Čierny pondelok, utorok, streda, štvrtok...

Je zrejmé, že to bola fatamorgána prosperity.  Rast cien akcií i komodít nebol odrazom reálnej ekonomiky. Časť peňazí vlád a centrálnych bánk sa dostala opäť do burzových špekulácií. A „zúfalí“ investori mali veľa voľných peňazí, pre ktoré hľadali „uplatnenie“. Nie do reálnej ekonomiky, iba na burzy sa vracal optimizmus posilnený finančnými injekciami bez racionálneho základu.
Počet zobrazení: 2825
vynosy-krivka-investicie-grafika s panacikom_1-o5com.jpg

Nemá zmysel opakovať, čo si môžete prečítať každý z posledných 5 dní vo všetkých novinách a na všetkých spravodajských weboch.

Takže len stručne zhrňme:

Federálnej vláde USA nestačí schválený rozpočtový deficit, preto sa prezident Obama hádal aj s republikánmi, aj s demokratmi o jeho zvýšenie. Trvalo to dlho, Kongres rozhodol v poslednej chvíli a rozhodnutie sprevádzajú plánované škrty.

V pondelok zverejnili niekoľko dôležitých údajov, ktoré svedčia o tom, že s americkou ekonomikou je zle. Najnepríjemnejším prekvapením bolo revidovanie rastu HDP za 1. polrok 2011 pod 1%, ale za očakávaniami zaostal aj výsledok za 2. polrok. Pod očakávaniami skončili aj údaje za obchod, ani britské čísla nepotešili. Jedinou pozitívnou správou bola informácia o nových pracovných miestach v USA.

V piatok znížila ratingová agentúra Standard & Poor’s najvyšší možný rating USA o jednu úroveň. Vyhlásila, že má obavy o schopnosť USA splácať svoje dlhy aj po rozhodnutí Kongresu, lebo je krátkodobé, federálna vláda dostatočne nešetrí, dlhy budú rásť a nezdá sa, že by sa americkej ekonomike darilo.

Okamžite začali padať, nie klesať hodnoty akcií na burzách, nielen v USA. Jeden z minulotýždňových dní padli všetky významnejšie burzy, na niektorých poklesli hodnoty všetkých akcií.

Od začiatku týždňa pád pokračuje a hoci sa v pondelok chvíľu zdalo, že v Európe sa situácia zastabilizuje, napokon akcie aj na starom kontinente stratili vyše 3 % a ich hlavný index sa prepadol až na dvojročné minimum. Hlavný západoeurópsky index FTSEurofirst 300 v závere klesol o 3,4 % a predtým zostúpil najnižšie od augusta 2009. Minulý týždeň sa index prepadol o 10 % a od začiatku roka stráca 16 %.

Včera už po akciách začali padať aj komoditné burzy, ktoré boli ešte pred pár dňami považované za dobrý únikový priestor pre investorov. Jedine cena zlata historicky prekročila 1700 USD, čo sa doteraz nikdy nestalo.


Včera už aj slovenský minister financií Ivan Mikloš otvorene vyjadril obavy z prepadu do recesie a politici po celom svete začínajú priznávať to, na čo odvážnejší analytici upozorňovali už dlhší čas. Najneskôr od jesene bolo evidentné, že opätovné naštartovanie svetovej ekonomiky sa nepodarilo. Samozrejme, dokazovali to viaceré makroekonomické údaje najmä v USA. Vážnym varovaním však bola aj neschopnosť Európy seriózne si poradiť s dlhovou krízou štátov. Vlády a centrálne banky v uplynulých dvoch rokoch pumpovali do hospodárstva obrovské peniaze, ale udržateľný rast to neprinieslo.


Falošné a lživé akcie

Keď sa u nás vlani koncom roka a na jar 2011 naplno rozbehol (politický) súboj o zmeny v dôchodkovom systéme, pravicoví politici a „analytici“ ako modlitbu opakovali tvrdenie o tom, koľko ľudia v II. pilieri stratili na opätovnom raste akcií. Takmer nikto na Slovensku (spomínam si len na Mariána Vitkoviča a Ľuboša Pavelku) nevaroval, že aktuálny rast cien akcií predstavuje novú bublinu bez racionálneho základu. Značná časť peňazí vlád a centrálnych bánk (USA sú excelentným príkladom) sa totiž obratom dostala opäť do burzových špekulácií. Okrem toho sa na trhoch pohybovali „zúfalí“ investori – zvyknutí na rýchle a vysoké výnosy zo špekulatívnych investícií – ktorí mali zrazu veľa voľných peňazí a hľadali pre ne „uplatnenie“. Samozrejme také, ktoré by im priniesli opäť niekdajšie zisky.

A tak znovu začali nakupovať akcie, lebo jedna zo základných investičných poučiek hovorí, že nakupovať treba, keď sú ceny dole. Rastúci záujem o akcie zvyšoval ich hodnotu. Celkom určite sa nájdu špekulanti, ktorí na tom vlani, či ešte v 1. polroku 2011 dobre zarobili, ale rôzni analytici, komentátori a najmä politici začali podľa vývoja cien akcií usudzovať, že sa ekonomike znovu darí a začal opäť rásť. Vždy to tak bolo – akcie boli dobrým ukazovateľom celého ekonomického vývoja. Iba najmúdrejší a najodvážnejší nahlas zakričali, že to, čo platilo doteraz, už platiť nebude.

Ale špekulanti investovali aj do komodít, čo zvyšovalo nielen ich zisky, ale aj ceny priemyselných surovín, ropy, potravín. Podľa starých poučiek aj toto spôsobovalo väčšine radosť – pomalý rast cien priemyselných výrobkov, namiesto deflácie inflácia, to všetko malo naznačovať ekonomické oživenie. Objektívne k tomu prispelo aj dopĺňanie vyčerpaných zásob, vytvárali sa nové pracovné miesta, sanované banky sa pustili do pôžičiek a posmelení ľudia do opätovného, hoci pozvoľného míňania.

Teraz je zrejmé, že to bola len ilúzia, fatamorgána vracajúcej sa prosperity.  Rast cien akcií a do značnej miery aj rast cien komodít nebol odrazom reálnej ekonomiky, ale výsledkom nových pretekov špekulácií. Nie do reálnej ekonomiky, ale iba na burzy sa vracal optimizmus posilnený finančnými injekciami bez racionálneho základu. Každý hovoril o očistnej sile krízy, ale v skutočnosti k žiadnej očiste neprišlo.


Nereálna ekonomika

Reálna ekonomika stojí na vzťahu producentov a zákazníkov. Rast hodnoty podniku (jeho akcií) musí vychádzať z jeho výkonnosti, produktivity práce jeho zamestnancov, schopnosti manažmentu nájsť pre výrobky či služby zákazníkov, ktorí zaplatia. Ak má takýto podnik reálne dlhodobo rásť, potrebuje zákazníkov, ktorí sú schopní dlhodobo reálne kupovať. Takže aj tí zákazníci musia reálne a dlhodobo zarábať na ďalších reálne a dlhodobo zarábajúcich zákazníkoch. Tento vzorec je, samozrejme, zjednodušený, ale jeho zámerom je poukázať na to, že ak je niekde v tomto reťazci niekto, kto v skutočnosti nemá peniaze, ktoré „vyrobil“, ale ktoré si požičal, alebo ich „vyšpekuloval“, tak systém sa po čase musí zrútiť. Virtuálne peniaze sa na skutočnú hodnotu nikdy nepremenia. Hoci to tak krátkodobo môže vyzerať.

Osobitnou kapitolou ( o nej uverejníme samostatný článok) sú potom verejné dlhy. Tie v čase krízy majú význam, ak sú skutočnou investíciou. Čiže – musia sa vrátiť. Štátom (vládam) sa investované peniaze vracajú v daniach v akejkoľvek podobe (priame a nepriame dane, sociálne a zdravotné poistenie, rôzne poplatky a pod.). Alebo vo výnosoch zo štátnych podnikov. Lenže ak sa štát zadlžuje v prostredí nízkych výnosov daní a odvodov, „investície“ do oživenia ekonomiky sa mu nevrátia. A presne to sa deje v neoliberálnych štátoch (akým je napr. SR). Z veľkej časti verejných „investícií“ profituje úzka skupina boháčov, ktorej príjmy sú však málo zdanené. Primerané zdanenie veľkej časti s malými platmi to nemôže vykompenzovať, a tak sa z „investícií“ stávajú len nové a rastúce verejné dlhy.

Neoliberálne postupy opäť – po rekordne krátkom čase – zlyhávajú. To, o čom nás pravicoví ekonómovia a politici presviedčali, že je neklamný znak oživenia, bol falošný obraz virtuálnej reality. Udržateľné oživenie ekonomiky nie je možné dosiahnuť bez návratu ku skutočným ekonomickým hodnotám. A predovšetkým bez rovnomernejšieho rozdelenia príjmov. Toto je kľúčom aj k riešeniu dlhových problémov vlád. Ak politici nezačnú urýchlene konať naozaj racionálne a v prospech budúcnosti, čiernym dňom bude každý ďalší.

Autor je ekonomický novinár

Foto: o5com

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
09. august 2011, 09:59
Nuž, niekto by mal konečne priznať, že cesta pred nami končí. Niet už tej krásnej širokoprúdej diaľnice, po ktorej uháňajú prosperujúce ekonomiky k úspešným zajtrajškom, niet už tých chtivých zahraničných investorov, ktorí nám budú chcieť riešiť nezamestnanosť namiesto vládnych politikov, ktorí nám budú prinášať technologický pokrok iba preto, že sme to my, nová dvadsaťročná demokracia. Pred nami je neprebádané pole, mínové pole, plné vybuchujúcich kapitálových trhov a krízových chaosov.

Sulíkove pitominy o tom, že skupovať dlhy je socializmus, nepomôžu, aj keby mal ako teoretik pravice akúkoľvek pravdu z jeho pohľadu. Ani Radičovej vrecia múky a kruhy pod očami tu nepomôžu. Mikloš by si mal poctivo priznať, že takú otvorenú ekonomiku, akou je naša Slovenská, teraz zaleje každý záchvev kapitálových trhov a vlastne, i ke´d bol veľmi proti Euru, teraz našej ekonomike paradoxne pomáha iba to, že plávame v rovnakých vodách s ostatnými krajinami ako Nemecko, Francúzsko a paradoxne sme tak vlastne na hladine a nie pod hladinou.

Čo s tým u nás na Slovensku?
Začať počúvať múdrejších od našich "fiškálnych expertov". Tí boli doteraz takí múdri, že krízu brali ako prechodnú nádchu, ktorá sa sama vylieči a doteraz veria ideológii neoliberalizmu. Stiglitz hovorí v "Nakažlivých špatných nápadech" (tu je to na webe propagované) o hrozbe zániku kapitálových trhov, Peter Staněk tu na videoukážke tvrdí, že ide o celú sériu za sebou idúcich kríz, ktoré neskončia a preto sú verejné financie tým spôsobom, aký tu propaguje vládna pravica, neozdraviteľné.

Čo môžeme robiť my? Začať skutočne široko s osvetou, čo je to ekonomická demokracia a aké kroky vedú k tomu, aby verejné financie mohli znova získavať zdroje a aby sa ekonomika mohla pozviechať. Situácia predbehla zámery, prvá konferencia o alternatívach kapitalizmu - o ekonomickej demokracii, bola 29.apríla a už dnes by bolo žiadúce, aby sa určité opatrenia v nej riešené, uskutočnili v praxi.
Ani nechcem pomyslieť, čo sa môže stať, ak kapitál, teda súkromné akciové trhy, skolabujú úplne.

Byť Miklošom, urobím v tejto chvíli jediné odborné a manažérske rozhodnutie - napriek všetkým hrozbám súdnych sporov odoberiem DSS-kám možnosť prijímať platby sporiteľov do II.dôchodkového piliera, vytvorím krízový manažment pre II.pilier, pretože bude nutné okamžite zachraňovať hodnoty uložené vo fondoch na kapitálových trhoch, peniaze naakumulované v II.pilieri vrátim do štátneho rozpočtu a ľuďom dám do rúk vládne dlhopisy ešte skôr, než by nastala nedôvera aj v schopnosť slovenskej vlády splácať štátne dlhy, potom porozmýšľam nad štátnou dlhovou službou a hlboko zaplačem, pretože viem, že namiesto splácania istiny štátnych dlhov platí SR tiež už len úroky z dlhov v bežnom roku.
A aby som mal na dlhovú službu, zdaním banky, zdaním dividendy, pripravím sa na emigráciu, ale budem vedomý toho, že pomôžem slovenskej ekonomike viac ako keby som táral o potrebe šetriť vo verejných výdavkoch. Je zaujímavé, že iný zdatný ekonóm, Karvaš, vedel ešte aj za Slovenského štátu zvrátiť toky financií v prospech budúceho financovania Povstania i pod hrozbou zatknutia a koncentráku, náš Mikloš takým hrdinom nie je, aby čelil bankám a zahraničným investorom a pomáhal národnému hospodárstvu. Škoda.
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
09. august 2011, 12:34
toto je už tak čierne, že si to žiada počkať - čo sa udeje v UK po prihovorení sa ich premiéra D. Camerona. ak nasadí do boja armádu proti násilníkom. tak si to žiada ešte "niečo" k "dokonalosti" moci. počkajme si, že ktorý súkromný investor, bankár alebo vysoký politik si prvý hodí mašľu. potom to bude o čosi jasnejšie - čo a ako dalej. v podstate už povedal Cameron - to čo si žiada verejnosť teda "urobia" všetko čo nastolí poriadok. sama som zvedavá, lebo do večera to asi nevydržím od zvedavosti. až potom sa budú zratúvať ekonomické škody. čo myslíte, o koľko sa nám zodvihne životná úroveň v SR? lebo zatiaľ sa nevie, že ktorá banka prežije a ktorá oznámi krach. podľa toho bude minister vedieť, ktorú banku sa oplatí ešte zdaniť. ale tiež som zvedavá ako investovali naše DSS - to ešte len bude odhalenie po pár týždňoch.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
09. august 2011, 13:25
si mysliet,ze vlada podpori privatizaciu DDSiek.Bohuzial dnes uz prakticky ziadna vlada nekope v zaujme vacsiny,ale pre globalnu financnu oligarchiu.Dostane "noty" a podla nich sa hraje.Teraz to je uz vidiet v plnej nahote koho zastupuju vlady. Preto ocakavat rozumne riesenia ci rozhodnutia je naivne,naopak budu zatlkat do poslednej minuty.Pritom je uplne jedno aku farbu ma vlada. Po pripadnej revolucii a odstraneni spiny,nastupuje nova,zvycajne horsia ako ta predosla.Taha sa to s ludstvom uz od "pociatku" a je len mala nadej na lepsie casy.Ale ludia su na to zvyknuti,je to ludske trpiet a verit na buducnost. Zda sa ze "vyvoj" sa bude uberat smerom k technickemu totalitarizmu.Ideozlociny a absolutna kontrola nad masami.Prave vyvolana kriza by mala byt tym spustacim mechanizmom,falosnou tuzbou po nastoleni poriadku,za cenu dobrovolnej straty osobnej slobody.Zda sa ze je to uz velmi blizko...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
09. august 2011, 15:04
"vyvoj" sa bude uberat smerom k technickemu totalitarizmu.Ideozlociny a absolutna kontrola nad masami.Prave vyvolana kriza by mala byt tym spustacim mechanizmom,falosnou tuzbou po nastoleni poriadku,za cenu dobrovolnej straty osobnej slobody. Nová úloha svetových politikov ku ktorej sa pridajú aj naše zvolené politické fygurky. Vymyslieť riešenia nebude problém, dejiny učia že sa to vždy udialo v záujme oligarchie - nové ničenie všetkého, v prvom kroku - zdravého úsudku obyčajných ľudí
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
09. august 2011, 21:47
Podľa agentúry SITA, cez ktorú dnes vydala Asociácia správcovských spoločností informáciu, že " v dôchodkových fondoch je takmer 4,23 miliardy eur" (SITA | 9. augusta 2011 15:40) a že "dôchodkové správcovské spoločnosti spravovali k 5. augustu tohto roka vo svojich fondoch majetok sporiteľov v celkovej hodnote takmer 4,23 miliardy eur. Čistá hodnota majetku sporiteľov v druhom dôchodkovom pilieri sa medzitýždenne zvýšila o 1,7 milióna eur.". Lenže to bola správa z dnes o situácii spred "čierneho piatka".

Myslím, že teraz budeme konfrontovaní so silnejšou vlnou propagandy kapitalizmu ako v časoch propagácie úspechov národného hospodárstva a obávam sa, že viac by prospelo, ak by minister finanncií konal rýchlo. Nemusí kvôli tomu meniť stranícku príslušnosť, mal by iba použiť zdravý rozum.
Pretože zdravý rozum v nás sa pýtal aj Investičných fondov, ktoré spravovali naše akcie a dlhopisy z kup´´onovej privatizácie, čo to sú za akcie, ktoré vynesú akcionárom 30 a ba až 40 percentné výnosy. Spomeňme si, jedn fond bol "veľký ako Slon", iné fondy boli "Harvardské", tak do čoho to investujú DSS-ky dnes, ak sa akcie prepadávajú na svetových burzách? Že by kúpili "banku Danglár" priamo od Dumasa?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
09. august 2011, 23:23
Predsa toto je prirodzená situácia, ktorú by ľudia poznatkovej spoločnosti mali bez nejakých veľkých problémov zvládnuť. Kríza znamená vyčerpanie starej podoby spoločnosti, teda že sociálna kvantita sa natoľko rozvinula, že si vyžaduje nové sociálne väzby medzi ľuďmi, ktoré človeku dajú širší priestor pre uplatnenie jeho potenciálu, schopností. ***** Niektorí sa smiali, ak som napísal, že nielen kapitalizmus vyčerpal svoj potenciál ako hybnej sily dejín /po r. 1928), ale aj socializmus. Toto je len obyčajný výsledok detinských pokusov vychádzať z kapitalizmu ako vedúcej a jedine možnej podoby spoločnosti, že jednokto. Kto nemá rozum, zaslúži si takúto krízu. A nielen vlády, ale aj bežní ľudia. Zrazu akoby väčšina zblbla, zbláznila sa, mysliac si, že sa z ľudí stanú milionári. A čo som sa napočúval tých detinských rečí, kde sme už mohli byť, keby sme sa po r. 1948, resp. po r. 1989 boli vydali cestou kapitalizmu. Kto vedie takéto naivné, detinské reči, čo iné si zaslúži, ako sa trochu pobrodiť bahnom, aby sa naučil, že myslieť sa má hlavou, nie bruchom. Nieže sme po r. 1968, resp. po r. 1989 nemali ísť už cestou kapitalizmu, ale už ani cestou socializmu. Ľudstvo pokročilo natoľko, že potrebuje úplne nové sociálne väzbu, úplne novú spoločenskú formu. Už som to napísal pred tromi rokmi, že kríza r. 2008 vôbec nebola o kapitalizme, ten starý dedko si namýšľa, že ešte niečo znamená. Bola o kríze celej civilizácie, o kríze ľudstva. Múdry človek zároveň vie, že kríza znamená otvorenie cesty k vyššej, dokonalejšej formy. Môžme sa držať známej tézy o poznatkovo orientovanej spoločnosti, a pluralitne usporiadanej civilizácii (sociodiverzita), sociálne spravodlivejšej, mravnejšej, efektívnejšej spoločnosti.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
09. august 2011, 23:30
tie stredoveké karikatúry, ktoré sa chcú pokladať za elity dnešnej spoločnosti, určujúc jej cesty, treba poslať na psychiatriu, nič iné si takýto pripečený, detinský a zároveň zločinný prístup nezaslúži. A pridať na zadok minimálne 25, ako malým deťom, pretože sa tak správali. A namiesto dôležitých funkcií im dať hračky do ruky, pretože sa hodia maximálne so svojim stredovekým myslením na to, nie na riadenie tak zložitého organizmu, ako je dnešná spoločnosť, dnešný človek. Mali sme v r. 1989 pred sebou veľké perspektívy, možnosť poskočiť na novú diagonálu vývoja a tieto karikatúry túto možnosť rozkradli, zlikvidovali, kvôli primitívnemu naplneniu svojich žakúdkov nie na 100 percent, ale 1000 percent. Triednej spoločnosti, spoločnosti delenej na prvobytné celebrity a plebs, schopných a neschopných odzvonilo, dávno odzvonilo, len to niektorí nechcú vziať na vedomie. A sú ochotní kvôli tomu zničiť hoci aj celé ľudstvo.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
10. august 2011, 08:54
jediná propaganda ktorá asi pomôže sú už dávno na svete. zachytávajú všetko čo sa práve deje vo svete. Taliani natočili mnoho komédií o účtovníkovi Fantocim. stačí si pozrieť napríklad Fantoci na dôchodku. ako škrtá nuly na talianskej líre. ako si vyberá a starostlivo vyratúva svoju penziu. ako zistí, že jeho dôchodok mu ukradnú len čo si ho vyzdvihne na pošte. ako si plánuje svoju penziu minúť a mal všetko dôkladne zaznamenané v malom zošite. a nakoniec si kúpi maličký deravý rybársky čln a udicu na ryby. atd. napríklad po revolúcii vo východných štátoch EU si takto zoškrtali nuly z bankoviek napríklad Poliaci a ihned mali poľské zloté z večera do rána "svoju" hodnotu. aj som toto gesto schvaľovala,... lebo už mali toľko núl na konci, že ked som vo Varšave "navštívila" verejné WC - platila som takým veľkým peniazom,...pretože mi chvíľu trvalo, že načo mám ich bankovku použiť skôr. bola to dilema, ale našťastie Poliaci pohli rozumom a urobili zázrak so svojimi zlotými. no pravdaže že im stúpol rating hospodárstva štátu, akoby nie, ked matematika nepustí... respektíve všetko čo sa násobí alebo delí nulou výsledok je vždy nula.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
10. august 2011, 17:07
http://josezuna.blog.pravda.sk/2011/08/10/pozitivum-nasej-chudoby/

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984