Reklama
Reklama

Ekonomická demokracia očami ekonóma a sociológa 2

Diskusia pod niektorými článkami na Slove na ekonomické témy dala dohromady dvoch našich čitateľov a zároveň aj autorov, Petra Zajaca-Vanku a Jozefa Schwarza. Výsledkom je „dvojčlánok“, pohľad ekonóma a sociológa na ekonomickú demokraciu. V druhej časti má slovo sociológ, ktorý sa pozerá na súčasnú spoločnosť a kladie otázky o možnej „implementácii“ ekonomickej demokracie.
Počet zobrazení: 4937
ekodemokracia.JPG

Prvú časť nájdete tu:

Párkrát som sa vyjadril, že považujem svet za veľmi štrukturovaný a vzájomne prepletený systém, ktorého organizácia a napredovanie je niečo viac ako trh, vytváraný zisk, podnikanie a všadeprítomné ekonomické hodnoty, ktoré skĺzavajú predovšetkým do finančného výrazu v podobe peňazí. Ďalej tvrdím, že zmysel existencie človeka a ľudstva nespočíva v raste bohatstva, ale v raste spokojnosti - čo znamená zabezpečiť pre každého jednotlivca slušné materiálne podmienky pre život, kvalitné spoločenské prostredie a zdravý rozvoj svetovej všeobecnej infraštruktúry. Zdá sa, že toto všetko ekonomická demokracia prináša. Preto moja základná otázka znie: ako dostaneme ekonomickú demokraciu - rovnoprávnu ekonomiku pre každého človeka - do svetového spoločenstva?

Nadšenci ekonomickej demokracie ma upozornili na poslednú kapitolu spomínanej knihy s pekným názvom: „Ako sa dostať odtiaľto tam.“ Autor popisuje dve základné cesty, ako postupovať pri zmene súčasnej kapitalistickej (kapitálovej?) ekonomiky na ekonomiku demokratickú - čiže na dosiahnutie ekonomickej demokracie.
 


Variant A - štyri jednoduché reformy

Klasická revolúcia prinášajúca ekonomickú demokraciu znamená podľa Davida Schweickarta štyri vraj  jednoduché reformy v ekonomickej oblasti.

Prvou reformou je legislatívne zabezpečiť vytvorenie zamestnaneckých rád (systém jeden pracovník - jeden hlas), jediným obmedzením pre pracovnú silu je povinnosť zachovať hodnotu základných prostriedkov podnikania - tie sú kolektívnym vlastníctvom a nemožno ich drancovať či premrhať. Zamestnanci rozhodnú o ponechaní či výmene manažérov, tiež o tom, čo vyrábať, ako vyrábať, za aké ceny predávať, ako rozdeľovať zisk.

Druhým krokom je zrušiť pre všetky podniky platenie úrokov alebo dividend súkromným jednotlivcom a inštitúciám Tretím krokom je plošne zdaniť základné prostriedky všetkých podnikov, získané dane pôjdu do národného investičného fondu. A štvrtým krokom je. znárodniť všetky banky, aby sa z nich stali verejné investičné banky.

A tak podľa autora: „Deň po revolúcii budú všetci podnikatelia robiť to isté čo predtým, takže sa nepreruší výroba a distribúcia tovarov. Robotníci pracujú, manažéri riadia, podnikatelia si navzájom konkurujú.“ „Prirodzene finančný trh padne. Kapitalisti sa budú usilovať speňažiť svoje akcie a cenné papiere, keďže nenájdu kupcov, budú bezcenné. Veľké množstvo bezcenných akcií sa jednoducho „vyparí“, no národná výrobná infraštruktúra zostane neporušená. To je tá príjemná časť. Výrobcovia budú vyrábať, spotrebitelia konzumovať. Život pôjde ďalej - aj po kapitalizme.“


Varianta B pozná aj „citlivú revolúciu“

Prečo citlivá? Ako píše: „milióny obyčajných občanov (nielen kapitalistov) vlastnia zdroje, ktoré sú úzko späté s finančným trhom. Ľudia s úsporami alebo akcionári a majitelia cenných papierov rátajú so svojimi dividendami a úrokmi“ (na Slovensku asi nie je ich veľa, ale nájdu sa). Takúto revolúciu „občania určite neprijmú ako vítanú reformu“.

Prvý krok - urobia sa tie isté štyri jednoduché opatrenia.

Druhý krok - to je práve tá citlivosť. Čo urobiť s ľuďmi, ktorí sa spoľahli na svoj príjem z akcií (účastín) a cenných papierov (nehovoríme o veľkokapitalistoch) a predovšetkým s dôchodcami závislými od súkromných penzijných investičných fondov? Autor má zase relatívne jednoduché riešenie. „Vláda zamení zdravé akcionárske certifikáty a firemné dlhopisy za dlhodobé vládne renty zaručujúce každému majiteľovi pevný príjem, a to až dovtedy, kým sa hodnota jeho investičného portfólia neobnoví na sume, aká bola pred dátumom krachu.“


Variant C: Reformný postup.

A napokon si autor myslí, že aj v lone starého ekonomického poriadku je možné robiť „reformu kapitalizmu“: Na takúto zmenu základných charakteristík súčasného kapitalizmu ako ekonomického systému a na vytvorenie „ostrovov pozitívnej ekonomickej deviácie“ sú potrebné:

Zamestnanecká samospráva, tá sa dosiahne v rámci existujúceho systému (1) kúpou kapitalistickej firmy alebo vytvorením družstva a obsahuje: verejnú finančnú a technickú pomoc pre výrobné družstvá a pre zamestnancov, ktorí kúpili kapitalistické firmy, tiež (2) zmenou, reformou legislatívy umožňujúcej alebo podporujúcej vyššiu účasť na riadení kapitalistickej firmy a na rozdeľovaní zisku.

Spoločenská kontrola nad investíciami,  ktorá obsahuje (1) zavedenie zelených daní a ďalšej enviromentálnej legislatívy, (2) reguláciu nadnárodných kapitálových tokov, to znamená reformy na obmedzenie rýchleho špekulatívneho a destabilizujúceho pohybu veľkého množstva financií a fondov z jedného trhu na druhý, (3) demokratizáciu a novú reguláciu bankového systému, čo znamená legislatívne zabezpečiť oddelenie funkcie poskytovania spotrebných úverov od podnikateľského úverovania, a legislatívne umožniť aby funkciu investovania plnili verejné komunitné banky, (4) demokratizáciu penzijných fondov, predovšetkým individuálnu a spoločenskú kontrolu nad tokom ich peňazí, (5) zavedenie dane zo základných prostriedkov

Konštruovanie spravodlivého (férového) obchodu, čo znamená (1) obchod založený na tarifách, nie voľný obchod, (2) výnosy z takého obchodu vrátiť chudobným krajinám.


Ako zmeniť spoločnosť?

Spomínané opatrenia sú však len a iba legislatívne kroky v oblasti ekonomiky! Ale my  chceme zmeniť celú spoločnosť!

Dúfam, že správne chápem, že ekonomická demokracia je protipólom pojmu kapitalizmus, ktorý sa chápe ako systém ekonomiky. Kapitalizmus je však nielen dnes prevládajúci systém ekonomiky, ale aj všeobecne prijatá definícia pre súčasnú spoločnosť založenú predovšetkým na zisku. Súčasný kapitalizmus má viac či menej prepracované teórie a realizované postupy v širšom zábere, ako je len ekonomika. Z „kapitálovej“ a „ziskovej“ podstaty ekonomiky sa odvodzujú teórie štátu a práva, sociálne teórie, kultúrne teórie a množstvo iných „nadstavieb“. Na základe globálnej ekonomiky fungujú vzťahy nielen medzi podnikateľskými subjektmi, ale aj vzťahy medzi štátmi, nadnárodnými združeniami a koniec koncov aj vzťahy medzi ľuďmi. A toto je moja hlavná pripomienka a otázka k ekonomickej demokracii. Nesmie zostať len na úrovni ekonomickej, čo aj prevratnej teórie! Treba rozpracovať teoretické otázky a praktické kroky pre jej uvedenie do života. Našim cieľom a presvedčením je, že nie kapitál, ale človek rozhoduje (o svojom osude). Kapitál je tu na to aby vytváral potrebné zdroje pre zachovanie ľudstva - všimnite si že nepoužívam rast.

V tejto súvislosti uvediem citát významného prírodovedca a sociálneho antropológa Davida Attenborougha z marca 2011: „Základná pravda, ktorú Thomas Malthus vyslovil, ostáva platná. Na tejto zemeguli nemôže žiť viac ľudí, ako môže byť nasýtených. Mnohí ľudia radi popierajú, že je to tak. Radi veria na oxymoron „udržateľný rast“. Kenneth Boulding, pred 45 rokmi poradca prezidenta Kennedyho pre veci životného prostredia, k tomu poznamenal: „Kto verí na nekonečný rast niečoho fyzikálneho na fyzikálne konečnej planéte, je alebo blázon - alebo ekonóm.

Už len toto je pre mňa argument, že rozvoj ľudstva založený na neustálom zisku, čiže na extenzívnom drancovaní prírody, človeka a jeho schopností, je neprípustný. To je smrteľná choroba. Takáto diagnóza si vyžaduje liečbu. A je na našej predvídavosti či začneme medikamentmi - reformami alebo budeme operovať - revolúciou.

A toto je pre mňa tiež dôkaz, že budúcnosť ľudstva nemôžeme ponechať na ekonómoch a na ich pokrivene vyrovnaných rozpočtoch. Na jej pozitívnom rozpracovaní a realizácii musíme sa podieľať všetci spoločne.

V tejto súvislosti sa vynárajú zložité otázky. Prvá a najdôležitejšia - kto bude realizovať opatrenia (štyri jednoduché) na zavedenie ekonomickej demokracie. Predpokladám, že štát a jeho politický systém. Autor tvrdí, že v bývalých socialistických krajinách je zvýšená miera možnosti realizácie takého prechodu. Avšak existuje (niekde) aj politická elita, ktorá to dokáže? Nie je teraz čas na vedeckú a vzdelávaciu ofenzívu pri rozpracovávaní tejto otázky? Bez pripraveného „manažmentu zmeny“ to zostane len v rovine utópie.

A pri realizácii sa natískajú ďalšie otázky:

Aké opatrenia treba prijať (v zákonodarstve, vo formovaní verejnej mienky), aby občania boli ochotní prijať ekonomickú demokraciu.? Zhodujeme sa azda aspoň na tom, že krv, pot a slzy ako sprievodne znaky revolúcie už nechceme. S tým súvisí najmä moja ďalšia otázka.

Ako vyriešiť zavedenie významného opatrenia ekonomickej demokracie v súčasných politicko-ekonomických podmienkach - mám na mysli (podla mňa kľúčovú otázku) demokratizácie dôchodkového zabezpečenia, ktoré je vo veľkej miere závislé od „finančného trhu, ktorý prirodzene padne“. Všetci vieme, že „hitom“ súčasnosti je, že vraj pokojnú starobu vám zabezpečí len riskantné investovanie na kapitálovom trhu. Toto je skutočne oxymoron ako vyšitý. Tieto otázky sú už dnes častým predmetom pozornosti aj na stránkach Slova. Skúsme sa pri ich diskutovaní pozrieť na ne aj očami ekonomickej demokracie.

Ako zabezpečiť prežitie opatrení prijatých na realizáciu ekonomickej demokracie v globálnom priestore, predpokladám, že súčasní vládcovia sveta a jeho častí nebudú príliš ústretoví pri likvidácii svojich finančných výsad, je to problém obdobný bývalej možnosti budovania socializmu v kapitalistickom obkľúčení.

Ako zabezpečiť postupné presadzovanie prvkov ekonomickej demokracie v prostrediach krajín, kde sú pri moci alebo majú reálnu šancu vládnuť sily naklonené myšlienkam ekonomickej demokracie ako napríklad v prirodzenom priestore socialistickej internacionály, či novokoncipovanej vládnej sociálne orientovanej Latinoameriky (Kuba, Venezuela, Bolívia, Peru, Brazília - teda niektoré ich vládnuce predstavy). A čo taká Čína a Vietnam?

A to nie sú všetky otázky.

Svet sa musí zmeniť. Súčasný vraj udržateľný rozvoj ľudstva pri neudržateľných zdrojoch a najmä pri neudržateľnej majetkovej diferenciácii je slepou uličkou. Teória ekonomickej demokracie, ako sme ju podľa Schweickarta predstavili, ale aj nami zvýraznené úskalia jej životaschopnosti, sú dobrou základňou pre diskusiu. Rozpracovanie konkrétnych krokov a opatrení z pohľadu jednotlivých vedných disciplín a politickej praxe umožní nahradiť doterajšie spoliehanie sa vo svetovom vývoji na osud, nadprirodzeno či nevyhnutnosť, typicky ľudským prístupom - spoliehaním sa na ľudský um a šikovnosť ľudských rúk, ale bez toho, aby to išlo na úkor ostatných členov spoločnosti.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#5
(neuvedené)
07. september 2011, 09:22
"Zamestnanci rozhodnú o ponechaní či výmene manažérov, tiež o tom, čo vyrábať, ako vyrábať, za aké ceny predávať, ako rozdeľovať zisk."K jednej vede hned par otaznikov.Manazeri nebudu zamestnanci?Budu to otroci alebo roboty.Zamestnaci budurozhodovat.Na zaklade coho? Co ak sa nedohodnu ? coak sa zle rozhodnu.Ake kompetencie budu mat manazeri voci ?vlastnikom.Budu hodnotit vykon manazerov zamestnanci ?Kto bude hodnotit zamestnancov?Kto bude zodpovedny za bezpecnost prace,disciplinu hmotne statky?Kto ponesie zodpovednost za mylne rozhodnutia.Bez spolocenskych elit to roste nepojde.Pave tam je pes zakopany.Najst system ich kreovania kontroly on line a system zainteresovanosti(konkurencia).Tepla voda uz bola davno vymyslena.Treba hladat sposob ako dosiahnut aby nebola ani prilis tepla ani prilis horuca
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
07. september 2011, 09:32
A takychto otazok by sa naslo aj viac.... Cely problem je v tom, ze ludia robia pracu, ktoru by mali robit stroje len preto ze su lacnejsi ako stroje.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
07. september 2011, 09:36
Reagujem na otázku Ch.Alkova, či manažéri nebudú zamestnancami:
Budú zamestnancami a pri rozhodovaní budú mať jeden hlas. Manažér nie je robot ani čosi viac, je to profesia, takže tak ako keď sa vodičovi auta dá úloha doviesť bezpečne náklad na aute do miesta určenia, aj manažér dostane úlohu organizovať a riadiť firmu tak, aby bola úspešná.

Ekonomická demokracia je zásadne v tom, že zatiaľ čo dnešní manažéri poslúchajú príkazy správnej rady majiteľov či vlastníkov akcií, v ekonomickej demokracii budú mať úlohy definované "správnou radou" tvorenou zamestnancami - pre nás to dnes neznie tak dobre možno, ale ide o družstevnú demokraciu - nedávno sme mali možnosť vidieť takú schôdzu o tom, kam nasmerovať činnosť výrobcu, vo filme "Bouřlivé víno"- prirodzene, že manažér bude musieť byť nielen odborník vo svojej profesii ako riadiť firmu, ale musí byť aj dobrým prezentátorom, schopným obhájiť a presvedčiť na argumentoch postup - bude sa zodpovedať svojej "správnej rade" zamestnancov a žiadnemu kapitalistovi či ústrednému výboru.
Prepáč, Jozef, môžeme už vlastne diskutovať?
Obrázok používateľa Anonymný
#6
(neuvedené)
07. september 2011, 15:18
Bohuzial takto svet nefunguje,aj ked by mozno mal. 1.Bankari a korporatny fasizmus ovladaju,smeruju a riadia celu spolocnost.Vlady su len biele kone v ich rukach,aby moc ekonomicka a politicka posobila naoko oddelene.Cele storocia budovali tento globalny sytem.Je nemyslitelne aby sa v akomkolvek zaujme vzdali svojej ekonomickej moci a vplyvu.Pomocou dnesnych technologii zadusia v zarodku vsetko nepohodlne.Sancu na uspech ma len ta "revolucia"ktoru odobria a schvalia.Kontrola mas je ucinny a silny nastroj v ich rukach.Vazeni,prirodzena sanca nieco zmenit revoluciou uz nie je!!!Slobodu nam ukradli a "srouby demokracie se utahuji"! 2.Predstava ze masa si uvedomi svoju silu a ludia zoberu svoj osud do vlastnych ruk je nerealna.99% populacie nevie,alebo nechce samostatne rozmyslat.Zije podla tupych stereotypov a schem.Prilisne usilie o zlepsenie jej osudu posobi tendencne a nepresvedcivo. 3.Ludia navrchu,ktori"riadia"spolocnost su zvycajne neskutocne prizemni a doslova hlupy.Bohuzial nikdy v dejinach to nebolo inak. Pokial v spolocnosti nastane nejaky posun bude to smerom dozadu.Dufat v silu ludskeho rozumu u elity alebo masy je naivne spiritizovanie.Bohuzial..
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. september 2011, 08:15
nie je dolezite, co si proletariat bude mysliet, ale co bude musiet urobit... suhlasim s tym, ze ocakavat od obyvatelstva nejaky pozitivny pohyb v ich vlastnom zaujme je v nasich podmienkach celkom nerealne. su desiatky pripadov toho, ze ludia sa boja mat v kapitalistickej firme svoje odbory, ktore by sa zaujimali aspon o stravne listky, alebo ci plynove rury vo fabrike su natrete na zlto. pomery su take, ze iniciativa musi tentoraz prist "zhora" od ludi, ktori maju prehlad, moralku a su dostatocne znami, aby moderovali nazory sirsej populacie. ludom treba povedat a ukazat pravdu o ich situacii, potom sa snad nieco pohne...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. september 2011, 08:23
ukazali, ze dosiahnut najlepsie riesenie v diskusii so sirokym plenom nie je mozne. v tom case bolo treba skoncit so strajkami, dohodnut sa s komunistami a zacat pracovat, lebo hospodarska situacia polska sa stale zhorsovala. lenze ak niekto navrhol taketo rozumne riesenie, tak bol hned obvineny z toho, ze hovori ako "oni". sirsie plenum si vzdy zvoli lubive, pekne riesenia, zvoli si tych, co budu vediet veci prezentovat, ale nie vzdy aj riesit. to by malo byt vecou uzsieho kruhu, ako pisete, zamestnaneckej rady a podobne...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. september 2011, 09:09
"Predstava ze masa si uvedomi svoju silu a ludia zoberu svoj osud do vlastnych ruk je nerealna.99% populacie nevie,alebo nechce samostatne rozmyslat.Zije podla tupych stereotypov a schem." ********* Žiaľ s týmto konštatovaním musím hoci nerada súhlasiť. Uvedomelosť a akcie schopnosť nezávisí ani od výšky vzdelania. Niekedy je dokonca na škodu. Zoberme si pred pár dňami avizovaný štrajk, či plánované demonštrácie na 1. septembra učiteľmi. Najhojnejšia účasť bola cca 40 učiteľov, inde sa zišli len 2-5-7, čo je pri cca 100 tisíc učiteľoch viac než úbohé. Pritom sa jednalo výlučne o ich záujmy. Kedysi inteligenciu tvorili učitelia a farári a ľudia vedeli sa zorganizovať za spoločné záujmy. Dnes to žiaľ dokážu už len homosexuáli. V tomto štáte na už demonštrácie ľudia neprídu v desaťtisícoch, dokonca neprídu ani k referendu v nadpolovičnej väčšine. Tak fakt neviem prijsť na to ako zvýšiť uvedomelosť a akcieschopnosť širokých más?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. september 2011, 09:32
"jeden pracovník rovná sa jeden hlas Reagujem na otázku Ch.Alkova, či manažéri nebudú zamestnancami: Budú zamestnancami a pri rozhodovaní budú mať jeden hlas. Manažér nie je robot ani čosi viac, je to profesia, takže tak ako keď sa vodičovi auta dá úloha doviesť bezpečne náklad na aute do miesta určenia, aj manažér dostane úlohu organizovať a riadiť firmu tak, aby bola úspešná." ******* Lenže tu nejde o to kto čo budú manageri robiť (to je jasné), ale o to aké budú brať za to platy. Na ČT24 bola Ilona Švihlíková v relácií Hyde Park, kde konštatovala, že manageri v USA zarábajú niekedy aj 1000 násobok v porovnaní s kvalifikovanými robotníkmi. V rozvojových krajinách napr. na Filipínach šijú ženy za menej ako 50 centov za hodinu, hoci manageri berú 500-1000 dolárov na hodinu.***** V kooperácií Mondragon sa (najatí) manageri zbúrili lebo neboli ochotní robiť za 4,5 násobok odmeny kvalifikovaného robotníka s najnižším platom. Chceli dvojnásobok toho čo dostávajú (9 násobok). Robotníci (kolektívni vlastníci) vo vlastných továrňach zvažujú založenie odborov, aby ich chránili proti rozpínavosti managementu. ****** Takže treba apriori doriešiť platy manegemetu aby vôbec boli ochotní "riadiť firmu tak, aby bola úspešná." Tento problém (ako som sa zmienila v prvej časti) dokázali vyriešiť len baťovské továrne s vlastným vzdelávaním managementu, nie najatým ako majú baskitské kooperatívy. Vôbec si to neviem predstaviť, čo by sa dialo ak by platy managerov klesli na 4-5 násobok minimálnej mzdy a zrušili by sa dividendy, resp. iný podiel na zisku hoc aj na prechodné obdobie?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. september 2011, 09:49
"Zamestnaci budu rozhodovat.Na zaklade coho? Co ak sa nedohodnu ? coak sa zle rozhodnu.Ake kompetencie budu mat manazeri voci ?vlastnikom.Budu hodnotit vykon manazerov zamestnanci ?Kto bude hodnotit zamestnancov?Kto bude zodpovedny za bezpecnost prace,disciplinu hmotne statky?Kto ponesie zodpovednost za mylne rozhodnutia.Bez spolocenskych elit to roste nepojde." ********** Čím podrobnejši preberáme túto teóriu ekonomickej demokracie tým ju vidím viac šus defektnú. Tak ako som sa kedysi zmienila, aby strana dokázala prebrať spoľahlivo moc na úradoch štátnej správy, tak potrebuje mať 100.000 členskú základňu v drvivej väčšine z vysokoškolákov 2-3 stupňa. Navyše táto členská základňa bude musieť byť uvedomelá a plne loajálna k programu strany. ***** Jediné schodné riešenie je preisť na baťovský systém s vlastným vzdelávaním managerov.*** Keď komunisti v 1948 prevzali moc, tak z robotníkov, alebo roľníkov vo vzdelávacích "rýchlovýkrmňach" za 3 roky diaľkového štúdia promovali inžinieri. Potom ich managerské schopnosti tomuto aj odpovedali v množstvom chybných rozhodnutí na ktoré doplácali robotníci.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. september 2011, 10:06
Ekonomická demokracia je zásadne v tom, že zatiaľ čo dnešní manažéri poslúchajú príkazy správnej rady majiteľov či vlastníkov akcií, v ekonomickej demokracii budú mať úlohy definované "správnou radou" tvorenou zamestnancami - pre nás to dnes neznie tak dobre možno, ale ide o družstevnú demokraciu - ... manažér bude musieť byť nielen odborník vo svojej profesii ako riadiť firmu, ale musí byť aj dobrým prezentátorom, schopným obhájiť a presvedčiť na argumentoch postup - bude sa zodpovedať svojej "správnej rade" zamestnancov a žiadnemu kapitalistovi či ústrednému výboru." Lenže to ste sa v myslení nedostali ďalej ako Marx v Kapúitále zv. 3 str. 408 "V kooperatívnej tovární stráca práca dozoru antagonistický charakter, pretože riaditeľ je platený robotníkmi a nie je voči ním predstaviteľom kapitálu." Lenže ako so už viac krát uviedla najatý mangement bez osobného vlastníctva alikvotnej časti akcionárskych podielov je vlk-valach, alebo cap-záhradník!Ako chcete "pretransformovať" nanásytnych managerov, aby obrazne povedané "nežrali ovce, alebo kapustu", ale správali sa k cudziemu majetku ako k vlastnému ak nie sú prehnane honorovaní a odmeňovaní? Ide o to, že ak manager chce niekým nielen byť, ale musí zaroveň za to aj mať poriadne nadštandardne zaplatené.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. september 2011, 10:12
Predovšetkým - rámec ekonomickej demokracie nepozná pojem "plat". Ako už bolo písané, zanikne námezdná práca, Inge.
Teoreticky je to zdokladované v tom, že vo výrobnom procese, kam sa zapája "Kapitál", "Práca" a "Pôda", dochádza vždy za kapitalizmu k nespravodlivému prerozdeleniu odmeny za zapojenie sa do výroby a vzniklá "nadhodnota" sa potom delí medzi kapitál a prácu, preto vtedy najatí námezdne pracujúci manažéri dosiahnu dohodu o mimoriadnych odmenách, teda podiele na nadhodnote a to na úkor ostatných zamestnancov.

V ekonomickej demokracii však žiadna MZDA neexistuje a zamestnanecká samospráva si vždy určí pravidlá rozdelenia hospodárskeho výsledku vopred.

To znamená, že hospodársky výsledok ( ja nerád používam Schweickartov pojem zisk) sa PRIAMO po zdanení základných prostriedkov podniku (jediná daň, neexistuje daň z obratu a daň z prijmu) ROZDEĽUJE podľa dohodnutých kritérií zamestnaneckej rady medzi zamestnancov a nič nejde žiadnemu inému "majiteľovi".
Isteže, prakticky sa nebude čakať na koniec januára, keď budú jasné hospodárske výsledky podniku, takisto zostane spôsob mesačného vyplácania zálohy a ročné zučtovanie odmien po skončení hospodárskeho roka. Asi ťažko budeme meniť rétoriku obyčajným ľuďom, že to už nie je "mzda" ale podiel na zisku, ak to budú dostávať mesačne.

A k profesii MANAŽÉR

A čo bude brániť zamestnaneckej rade demokratického podniku vybrať si do profesie manažér vždy takého schopného človeka, ktorý ovláda svoju profesiu? Každoročne školy chŕlia tisícky absovlentov profesie manažér, je to profesia, nezabúdajte. Takisto sa dá manažmentu naučiť v celoživotnom vzdelávaní, to sú tréningy, dištančné školy, takto tu pôsobila v rokoch 1992-2006 City University Bratislava
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. september 2011, 10:28
Ak sa zamestnanci nedohodnú, nuž čo, dôjde k likvidácii takého podniku, Inge. TRH BUDE EXISTOVAŤ. Základné prostriedky poverená verejná investičná banka rozpredá záujemcom, ľudia sa rozídu a budú hľadať inde, alebo v "poslednej inštancii", ktorú tvorí štát či samospráva ako "zamestnávateľ poslednej inštancie", pretože úrady práce nebudú existovať, keďže neexistuje nezamestnanosť.
Kto dnes vie, ako štát či obec zamestná týchto ľudí z podniku, v ktorom sa nedokázali dohodnúť? Možno to budú práce nie nepodobné tým dnešným "aktivačným", možno to bude plnohodnotná práca v inom podniku, tu by mal mať slovo sociológ, viem si totiž predstaviť v novej etike, že človek z podniku, v ktorom sa "nedohodli", bude cítiť na sebe hanbu, asi tak, ako by sa mali v dnešnej etike cítiť ľudia, čo zlyhali...

Nemyslím si však, že to bude tragédia, skôr sa budú ľudia v demokratickom podniku snažiť dohodnúť, veď budú na svojom.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. september 2011, 10:40
Inge, v diskusii môžeme tvrdiť čo chceme, preto Vás čítam a odpovedám. A niekedy nesúhlasím, takže:

Ako by ste dnes vysvetlili školákom, svojmu vnukovi, prečo tak náhle a zrazu sa "masa československých proletárov" sebauvedomila v novembnri 1989 a rozhodla sa zrušiť plnú zamestnanosť, lacné potraviny a sociálne služby zadarmo a masovo demonštrovala za zavedenie trhu a kapitalizmu?
A prečo "tak náhle" všetci dovtedy vysokoškolsky vzdelaní ľudia chceli a pracovali na tom, aby sa v priebehu 13 mesiacov zásadne zmenila spoločnosť asanáciou socilalizmu a šokovou terapiou privatizácie v kapitalizmus?

Tak vidíte, nedá sa to predstaviť, ani zdôvodniť, ale stalo sa... preto si myslím, že nič nie je nemožné.

Ale je zaujímavé, že uvedomelejší sú tí bohatí v USA a Francúzsku, ktorí žiadajú štát o vyššie zdanenie ich prijmu, ako naši zamestnanci, ktorí sa nevedia zorganizovať do štrajku. Čím to je, Inge?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. september 2011, 10:52
od kriza na vezi nemoze byt uspesna.Usporiadanie vstahov vo vyrobnych celkoch je iste dolezite, ale najprv musi byt nieco co ich potrebuje a vie konstituovat.To nieco je zlozity mechanizmus a vyrobne celky su len jednym kolieskom v zlozitom sustroji.To nieco je viac ako stat.To nieco je spolocenstvo ,ktore vie spolocensky system vymysliet ,realizovat , ubranit a rozvijat.To vymyslanie nesmie zabudnut ,ze nebude stavat na zelenej luke za vseovecneho suhlasu a potlesku.Nesmie zabudnut analyzovat co je na jestvujucom stave dobre ,co zle .Co je sice zle ,ale nezmenitelne alebo zmenitelne len popstupne.Ake opatrenia prijat aby system sam putoval ziadanym smerom.Jednym z opatreni ,ktore by garantoval dnes spolocensku zmenu ziadanym smerom je velmi jednoduche .Prijat zakon o sruseni podpory v nezamestnanosti a davok v hmotnej nudzi.Prijat zakon o povinnosti zamestbavatlov zamestnavat vsetkych a o povinnosti znasat dosledky svojej neschopnosti plnit si povinnost zamestnavat.Podpory v nezamestnnosti preniest ako sankciu za nezamestnavanie na tych co zamestnavat maju.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. september 2011, 11:11
kapitalizmus sa siri sam od seba, zivelne ako poziar, lebo kapitalista je osobne zainteresovany na hospodarskom vysledku. vsetky konkurencne lepsie projekty stroskotali na tom, ze zamestnanci neboli dostatocne zainteresovani a tak to flakali, pripadne rovno predali, pripadne rovno rozkradli. analogicky zamestnanci sa budu zodpovedne spravat len vtedy, ak dostanu majetok firmy do podieloveho vlastnictva - ak opustia firmu, opustia aj svoje vlastnictvo, ak budu nezodpovedne pracovat, ich podiel sa znizi. cize sa budu musiet riesit narocne problemy zasahujuce do osudov ludi, cize aj nejaky kriz tam nakoniec byt musi...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. september 2011, 11:33
nepohne sa to kým budú dávať falošné signály spoločnosti novinári. takto sa to robilo 40 rokov. a dens je výsledok taký, že naivní ludia povedia toto pri odpovedi: napríkad bola anketa, tušímže vo Zvolene, že musí dopravný podnik zvýšiť cenu lístov MHD. ešte aj dôchodkyne povedali, že sa to musí iba jeden pán povedal, že budú voziť draho prázdny vzduch... lebo ludia sa začnú uskoromňovať a pôjdu radšej peši. to znamená, že ludia mali povedať len toľko, že nie zodvihnúť cestovné ale nech dopravný podnik atd tlačia na tých čo kupujú pohonné hmoty pre celý štát. otázka stojí bude sa cena lístkov - odrážať na kvalite cestovania?, bude vynovenný vozový park?, bude opravoať cesta, že budú z toho chodníky aj cyklistické trate?. až potom sa má povedať, že je fajn, že všetko zdražie. síce zdražie fajn pre štátnu kasu, ale nič sa nezmení pre občana a zákazníka v jednom... iba si zas zoberú na platy, odmeny a vodičov neochotných, ušomraných, zle zaplatených. viete ako to chodí vonku?... tam je úslužnosť na provom mieste. tam každý sedí nikto nestojí pri šoférovi na hlave. tam majú deti žlté autobusy a sú vozené úplne zdarma do školy. tam nik necestuje spolu z detmi školskom autobuse. tam sú podnikové autobusy, čo vozia ludí do práce zdarma a pohodlne. napríkad jadrové elekrárne, by mali mať autobusy na bepečné opustenie zóny 20 km. v prípade havárie a pod...a tieto autobusy musia byť vybavené aj kvalitnou provou pomocou a veľmi schopným profesionálnym šoférom aj zdravotným personálom. má SR takéto autobusy k dispozícii? a dalej tieto autobusy by mali slúžiť aj k tomu, že v čase, ked je relatívne všetko v poriadku, by mali slúžiť v ako MHD - pre obyvateľov zdarma(čo bývajú 20 km zóne, ale dá sa to upraviť novým podmienkam a novým situáciám v spoločnosti a územného plánu...a dá sa spojiť príjemné z užitočným. dokonca je povolené, že starostovia z iných obcí -môžu požiadať JE o spoluprácu a naopak - JE tiež môžu požiadať o spoluprácu mestá a obce) respektíve tieto autobusy ktoré sú závezené aby boli k dipozícii JE, a iných elektrární by mali slúžiť ludom(v SR je to naopak - a kto im to toto dovolil?) len za symbolickú cenu lístka - v blízkosti JE do vzdialenosti 21 km od "jadra"... toto by mali vedieť starostovia a vyriešili by mnoho - čo sa týka rozpočtu... lebo takéto opatrenia bezpečnosti jadra a všetko čo s tým súvisí sú všeobecne záväzné pre členské štáty OSN,....prečo si nepýtajú peniaze aj od OSN starostovia, primátori? a prečo im to neporadia naši múdri politici? prečo,ked môžu pomôcť -nepomôžu aspoň tým - čo na to majú nárok?. toto isté(peniaze) by si mali pýtať aj tam, kde sú už fv elektrárne. som zvedavá, že ako platí toto nariadenie bezpečnosť okolia - tam, kde je na úrodnej pôde postavená fv elektráreň. dalej tie súkromné čierne strechy, prečo sa od nich nič nepýta na bezpečnosť okolia a zdravia ludí? prečo sú ticho starostovia a iní kompetentní? prečo si bezpečnosť a povodne, zosuv pôdy nedávajú do rozpočtu ako stratu?. ale to chce aj odborníkov, že prečo geodeti povolia stavu hocikde bez znaleckých posudkov?. tam je chyba, že zosuv pôdy už nemôže byť použití na vymáhanie pomoci ani zahrnutí do rozpočtu, lebo nedodržiavajú - naši úradníci starostovia aj primárori geodetické rozbory... hocikde dajú polenie na stavbu či podnikanie. --. to je už hanba a posmech. pretože sa neberie zreteľ na nič. to isté privilégium lacnej verejnej dopravy, zdravotníctva a pod... by mali mať obce a mestá, aj tam, kde je plynovod či ropovod.... ale kedže sú už súkromné. tak od koho a kto by mal od nich niečo pýtať, ked to nerobí hlava štátu ani predseda vlády?. ku podivu robí sa to napríklad v UK aj v USA, Nemecku - ale tu sú ticho mimovládky...tu už nie je tlak na medzinárodné organizácie? a prečo si nepýtajú peniaze aj z Rady bezpečnosti štátov? prečo sa len pozerajú a nič nechcú od inštitúcii, ktoré disponujú peniazmi?. západné demokracie - necestujú 100 km za prácou, ale tam sa vždy hľadá spôsob, aby rodiny boli spolu, aby mohli chodiť za kultúrou za poznaním. tam nepracujú v noci, ked sa nemusí. teda schopný a zodpovedný lekári sú na telefóne a majú presný počet pacientov, ktorých dokážu zvládnuť včas a majú lieky potrebné na každú chorobu... čiže majú rezervu liekov ako je aj exotika či iné vírusy. držia si laboratóriá na výskum a dokážu podľa toho odhadnúť, ktoré lieky je treba nakúpiť. farmácie(Švajčiarsko) si držia svojich výskumníkov, ale to tu nikto nerieši, lebo tu sa všetko kupuje z druhej ruky ako akási cháska hlupákov. nič nemáme svoje.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. september 2011, 11:59
1989 bol sucastou planu ako bez vojny zmenit zriadenie a zmocnit sa statneho majetku.Bola to chladna ekonomicka vypocitavost s komparzom a len malo ucinkujcich vedelo o co ide.Ziadna spontannost,bolo to chladne zorganizovane a kto sa nehodil do kramu bol odstaveny.Bola to organizovana hra mocnych na revoluciu.Mali podchytenu armadu,policiu,tajne sluzby a jedine coho sa bali boli ludove milicie.Tie ako prve odzbrojili.Rodiny protagonistov boli na niekolko dni mimo Prahu,keby to nahodou neslo podla planu. Mali sme dost schopnych ludi,ktori vedeli ako na to,ale boli odstaveni,pretoze plany mocnych boli ine...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. september 2011, 14:18
"...uvedomelejší sú tí bohatí v USA a Francúzsku, ktorí žiadajú štát o vyššie zdanenie ich prijmu,"Tu vobec neide o uvedomelost ,ale o chladny kalkul.Co im btanilo dat aj ked stat nepytal?Chcu aby davali vsetci.Pricom ide hlavne o nich.Proletar ked sa to zruti nestrati nic ,lebo nic nema.Oni naopak prijdu o vsetko co z proletara po generacie nazdierali.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. september 2011, 14:27
ZAKLADY.A to este nie hoci kde.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. september 2011, 14:32
Po prvé:
Ani Marx a ani Engels neboli žiadnymi proletármi, ale výrazne im napomohli svojim vedeckým bádaním a spracovaním teórie. Takisto Owen bol fabrikantom a celé to anglické hnutie "humanizácie" fabrického proletariátu v 19.storočí, nech skončilo akokoľvek, vzišlo práve od Saint-Simona a Owena.

Po druhé, všetci myslitelia v manažmente, od Handyho, Druckera, ale aj profesora Schweickerta, pôsobili najprv v korporáciách a až potom premýšľali o tom, čo sa deje a ako je ten systém nespravodlivý. Prepáčte, ale ani ja nie som proletár a nie som chudobný, týmto dnes už argumetovať je smiešne.

No a po tretie: Ak by to aj bola chladná vypočítavosť bohatých, chvalabohu aspoň za to. Viete, sympatickejšie mi je, ak sa spoločensky dosiahne dohoda, než by nastal taký nejaký novodobý globálny fašizmus bohatých z jednej strany a nihilistický revolucinizmus až anarchizmus sociálnych výbuchov z druhej strany, to už by bol vývoj ako v bájnej Atlantíde strihnutý potápaním Titaniku a to azda nik nechce...

Stránky

Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama