejší. Ak v minulosti boli kapacity ľudstva obmedzené a kvôli pokroku spoločnosti bolo nutné sústrediť zdroje v rukách úzkej skupiny ľudí ? dnes má civilizácia k dispozícii mohutné výrobné kapacity, ktoré mnohonásobne prekračujú potreby všetkých ľudí. Objavil sa naopak pretlak ponuky nad dopytom. Táto situácia utvára kvantitatívnu hranicu, ktoré kapitalizmus nedokáže prekročiť.
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
23. jún 2011, 00:08
Zase ťažký populizmus lamentovať nad platmi bankárov Wall Streetu. Boli ste 4 roky vo vláde prečo ste nespravili poriadok aspoň s platmi členov vedenia a dozorných rád zastupujúcich štát v hospodárskych subjektoch, v ktorých má podiel štát? Čo keby ste povedali, že poslancovi NR SR stačí 800 Euro mesačne a ostatné peniaze posielali nezamestnaným. Pán poslanec dotoho!!! Čakáme, že nás spasíte!
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
23. jún 2011, 09:37
http://ekonomika.sme.sk/c/5949188/bankove-poplatky-mame-lacnejsie-ako-v-cesku.html uz dlhsi cas si vsimam jeden zaujimavy psychologicky moment. slvoaci sa vyzivaju v trpitelstve. asi je to taka z nudze cnost.radi prezentujeme, ze sme ti najutlacanejsi, nazdieranejsi, ze naviac trpime a ako vidno, v tychto reciach sa vyzivame aj ked ie su casto pravdive.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. jún 2011, 10:21
je to tam napisane takto:::::::: Z porovnania poplatkov v troch najväčších bankách u nás a v Česku však vyplýva, že za niektoré bankové úkony platíme menej. Za mesačný výpis z účtu poštou napríklad slovenský klient ušetrí oproti českému klientovi 50 centov a za výber hotovosti v pobočke asi 20 centov:::::::: pan jednokto, vsimnite si hlavne slovo NIEKTORE. som prednedavnom studoval rozsiahlejsiu porovnavaciu analyzu ako je to s bankovymi poplatkami v madarsku, rakusku, polsku a na slovensku a jednoznacne z toho vychadza, ze u nas su poplatky najvyssie. samozrejme, nemenovany trojpismenkovy dennik pracuje hlavcne s tymi -nastrocnymi, ktori nemaju cas na rozsiahlejsie analyzy a tak vyberu len co sa im hodi a podsunu to s nenapadnymi slovickami - niektore, udajne, vraj, podla niektorych a podobne ...... mainstream ludi klame a zavadza uz dlhu dobu, nielen v tejto oblasti, uveria tomu hlavne ti naivnejsi a jednoduchsi medzi nami...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. jún 2011, 10:31
spravne, dano, strana SMER by mala bankarom z wall street zatrhnut tie ich nehorazne platy!!! ja vsak nie som taky maximalista, mne osobne celkom staci k spokojnosti, ked strana SMER odmieta privatizaciu podnikov a narodneho majetku ako aj nehorazne dvihanie cien energii a potravin...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. jún 2011, 12:26
budem vdacny za tu analyzu. uz som tu pred casom pisal, ze kym cechom je dvakrat viac, ceske banky zarabaju 4krat viac ako nase. to znamena, ze pri velmi hrubom porovnani beru cechom dvakrat viac penazi. kazda jedna z dvoch najvacsich ceskych bank vie sama zarobit tolko, kolko vsetky tie nase mikrobanky na SR DOHROMADY. co sa tyka poplatkov, co takto skusit oficialnu europsku statistiku???? http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=MEMO/09/402&format=HTML&aged=0&language=EN&guiLanguage=en z nej vyplyva, ze SME LACNEJSI ako cesi, LACNEJSI ako madari a o jedno euro DRAHSI ako poliaci. pri Cesku je poznamka, ze su nad priemernou urovnou bankovych poplatkov pri beznych uctoch v EU, u nas je poznamka, ze sme v priemere. nech sa paci, to vravi ta vasa samotna socialisticka europska unia na cele s jej socialistickymi nikym nevolenymi organmi. este raz, budem vdacny za tu analyzu co ste studoval. neviem sa zbavit pocitu, ze tu vasu analyzu vydala agentura JednaPaniPovedala. ak ju date, rad si ju pozriem..budete hadam prvy lavicovy diskutujuci tu na tomto fore, ktory podlozi svoje nazory aj niecim objektivnejsim, ako su jeho vlastne slova a pocity.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. jún 2011, 12:29
a este - podla tej europskej statistiky su priemerne naklady v rakusku na ucet 140 eur, u nas POLOVICNE. teda skutocne by som rad videl tu nasu analyzu, lebo takto hrozne nemoze kopnut ziaden statistik, aj ked je jasne ze vysledky statistiky mozu byt marginalne rozdielne z dovodu pouzitej metody, vykladu vysledkov atd. ale dvojnasobok je uz silna kava, som zvedavy ako vo vasej analyze dosli k tomu, ze u nas su lacnejsie poplatky. sem s tou analyzou.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. jún 2011, 20:17
nuz veru, netreba privatizovat, ked je lepsie tunelovat. staci, aby podnik bol statny, tym padom ho bude stat furt zachranovat injekciami, a staci vsetko co sa da outsourceovat. alebo predrazene zakazky. to je dokonca elegantnejsie riesenie ako dostat z podniku do sukromnych ruk este viac ako by bol zisk sprivatizovaneho podniku... a ako bonusik je to, ze zodpovednost je NULOVA, lebo je politicka... :D :D aj preto je velky tlak ponechat teplarne statne, aby sa dalo dalej cicat ako doteraz, ak by sa karta obratila. ved ked bude treba ceny by sli aj tak.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. jún 2011, 21:25
torým ľudia možno verili v r. 1990, ale nie dnes. 1. Neexistuje samo osebe zlé štátne alebo súkromné vlastníctvo, takým sa javí až v konkrétnych podmienkach. Ekonomika založená na súkromnom vlastníctve bola pozitívna do r. 1928, kvantitatívny nárast a zmeny výrobných síl,zmeny pracovnej sily, jej rozvoj, demokratizácia si vyžiadali prechod na novú spoločenskú štruktúru, spoločenské väzby, kde súkromné väzby už nehrajú rozhodujúcu úlohu. ******* 2. Aj dnes nie je problém v súkromnom vlastníctve, ale treba vedieť, kde môže plniť pozitívnu úlohu. A to je po určitú úroveň zložitosti, veľkosti firmy, najmä z hľadiska dopadov jej činnosti na prostredie, región, zamestnancov. Ak sa pri nejakej firme konštatovalo, že je príliš veľká na to, aby mohla zbankrotovať, nemôže byť z princípu súkromná, ale len štátna, alebo skôr v správe globálnej správy. Načo Ti bude v takej firme toľko bubákov, ak zničíš celú Zem, ľudstvo, Tvoje deti budú žiť vo vojnách, vo vymierajúcej spoločnosti? Len preto, že taká firma si nezaráta všetky náklady na svoju činnosť, jej dopady sú však na život na Zemi obrovské. ******** 3. Problémom nie sú štátne firmy, ale kapitalizmus, zameraný na zisk, konzumnosť a to plodí obrovskú korupciu a podvody. Všadiaľ. Tieto dni som niekde čítal, že tretinu všetkých podvodov páchajú predstavitelia firiem, teda aj súkromných. Súkromné firmy po r. 1928 prakticky nemôžu existovať bez pomoci štátu, jeho objednávok, preto tá obrovská všadeprítomná korupcia v kapitalizme. ************ Nemali by sme trvať na dogme štátneho či súkromného vlastníctva, ale dívať sa na problém vecne. Kde bude lepšie fungovať súkromné vlastníctvo, kde družstevné, kde obecné, regionálne, kde štátne, kde globálne - najmä z hľadiska ich dopadov na svoje prostredie. Tento faktor, dopady na prostredie sa dnes nezarátava do nákladov, pritom sú tým podstatným, čo treba do tých nákladov zarátať, aby boli úplné. Inak môžeš všetky bubáky poukladať svojim deťom do truhly.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
24. jún 2011, 07:34
nemá závisieť od našich ideologických postojov, či tvrdíme, že všetko štátne je zlé, alebo všetko súkromné je zlé, ale od vecného zhodnotenia, akú funkciu má plniť a aký dosah na prostredie má mať. A tento vplyv na svoje prostredie zarátať medzi jej prínosy alebo náklady. Ak je banka príliš veľká a má celoštátny význam, taký, že skonštatujeme, že banka nemôže zbankrotovať, a treba ju zachrániť, pretože by to malo negatívny celoštátny dopad na ekonomiku krajiny, banka nemôže byť už z princípu súkromná. Pretože potom sa správa podľa princípu: Náklady sú verejné, zisky súkromné a nespráva sa hospodárne, ako by mala súkromná banka, pretože zodpovednosť za ňu nesie štát. Dôležité pri zhodnotení toho, či bude daná banka lepšia súkromná alebo regionálna, štátna, závisí od zhodnotenia jej funkcií. Banky majú plniť úlohu finančnej kostry ekonomiky, pomáhať úvermi nielen jej fungovaniu, ale aj rozvoju. Do slabých regiónov, ako je napr. Rimavská Sobota, Prešov, sa však súkromným bankám nechcelo, vraj sa im to neoplatí. Ale to je predsa ich funkcia, podporovať rozvoj takéhoto regiónu. Nielen vykazovať zisky v Bratislavskom kraji. Preto v takýchto regiónoch sú vhodnejšie štátne ale najmä regionálne banky, ktorých základnou funkciou je sústrediť sa na finančnú podporu rozvoja regiónu. Funkciou bánk je rozhýbať ekonomiku aj v krízových časoch, nielen zarábať bubáky vtedy, keď ekonomika funguje sčasti aj bez nich. Aj počas poslednej krízy však stiahli chvost a kašlali na rozhýbanie ekonomiky, musel to urobiť za ne štát a pumpovať do ekonomiky peniaze. Lenže potom ńiektoré banky, najväčšie banky z tohto pohľadu môžu byť len štátne, keďže nakoniec aj tak štát v rozhodujúcej chvíli prebral ich funkcie. Preto treba vecne zhodnotiť, kde banky plnia akú funkciu, aký majú dosah a podľa toho zhodnotiť, či sa tam lepšie hodí súkromná, regionálna alebo štátna banka.
Obrázok používateľa Anonymný
#5
(neuvedené)
24. jún 2011, 09:21
Daň pro "hamižné bankéře" (22.06.2011; Hospodářské noviny; s. 11; Hampl Mojmír) Zdá se, že s výjimkou vpravdě antické hospodářské tragédie Řecka nás v Česku řada kardinálních evropských ekonomických debat trochu míjí. Nejsme v tomto ohledu v EU výjimkou, ale i tak je to naše minus. Už jen proto, že poskytujeme automaticky výhodu těm, kteří významné celoevropské otázky řeší a dokážou pak svou agendu vnutit či podsunout ostatním. Jedním z opomíjených, a přitom velmi aktuálních evropských témat je otázka tzv. nových vlastních zdrojů EU. Celá řada vlivných úředníků a politiků, zejména v Evropském parlamentu a Evropské komisi, má jednoduše za to, že by v unii jako neexistující federaci mělo být více "federálních" daní, které poplynou přímo od jednotlivých daňových poplatníků do Bruselu, nikoli skrze členské země. Je samozřejmě čistě politickou otázkou, zda země EU vůbec umožní, aby jejich daňoví poplatníci kromě financování svých často byzantsky rozsáhlých národních států dodatečně financovali ještě evropský nadstát. Ale vzhledem k tomu, jak je debata daleko a jak velký tlak na nové zdroje pro EU existuje, by bylo možná dobré si udělat na věc u nás doma názor. Alternativ, koho a jak dodatečně celoevropsky zdanit, je více. Ve hře jsou kromě zdanění letenek a emisí oxidu uhličitého také tzv. daň z finančních transakcí (financial transaction tax neboli FTT) či daň z finančních aktivit (financial activities tax čili FAT). A vypadá to, že v zatím nekončící atmosféře finanční krize budou stoupenci "nových vlastních zdrojů EU" nejsnáze získávat podporu právě pro daň, kterou bude možné snadno prodat jako trest pro "odpudivé a hamižné bankéře". Stejně to zaplatí klienti Zavádění nových daní by mělo být z definice komplikované, protože když už se jednou zavedou, málokdy se zruší. Proto uveďme pár argumentů, proč není nová daň z finančních transakcí či aktivit dobrý nápad. Za prvé, každá taková berně by se nutně přenesla ve větší či menší míře na koncové klienty finančních institucí. Zejména to platí pro FTT, což je de facto jakási daň z přidané hodnoty na všechny finanční operace. I kdyby se ale netýkala každého převodu z účtu na účet, ale byla uvalena jen na obchody s dluhopisy, měnami či akciemi, dopadla by stejně na významnou část populace a firem. Koneckonců i každý podílník v podílovém fondu či klient penzijního fondu nepřímo dluhopisy nebo akcie nakupuje a prodává. U FAT, která je jakousi daní ze zisků a odměn ve finančním sektoru, by finanční instituce rovněž takovou daň promítaly do svých nákladů a vybraly by ji od klientů jinak. Zvláště pikantní příchuť by to mělo v České republice, kde stát finanční sektor v krizi nezachraňoval a mnoho klientů má pocit, jakkoli často neoprávněně, že už tak platí bankám za služby příliš. Ne poprvé bychom zavedením nových daní platili politickou i finanční daň za krizi, která se odehrála ve finančních sektorech na západ od našich hranic. Za druhé, v době po krizi se většina ekonomů shodla na tom, že banky obecně potřebují více kapitálu a likvidity jako polštář pro případné příští finanční otřesy. Zavedení těchto nových pravidel (zvaných Basel III) do evropského práva je na spadnutí. Jakou má tedy logiku chtít, aby bylo najednou v bankách více peněz, kapitálu a likvidity, ale zároveň tytéž zdroje ze sektoru odvádět nejrůznějšími formami zdanění? Staré pravidlo říká, že není možné mít koláč a zároveň jej sníst. Právě to však v EU trochu činíme, protože kromě úvah o nových daních pro finanční sektor již mnoho zemí EU zavedlo též tzv. bankovní poplatek (bank levy), tedy daňový odvod počítaný, zjednodušeně řečeno, na základě velikosti dané banky. Za třetí, v evropských debatách se zatím silně proti úvahám o nových daních stavěly třeba Velká Británie či Švédsko. Britové se svým velkým finančním sektorem se správně obávají, že například zavedení FTT znevýhodní jejich sektor či celou EU oproti zbytku světa, protože v době volného pohybu kapitálu i malý dodatečný náklad na transakci může velkou část sektoru prostě zlikvidovat. S akciemi, dluhopisy a měnami by se obchodovalo mimo Evropu. A Švédové tomuto argumentu v EU nejlépe rozumějí, protože právě tuto zkušenost sami udělali. Jednostranné zavedli v roce 1984 daň na obchodováni s akciemi a o pět let později též na obchodování s dluhopisy. Výnos daní byl dvacetkrát nižší, než se očekávalo. Proč? Všechny transakce se obratem přesunuly do dánské Kodaně a do Londýna, přestože daň z jedné transakce s dluhopisem byla stanovena v rozpětí pouhých 0,002-0,003 %. Švédsko experiment s FTT v roce 1991 jako neúspěšný opustilo. Je rozumné poučit se z minulých zkušeností a nevcházet znovu do slepých uliček Česko je proti Nicméně politický požadavek na další rozpracování konceptu FTT se letos v březnu dostal do tzv. Paktu pro euro, který se následně stal tzv. Paktem pro konkurenceschopnost. Ponechejme stranou, že těžko najdeme v hospodářských dějinách příklad, kdy by zavedení nové daně zvýšilo konkurenceschopnost. Důležité je, že na začátku června podpořila většina poslanců Evropského parlamentu myšlenku FTT jako dodatečného zdroje, který by od roku 2014 umožnil navýšení rozpočtu EU o 5 %. A Evropská komise má v dohledné době předložit hodnocení dopadů všech možných "nových zdrojů EU". Česká republika zastává v době krize konzistentně skeptický postoj k dodatečnému zdaňování bank a jako jediná země EU si v roce 2010 díky úsilí tehdejšího premiéra Jana Fischera vyjednala explicitní písemnou výhradu k zavádění všemožných poplatků a daní pro finanční sektor. Bylo by dobré, aby i přes stupňující se tlak zvenčí Česko tento rozumný postoj udrželo. Nebylo by nic horšího než nákladně dojednanou výjimku z těchto daní pod tlakem zemí s rozvráceným finančním sektorem obětovat. Už tak si pácháme na sobě dost škod sami, je zbytečné další škody importovat zvenčí. To vše platí bez ohledu na fakt, že se zatím hovoří o FTT či FAT v "malé výši" a s "malou sazbou", které by měly přinést na úrovni EU cca 20-25 miliard eur příjmů. Vsadím totiž svůj plat na to, že pokud bude takováto daň jednou zavedena, tak na rozdíl od Švédska nejen nebude v dohledné době zrušena, ale její sazba v čase už jen poroste. Autor je viceguvernérem ČNB a členem Hospodářského a finančního výboru EU
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
24. jún 2011, 10:17
Neviem konkrétne zhodnotiť, ktoré by to mali byť dane, či z finančných transakcií, na to treba komplexné zhodnotenie ich pôvodu, dosahov. Takou sa mi javí daň z obchodov s menami. Ale z metodologického hľadiska sú tieto dane potrebné. Jednou z príčin gréckej krízy, ale aj problémov európskej integrácie je jej polovičatosť. Základ má prakticky ešte v národných ekonomikách, keďže aj mena, aj ekonomika je založená prakticky stále na národných ekonomikách. Ale Grécko nemá zároveň možnosť použiť niektoré nástroje, napr. devalváciu. Je to podobná situácia, ako keby bola národná ekonomika napr. Slovenska aj jeho pôvodná mena postavená na mestských ekonomikách a rozpočtoch. Ak by sa dostali do problémov Košice, tým pádom by to bol problém celého Slovenska. Preto treba dotiahnuť integráciu do konca, utvoriť viac ekonomických okruhov. Vytvoriť plnohodnotnú európsku ekonomiku, s vlastným plnohodnotným rozpočtom (teda aj daňami), od ktorého bude mena závislá. A národné ekonomiky, ktoré si budú sami zodpovedať za svoj rozpočet a dlhy. A samozrejme, aj mestské ekonomiky a rozpočty, tak ako fungujú dnes. Ide tu prakticky len o posun o jednu úroveň vyššie, z národnej na európsku a globálnu úroveň. Mechanizmy, ktoré doteraz platili pre národné ekonomiky, treba preniesť na európsku a globálnu úroveň. Ako to bolo aj počas krízy zdôrazňované, chýbajú predovšetkým globálne regulačné mechanizmy. Máme tu globalizovanú ekonomiku, firmy s väčšou mocou ako majú národné vlády, s globálnym vplyvom, ale v zásade národné regulačné mechanizmy. Nemôžme chcieť integrovať a využívať výhody globalizovanej ekonomiky, ale zároveň špekulovať, aby to bolo založené na národnej úrovni.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
24. jún 2011, 11:38
?Úroková miera na úvery s fixáciou do jedného roka bola v októbri 2010 na Slovensku 5,7 percenta, pričom priemer eurozóny bol 3,8 percenta a sadzba v Rakúsku 3,3 percenta,? píše sa v analýze rezortu financií.---------------------------------- ------------------------------- dnes je to u nas viac ako 7% a v rakusku menej ako 3,5%--------------------- link pohladam, pan jednokto, zatial sa pozrite na uvery...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
27. jún 2011, 12:50
mno... dan z obchodov s menami? v EU? nie. to da socialistom malo penazi do ich priameho rozpoctu. a existuje JEDINY dovod greckej krizy. ze podvadzali, luhali, klamali. NIKDY opakujem NIKDY nemali byt sucastou eurozony.

Stránky

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984