Reklama
Reklama

Ekonómovia, analytici - falošní proroci

Ekonómovia (a tí, ktorí im načúvali) začali prehnane dôverovať svojim preferovaným modelom: trhy sú efektívne, finančné inovácie prenášajú riziko na tých, ktorí ich najlepšie znášajú, samoregulácia funguje najlepšie a vládne zásahy sú neúčinné a škodlivé. Namiesto toho, aby boli analytikmi, stali sa ideológmi, ktorí uprednostňujú jeden model spoločenského usporiadanie pred inými.
Počet zobrazení: 2294
investicie-akcie-burza-Tokyo-detail-Stefan.jpg

Týmto novinárom je buď absolútne jedno, čo produkujú, alebo si myslia, že analytici a experti sú objektívne a nezávislé stroje, ktoré fungujú podľa nejakého nastaveného algoritmu. Ako počítače. Lenže to nie je pravda. Každý z týchto odborníkov vystupuje absolútne subjektívne. Z učebníc o ekonómii, z ekonomických teórií, ale aj praktických skúseností si jednoducho vyberá to, čo on sám považuje za správne a dôveryhodné. Pritom dôvody jeho rozhodnutia môžu najrôznejšie, ale najčastejšie vychádzajú z vlastnej hodnotovej, politickej, náboženskej či ideologickej orientácie. Ak by sme ďalej chceli hľadať motivácie týchto ľudí, mali by sme presne vedieť, čo robia, čím sa živia a na kom (či na čom) sú ich príjmy závislé.
 


Napr. predstava, že bankový analytik hodnotí ekonomický vývoj nezávisle od investičnej stratégie vlastnej firmy je absolútne naivná. Banky na ekonomický vývoj nielen reagujú, ale mnohými svojimi rozhodnutiami ho aj ovplyvňujú. Majú záujem ovplyvňovať spotrebiteľské správanie svojich klientov, prípadne vývoj niektorých oblastí hospodárstva, alebo postupy investorov na burzách. Nemusí ísť pritom len o krátkodobé, ale aj stredno- či dlhodobé strategické záujmy.

Bankový analytik bude pokojne presadzovať šetrenie verejných výdavkov, ale určite sa nevysloví za zníženie štátnych garancií bankových vkladov. Tiež od neho nebudete počuť, že naše hypotéky či iné úverové produkty sú pridrahé a už vôbec nebude verejnosť presviedčať, že za týchto okolností by si na bývanie radšej ľudia ani nemali požičiavať, prípadne nech sa radšej obrátia na zahraničné, lacnejšie finančné inštitúcie. Šetrenie verejných výdavkov však pokojne odporučí v oblastiach, v ktorých potom budú banky ponúkať „veľmi výhodné“ pôžičky – napr. zavedenie školného bude sprevádzať zavedenie „atraktívneho úverového programu na krytie výdavkov na štúdium“.

Profesor ekonómie na Harvarde Dani Rodrik už dávno napísal, že ľudia majú pravdu, keď pripisujú ekonómom podiel viny na vzniku krízy. „Ekonómovia majú obrovskú zodpovednosť. Boli to ekonómovia, ktorí legitimizovali a popularizovali názor, že nekontrolované financie sú pre spoločnosť dobrodením. Oni hovorili jednohlasne o „nástrahách vládnej preregulácie“. Vďaka svojim technickým vedomostiam – alebo tomu, čo tak vyzeralo – si vydobyli privilegované postavenie a získali prístup do kuloárov moci.“

Analytik sa mýlil. Stále je mediálna hviezda

Krásny príklad, ako to na Slovensku funguje ponúklo spravodajstvo TV JOJ pred vyše dvoma rokmi. Presne 9. decembra 2008 odvysielali v Novinách reportáž Márie Ölvedyovej o klesajúcich cenách pohonných hmôt, čo spôsobil pokles cien ropy na svetových trhoch. Tesne pred Vianocami klesli ceny na rekordné minimá, hoci ani nie 4 týždne predtým „analytici“ tej istej televízii tvrdili, že niečo také sa nestane. Úvod reportáže vyzeral takto:

Tomáš Novotný, komoditný analytik: „Pod tridsať korún nepredpokladám, že by to kleslo.“

Michal Májek, komoditný analytik: „Ja si myslím, že nie je to veľmi reálne.“

Mária Ölvedyová, redaktorka: „Takto nám pred necelým mesiacom odpovedali analytici na otázku, či je možné, aby sa cena benzínu dostala pod magických 30 korún. Odhadovali, že ceny ropy bude už dávno na svojom dne a nižšie už nepôjde. Aj majster tesár sa utne.“

Tomáš Novotný: „No vtedy som tvrdil, že je veľmi pravdepodobné, že nie, dokonca som bol o tom dosť vážne presvedčený, pretože som nečakal, že trhy povolia až tak výrazný prepad cien ropy a pohonných látok na svetových trhoch. No ale stalo sa, čomu ako motorista som veľmi rád.“

Takže analytik bol „dosť vážne presvedčený“, pretože  „nečakal“, že „trhy povolia“. Tomu sa vraví „vysoko sofistikovaná produkcia“. Žiadne objektívne kritériá, ale samé subjektívne pocity a hodnotenia. Predpoveď analytika je založená na jeho vlastnom presvedčení, ktoré je založené na jeho vlastnom očakávaní. A keď jedno i druhé zlyhá, tak „stalo sa“. A dokonca ho to teší.

Novinárku to možno nepotešilo, ale to neznamená, že by „analytikovi“, ktorý zlyhal tak totálne, že nedokázal predpovedať vývoj ani len na mesiac dopredu, prestala veriť. A ak to neplatí priamo o M. Ölvedyovej, tak všeobecne o novinároch určite.

Tomáš Novotný je totiž naďalej mediálna hviezda. Vedie informačný web o pohonných hmotách pre motoristov, ktorý funguje v rámci „korporácie“ Sme.sk a je naďalej obľúbeným respondentom pred televíznymi kamerami, keď treba fundovane predpovedať vývoj cien pohonných hmôt.

Myslíte si, že by si ktorýkoľvek z týchto novinárov zavolal aj druhý krát inštalatéra, po ktorého zásahu začal tiecť radiátor v priebehu dvoch - troch týždňov?

Rodrik obhajuje ekonómiu v neprospech ekonómov: „Problém je v tom, že ekonómovia (a tí, ktorí im načúvali) začali prehnane dôverovať svojim aktuálne preferovaným modelom: trhy sú efektívne, finančné inovácie prenášajú riziko na tých, ktorí ich najlepšie znášajú, samoregulácia funguje najlepšie a vládne zásahy sú neúčinné a škodlivé. Namyslenosť vytvára slepé body. Pokiaľ niečo potrebuje nápravu, je to spoločenský aspekt profesie ekonóma.“

„Zlú krv“ narobili podľa neho ekonómovia, ktorí  „zabudli“, že existuje veľa rôznych modelov smerujúcich aj inam, než k deregulácii, liberalizácii a privatizácii všetkého v hospodárstve. Samozrejme, s tým nemožno nesúhlasiť, lebo aj v minulosti boli ekonómovia a ekonomické modely, ktoré stáli na iných základoch. Otázne však je či na ne väčšina medializovaných ekonómov iba „zabudla“, alebo za ich stratou pamäti stojí niečo viac. Vedomá zaslepenosť, krátkozrakosť, viera v jedinú pravdu, „znesiteľná ľahkosť“ unášania na aktuálne populárnej vlne. Napokon, aj Rodrik priznáva, že „ekonómovia uchopili veci až príliš do vlastných rúk. Namiesto toho, aby predložili celú paletu možností a vymenovali primerané kompromisné riešenia – čo je podstatou ekonómie – až príliš často vyjadrovali vlastné spoločenské a politické preferencie. Namiesto toho, aby boli analytikmi, stali sa ideológmi, ktorí uprednostňujú jeden model spoločenského usporiadania pred inými.“

Ekonomickí „analytici“  a „experti“ nás preferovaním jediného modelu bez aspoň informovania o možných alternatívach dostali do situácie, že nikto nepochyboval o správnosti pravicových „reforiem“. To tu už pred časom bolo a priviedlo nás to ku krachu. Práve preto je priam neuveriteľné, keď vidíme, že ani dnes sa médiá nesprávajú inak. Môžu si to dovoliť, lebo rovnako ako tí „odborníci“, ani novinári nenesú žiadnu faktickú zodpovednosť za to, čo presadzujú, ako ovplyvňujú myslenie verejnosti a v podstate aj konanie politikov. Na kľúčové ekonomické otázky opäť počujeme len jedinú odpoveď, vychádzajúcu z jediného ekonomického modelu.

Profesor Dani Rodrik upozorňuje, že „keď sa ekonómovia odlišujú v názoroch, môže si svet vybrať z rôznych pohľadov na fungovanie ekonomiky. Až keď sú príliš jednotní, mala by byť verejnosť v strehu.“ Nezdá sa vám, že u nás opäť nastal čas, mať sa na pozore?

Autor je ekonomický publicista

Foto: Stefan

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
03. júl 2011, 20:08
Dobrý postreh, Dušan, takisto dobrý článok. Nie je to s tými ( s nami) ekonómami aj preto, že sú (že sme) odchovaní jednou a to jedinou scholastikou, učením o ekonomike a ekonómii podľa Adama Smitha, Ricarda, klasických ekonómov plus neoklasických, ergo všetko liberálnych a pravicových školách?

My sme za socializmu mali aspoň predmet "Kritika buržoáznych teórií" a kto chcel, naštudoval si tam aj klasickú ekonómiu, ale napríklad aj mysliteľov v manažmente, Druckera, Henryho Fayola, ale i Schumpetera a celú rakúsku školu ekonómie. Isteže, šplhoši si nakonspektovali hlavne Kapitál od Marxa a potom ho nesprávne aplikovali na prax. Takisto ako dnešní ekonómovia, už dvadsaťjeden rokov papagájujú po profesoroch na školáchj poučky o slobodnom trhu, o dokonalej konkurencii, o človeku ekonomickom, o hraničnom produkte, o marginálnych nákladoch a nevšímajú si, že reality sveta sa zmenili.

Pokrok skôr dosiahli absolventi manažérskych škôl, pretože myslitelia v manažmente od sedemdesiatych rokoch hovoria o turbulentných zmenách v globalizujúcej sa ekonomike, o budúcich krízach a chaose, Drucker dokonca tvrdí o postkapitalistickej spoločnosti, Handy tvrdí, že "cesta pred nami končí"... akurát naši experti využívajú naučené a otrocky opakované burzové analýzy a...nevedia. Nevedia, alebo vedieť nechcú?
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
04. júl 2011, 10:13
Dosť často počúvam, čítam a aj vidím antagonistické prejavy jednotlivých ekonómov o ekonomických javoch. Ekonómia sa silno tlačí do pozície vedy, čoho dôkazom je aj nový druh udeľovanej Nobelovej ceny. Zdá sa, že aj táto cena bola zdefraudovaná samotnou jury pre udeľovanie Nobelovej ceny, a odklonila sa od pôvodnej myšlienky udeľovať cenu za významný vedecký objav. Ale, trochu som odbočil. Ekonómiu, totiž, nemožno považovať za vedu preto, lebo nevychádza z nemenných zákonov prírody, ale len z nadstavby spoločnosti a to navyše bez jej nevyhnutnej potreby. K zákonom ekonomiky sa, však, najviac priblížil "zaznávaný" Marx, ale ani on nenašiel základný zákon, ktorý by platil bez ohľadu na spoločenský systém. Veď ani nemohol. Ekonómia, totiž, nemá pevný základ, takže je to len "kvázi" veda, postavená na vode, takže: "vlnka sem, vlnka tam..." a medzitým ešte tsunami apod. Neviem ani ja nijako nájsť čo by malo byť základným zákonom ekonomiky, možno to nájde niekto v ďalekej budúcnosti, ale myslím si, že by tu vedela pomôcť teória entropie 2. vety termodynamiky, predovšetkým jej pravdepodobnostná interpretácia v súčinnosti so základným objemovým modulom pre potreby prežitia a to je tzv. životné minimum. Ale toto je už mimo demokracie, pretože tu už nejde o dohadovanie sa, "či tak alebo onak" ale o imperatív a to by nepripustil žiadny americký, či akýkoľvek iný multimiliardár.
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
04. júl 2011, 13:00
ekonomovia priam presviedčali,že Slovensko zaostáva, lebo občania ešte nepochopili, že moderný trend smeruje k zadlžovaniu aj rodín, že sme stále zaostalí,myslíme ako socialisti, bránime sa zadĺžiť rodinu... hoci svetové trendy napr. v USA sú opačné; v tomto smere sa musíme vraj zlepšiť, ináč životná úroveň nebude u nás tak rásť, ako v krajinách nezaťažených starým myslením. A dnes ? Len šetriť a šetriť, na pôžičky"výhodné" nás navádzajú len banky. Tí "odborníci" čo nás navádzali na zadlžovanie ešte pred 5-6 rokmi dnes na svoje omyly akoby zabudli. Podporujú Mikloča v jeho ťažení na ďalšie zlacňovanie ceny pracovnej sily ..."Lacná pracovná sila je prednosťou Slovenska". Čuduje sa svete ani jeden z tých tzv.odborníkov neoponuje, skôr sa pridáva. Čím lačnejšia bude pracovná sila, tým budeme šťastnejší, tým viac predností dosiahneme ? Lenže on sa podľa toho nespráva a ani tí "odborníci"-pritakávači.
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
04. júl 2011, 15:30
neznamená, že vedou nie je. Najmä o tom je poznatková ekonomika a spoločnosť. Neviem, prečo stotožňujete ekonómiu len s buržoáznou ekonómiou, treba konkretizovať, o ktorej ekonómii sa hovorí. Po r. 1989 došlo k opačnému vývoju, ako smerom k poznatkovej spoločnosti - návratu do predošlého systému, čím zákonite muselo dôjsť aj k zníženiu poznatkovej úrovne, aj v ekonomike a zníženiu vedeckej úrovne ekonómie. Už marxizmus totiž definoval súlad výrobných síl a výr. vzťahov ako jednu zo základných ekonomických zákonitostí. Alebo to môžme nazvať aj súladom materiálno-energetickej (sociálnej) kvantity s kvalitou (systémom väzieb, vzťahov). Vývojovo nižší systém môže viazať len menej matérie, energie a informácií, preto po r. 1989 v postsocialistickom priestore došlo k vyžiareniu nadbytočnej kvantity (a jej pohotovému privlastneniu si západom, preto po r. 1989 došlo načas k stabilizácii západného kapitalizmu). Konkrétne to znamenalo ekonomický pád o 25 - 50 percent. ******* Aj kapitalistická ekonómia dnes pozná niektoré čiastkové ekonomické zákony, princípy, ktoré platia pre tento systém (napr. vzťah dopytu a ponuky) a dokáže v určitých hraniciach stabilizovať vývoj kap. ekonomiky. Pre socializmus platil napr. čiastkový zákon plánovitého rozvoja ekonomiky a spoločnosti (pre kapitalizmus po r. 1928 platil v podobe regulovaného trhu).. Čo nám chýba, tak to je formulovanie všeobecných ekonomických zákonov. Nesúhlasím s tým, že ekonómia nemá pevný základ. Tie boli formulované v materialistickom chápaní dejín (MCHD), aj v spomínanom zákone súladu výrobných síl a výrobných vzťahov. Spoločnosť, jej fungovanie je len prejavom efektívne, hospodárne usporiadaných materiálnych, energetických a informačných tokov. Čím sú tieto toky efektívnejšie, hospodárnejšie usporiadané, tým je systém konkurencieschopnejší. A pre tieto toky platia určité všeobecné princípy, ktoré ich usmerňujú. Som presvedčený, že tzv. Pauliho vylučovací princíp, známy z fyziky, je všeobecnejším princípom, a jeho prejavy nájdeme aj v spoločenskom vývoji. Aj on je zrejme zdrojom vývoja, ktorý núti hľadať stále novšie a novšie podoby života, spoločnosti, zdrojom vývoja k stále zložitejším systémom. A pre ekonomiku platia tiež dialektické princípy, ktoré spoločenský vývoj tvarujú do vzostupno-špirálovitej podoby. Bez dialektických princípov premeny kvantity na kvalitu, negácie negácie nemôžeme pochopiť, prečo vtedy, keď trhy fungujú efektívne a ekonomika dosahuje stabilne vysoký rast, treba začať pracovať na zmene, zásahu regulačných orgánov. Niežeby samoregulácia nedokázala vyriešiť krízu, ale vyrieši ju s oneskorenou reakciou a za cenu vysokých neprijateľných obetí. Práve oneskorená reakcia, namiesto toho, aby sme na základe poznatkov reagovali v predstihu, vyvoláva krízy. Živelný trh až po vypuknutí krízy je schopný zareagovať, naopak, poznanie zákonov umožňuje reagovať v predstihu, keď ekonomika je v raste. O tom je aj poznatok súladu sociálnej kvantity a kvality.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
04. júl 2011, 15:34
namiesto toho, aby sa dosiahnutá úroveň poznania v MCHD rozpracovávala konkrétnejšie, precíznejšie, dosiahnuté poznatky sa odhodili. A ako vidím, odhadzujú ich aj tí, ktorí sa hlásia k marxizmu. A sčasti k tomu došlo aj cieľavedome. Rokom 1928 sa vyčerpal rozvojový potenciál klasického kapitalizmu, ktorý sa odvtedy mohol rozvíjať už len ako vedľajšia, slepá vývojová línia. Orientujúc svoje zdroje najmä na spotrebu, konzum, nie kvalitatívny rozvoj. Nie náhodou sa objavili tézy o ukončení vývoja ľudstva v liberálnom kapitalizme, že sa už niet kam vyvíjať, nič lepšie vraj nebolo vymyslené, tieto tézy prejavom slepej línie vývoja. Keďže kapitalizmus nemá záujem o kvalitatívne zmeny, preto nepotrebuje exaktnú ekonomickú vedu, exaktné spoločenské vedy, ktoré by prinášali objektívne poznatky, tieto prakticky dnes potláča, podfinancuje, na rozdiel od prírodných a technických vied. A teraz aj Vy v súlade s buržoáznym postojom vyhlasujete ekonomické procesy za vedou nepostihnuteľné. ******* Lenže všeobecné zákony, teda aj nutnosť vývoja, aj princíp súladu kvantity a kvality platia aj napriek snahe buržoáznych elít rozkázať prírode a prispôsobiť vývoj svojim potrebám. Ak sa v časti ľudstva vývoj zastavil, neznamená to, že sa zastavil všeobecne. Niekde ten vývoj zrejme beží a my nevieme, kde. A buržoázne elity budú pozerať ako teliatko na nové vráta, keď sa niekde objaví. Presne tak, ako sa to stalo Polynézanom. Pred 5000 rokmi, ukončením neolitickej revolúcie, končila prvobytná megaepocha, prvobytný systém ako hlavná vývojová línia. Polynézania, Indiáni, Eskimáci, Rómovia ap. sú evolučným pozostatkom, vývojovou nadstavbou tohto prvobytného systému. Polynézania si tiež mysleli, že vymysleli najlepší systém na zemi, pozemský raj a ďalej sa niet kam vyvíjať. Z omylu ich vyviedli lode Európanov, ktoré pristali pri ich brehoch a ukázali, že vývoj išiel ďalej.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
04. júl 2011, 15:40
aby som ukázal, že naša neznalosť všeobecných ekonomických princípov neznamená, že neexistujú. Sociálny systém, človek je bežný materiálno-energetický objekt, systém a aj preň platia všeobecné ekonomické princípy pre hospodárenie s materiálnymi a energetickými zdrojmi. Keďže ide o zložitejší, usporiadanejší systém tokov matérie, energie a informácií, ako sú prírodné systémy, platia o to viac. A krízy sú len prejavom neznalosti týchto zákonov. Ak sa človek chce aj do budúcnosti presadiť ako konkurencieschopný systém, prežiť pod tlakom prírody a okolitého vesmíru, tieto toky musí ekonomicky ešte efektívnejšie usporiadať a k tomu potrebuje poznať práve všeobecné ekonomické zákony, všeobecné vývojové princípy. Poznatky, veda sú naším duchovným zrakom, ktorý má viesť ľudstvo na čoraz náročnejšej ceste týmto vesmírom. A my sme sa v r. 1989 celkom elegantne zbavili pokračovania rozvoja dosiahnutého poznania, takže dnes naozaj nevieme, čo sa bude diať o mesiac.
Obrázok používateľa Anonymný
#5
(neuvedené)
04. júl 2011, 18:44
...a keď už Ste, tak sa snažte aby Ste boli (napr. v relácii LAMPA), merať si sily so "slovutným a neochvejným ekonómom" Oravcom. Veľmi si to prajem a držím Vám palce.
Obrázok používateľa Anonymný
#6
(neuvedené)
04. júl 2011, 19:07
Opýtal sa už niekto, že ako vôbec bolo možné, aby taká zdevastovaná ekonomika ako bola nemecká po prvej svetovej vojne sa zodvihla z popola ako bájny vták Fénix? nie, lebo každý znalec na ekonomiku po prvej svetovej vojne vie svoje. a to, že sa najskôr začali tlačiť falošné peniaze na naštartovanie ekonomiky nič viac nepotrebovali vedieť iba tlačiť peniaze a o zvyšok sa postaral hlad ludí. začalo sa vo veľkom zbrojiť a vojenská škola bola neraz jediná možnosť kam dať svoje dieťa do školy. vojenské nemocnice boli zásobované privilegovane a cesty sa budovali za peniaze, ktoré sa tlačili ako na bežiacom páse. hlad, nedostatok potravín a choroby naučili ľudí v Nemecku počúvať fašistickú propagandu. a bohužiaľ, koľkí podľahli tejto vízii do budúcnosti? verbovali sa zdatní - mocní chlapi(neraz negramotní) respektíve dá sa povedať na dnešné pomeri ešte chlapci. a hladní "našli" chlieb pre seba a svoju rodinu. každý čo bol dosť sebavedomí išiel do armády. a tiež nie je tajomstvo, že koncentračných táboroch aj v druhej svetovej vojne boli "lúzri" spoločnosti čo vedeli falšovať peniaze. robili to Nemci a tiež Briti, Francúzi či US. nenájde sa mocnosť, ktorá by nebola zapojená vo "výrobe" falošných peňazí. celá Kalifornia je postavená zo špinavých peňazí dobrodruhov a bankových podvodníkov. prali sa tam peniaze vo veľkom a jedine Kalifornia bola "uchránená" (nezapojili sa lebo mali v paži celú americkú vládu) od vojny Sever proti Juhu. a dodnes je štát Kalifornia najviac zadlžený respektíve sú na tom tak ako sú Gréci v eurozóne a čo sa tam deje? hádam len si nemyslíte, že v Kalifornii rozmýšľajú či uvažujú čo bude s nimi dalej. to by bolo síce pekné, keby to tak bolo. ale tam - kde je najviac dôchodcov na meter štvorcový na svete a nie hocijakých - je tam smotánka teda sudcovia US, právnici, umelci, vojen. dôstojníci a čo myslíte že títo dôchodcovia nejako pociťujú to, že štát Kalifornia je najväčší požierač národného hospodárstva? určite nie, a to majú v Kalifornii také sociálne služby, že otroci čo boli kedysi na juhu boli len slabý čaj - oproti novodobým otrokom čo slúžia týmto dôchodcom. a predsa bežní Američania ani netušia, že koľko peňazí z ich daní ide na týchto privilegovaných dôchodcov. a v našich médiách ani ťuk o tejto špine Ameriky. a čo myslíte čo sa stane, ked US stiahne všetkých svojich žoldnierov späť do vlasti? ved to by bola hotová občianska vojna akú ešte Us nemali. veľmi dobre si to uvedomujú práve vojenské šarže usa - kto iný by im zaručil dôchodok, zdravotné či sociálne výhody? - jedine armáda. a my sme sa po 89 vzdali všetkého len aby sme mohli dávať peniaze do NATO. tu sa točia peniaze. Američania vôbec neriešia nejaké zadlženie štátov bud tam máte šťatie alebo smolu to je jedná ich myšlienka na všetko.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
04. júl 2011, 21:46
nikdy nebola a ani nebude. Pán Antal, povedzte mi ktorý z nasledovných atribútov vedy (objektivita, pravdivosť, metodickosť) má vami obhajovaná ekonomická veda. Som hlboko presvedčený, že žiadny. A ak vedu chápeme ako systematické poznávanie sveta všeobecne uznávanými metodami a postupmi, tak to, čo nazývame ekonomicku vedou je skôr ekonomické náboženstvo či ekonomická ideologia slúžiace na presadenie záujmov mocných tohoto sveta. A ak by ekonomia bola vedou, tak na Slovensku by nemohli byť pri válovoch takí chytráci ako napr. Mikloš, Mihál, ktorí majú ekonomické vybavenie (vzdelanie) a chápanie na úrovni vreckových zlodejov.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
04. júl 2011, 22:52
To, o čom hovoríte, je buržoázna ekonomická veda. Je takisto vedou, ktorej základy položili Smith, Ricardo. Keby to tak nebolo, tak by sme zrejme žili v hlbokom rozvrate, v zborených, rozpadávajúcich sa mestách a spoločnosti. Ale je samozrejme vedou, zodpovedajúcou historickým možnostiam kapitalizmu. Ale obmedzenosť a postupné zdokonaľovanie platí predsa pre všetky vedecké disciplíny. Chcete vari tvrdiť, že fyzika vie s čistým svedomím obhájiť všetky svoje tézy? Ak som spomenul Pauliho princíp, tak sa len konštatuje, ale nikto nevie, prečo platí, prečo je to tak. A podľa mňa nejde o fyzikálny princíp, ale všeobecnejší. A tak by sme zrejme mohli ísť rad radom, napr. prečo je rýchlosť svetla konečná. Občas čítam články z fyziky a často sa konštatuje, že nejaký nový poznatok môže nabúrať celú fyzikálnu teóriu. ******** Čo však je dôležité, pán Vojto, to Vaše konštatovanie, že nikdy nebude, je silne laické, a apokalyptické a nepriateľské voči vede. Viete ho zdôvodniť? Ak sa ekonómia nebude rozvíjať, zdokonaľovať ako veda, môžete rovno pochovať svoje deti, vnúčence, pretože bez vedy to v budúcnosti pôjde čoraz menej a je takmer isté, že ľudstvo by vyhynulo. Stalo sa totiž príliš zložitým systémom na to, aby sa jej základné procesy, ekonomické procesy odohrávali len na živelnej báze. ******* Váš iracionalizmus je takisto vedecky zdôvodniteľný, keď už o to ide. Ako som už písal, všetky systémy prechádzajú tromi základnými vývojovými štádiami: vzniku, klasickým štádiom a krízy. A práve počas tretích štádií sa zákonite objavuje iracionalizmus, zdôrazňujúci nepoznateľnosť. Tak to bolo v stredoveku (scholasstika, tomizmus), keď končil nevoľnicky spôsob života, tak to bolo v krízovom štádiu klasického kapitalizmu 1848 - 1928 (Nietsche, Schopenhauer, Kierkegaard, neotomizmus) a tak to je aj v krízovom štádiu socializmu a dnes už krízovom štádiu celej civilizácie. Nie náhodou po r. 1989 sa na pultoch kníhkupectiev znovu objavujú spomínaní autori. A možno so stopercentnou istotou povedať, ak ľudstvo nevyhynie, tak sa objaví znovu doba hladu a nadšenia po poznatkoch.
Obrázok používateľa Anonymný
#7
(neuvedené)
05. júl 2011, 11:01
su v kazdom obore. medzi tzv bankovymi analytikmi je ich asi najviac...
Obrázok používateľa d.culka@seznam.cz
Dušan Culka
05. júl 2011, 11:53
Nesúhlasím s Vašim názorom, že ekonómiu možno definovať ako vedu. Nemá ani jeden, všeobecne platný zákon. Skúste analógiu s chémiou. Najskôr bola alchýmia a vedou sa stala až vtedy, keď sa pochopili všeobecné princípy väzby atómov v molekulách a fakticky sa stala vedou až objavením zákonitosti počtu protónov a elektrónov u jednotlivých prvkov. Síce je pravda, že alchýmia vytvorila veľa postupov pri výrobe niektorých zlúčenín, ktoré dodnes fungujú, ale to ešte neznamená, že sa vychádzalo z vedeckých poznatkov a teda nemohla byť vedou. Niektoré postupy aj u ekonómie fungujú, ale dosiaľ sa nenašiel jediný zákon, ktorý by platil obecne a teda zatiaľ nie je vedou, ale len šarlatánstvom.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
05. júl 2011, 15:09
môžme polemizovať o úrovni súčasnej ekonómie, že jej vedecká úroveň je zatiaľ nízka. Ale ak pán Vojto vyhlásil, že nikdy vedou ani nebude, to už prešiel do roviny viery či ideológie, ten, kto sa oháňa vedeckým zmýšľaním, by také niečo nemal vyhlásiť. A vyhlásiť ju za šarlatánstvo tiež popiera ducha vedeckého myslenia, chce to vecný prístup a nie emócie. Ja som veľký kritik kapitalizmu, ale musím ho hodnotiť vecne, nevkladať do hodnotenia svoje emócie. Znovu zopakujem, keby bola buržoázna ekonómia šarlatánstvom a neobsahovala aj objektívne poznatky, asi by ste sa živili zbieraním korienkov v lese. Ekonómia to má oproti chémii náročnejšie, pretože spoločenský systém je oveľa zložitejším systémom, ako chemické systémy, prvky, molekuly a preto sa ťažšie opisuje. Ale to je aj o financovaní. Na chemický výskum ide neporovnateľne viac zdrojov, ako ekonomický výskum, pritom bez pochopenia ekonomických zákonov a vzťahov si možno celý chemický či fyzikálny výskum strčiť za klobúk, pretože sa nakoniec aj tak vyparí do vzduchu, stratí vo vojnách, krízach, rozkradne sa. Bez dobre fungujúceho ekonomického systému sa väčšina hodnôt stratí, vyparí. ******* Ja skôr vidím problém v tom, že jej úroveň zaostáva za súčasnými potrebami, nie v tom, žeby ekonómia v sebe neobsahovala aj objektívne poznatky. ******** A keď sme pri zákonoch, tak spomínaný zákon súladu výrobných síl a výrobných vzťahov je všeobecne platný. Platnosť tohto zákona umožňuje aj konkretizovať spoločensko-ekonomické formácie, konkretizovať ich vývojové štádiá a prechody. Spomínaný rok 1928, konkretizácia epochy klasického kapitalizmu do obdobia 1368 - 1928, epochy klasického socializmu do obdobia 1928 - 1998 je výsledkom platnosti práve tohto zákona. Tento zákon umožňuje vidieť budúce body zlomy a teda aj ekonomické krízy.
Obrázok používateľa Anonymný
#8
(neuvedené)
05. júl 2011, 15:43
jej vedeckosť, poznávacia schopnosť a dalšie prínosy, až po predikciu nevyhnutných krokov do budúcnosti. Ak tu dnes niekto šermuje autoritou ekonomie, pokúša sa verejne analyzovať stav vecí a dejov, tak vecte, že vás chce oblafnúť. Všetky tie tzv. ekonomické, hospodárske plátky skladajú, spájajú fakty nie za účelom nového pragmatického výstupu poznania ! Je to len hra a ekonómia je obeťou používanou ako poznávacia autorita, ktorú ale ako skutočne poznávaciu, nik nepoužíva. Čítať hospodárske noviny je najsofistikovanejší útok na intelekt bežného čitateľa. Trhať rôzne teórie, spájať nespojitelné, má len jeden účel - demagógiu. Buržuji zbavili ekonómiu dialektiky ale nie celkom, stačí si len všimnúť ktorým smerom sa apeluje, v kocke, všetko čo zoberieme, nedoprajeme, zabavíme, ... "námedzným", je pre buržujov. Miklož používa túto vedu ako ideologický nástroj prečo musí byť bedače stále viac a viac, čiže jemu nezáleží na celkovom rozvoji hospodárstva aj s výrobnými silami ,...
Obrázok používateľa Anonymný
#9
(neuvedené)
05. júl 2011, 17:34
Dobre tu v článku autor vystihol to prepojenie novinárov s vybranými "expertami" na ekonomiku a ich vklad do masírovania verejnosti a voličov cez masmédiá. V tom je problém, nielen morálny, ale predovšetkým politický. Každá vládna koalícia i tu na malom Slovensku si vytvárala svojich apologétov, svojich obhajcov v radoch novinárov a svojich vysvetľovačov tej sporávnej politiky v radoch ekonómov, takže dnes ak sa po voľbách k vláde dostane jedna koaličná verchuška, okamžite sa mení celá skupina "expertov" i novinárov. Médiá sú v romto nezávislé ako keď voda je tekutá- iba pri určitom teplotnom rozsahu.

Takže neviňme ekonómiu ako vedu. Ja prizvukujem, to, čo sa naučia naši ekonómovia na našich stredných a vysokých školách, to je jednoducho skostnatelé učenie o klasickej ekonómii, ktoré kedysi viedlo k dogmatizmu v kresťanskej viere.
Oveľa pokrokovejšie sú dnes učenia manažérov, pretože tie sa aspoň musia opierať o prax.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
05. júl 2011, 19:15
neviem ako vy ekonómovia, ale chemici - aspoň posunuli laťku za posledných 50 rokov. teda "presunuli" sa z "obyčajnej" chémie na jadrovú chémiu. a čo ekonómia ako veda má tiež taký úspech ako chémia? podľa mňa skončila tak ako jadrová chémia na hanbu a posmech sa za posledných 20 rokov horko-ťažko podarilo "objaviť" dva ťažké prvky, ktoré pre istotu ani nepomenovali. - asi nenašli vhodné mená. dali im len číslo. čo vám to začína pripomínať v reálnom živote? možno to čo aj mne, že jadrová chémia a fyzika začína napodobňovať skutočný život svojich objaviteľov. a to žiaľbohu, iba prirovnám akože to bolo v koncentračných táboroch zvykom? ,... že sa vytetovalo číslo, aby nemuseli hľadieť do očí skutočným ludom. bolo to ľahšie a nemuseli mať výčitky svedomia pri úmrtí svojej obete. nezdá sa vám, že ekonómia sa tiež nemá čím novým veľmi pochváliť? ekonómia ale nemôže konkurovať jadrovej chémii - či? dá sa povedať, že nemôže lebo jadrová chémia je plne závislá na ekonomike. lenže jadro má svoju silu či tu bude kríza alebo nebude. v tom je rozdiel. darmo si ekonómia sveta preratúvali straty v Japonsku. darmo odhadujú a darmo sa snažia vidieť v tejto tragédii rýchlu nápravu - nedá sa ani vypočítať ani odhadnúť skutočná strata. jadrá chémia sa začala správať celkom inak ako čakali všetci ekonómovia či iní vedci, politici médiá... a obávam sa, že sa ani neopovážia odhaliť čo všetko zle vyrátali. najmä - bod zlomu - vôbec nesedel po vlne cunami a dalej si to radšej nechám pre seba. to isté by sa dalo povedať o novej vlne hospodárskej krízy alebo sa mýlim? každý ekonóm vie čo sa deje - a môžu niečo urobiť? dá sa vôbec povedať - čo bude zajtra?
Obrázok používateľa Anonymný
#10
(neuvedené)
05. júl 2011, 22:45
kedy boli banky za 100% garanciu vkladov a kedy boli proti? a ked sa zrusila, boli banky za, alebo proti? nakolko autor by sa mal zrejme orientovat, mal by vediet zodpovedat tieto otazky.
Obrázok používateľa Anonymný
#11
(neuvedené)
06. júl 2011, 18:39
Keď už sme diskutovali o ekonómii ako vede, načrtnem niektoré ekonomické zákony. Zákon súladu výrobných síl a výrobných vzťahov. Je konkrétnym prejavom všeobecnejšieho dialektického zákona premeny kvantitatívnych zmien na zmeny kvalitatívne. Bez pochopenia princípu súladu sociálnej kvantity a kvality, nemožno pochopiť ani štruktúru dejín, s jej konkrétnymi spoločenskými systémami a konkrétnymi vývojovými štádiami. Zákonitosť deľby práce, jej neustáleho rozširovania . Sú náznaky, že nás druh človeka vyhral v konkurencii s odolným neandertálcom práve kvôli schopnosti deľby práce, výmeny svojich produktov. Vyplývajú z neho aj súčasné integračné procesy, ekonomická globalizácia. Antiglobalistickí anarchisti odmietajúc spoločenskú zákonitosť tu doplácajú na to, že idú proti objektívnej tendencii a sú ľahko kapitálom vyhlasovaní za chuligánov. Preto globalizáciu teba postaviť proti kapitálu, nie ísť proti nej ako zákonitej tendencii) Zákony tovarovej výroby a obehu Zákon hodnoty Zákon rastu produktivity práce, alebo tiež zákon ekonómie času. Zákonitosti výrobného procesu ? princípy nutné dodržať, aby sa zabezpečilo fungovanie výrobného procesu Zákonitosti pracovného trhu Z platnosti zákona súladu VS a VV vychádzajú špecifické zákony pre jednotlivé spoločenské formy. Pre socializmus platí zákon plánovitého rozvoja ekonomiky a spoločnosti ako hlavný ekonomický zákon socializmu. Zákonitosť zospoločenštenia výrobných prostriedkov, Zákon určujúcej úlohy spoločenského vlastníctva. Zákon rozdeľovania podľa práce (známy princíp Každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho práce). Zákonitosť rastu usporiadanosti tokov informácií. Plánovitý charakter ekonomiky si vyžaduje rast úlohy poznatkov, vedy pri zefektívňovaní materiálnych, energetických, pracovných tokov. Pre klasický kapitalizmus zákon voľného trhu, voľnej konkurencie (laissez-faire). V epoche socializmu, po odchode klasického kapitalizmu do histórie, sa nadstavbový kapitalizmus sčasti prispôsobuje socialistickej orientácii, voľný trh sa mení na regulovaný, objavuje sa plánovanie, štátne vlastníctvo. Zákon určujúcej úlohy súkromného vlastníctva. Zákon zisku (zhodnotenia vložených investícií) Zákon klesajúceho dopytu Zákon klesajúcich výnosov
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
06. júl 2011, 19:36

Keď už sme diskutovali o ekonómii ako vede, načrtnem niektoré ekonomické zákony.

Zákon súladu výrobných síl a výrobných vzťahov. Je konkrétnym prejavom všeobecnejšieho dialektického zákona premeny kvantitatívnych zmien na zmeny kvalitatívne. Bez pochopenia princípu súladu sociálnej kvantity a kvality,  nemožno pochopiť ani štruktúru dejín, s jej konkrétnymi spoločenskými systémami a konkrétnymi vývojovými štádiami.
Zákonitosť deľby práce, jej neustáleho rozširovania . Sú náznaky, že nás druh človeka vyhral v konkurencii s odolným neandertálcom práve kvôli schopnosti deľby práce, výmeny svojich produktov. Vyplývajú z neho aj súčasné integračné

procesy, ekonomická globalizácia. Antiglobalistickí anarchisti odmietajúc spoločenskú zákonitosť tu doplácajú na to, že idú proti objektívnej tendencii a sú ľahko kapitálom vyhlasovaní za chuligánov. Preto globalizáciu teba postaviť

proti kapitálu, nie ísť proti nej ako zákonitej tendencii)
Zákony tovarovej výroby a obehu
Zákon hodnoty
Zákon rastu produktivity práce, alebo tiež zákon ekonómie času.
Zákonitosti výrobného procesu – princípy nutné dodržať, aby sa zabezpečilo fungovanie výrobného procesu
Zákonitosti pracovného trhu

Z platnosti zákona súladu VS a VV vychádzajú špecifické zákony pre jednotlivé spoločenské formy.
Pre socializmus platí zákon plánovitého rozvoja ekonomiky a spoločnosti ako hlavný ekonomický zákon socializmu.
Zákonitosť zospoločenštenia výrobných prostriedkov, Zákon určujúcej úlohy spoločenského vlastníctva.
Zákon rozdeľovania podľa práce (známy princíp Každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho práce). 
Zákonitosť rastu usporiadanosti tokov informácií. Plánovitý charakter ekonomiky si vyžaduje rast úlohy poznatkov, vedy pri zefektívňovaní materiálnych, energetických, pracovných tokov.

Pre klasický kapitalizmus zákon voľného trhu, voľnej konkurencie (laissez-faire). V epoche socializmu, po odchode klasického kapitalizmu do histórie, sa nadstavbový kapitalizmus sčasti prispôsobuje socialistickej orientácii, voľný trh sa mení na regulovaný, objavuje sa plánovanie, štátne vlastníctvo.
Zákon určujúcej úlohy súkromného vlastníctva.
Zákon zisku (zhodnotenia vložených investícií)
Zákon klesajúceho dopytu
Zákon klesajúcich výnosov

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
06. júl 2011, 20:12
Len malé pripomenutie - vybraní novinári sa neorientujú len na vybraných ekonomických analytikov. Obecne to platí i pre iné oblasti verejného života. Venujem sa bezpečnostnej problematike a tu je p. Ivo Samson "jediným" odborníkom zrovna tak, ako vybrané tzv. bezpečnostné fóra. Že sa jedná o demagógiu a manipuláciu je jasné každej inteligentnej bytosti ... niekedy sa však pýtam sám seba, kam sa všetci schovali ? Prečo je tak ticho ? Nikomu tie hlúposti nevadia ?

Stránky

Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama