Rok po voľbách - Bratislava opustila Slovensko
Slovenská vláda v júli bilancuje prvý rok svojho účinkovania.
Priniesol staré známe uťahovanie opaskov. Stačí vyraziť zopár desiatok
kilometrov za hlavné mesto a nespokojnosť v národe je hmatateľná.
Môže sa stať, že zúfalí ľudia z regiónov, zdecimovaní
narastajúcimi životnými nákladmi, už nebudú mať čo stratiť, konečne
si uvedomia svoju silu a masovo vyrazia do Bratislavy.
Počet zobrazení: 4291
Napoleon chce a dúfa, že Waterloo bude druhým Slavkovom či aspoň Marengom, výsledkom je presný opak. Podobne ako v prípade zlatej generácie slovenských hokejistov, ktorým sa v Bratislave nepodarilo zopakovať husársky kúsok z Göteborgu. Aký zmysel teda majú návraty do minulosti a ich porovnávanie so súčasnosťou? Stručne povedané – nejaký majú. Napríklad ako memento pred spoliehaním sa na ich automatické opakovanie.
Aj spoločnosť vraj potrebuje žalúdok
Nahnevaní občania z okresov Partizánske a Prievidza protestovali proti rušeniu oddelení v svojich nemocniciach. Stretnutia s ministrom zdravotníctva sa nedočkali.
Foto: SITA/Marián Peiger
Pri pohľade na slovenskú spoločnosť stojí za to oživiť si spomienku na školometský a didaktický príbeh zachytený Titom Líviom. Po vyhnaní kráľov (komunistov) v Ríme (na Slovensku) si patricijovia (nové politické elity) uzurpovali všetku moc v štáte. Plebejci (radoví občania) zrazu zistili, že boli vylúčení z rozhodovania o verejných veciach. Uvedomili, že ich zdieranie pokračuje, a prestali vidieť rozdiel medzi vyhnanou dynastiou a súčasnými mocipánmi s ich prisluhovačmi. Opäť mali len povinnosti a práva takmer žiadne. Rozhodli sa teda v tichosti mesto opustiť. Nepomohli zaprisahávanie a sľuby, že sa veci zmenia. Skrátka, plebejci mali Ríma patricijov plné zuby. Našťastie pre nobilitu a budúce generácie historikov žil v Ríme, ktorý bol vtedy ešte len väčšou opevnenou osadou, aj prezieravý muž menom Agrippa. On jediný dokázal prehovoriť do duše jednoduchých ľudí podobne ako Odysseus k Achájcom pod hradbami Tróje, znechuteným stratou desiatich rokov života. Použil metaforu o štáte a ľudskom tele ako o dvoch podobných organizmoch. Žalúdok predstavoval patricijov, ostatné časti tela plebejcov. Tieto sa rozhodli bojkotovať žalúdok, veď nerobí nič okrem prijímania potravy a trávenia. Čímsi ako generálnym štrajkom sa rozhodli potravu viac nezískavať. Výsledkom bolo oslabenie celého organizmu s fatálnymi následkami pre všetky jeho časti. Mediátor Agrippa dosiahol svojou rečou to, že sa plebejci dali prehovoriť k návratu, pravda, za cenu istých ústupkov zo strany šľachty. Získali možnosť voliť spomedzi seba tribúnov ľudu a nižších magistrátnych úradníkov. Cesta k svetovláde na účet bližších i vzdialenejších susedov Ríma bola otvorená a daň za to nebola až taká vysoká .
Medzi občanov sa neodvážia
Slovenská vláda v júni bilancovala svoj prvý rok účinkovania. Verejnosti podala priaznivý obraz svojich snáh a dosiahnutých výsledkov. O ich rozdielnom vnímaní sa možno sporiť donekonečna. Otázkou, ktorá musí zaujať každého, je, čo robiť ďalej. Prvý rok vládnutia staronovej vlády, ktorý bol rokom „upratovania“ po svojich predchodcoch, priniesol (po koľký raz už za posledné dve desaťročia) uťahovanie opaskov. Aké asi budú tie ďalšie napriek uisteniam, že prepad a stagnácia sa čo nevidieť opäť zmenia na nárast a rozvoj? Odborári sa síce pokúšajú o štrajky, no tie sú v porovnaní s Českom malé a izolované. Stačí však vyraziť zopár desiatok kilometrov za hlavné mesto a nespokojnosť v národe je hmatateľná. Čim ďalej na východ sa zväčšuje, takmer by sa dala krájať. Svoje o tom vie minister zdravotníctva, ktorý radšej nedorazil medzi tých, za ktorých naďalej nesie zodpovednosť. Podobne si len ťažko možno predstaviť ministra financií na verejnom mítingu v Medzilaborciach, Revúcej alebo v Sobranciach, ako vysvetľuje občanom nutnosť ozdravného balíčka jemne modulovanou dikciou, upravujúc si rozvážnymi gestami štramácke okuliare.
Rozdelenie (Slovenska) naopak
Plebejci opúšťajú Rím.
Zdroj foto: www.qwiki.com
Počas jesene alebo najneskôr na jar budúceho roku sa môže celkom ľahko stať, že zúfalí ľudia z regiónov, zdecimovaní narastajúcimi životnými nákladmi, už nebudú mať čo stratiť, konečne si uvedomia svoju silu a masovo vyrazia do Bratislavy. Tentoraz sa neuspokoja s chlácholivými vyhláseniami hovorcov jednotlivých rezortov a inštitúcií a k ničomu nevedúcim stretnutiam s ich predstaviteľmi. Môžu sa, nedajbože, inšpirovať inými historickými príkladmi, napríklad dvomi pražskými defenestráciami, ku ktorým, nechýbalo veľa, mohla prednedávnom pribudnúť aj tretia. Ak si súčasná vláda, ale aj centrály politických strán myslia, spoliehajúc sa sčasti na poddajnú slovenskú povahu, ktorá má mentálne korene vo feudálnom Uhorsku, že situáciu dokážu ustáť tak ako vždy doteraz, môže byť neskoro. Ak nebodaj prepuknú vášne a na všetko odhodlaný občan už nebude ochotný nastrkovať aj druhé líce, bude ťažké robiť rozdiely medzi ľavicovými či pravicovými politikmi, vyčítajúcimi si navzájom svoje minulé i súčasné hriechy, a takisto aj medzi nimi dosadenými bielymi goliermi, sváriacimi sa o dividendy z eurofondov a tantiémy z členstva v dozorných radách. Tomuto nekonečnému slovenskému príbehu možno zabrániť len oveľa vyššou dávkou politickej prezieravosti a sociálnej vnímavosti. Inak sa môže ľahko stať, že prvá slovenská secesia, ktorá už de facto nastala – s tým rozdielom, že tentoraz je to hlavné mesto, ktoré ponechalo plebejcov ich osudu – prerastie do niečoho oveľa radikálnejšieho. Pokiaľ ide o súčasnú vládu, nápadne pripomínajúcu obdobie z rokov 1998-2006, mohla by byť pre ňu poučením a varovaním druhá časť príbehu o výprave siedmich proti Tébam. Pointa je stručná. Či chcete alebo nie, história vás vždy dostihne. Ide len o to, aby vás nepredbehla.
Úvodné foto: Prvý rok súčasnej vlády: opäť uťahovanie opaskov.
Zdroj foto: www.medimanage.com
Reagujte na článok
Komentáre
12. júl 2011, 10:23
a ak predsa ano, tak mnozstvo ochrankarov sposobuje usporiadatelom problemy, ako sa to stalo teraz na Pohode...
19. júl 2011, 14:08
keď prídu väčšinou ohlupujú, aby za chrbtom mohli zarábať hlavou 35 miliónov, či ako? Zarábajú ich pre tých, čo ich voli a nemajú teraz nielen na dovolenku, ale ani na suchý chlieb. prečo štyri roky nevytvárali miesto kradnutia pracovné miesta?
19. júl 2011, 14:17
Socializmu sa viac ako to, že tu vládli nejakí páni, vytýka jeho robotnícky charakter. Teda privysoké rovnostárstvo, ktoré tlmilo iniciatívu, robotníci zarábali často viac ako majster či vedúci pracovníci. A vytýka sa mu to, že triedny, robotnícky prístup sa uplatňoval všadiaľ, napr. že pri prijímaní na vysoké školy sa prihliadalo aj na robotnícky pôvod, že najmä v prvom období socializmu do funkcií išli aj robotníci bez vzdelania. Robotníci dnes väčšinou povedia, že sa nikdy tak dobre nemali, ako za socializmu. Nezaoberám sa teraz plusmi, či mínusmi týchto postojov, ale tým, že dnešná propaganda účelovo zdôrazňuje chyby socializmu, často pritom opisuje protirečiace si postoje. Ako aj v tomto prípade, raz sa hovorí, že robotníci nemali žiadne slovo, boli kruto vykorisťovaní, inokedy, že sa absolutizoval robotnícky prístup a že robotníci mali privysoké privilégiá. Kto chce prispieť k vecným riešeniam, treba opustiť túto propagandistickú rovinu, a pristupovať ku kritike systémov vecne, vedecky. Nakoľko daný systém vzťahov zodpovedal a zodpovedá dosiahnutej úrovni produktívnych síl. To je podstatné, nie naše subjektívne želania, ako by mal vyzerať, utopickú rovinu sme opustili už pred 200 rokmi.
19. júl 2011, 14:44
co sa vytyka rezimu spred 1989 (nebol idealny, potreboval reformu), to sa dnes vobec nehodnoti, prechadza sa to mlcanim. porovnanie toho ako sa mali robotnici pred 1989 a dnes, je nebo a peklo. bol som parkrat svedkom toho, ked majster chcel dat robotnikom nejaku robotu v piatok poobede - poslali do miest, ktorymi sa zaobera gynekologia. a dnes? nie je problem vidiet robotnikov v horucave, v mraze, v dazdi (ked robila SKANSKA dialnicne najazdy) trebars aj v nedelu vecer o deviatej, ze robotuju bez slova jak mukli...
19. júl 2011, 15:07
z hľadiska nejakých všeobecných ľudských ideálov, želaní. Sny sú síce pekné, každý trochu snívame, ale pri hodnotení systémov je rozhodujúce vychádzať z ich miesta na vývojovom rebríčku, ktorým sú dané aj ich parametre, vlastnosti. A z tohto hľadiska je podstatné to, či klasický socializmus zodpovedal tomu stavu produktívnych síl, ktorý bol dosiahnutý pred storočím. A vytýkať socializmu, že bol tiež triednym systémom, a triedne postoje uplatňoval, je podobné, akoby sme hliníku vytýkali, že je kov a správa sa ako kov a nemá také ideálne vlastnoti, aké by sme si želali. Už som tu porovnával klasický socializmus, klasický kapitalizmus a ukázalo sa, že socializmus sa vôbec nelíšil od svojich historických predchodcov. Ak chceme systém s inými vlastnosťami, musíme sa pozrieť na iné miesto na vývojovej línii, ale už to nebude socializmus (a hlíník), ale úplne iný systém.
20. júl 2011, 14:06
Nie systém ale ľudia by potrebovali premenu. Ak vytvoríte akýkoľvek systém, a dáte ho spravovať ľudom ktorí sú v riadiacich funkciách teraz, tak sa okrem pomenovania systému nič nezmení.
20. júl 2011, 18:22
Nuž, to nie je nič nového. Spomeňme si:
V 1918 v októbri bola vyhlásená Republika Československá, ešte aj v Martinskej deklarácii sa slovenský národ ústami svojich osobností prihlásil k RČS, ale boj o Bratislavu bol vybojovaný až v januári 1919. V Prešporku síce slúžilo bohatým veľa Slovákov a pracovalo tu vo fabrikách veľa ľudí z vidieka, ale honorácia bola vtedy nemecká a maďarská.
Počas 2.svetovej vojny práve Tisova vláda v Bratislave bola tou, ktorá sa pridala na stranu vojenskej agresie Tretej Ríše voči Sovietskemu Zväzu vo vojenskom pláne Barbarossa-Blitzkrieg. A práve Bratislava a jej posádka sa zdržala prechodu do Slovenského Národného Povstania. Veď zato i hnusne doplatila bombardovaním rafinérie Apollo i celého mesta a mohla doplatiť viac, nebyť obetavosti Červenej Armády, ktorá Bratislavu 4.apríla 1945 oslobodila.
Zdalo sa, že po vojne sa to zmení. Tu v Bratislave sa odohrávali hlavné politické strety a hlavne tu vo fabrikách stáli pred bránami štrajkové výbory a ozbrojené milície vo Februári 1948.
Lenže potom sa v Bratislave usadili ministerstvá a vznikla tu najsilnejšia tzv.socialistická byrokracia. Tak povestná i v politických procesoch 50-tych rokov.
Lenže v Bratislave sa predovšetkým odohrávalo "jarné uvoľnenie" v roku 1968, ale i hlavné protesty najviac obsadeného mesta tankami a armádami Varšavskej zmluvy 21.augusta 1968.
A práve Námestie SNP v Bratislave bolo tým, ktoré medzi prvými ukázalo ľudové vzodmutie sa proti byrokratickému režimu a tu už boli i vznikali všetky tie nové hnutia a politické strany.
Nuž, ťažko čo Bratislave vyčítať. V tak malej krajine, akou je Slovensko, ťažko môže vzniknúť kľúčový politický či spoločenský pohyb inde ako v Bratislave, kam sa koncentruje najvyšší počet všetkých spoločenských či hospodárskych činiteľov. Horšie tomu je dnes, kedže Bratislava stratila svoj predvojnový a hlavne povojnový charakter priemyselného centra a jej proletariát sa rozpustil do strednej pohodlnej, povedal by som až malomestskej triedy. A tá sa ďalej rozpúšťa, pričom potomkov posiela na skusy do sveta.
Nečudo, že Bratislava nie je "červená", tu je "genius loci", tu sa málokto zaoberá celospoločenským pokrokom, i keď o tom všetci tárajú, pretože tu sa robí politika.
Ale zároveň, sem sa koncentruje najvyšší počet ľudí prichádzajúcich z vidieka a "zo zvyšku Slovenska", ale už nie pracovať vo fabrikách ( preto nie je Bratislava "červená"), ale urobiť kariéru vo finančnom svete, v podnikaní, v politike, v médiách...
Slovensko naše, zamysli sa, prečo je teda Bratislava taká "modrá" a pravicová, prečo sa pozerá tak "zverchu" na ostatné Slovensko. Nemáte tam náhodou deti? Nevydala sa vám tam dcéra, neurobil vám tam syn či brat kariéru?
Jediné, čo mne, starému rodilému Bratislavčanovi príde na um, je, vplývajte na nich, keď prídu "domov". Nepotentujte sa z toho, že "prišiel pán politik či pán bankár" z Bratislavy. Povedzte mu konečne do tváre, čo za hovadiny tá Bratislava vyvádza a ako nepríjemne pôsobí na Slovensko...
V 1918 v októbri bola vyhlásená Republika Československá, ešte aj v Martinskej deklarácii sa slovenský národ ústami svojich osobností prihlásil k RČS, ale boj o Bratislavu bol vybojovaný až v januári 1919. V Prešporku síce slúžilo bohatým veľa Slovákov a pracovalo tu vo fabrikách veľa ľudí z vidieka, ale honorácia bola vtedy nemecká a maďarská.
Počas 2.svetovej vojny práve Tisova vláda v Bratislave bola tou, ktorá sa pridala na stranu vojenskej agresie Tretej Ríše voči Sovietskemu Zväzu vo vojenskom pláne Barbarossa-Blitzkrieg. A práve Bratislava a jej posádka sa zdržala prechodu do Slovenského Národného Povstania. Veď zato i hnusne doplatila bombardovaním rafinérie Apollo i celého mesta a mohla doplatiť viac, nebyť obetavosti Červenej Armády, ktorá Bratislavu 4.apríla 1945 oslobodila.
Zdalo sa, že po vojne sa to zmení. Tu v Bratislave sa odohrávali hlavné politické strety a hlavne tu vo fabrikách stáli pred bránami štrajkové výbory a ozbrojené milície vo Februári 1948.
Lenže potom sa v Bratislave usadili ministerstvá a vznikla tu najsilnejšia tzv.socialistická byrokracia. Tak povestná i v politických procesoch 50-tych rokov.
Lenže v Bratislave sa predovšetkým odohrávalo "jarné uvoľnenie" v roku 1968, ale i hlavné protesty najviac obsadeného mesta tankami a armádami Varšavskej zmluvy 21.augusta 1968.
A práve Námestie SNP v Bratislave bolo tým, ktoré medzi prvými ukázalo ľudové vzodmutie sa proti byrokratickému režimu a tu už boli i vznikali všetky tie nové hnutia a politické strany.
Nuž, ťažko čo Bratislave vyčítať. V tak malej krajine, akou je Slovensko, ťažko môže vzniknúť kľúčový politický či spoločenský pohyb inde ako v Bratislave, kam sa koncentruje najvyšší počet všetkých spoločenských či hospodárskych činiteľov. Horšie tomu je dnes, kedže Bratislava stratila svoj predvojnový a hlavne povojnový charakter priemyselného centra a jej proletariát sa rozpustil do strednej pohodlnej, povedal by som až malomestskej triedy. A tá sa ďalej rozpúšťa, pričom potomkov posiela na skusy do sveta.
Nečudo, že Bratislava nie je "červená", tu je "genius loci", tu sa málokto zaoberá celospoločenským pokrokom, i keď o tom všetci tárajú, pretože tu sa robí politika.
Ale zároveň, sem sa koncentruje najvyšší počet ľudí prichádzajúcich z vidieka a "zo zvyšku Slovenska", ale už nie pracovať vo fabrikách ( preto nie je Bratislava "červená"), ale urobiť kariéru vo finančnom svete, v podnikaní, v politike, v médiách...
Slovensko naše, zamysli sa, prečo je teda Bratislava taká "modrá" a pravicová, prečo sa pozerá tak "zverchu" na ostatné Slovensko. Nemáte tam náhodou deti? Nevydala sa vám tam dcéra, neurobil vám tam syn či brat kariéru?
Jediné, čo mne, starému rodilému Bratislavčanovi príde na um, je, vplývajte na nich, keď prídu "domov". Nepotentujte sa z toho, že "prišiel pán politik či pán bankár" z Bratislavy. Povedzte mu konečne do tváre, čo za hovadiny tá Bratislava vyvádza a ako nepríjemne pôsobí na Slovensko...
20. júl 2011, 19:02
Tak, ako rodený Bratislavčan som si vylial emócie nad tým žalovaním, že vraj "Bratislava opustila Slovensko" v diskusnom príspevku tu hore.
A teraz k tomu socializmu:
Predovšetkým už raz a navždy treba vedecky analyzovať a odlíšiť, čo je a bola POLITIKA a čo bola EKONOMIKA a čo bol SPOLOČENSKÝ ROZVOJ.
Je tu málo miesta, ale možno diskutovať.
Takže POLITIKA.
Keď antikomunisti hodnotia "štyridsať rokov totality", nikdy neuvedú východiská, z čoho a prečo sa tá totalita (rovná sa ústavne schválená diktatúra proletariátu, prečítajte si Ústavu ČSSR).
Ako keby nebolo krívd páchaných na chudobe za prvej ČSR. Ako keby nebolo "piatej kolónie" tvorenej Heinleinovcami a na Slovensku silnému maďarónstvu potomkov aristokracie a veľkostatkárov, ktoré dosť tvrdo pôsobili i na rozbitie ČSR po Mníchovskej zrade. Ako keby nebolo Slovenského štátu, totality, ktorá skutočne nemilosrdne poslala časť svojho obyvateľstva na smrť a zobrala im majetok, ako keby nebolo totálneho majetkového prevratu za Ríšskej protektorátnej správy Bohmen und Mahren a Dohody o ochrane uzatvorenej Tisovou vládou s Treťou Ríšou. Tam prišlo Slovensko o majetky prvý raz celospoločensky, tí arizátori a súkromníci boli smiešnou kvapkou v celospoločenskom procese majetkového prevratu. Ako keby nebolo Povstania, ktoré zelektrizovalo ľudové hnutie a i ke´d sa hovorí, že bolo "komunistami ukradnuté", akosi sa zabúda, že národ vtedy zažil to isté, čo neskôr v 1968 a v novembri 1989.
Ako keby nebolo povojnovej obnovy, ako keby sme nežili v záujmovom hľadáčiku mocností počas Studenej vojny, ktorú dnes historici i politici berú ako fakt a nie ako propagandu.
Ak sa oddelí politika od ekonomiky, tak politiku môžeme hodnotiť plasticky a nadávať či chváliť ju podľa ideologických orientácií. Áno, tu bola totálna moc Komunistickej strany a preto nech hodnotí Ústav pamäti národa, ale objektívne, čo bolo zlé a čo povedzme dobré...
Takže EKONOMIKA
Už som uviedol, že prvý majetkový prevrat v novej ČSR sa odohral rozbitím republiky a faktickým obsadením hospodárskych subjektov Treťou Ríšou. A aj preto museli byť Benešove dekréty, pretože inak by sa ani nemohol rozbehnúť hospodársky život a povojnová obnova. Vo všetkých krajinách v Európe sa tak dialo, ale je zaujímavé, že v našich médiách už je počuť iba "o krivdách" na pôvodných majiteľoch. Takže pohyb smerom k tomu, aby sa výrobné prostriedky stali celospoločenskými, nenastal vo Februári 1948, ale už v okróbri 1945 znárodňovacím dekrétom prezidenta Beneša. Kto to dnes vie?
Akosi sa zabúda, ako vyzeralo Slovensko po vojne. Žiadny "raj vo vojnou zničenej Európe". Zaostalá agrárna krajina, mnoho ľudí úplne schudobnených, bez vzdelania, bez perspektív...
Isteže, dá sa socialistickému ekonomickému rozvoju všeličo vyčítať. Ale "vytiahli sme to" v osemdesiatych rokoch tam, kde nás svet videl. Značka Made in Czechoslovakia vo svete veľa znamenala a doma sa životná úroveň s povojnovou situáciou ani len porovnať nedá.
Opäť sa obraciam ku komparátorom: Neporovnávajte Rakúsko a ČSSR.Neporovnávajte, "čo mohlo byť", ale ČO BOLO. Studená vojna sa odohrávala hlavne v ekonomickej oblasti. Veď to vidíme i dnes, ak sa svetovým mocnostiam nepáči politický vývoj v niektorej krajine, dajú to pocítiť aj ekonomickým embargom. Skôr by som dodal, že "napriek" embargovaniu a politickým vplyvom sa ekonomika rozvíjala aspoň tak, že sociálne práva obyvateľov boli oveľa vyššie, než aké dosiahlo demokratické usporiadanie počas 21 rokov doteraz. A to je fakt, páni...
Takže SPOLOČENSKÝ ROZVOJ
To obrovské zdvihnutie morálky, spolupatričnosti, chuti budovať nové zajtrajšky, to nebolo hrané a posilnilo to rýchlo sa rozvíjajúce Slovensko od chudoby tesne po vojne k rozvoju v posledných troch dekádach za socializmu.
To obrovské zdvihnutie morálky, spolupatričnosti a chuti pracovať, ktoré vzniklo v novembri 1989, bolo zneužité, znevážené a zvrhnuté na morálny úpadok, neschopnosť spoločnosti vyrovnávať sa s kriminalitou, podvodmi, amorálnosťou a na všeobecný úpadok sociálnyc práv na Slovensku v súčasnosti.
Úspechy v spoločenskej oblasti sa dajú rátať na prstoch. Ak nerátame "úspechy" denne mediálne propagované v bulvári celebritami a politickými papalášmi súčasnosti...
Tak, a som zas kľudný...
A teraz k tomu socializmu:
Predovšetkým už raz a navždy treba vedecky analyzovať a odlíšiť, čo je a bola POLITIKA a čo bola EKONOMIKA a čo bol SPOLOČENSKÝ ROZVOJ.
Je tu málo miesta, ale možno diskutovať.
Takže POLITIKA.
Keď antikomunisti hodnotia "štyridsať rokov totality", nikdy neuvedú východiská, z čoho a prečo sa tá totalita (rovná sa ústavne schválená diktatúra proletariátu, prečítajte si Ústavu ČSSR).
Ako keby nebolo krívd páchaných na chudobe za prvej ČSR. Ako keby nebolo "piatej kolónie" tvorenej Heinleinovcami a na Slovensku silnému maďarónstvu potomkov aristokracie a veľkostatkárov, ktoré dosť tvrdo pôsobili i na rozbitie ČSR po Mníchovskej zrade. Ako keby nebolo Slovenského štátu, totality, ktorá skutočne nemilosrdne poslala časť svojho obyvateľstva na smrť a zobrala im majetok, ako keby nebolo totálneho majetkového prevratu za Ríšskej protektorátnej správy Bohmen und Mahren a Dohody o ochrane uzatvorenej Tisovou vládou s Treťou Ríšou. Tam prišlo Slovensko o majetky prvý raz celospoločensky, tí arizátori a súkromníci boli smiešnou kvapkou v celospoločenskom procese majetkového prevratu. Ako keby nebolo Povstania, ktoré zelektrizovalo ľudové hnutie a i ke´d sa hovorí, že bolo "komunistami ukradnuté", akosi sa zabúda, že národ vtedy zažil to isté, čo neskôr v 1968 a v novembri 1989.
Ako keby nebolo povojnovej obnovy, ako keby sme nežili v záujmovom hľadáčiku mocností počas Studenej vojny, ktorú dnes historici i politici berú ako fakt a nie ako propagandu.
Ak sa oddelí politika od ekonomiky, tak politiku môžeme hodnotiť plasticky a nadávať či chváliť ju podľa ideologických orientácií. Áno, tu bola totálna moc Komunistickej strany a preto nech hodnotí Ústav pamäti národa, ale objektívne, čo bolo zlé a čo povedzme dobré...
Takže EKONOMIKA
Už som uviedol, že prvý majetkový prevrat v novej ČSR sa odohral rozbitím republiky a faktickým obsadením hospodárskych subjektov Treťou Ríšou. A aj preto museli byť Benešove dekréty, pretože inak by sa ani nemohol rozbehnúť hospodársky život a povojnová obnova. Vo všetkých krajinách v Európe sa tak dialo, ale je zaujímavé, že v našich médiách už je počuť iba "o krivdách" na pôvodných majiteľoch. Takže pohyb smerom k tomu, aby sa výrobné prostriedky stali celospoločenskými, nenastal vo Februári 1948, ale už v okróbri 1945 znárodňovacím dekrétom prezidenta Beneša. Kto to dnes vie?
Akosi sa zabúda, ako vyzeralo Slovensko po vojne. Žiadny "raj vo vojnou zničenej Európe". Zaostalá agrárna krajina, mnoho ľudí úplne schudobnených, bez vzdelania, bez perspektív...
Isteže, dá sa socialistickému ekonomickému rozvoju všeličo vyčítať. Ale "vytiahli sme to" v osemdesiatych rokoch tam, kde nás svet videl. Značka Made in Czechoslovakia vo svete veľa znamenala a doma sa životná úroveň s povojnovou situáciou ani len porovnať nedá.
Opäť sa obraciam ku komparátorom: Neporovnávajte Rakúsko a ČSSR.Neporovnávajte, "čo mohlo byť", ale ČO BOLO. Studená vojna sa odohrávala hlavne v ekonomickej oblasti. Veď to vidíme i dnes, ak sa svetovým mocnostiam nepáči politický vývoj v niektorej krajine, dajú to pocítiť aj ekonomickým embargom. Skôr by som dodal, že "napriek" embargovaniu a politickým vplyvom sa ekonomika rozvíjala aspoň tak, že sociálne práva obyvateľov boli oveľa vyššie, než aké dosiahlo demokratické usporiadanie počas 21 rokov doteraz. A to je fakt, páni...
Takže SPOLOČENSKÝ ROZVOJ
To obrovské zdvihnutie morálky, spolupatričnosti, chuti budovať nové zajtrajšky, to nebolo hrané a posilnilo to rýchlo sa rozvíjajúce Slovensko od chudoby tesne po vojne k rozvoju v posledných troch dekádach za socializmu.
To obrovské zdvihnutie morálky, spolupatričnosti a chuti pracovať, ktoré vzniklo v novembri 1989, bolo zneužité, znevážené a zvrhnuté na morálny úpadok, neschopnosť spoločnosti vyrovnávať sa s kriminalitou, podvodmi, amorálnosťou a na všeobecný úpadok sociálnyc práv na Slovensku v súčasnosti.
Úspechy v spoločenskej oblasti sa dajú rátať na prstoch. Ak nerátame "úspechy" denne mediálne propagované v bulvári celebritami a politickými papalášmi súčasnosti...
Tak, a som zas kľudný...
20. júl 2011, 20:41
ach jaj pán Peter - takto mi rozjatriť rany. už som si myslela, že to ani nik nenapíše ale presa napísal. a čo na to povedať? iba to, že máte pravdu. polovica a možno aj viac mojich priamych príbuzných robí kariéru v blave. darmo, netajím, že ani nechcem, aby sa vrátili to tohto bohom zabudnutého kraja. obe moje dcéry sú už v UK. a kým sa nezmení klíma v SR ani nechcem aby vôbec prišli späť. - je to tu horšie - ako v hlbokom komunistickom režime a nemienim sa pozerať na to, ako sa tu moje deti trápia z malomeštiactva, ktoré je tu - horšie ako za čias Márie Terézie. a nie je to len v bratislavská smotánka -to vôbec nie. neverili by ste mi, ale tu je malomeštiactvo ešte na "vyššej" úrovni ako by ste si dokázali prestaviť. keby to bolo aspoň smiešne - tak to by človek ešte ako tak prežrel. ale to už je naplač - a nie len na plač, ale na zvracanie. ja osobne si radšej poplačem sem - tam - za deťmi v UK. - ako by som mala plakať nad neschopnosťou našej krajiny. -udržať si tu mozgy a hlavne mladú generáciu. okrem toho v štáte, kde vláda nie je schopná - aby sa nepostarala o prácu a vzdelanie - našich detí - nemám prečo ľutovať, že sú vonku. v zahraničí - čuduj sa Slovensko - dokážu inak zaplatiť tých - čo poctivo pracujú a zároveň im vytvárajú podmienky pre ďalšie štúdium. a ešte Bratislava nás opustila - už počas 1 durindovej vlády - od tohoto času -je aj tu všetko modré. a nech vás nemýli tých pár výkrikov do "červena" - to je iba očný klam. tu sú ludia "nainfikovaní" - do modrejšia -ako v BA. a hlavne juh je už modro - orbánovský. a veľkomadarský podnikatelia - tu na juhu SR - hrajú na dve strany. - jedna ich strana(tvár) - je tá - čo ťaží z deravých zákonov SR. - a druhá tvár je tá - čo robí všetko preto, aby madari v MR - mali srdce na mieste a nielen srdce - aj štátna kasa MR - aby bola plnšia - to je ich hlavný cieľ zničiť SR. naši "madari" - by len chceli socialistické výhody z tých čias - ked si to mohli dovoliť( teda pred rokom 89). tie výhody socializmu - boli pomenované ešte za socializmu takto, že - modrý maďarský pondelok - čiže v pondelok naši "madari" - nechodili do roboty. a potom mali aj modré piatky - už na obed išli domov a v tichosti sa im to tolerovalo. okrem toho práve tieto móresy tu( v SR) chce znova zaviesť Matovič v podobe jeho " nových" výmyslov v parlamente. pred médiami sa Matovič tvári, že je to jeho nápad, ale naši madari mali tieto móresy zažité - ešte zo socializmu. ale to už nebudem rozpisovať. preto tiež končím slovami, že už som sa ukľudnila. pokračovanie niekedy inokedy.
21. júl 2011, 08:17
"V tak malej krajine, akou je Slovensko, ťažko môže vzniknúť kľúčový politický či spoločenský pohyb inde ako v Bratislave" - toto tvrdenie je jednoducho nepravdivé. Kĺúčový politický, kultúrny a spoločneský "pohyb" sa predsa pred ustanovením BA za hlavné mesto Slovenska odohrával predovšetkým v Martine.
Tiež si myslím, že Martin je či už z geografického alebo povahového hľadiska omnoho vhodnejší ako hlavné mesto SK, než Bratislava. BA sa stala hlavným mestom SK jedine z dôvodu, že 1. ČSR nevyhnutne potrebovala prístup k Dunaju, čo sa jej oslobodením BA aj podarilo zabezpečiť na celú dobu existencie Republiky
21. júl 2011, 13:43
pani Viera, že som rozjatril Vaše rany, nuž ale díky za úprimnosť. Mňa zas vždy vytočí, ak mi niekde sto kilometrov od Bratislavy niekto vytýka, že vraj čo vy Bratislavčania, čo to stvárate s tými zákonmi a tou morálkou...
Ako keby sa už veľa desaťročí nechodilo do Bratislavy robiť kariéru, dobre sa vydať, hľadať prácu, zbohatnúť...
...keď som bol v roku 1991 medzi prvými nezamestnaný, pretože náš skvelý revolučný minister zahraničného obchodu zrušil podniky, známe pézetky, vraj už všetci vedia obchodovať, načo nám k tomu komerčných inžinierov, nik mi nechcel veriť. Vtedy ma prijal Emil Polák do redakcie Nového Slova. Píšem o tom preto, lebo starousadlíci v Bratislave, ctiaci morálku i kultúru, sú dnes v menšine. Nevolíme pravicu ani ľavicu, ale poriadnych starostov a primátorov, chodíme na Slavín v deň oslobodenia Bratislavy Červenou armádou, ale i na Sviatok dobytia Bastily, francúzsky štátny sviatok, nechceme tu hazardné centrum, chceme zachovať ako kultúrnu a stavebnú pamiatku PKO, smejeme sa, že kým mnohým vadilo krabicové priečelie Slovenskej národnej galérie zakrývajúce historickú budovu Vodných kasární, vraj "pamiatka nevkusu komunizmu", dnes hyzdí z petržalskej strany dunajského nábrežia na rieku posadená kreatúra krabice na vode, spotvorenej to technickej pamiatky Propellera, toť stavba tej novej podnikateľskej demokracie.
Je nás málo a ubezpečujem vás, že protiľudovú politiku tu hore nad Hradom robia takí istí kariéristi akí boli ako straníci v KSČ a podnikavci, ktorí by z Bratislavy najradšej spravili LasVegas. A takmer všetci sú prisťahovalcami do Bratislavy, nemajú úctu k mestu ani k pamiatkam.
Ako keby sa už veľa desaťročí nechodilo do Bratislavy robiť kariéru, dobre sa vydať, hľadať prácu, zbohatnúť...
...keď som bol v roku 1991 medzi prvými nezamestnaný, pretože náš skvelý revolučný minister zahraničného obchodu zrušil podniky, známe pézetky, vraj už všetci vedia obchodovať, načo nám k tomu komerčných inžinierov, nik mi nechcel veriť. Vtedy ma prijal Emil Polák do redakcie Nového Slova. Píšem o tom preto, lebo starousadlíci v Bratislave, ctiaci morálku i kultúru, sú dnes v menšine. Nevolíme pravicu ani ľavicu, ale poriadnych starostov a primátorov, chodíme na Slavín v deň oslobodenia Bratislavy Červenou armádou, ale i na Sviatok dobytia Bastily, francúzsky štátny sviatok, nechceme tu hazardné centrum, chceme zachovať ako kultúrnu a stavebnú pamiatku PKO, smejeme sa, že kým mnohým vadilo krabicové priečelie Slovenskej národnej galérie zakrývajúce historickú budovu Vodných kasární, vraj "pamiatka nevkusu komunizmu", dnes hyzdí z petržalskej strany dunajského nábrežia na rieku posadená kreatúra krabice na vode, spotvorenej to technickej pamiatky Propellera, toť stavba tej novej podnikateľskej demokracie.
Je nás málo a ubezpečujem vás, že protiľudovú politiku tu hore nad Hradom robia takí istí kariéristi akí boli ako straníci v KSČ a podnikavci, ktorí by z Bratislavy najradšej spravili LasVegas. A takmer všetci sú prisťahovalcami do Bratislavy, nemajú úctu k mestu ani k pamiatkam.
21. júl 2011, 16:13
pán Peter - to "jatrenie rany" - nebola ani tak výtka, ale skôr povzdych bezmocnosti. lebo už nám zakazujú celých 22 rokov - aby sme vôbec mali spomienky. neustály tlak médií, ktoré sídlia v Ba, že vraj nesmieme spomínať na socializmus. nesmieme, lebo pomaly to bude trestné -vôbec myslieť na našu spoločnú minulosť. a v konečnom dôsledku krátkodobá pamäť - bude to jediné čo nám dovolia. neviem, kto je za týmto celým svinstvom?,- ale 22 ročná genocída páchaná na nevinných občanoch SR aj ČR - je už viac ako dosť. každodenných životných tragédií pribúda. a tiež, že dôkazov je viac ako dosť- pre verejnú obžalobu (nie na - neznámych páchateľov, ale lepšie povedané na známych páchateľov), ktorá znie... - že po 89 roku - sa sa tu systematicky pácha zločin - zvaní genocída páchaná -na vlastných občanov v mene - neviditeľnej ruke kapitalizmu - a beztrestne ovládať ludí v mene nadnárodných korporácii. a hoci tu bola druhá svetová vojna, ktorá trvala 6 rokov už môžem porovnávať stav ľudských tragédií- po druhej svetovej vojne a stav po roku 89. porovnávam vojnu -s nežnou revolúciou -celkom sa podobajú- svojimi zverstvami. vo vojne za 6 rokov - zahynulo milióny ludí. a žiaľ, nie len smrť bola ich "každodenný chlebík".- mnohých nevinných - zmrzačili aj znevážili. okrem toho sa takpovediac - veľa "vydražilo" ľudskej dôstojnosti v lágroch. a vôbec nepreženiem, že 22 rokov "nežnej" vojny- je už viac - oproti šesť ročnej krvavej vojne spájanou s vyhladzovacou genocídou. utrpenie a bieda sa už dá po 22 rokoch celkom vyčísliť v miliardách (čo sa týka peňazí). ... a emočné straty sa - ešte ani nedajú vyčísliť, lebo to nám zakázali-
porevoluční pravicoví promiskuitní novinári. tak ako sa vyčísľovali ekonomické a emočné dopady po druhej svetovej vojne. prečo nám toto právo upierajú pravicový politici- novej hočovlády? len s tým rozdielom, že poniektorí vojnový zločinci boli postavení pred súd. i tak sa mnohí z nich dožili - pekného plnohodnotného života. a všetka snaha -potrestať vinníkov - zostala len na papieri. práve preto, sa všetky médiá (najmä v bývalom ČSSR) - snažia vymazať - všetky naše spomienky a neustále nás vyzývajú, aby sme zabudli. ale prečo máme zabudnúť? komu poslúži naše zabudnutie? a prečo sa vôbec dáva náš socializmus do polohy - výsmechu a znevažovania dôstojnosti človeka?kto vysvetlí našim deťom, že prečo sme - my boli v komunistickom režime šťastní? kto im povie?,.. že láska tu kvitla v každom veku. a kto povie deťom? ... a... nebola tu žiadna generačná vojna. kto im povie, že... skutočne tu nebola žiadna generačná vojna- v akej sme sa ocitli po 89. kto im to povie nahlas? -ked je tu všeobecný zákaz a plošné vymývanie mozgov? toto nech už niekto konečne povie, že vojna môže byť studená alebo krvavá. a vyberte si, ktorá je horšia? my - čo sme už prežili - studenú vojnu v mieri - môžeme porovnať. a môže OKS - strašiť koho chce svojim zákonmi - o zákaze názoru a ich príkaze - zničiť každú živú dušu. ale najskôr - nech si svoju stranícku skratku preložia - že OKS_ môže by aj - Okresný korunovaný(môže byť aj komunistický)somári.
22. júl 2011, 10:22
dnesny pohlad na veci spred 1989 sa dlhodobo redukuje na odsudzovanie rokov 50tych, mlci sa o rokoch 1968, aj o tom, ze 80te roky boli nieco celkom ine ako predosle dekady. mlada generacia konstatuje pokrytectvo tejto doby, hlada svoju vlastnu cestu, lenze ma malo informacii o tom, ako bolo - a to sme len dve dekady Po. medialne predstavy a porovnavanie o tom ako bolo su znacne skreslene a podliehaju zjednoduseneho mu vykladu podla dogmatickopravicovej ideologickej mriezky (paradoxne, lebo 1989 bol primarne o tom, ze nie ideologii a dogmam). dlhodobe medialne vymyvanie mozgov viedlo k tomu, ze ludia si malo uvedomuju politicke suvislosti - inak by volby 1998, 2002, 2010 museli dopadnut podstatne inak ako dopadli. v priemere sa da povedat, ze pastier jakov v andach je politicky vyspelejsi ako nas priemerny obcan. jedina sanca na zmenu je internet a to, ze coraz viac rozumnych ludi si najde cas a energiu a napise o veciach ake su. spoliehat sa na nasu nasu tradicne pohodlnu inteligenciu a elity je zial, asi marne...
22. júl 2011, 20:36
Toto snáď nemyslite vážne: "Takže pohyb smerom k tomu, aby sa výrobné prostriedky stali celospoločenskými, nenastal vo Februári 1948, ale už v okróbri 1945 znárodňovacím dekrétom prezidenta Beneša. Kto to dnes vie?" *************** To je poriadne pritiahnuté za vlasy! Výrobné prostriedky sa stali štátnymi a štát ovládali v celom rozsahu hegemonistickí komunisti. Títo na dosiahnutie moci podviedli proletariát, ktorí masovo v nádeji na spravodlivé rozdelenie výrobných prostriedkov stupoval do KSČ. Členov KSČ bolo cca 2,5 milióna v ČSR, ale vládla len hŕstka na politbyrach! Títo komunistickí hegemóni všetko zoštátnili a proletariátu ostali oči pre plač! Bol tu zavedený policajný štát s ekonomikou štátneho kapitalizmu na ktorom profitovala komunistickýá oligarchia! Proletariát sa pod vedením KSČ, len zmenil otrokára! Namiesto sľubovaného blahpoobytu tu boli fronty na základne potraviny, zavedené kontigenty pre maloroľníkov, ktoré prestali až keď im do družstiev nezoštátnili všetku pôdu. Keď v r. 1989 došlo na lámanie chleba, tak kde boli buržoáziou obávané ľudové milície? Ani sa im neodvážili rozdať zbrane, lebo sa komunisti obávali, aby sa neobrátili proti ním! Nakoniec koľko ostalo aktívnych komunistov v súčastnosti? Ani toľko, koľko by sa zmestilo pod vozovú plachtu !!!!!!!! Jediné čo sa u tých komunistov, čo zostali verní cení, je to, že sa ospravedlnili a oľutovali to čo spôsobilo koomunistické politbyro, hoci osobne to do značnej miery nezavinili!
23. júl 2011, 12:10
Nick "Inga", v období mojej mladosti takto šršalo z huby vysielaču Slobodné Albánsko, plateného z maoistickej Číny. Smiešne bolo, že nadávalo na "imperialistický Západ" i na "imperialistický Východ" a chudáci Albánci z toho majú miš-maš dodnes...
Preštudujte si prosím históriu rozbitia prvej ČSR a hospodárskych aktov na území Protektorátu i Slovenského štátu, potom históriu povojnového vývoja v ČSR a prestaňte sa prosím držať ideologických brožúr KSČ vydaných v päťdesiatych rokoch. Raz sme sa už v diskusii stretli s osudom Baťovho majetku, vyzeralo to, že tomu rzumiete, tak tie "kaleráby" nevešajte sem vy nám. Znárodňovací dekrét z 25.októbra 1945 podpísal prezident Beneš za súhlasu všetkých vtedajších politických síl vrátane agrárnikov i Demokratickej strany na Slovensku. Jednoducho sa inak nedalo, pretože po dosadení správcov z tretej Ríše do výrobných, obchodných a bankových subjektov aj na Slovensku sa po fronte musela obnoviť hospodárska činnosť a preto vláda riešila obnovu ekonomiky dosadením národných správcov.Faktom je, že mnohí národní správcovia sa po roku-dvoch už cítili byť majiteľmi a vo februári 1948 sa Revolučné odborové hnutie i Komunistická strana Československa rozhodla dať pokyn k vytvoreniu štrajkových výborov, ktoré obsadili výrobné podniky a pre ich mocenskú podporu vznikali ozbrojené Ľudové milície. Vtedy to bolo za dosť širokého nadšenia národa, v roku 1989 boli už ĽM sotva historickým klubom podobne ako dnes Military kluby, ale buďme radi, že do diania neboli zatiahnuté a neškodili vývoju.
PS. Ja neviem, to sa sem nemôže ozvať nejaký ľavicový historik a pomôcť mi s tým nickom "Inga"? Ja to ovládam len z tej ekonomickej stránky.
Preštudujte si prosím históriu rozbitia prvej ČSR a hospodárskych aktov na území Protektorátu i Slovenského štátu, potom históriu povojnového vývoja v ČSR a prestaňte sa prosím držať ideologických brožúr KSČ vydaných v päťdesiatych rokoch. Raz sme sa už v diskusii stretli s osudom Baťovho majetku, vyzeralo to, že tomu rzumiete, tak tie "kaleráby" nevešajte sem vy nám. Znárodňovací dekrét z 25.októbra 1945 podpísal prezident Beneš za súhlasu všetkých vtedajších politických síl vrátane agrárnikov i Demokratickej strany na Slovensku. Jednoducho sa inak nedalo, pretože po dosadení správcov z tretej Ríše do výrobných, obchodných a bankových subjektov aj na Slovensku sa po fronte musela obnoviť hospodárska činnosť a preto vláda riešila obnovu ekonomiky dosadením národných správcov.Faktom je, že mnohí národní správcovia sa po roku-dvoch už cítili byť majiteľmi a vo februári 1948 sa Revolučné odborové hnutie i Komunistická strana Československa rozhodla dať pokyn k vytvoreniu štrajkových výborov, ktoré obsadili výrobné podniky a pre ich mocenskú podporu vznikali ozbrojené Ľudové milície. Vtedy to bolo za dosť širokého nadšenia národa, v roku 1989 boli už ĽM sotva historickým klubom podobne ako dnes Military kluby, ale buďme radi, že do diania neboli zatiahnuté a neškodili vývoju.
PS. Ja neviem, to sa sem nemôže ozvať nejaký ľavicový historik a pomôcť mi s tým nickom "Inga"? Ja to ovládam len z tej ekonomickej stránky.
23. júl 2011, 17:47
Tak mi už pomôžte, treba skutočne osvetovo hovoriť o faktoch, takých ako nick Inga je žiaľ dosť:
Na Slovensku počas Slovenského štátu bolo skutočne v porovnaní s ostatnými krajinami dorábaných viac potrevín, ale veď sa na tom postavila celá vrstva "keťasov", teda obdoba neskorších "vekslákov", ktorí skupovali a špekulovali s dodávkami potravín. Ono totiž potraviny boli drahé a po prechode fronty bolo takmer nemožné získať z vidieka dosť potravín. Preto bol zavedený prídelový lístkový systém (neviem, či už za Slovenského štátu po Povstaní,alebo až neskôr, v Protektoráte bol asi tiež)a po máji 1945 zavedený alebo rozšírený medzi prvými vládnymi opatreniami a NA POTRAVINY bol zachovaný až do dátumu menovej reformy v 1953.
Takto to bolo ale po celej vojnou poničenej Európe, to nebol výmysel "červených", prídely boli rušené v jednotlivých štátoch podľa úspešnosti rozvoja obnovy povojnového hospodárstva. Dnešný človek si naozaj ťažko vie predstaviť, aká bola situácia vo vojnou zničenej Európe - žiadne supermarkety, sotva vidiecke trhy, trhoviská a obchodíky.
Najväčším obchodom napríklad v Bratislave bol pasážový-priechodný obchod firmy Brouk&Babka z Námestia SNP, neskôr známy pod názvom Kamzík a zdevastovaný priatizáciou (je tam dnes akási minisamoobsluha či bufet).
Na potraviny boli v Československu vypracované opatrenia, ktoré umožňovali, aby boli cenovo dostupné všetkým vrstvám obyvateľstva a po zrušení prídelového lístkového systému bola zavedená záporná daň na potraviny, teda vlastne štátne dotácie, takže výkupné ceny boli vyššie ako maloobchodné ceny pri predaji. Samozrejme, pretože v prvých povojnových rokoch (hovoríme o päťdesiatych rokoch 20.storočia) bola poľnohospodárska výroba v rukách súkromných maloroľníkov a veľkostatky boli v rukách národných správcov, nastávali obrovské zásobovacie ťažkosti. Kto by nepredával radšej potraviny načierno keťasom za vysoké peniaze, než ich odvádzal síce tiež za peniaze, ale oficiálne, do štátneho zásobovacieho systému?
Pôvodne dobre myslená agrárna reforma ( zlučovanie maloroľníkov do družstiev s možnosťou efektívnejšej poľnohospodárskej produkcie) sa zvrhla vplyvom sovietskych poradcov a ich predstavách o kolchozoch, v násilnú kolektivizáciu, silnejšiu ako dokonca v NDR, Poľsku či Maďarsku. Tu by sa mal vyjadriť historik, ako to bolo politicky.
Málokto však dnes chápe, že okrem politického násilia a odporu väčších roľníkov prebiehalo aj spontánne zlučovanie sa do družstiev v chudobných vidieckych oblastiach. Družstevníctvo na Slovensku i v Čechách malo svoje tradície a ľudia vedeli, že združením síl a zdrojov sa im ľahšie podarí obnoviť produkciu. Systémová podpora zo strany štátu bola vedená smerom k dodávkam osív, plemenného materiálu v živočíšnej produkcii, k dodávkam agrochemikálií a hnojív, ale i k vytváraniu okresných strojno-traktorových staníc, ktoré poskytovali technický servis a dodávky poľnohospodárskych strojov. Bol vytvorený systém zásobovania až na okresnú úroveň, boli zavedené plánované dodávky za vopred stanovené ceny, takzvané kontingenty.
Kontingenty sa však zvrhli, tak ako mnohé ekonomické opatrenia v histórii, pretože pôvodne mali byť viazené ako plánované dodávky rastlinnej a živočíšnej výroby do zásobovania s recipročným poskytovaním služieb STS a agro-materiálov, samozrejme, po okresoch bolo množstvo kariéristov schopných všetkého, aj vydierania, aj likvidovania neposlušných maloroľníkov a otvorene treba povedať, aj nútiacich družstvá do nereálnych kontingentých plánov. Tak ako sa dnes všetci budú vyhovárať na vládu a ministrov, vtedy sa títo "manažéri" opierali o moc danú od KSĆ a žiaľ, za Gottwaldovho vedenia to všetko malo podporu "zvrchu". Rozvíjala sa korupcia, ale predovšetkým sa pôvodne dobre myslený zámer zásobovania zvrhol v donucovací systém. Veď preto sa v roku 1954 X.zjazd KSČ zaoberal konsolidáciou poľnohospodárstva,neviem, či tu už kontingenty neboli zrušené.Viete?
Ak sme hovorili o 50-tych rokoch, prečo povedzme nehovoríme o 80-tych rokoch, keď sa menili JRD na vyspelé agropriemyselné komplexy, keď sme boli sebestační vo výrobe potravín, existoval silný a do každého okresu dovedený potravinársky spracovateľský priemysel, prečo to neporovnať s tragikomickou súčasnosťou, keď vyše 50 % potravín dovážame zo zahraničia, pričom existuje potravinová nebezpečnosť (E-Colli, vtáčia chrípka, BSE,slintačky-krívačky), kupujeme zbytočné drahé potraviny a ako sa klebetí, "potravinový odpad"?
Opakujem, toto bol môj viac ekonomický pohľad na udalosti a mnohé sú faktom, ktoré by bolo vhodné podložiť číselnými údajmi, azda to majú nejakí historici v "referáte".
Na Slovensku počas Slovenského štátu bolo skutočne v porovnaní s ostatnými krajinami dorábaných viac potrevín, ale veď sa na tom postavila celá vrstva "keťasov", teda obdoba neskorších "vekslákov", ktorí skupovali a špekulovali s dodávkami potravín. Ono totiž potraviny boli drahé a po prechode fronty bolo takmer nemožné získať z vidieka dosť potravín. Preto bol zavedený prídelový lístkový systém (neviem, či už za Slovenského štátu po Povstaní,alebo až neskôr, v Protektoráte bol asi tiež)a po máji 1945 zavedený alebo rozšírený medzi prvými vládnymi opatreniami a NA POTRAVINY bol zachovaný až do dátumu menovej reformy v 1953.
Takto to bolo ale po celej vojnou poničenej Európe, to nebol výmysel "červených", prídely boli rušené v jednotlivých štátoch podľa úspešnosti rozvoja obnovy povojnového hospodárstva. Dnešný človek si naozaj ťažko vie predstaviť, aká bola situácia vo vojnou zničenej Európe - žiadne supermarkety, sotva vidiecke trhy, trhoviská a obchodíky.
Najväčším obchodom napríklad v Bratislave bol pasážový-priechodný obchod firmy Brouk&Babka z Námestia SNP, neskôr známy pod názvom Kamzík a zdevastovaný priatizáciou (je tam dnes akási minisamoobsluha či bufet).
Na potraviny boli v Československu vypracované opatrenia, ktoré umožňovali, aby boli cenovo dostupné všetkým vrstvám obyvateľstva a po zrušení prídelového lístkového systému bola zavedená záporná daň na potraviny, teda vlastne štátne dotácie, takže výkupné ceny boli vyššie ako maloobchodné ceny pri predaji. Samozrejme, pretože v prvých povojnových rokoch (hovoríme o päťdesiatych rokoch 20.storočia) bola poľnohospodárska výroba v rukách súkromných maloroľníkov a veľkostatky boli v rukách národných správcov, nastávali obrovské zásobovacie ťažkosti. Kto by nepredával radšej potraviny načierno keťasom za vysoké peniaze, než ich odvádzal síce tiež za peniaze, ale oficiálne, do štátneho zásobovacieho systému?
Pôvodne dobre myslená agrárna reforma ( zlučovanie maloroľníkov do družstiev s možnosťou efektívnejšej poľnohospodárskej produkcie) sa zvrhla vplyvom sovietskych poradcov a ich predstavách o kolchozoch, v násilnú kolektivizáciu, silnejšiu ako dokonca v NDR, Poľsku či Maďarsku. Tu by sa mal vyjadriť historik, ako to bolo politicky.
Málokto však dnes chápe, že okrem politického násilia a odporu väčších roľníkov prebiehalo aj spontánne zlučovanie sa do družstiev v chudobných vidieckych oblastiach. Družstevníctvo na Slovensku i v Čechách malo svoje tradície a ľudia vedeli, že združením síl a zdrojov sa im ľahšie podarí obnoviť produkciu. Systémová podpora zo strany štátu bola vedená smerom k dodávkam osív, plemenného materiálu v živočíšnej produkcii, k dodávkam agrochemikálií a hnojív, ale i k vytváraniu okresných strojno-traktorových staníc, ktoré poskytovali technický servis a dodávky poľnohospodárskych strojov. Bol vytvorený systém zásobovania až na okresnú úroveň, boli zavedené plánované dodávky za vopred stanovené ceny, takzvané kontingenty.
Kontingenty sa však zvrhli, tak ako mnohé ekonomické opatrenia v histórii, pretože pôvodne mali byť viazené ako plánované dodávky rastlinnej a živočíšnej výroby do zásobovania s recipročným poskytovaním služieb STS a agro-materiálov, samozrejme, po okresoch bolo množstvo kariéristov schopných všetkého, aj vydierania, aj likvidovania neposlušných maloroľníkov a otvorene treba povedať, aj nútiacich družstvá do nereálnych kontingentých plánov. Tak ako sa dnes všetci budú vyhovárať na vládu a ministrov, vtedy sa títo "manažéri" opierali o moc danú od KSĆ a žiaľ, za Gottwaldovho vedenia to všetko malo podporu "zvrchu". Rozvíjala sa korupcia, ale predovšetkým sa pôvodne dobre myslený zámer zásobovania zvrhol v donucovací systém. Veď preto sa v roku 1954 X.zjazd KSČ zaoberal konsolidáciou poľnohospodárstva,neviem, či tu už kontingenty neboli zrušené.Viete?
Ak sme hovorili o 50-tych rokoch, prečo povedzme nehovoríme o 80-tych rokoch, keď sa menili JRD na vyspelé agropriemyselné komplexy, keď sme boli sebestační vo výrobe potravín, existoval silný a do každého okresu dovedený potravinársky spracovateľský priemysel, prečo to neporovnať s tragikomickou súčasnosťou, keď vyše 50 % potravín dovážame zo zahraničia, pričom existuje potravinová nebezpečnosť (E-Colli, vtáčia chrípka, BSE,slintačky-krívačky), kupujeme zbytočné drahé potraviny a ako sa klebetí, "potravinový odpad"?
Opakujem, toto bol môj viac ekonomický pohľad na udalosti a mnohé sú faktom, ktoré by bolo vhodné podložiť číselnými údajmi, azda to majú nejakí historici v "referáte".
23. júl 2011, 19:36
o potravinových lístkoch mi hovorila moja starká. prežila druhú svetovú vojnu a cez vojnu porodila tri deti. a vravela, že najhoršie bolo zohnať cukor a lieky pre deti. bolo to hrozné a ťažké vojnové obdobie a iba ignoranti a fašisti popierajú hlad a biedu v takzvanom prvom Slovenskom štáte. a práve preto nemá význam dokazovať niečo ludom, ktorý sa bijú do prs, že sú kresťanský socialisti - ako je napríkad nick Inga. neverím jej, že je naozaj kresťanka a ani socialistka - iba ak tá ultrapravicová. teda už ju začínam priraďovať k fundalistickým kresťanom, ktorí sú tak nebezpeční a zlí ludia, že sa to nedá ani vysloviť nahlas. ani pomenovať zlo, ktoré nosia vo svojom srdci i svojej hlave. a ano, hoci nerada ale bohužiaľ,...pomaly ju prirovnávam, že je - ako ten etnický Nór - čo zmasakroval včera 22.7. 2011 - deti a mládež zo sociálnej demokracie Nórska. Týmto chcem vysloviť úprimnú sústrasť rodinám, známym, kamarátom, priateľom a všetkým ludom, ktorí včera stratili svojich blízkych milovaných. Hlboko sa skláňam a modlím sa -za spásu týchto nevinných duší. Bože prosím ťa, prijmi tieto deti k sebe a zahrň ich všetkou svojou pozornosťou, láskavosťou i dobrotou. a daj im lásku, o ktorú prišli tu na zemi. Bože, ty vieš, že o všetko prišli - náhle a bez rozlúčenia. Pohladiť a obijím ich láskavo -namiesto ich mám a otcov, lebo prišli o túto možnosť - medzi svojimi najbližšími. Bože, dopraj im čas - aby sa tvoje dietky rýchlo zorientovali v tvojom kráľovstve. Nedopusť, aby cítili bolesť z odlúčenia, pretože všetku tú veľkú bolesť cítime my -čo máme tiež deti. Bože pamätaj si, tieto deti k tebe prišli úplne čisté a bez jediné hriechu. dokonca aj tie čo nie sú pokrstené, lebo ich vrah si zobral všetky hriechy na seba. Amen. Toto nech je - mementom - pre nás všetkých, pretože už aj v SR sa začína volaním po krvi - cez nové zákony, ktoré podnecujú novú generáciu k nenávisti. už sem píšu mnohí naši spoluobčania -čo nenávidia sociálnu demokraciu a všetkých ich voličov. neštítia sa nám nadávať do hlupákov a tiež dennodenne cez médiá a web aj do tupovoličov. a preto si myslím, že to je zámer takto znevažovať a ponižovať tých - čo volia sociálnu demokraciu. a ostatné nezrovnalosti našich dejín - nech si obhajujú komunisti. tí čo majú viac vedomostí o celých 40 rokoch v ČSSR. a už je najvyšší čas, aby si naši novinári - konečne vstúpili do svedomia a spýtali sa sami seba o čo im ide? a či si myslia, že nórsky masaker nie skutočná realita? Naša nová pravicová vláda vznikla vďaka mediám a strachu, ktorú tu zámerne šírili a šíria dalej.
Stránky
Blogy a statusy
Najčítanejšie
Odporúčame
Brigita Schmögnerová:
Navždy v Hegerovom Kocúrkove?
Roberto Savio:
Úvahy proti proudu
Jan Keller:
Proč to táhnou Piráti se Starosty
Jan Campbell:
Vznešeně ke svému konci
Jaroslav Daniška:
Litva by mala pri Kaliningrade rýchlo otočiť
P.C. Roberts:
Jaká je budoucnost Ukrajiny
Ivan Hoffman:
Rozum z núdze. Pokrok ako luxus