Byť mierumilovný nie je slabosť 1

Hosť Klubu Nového slova Abdalrahman Bsaiso, palestínsky veľvyslanec v SR
Zo zvukového záznamu spracovala Eva Blažeková


Podľa rezolúcie OSN z roku 1947 mal štát Palestína vniknúť zároveň s Izraelom po ukončení britského mandátu. Prečo sa tak nestalo?

Abdalrahman Bsaiso: Palestína bola v celej svojej histórii multikultúrny priestor. Existujú kresťanskí, židovskí aj moslimskí Palestínčania. Všetky národy a kultúry, ktoré sem prišli, sa nejako začlenili. Táto skúsenosť dodnes ovplyvňuje povedomie Palestínčanov. Charakter multikultúrneho spolunažívania sa, žiaľ, zmenil koncom 19. storočia, keď sa sionistické hnutie rozhodlo vytvoriť v Palestíne národnú domovinu pre Židov. Odvtedy už táto krajina nie je domovom pre všetkých jej obyvateľov, ale hlavne pre ľudí, ktorí tam dovtedy nežili. Lebo pôvodní obyvatelia vrátane palestínskych Židov boli proti tomuto plánu.

Koncom 19. storočia tvorili Židia len sedem percent populácie Palestíny. Minister zahraničných vecí Veľkej Británie Arthur J. Balfour im v roku 1917 prisľúbil domovinu v Palestíne, a tak sa počet imigrantov sa stále zvyšoval. Okolo roku 1922 to už bolo 15 percent populácie. Palestína otvorila svoje dvere, aby prišli Židia zo zahraničia a usadili sa. Stalo sa tak z náboženských, morálnych, politických a dokonca aj z ľudských dôvodov. Nikto nepredpokladal, že príchod niekoľkých židovských imigračných vĺn z Európy bude mať za následok, že palestínsky ľud bude vyhnaný zo svojho domova.
V roku 1947 Veľká Británia náhle ukončila svoj mandát a sionistické hnutie vyhlásilo vznik izraelského štátu na základe rezolúcie Valného zhromaždenia OSN číslo 181. Tá hovorí o rozdelení Palestíny na dva štáty - jeden židovský a druhý arabský. S tým, že oblasť Jeruzalema má byť pod medzinárodnou správou. Politické a historické podmienky, ktoré vtedy vládli, umožnili sionistickému hnutiu s pomocou židovských teroristických organizácii, ktoré operovali vo vtedajšej Palestíne, vytvoriť svoj štát na 78 percentách územia Palestíny. To znamená o 40 percent viac, ako im prináležalo podľa rezolúcie. Zvyšných 22  percent územia, Západný breh Jordánu vrátane Východného Jeruzalema a Pásmo Gazy, Izrael obsadil neskôr, v roku 1967. Tým okupoval celú krajinu.

Zľava: Novinár palestínskeho pôvodu Souheil Ghannam,
veľvyslanec Abdalrahman Bsaiso a Peter Juza z ASA.
Sionistické hnutie bolo podporované najmä z USA ,Veľkej Británie a ďalších európskych štátov. Snažili sa riešiť židovskú otázku, ktorá vznikla v Európe, no urobili to na úkor Palestínčanov. Dá sa povedať, že palestínska otázka vznikla práve vtedy, keď sa svet usiloval nájsť riešenie židovskej.

Vznikom izraelského štátu sa začala nakba - palestínska katastrofa. Izrael totiž vznikol na ruinách viac ako 500 palestínskych dedín a miest, ktoré boli vymazané z mapy. Vznikol vyhnaním viac ako 700-tisíc Palestínčanov z ich domovov. Preto bola palestínska otázka zo strany zahraničia dlho chápaná hlavne ako problém utečencov. Svet akoby ignoroval, že Izrael nerešpektuje rezolúciu o rozdelení Palestíny a obsadil o 40 percent územia viac, ako mu prináleží. Deklarácia nezávislosti Izraela nedefinuje žiadne hranice, čo odhaľuje, že predstavitelia Izraela chcú rozširovať svoje územie vždy, keď budú mať možnosť. Takto bol obsadený Sinajský polostrov, Golanské výšiny, ktoré patria Sýrii, časť Libanonu a malé oblasti východného Jordánska. Všade postavili osady a znova pozvali židovských imigrantov zo sveta, aby ich osídlili.

Politika je však v pohybe, neexistuje v nej nič stabilné. V októbrovej vojne v roku 1973 izraelská armáda prvýkrát v histórii utrpela porážku s egyptskou a sýrskou armádou a palestínskymi bojovníkmi. Táto vojna sa ukončila politickou dohodou, na základe ktorej Izrael odišiel zo Sinaja a podpísal mierová zmluvu s Egyptom. Veľmi intenzívne sa hľadalo riešenie palestínsko-izraelského konfliktu. Nechcem sa však sústrediť na túto otázku, ale zdôrazniť, že palestínsky ľud, jeho intelektuáli a politické vedenie nechcú žiť v minulosti. Chceme byť realisti.


Aká bola situácia Palestínčanov po roku 1948?

Abdalrahman Bsaiso: Palestínsky ľud stratil svoju pôdu a stal sa utečencom vo svojej vlasti. Západný breh Jordánu sa stal súčasťou Jordánskeho kráľovstva a Pásmo Gazy sa ocitlo pod správou Egypta. Palestínska identita skoro vymizla. Dialo sa to pod zámienkou, že všetci Palestínčania sú utečenci a potrebujú akurát humanitárnu pomoc. Korene palestínskeho ľudu, pevne zasadené v jeho kultúre, a pevnosť vzťahu k zemi nás nútili zamyslieť sa ihneď po tejto tragédii nad tým, ako si zachrániť svoju identitu. Hľadať a nájsť nové spôsoby ako sa politicky reprezentovať a usilovať sa o navrátenie toho, čo sme stratili.
V tomto období vzniklo veľa palestínskych strán a hnutí. Vrátane polomilitantných skupín, ktoré chceli oslobodiť Palestínu násilným spôsobom. V roku 1959 sa zrodilo hnutie Fatah a v roku 1964 Organizácia pre oslobodenie Palestíny (OOP), zastrešujúca viaceré spolky. Prvýkrát v histórii bolo na obzore hľadanie politického riešenia zo strany Palestínčanov, nie cudzincov.
 

Usilujete sa o vytvorenie plnohodnotného palestínskeho štátu. Aká by mala byť samostatná Palestína?

Abdalrahman Bsaiso: Naším cieľom je oslobodenie celej Palestíny a vytvorenie moderného sekulárneho demokratického štátu. Mala by to byť krajina pre všetkých svojich obyvateľov. Teda, v Palestíne budú žiť židia, moslimovia aj kresťania rovnocenne, budú mať rovnaké práva a povinnosti. Prisťahovalci z Európy by mali môcť ostať a žiť tam ako ostatní.

Toto riešenie nie je populárne medzi izraelskými predstaviteľmi, ktorí chcú zachovať židovský charakter svojho štátu. Nevyhnutne to vyvoláva otázku, ako môže v dnešnej modernej dobe vzniknúť štát na náboženskom princípe. Náboženstvo predsa nie je národnosť. A sú vôbec európske skúsenosti s národnými štátmi také dobré, aby sme tento model opakovali?


Izraelsko-palestínsky mierový proces je mimoriadne zdĺhavý, rokovania sa často končia na mŕtvom bode. Kde to viazne?

Zľava: Novinár palestínskeho pôvodu
Souheil Ghannam a  veľvyslanec Abdalrahman Bsaiso.
Abdalrahman Bsaiso: Od začiatku takzvanej palestínskej revolúcie a vzniku OOP sa Palestínčania snažia nájsť riešenie konfliktu. OOP a arabské štáty niekoľkokrát predložili mierové iniciatívy, ktoré Izrael odmietol. To je hlavný dôvod, prečo žiadne rokovanie ani naše snahy dosiahnuť politické riešenie neboli úspešné. Izrael dodnes odmieta princíp „územie za mier“ aj arabskú mierovú iniciatívu z roku 2002. Dokonca odmieta aj predstavy a myšlienky Európskej únie. Asi budete prekvapení, keď poviem, že odmieta dokonca aj americký postoj. Lebo aj Spojené štáty americké tvrdia, že riešenie má vyústiť do vytvorenia dvoch štátov. Jednoducho povedané, Izrael odmieta celý zvyšok sveta. Vyvyšuje sa nadeň, nad medzinárodné právo, nad ľudstvo. S tým nemôžeme súhlasiť.

Medzinárodné spoločenstvo by s tým malo niečo robiť už dnes. Pre Izrael samotný, pre Palestínčanov a pre svet ako taký. Pretože politika, ktorú praktizuje Izrael, je zničujúca. Izoluje sa, chce žiť v getách. Zatiaľ čo palestínsky ľud Izraelu ponúka, aby žil slobodne, aby bol uznaný  krajinami regiónu a žil v stabilných pomeroch. Požadujeme za to len 22 percent územia, ktoré nám právom patrí.

V OSN chceme docieliť zachovanie mieru a stability, dokonca pomôcť židom, aby skončili s myšlienkou geta a oslobodiť ich od predstavy, že sú lepší ako ostatní. Pomôcť Európe a USA, aby zohrali svoju politickú, ľudskú a historickú úlohu pri riešení problémov, ktoré sami spoluvytvorili. Preto žiadame, dúfame a prosíme, aby celá Európa, konkrétne Európska únia a priateľské Slovensko zdvihli ruky so súhlasom na vznik palestínskeho štátu v hraniciach z roku 1947. Za členstvo Palestíny v OSN. Palestínsky ľud sa chce znova podieľať na tvorbe civilizačných hodnôt a túži spolupracovať v záujme rozvoja ľudstva so všetkými národmi a štátmi sveta vrátane Židov a Izraela.


Tento rok sa prevalila arabskými krajinami vlna revolúcií. Čo bolo podľa vás ich príčinou?

Ilustračné foto: Rusty Stewart
Abdalrahman Bsaiso: Zrýchľujúci sa vývoj vo svete a informačná explózia umožnili arabskej mládeži, aby sa cez internet otvorila svetu. No to, čo im internet a západné médiá dovoľujú sledovať, je v protiklade s dennou realitou a životom, ktorý vedú vo svojich krajinách. Mládež si začala predstavovať lepšiu budúcnosť, ktorú objavila prostredníctvom komunikácie s mladými ľuďmi v zahraničí. Dostali širší obzor. Za nespokojnosť mladých Arabov teda zrejme môže antagonizmus medzi zaostalou fyzickou realitou ich života a pekným obrazom Západu, otvoreného všetkým víziám, názorom, s neobmedzenými možnosťami a demokraciou. Rozpor medzi pekným, ale fiktívnym internetovým životom a skutočnou biedou bol už neznesiteľný.

Keď sa mladý arabský človek sa vráti do reality, zistí, že nedokáže nič zmeniť. Nemá dôstojnosť, nemá ľudské práva, nemá perspektívu. Politické režimy a reprezentácie sa nezaujímajú o občanov a myslia na nich len ako na objekty, na ktorých uplatňujú svoju moc. To je hybná sila všetkých rebélií. Vlna arabských revolúcií sa len tak neskončí. Európania, Američania a dokonca aj Izrael by mali byť spokojní: zmeny v arabskom s svete boli motivované túžbou po slobode a modernom živote, otváraním sa svetu. Ich cieľom bol lepší život. Sú teda v súlade s hodnotami, ktoré sa uznávajú v Európe a v USA.


Niekdajšie Československo spočiatku vojensky podporovalo Izrael. Má to vplyv na palestínsko-slovenské vzťahy dnes?

Abdalrahman Bsaiso: Máte pravdu, Československo podporilo Izrael aj vojensky. Zbrane, ktoré v rukách židovských teroristických organizácií poslúžili na vraždenie civilného obyvateľstva Palestíny, boli československej výroby. Hodnota tohto zbrojárskeho kontraktu, podpísaného v roku 1946, dosiahla niekoľko miliónov dolárov. Je to však jedna z vecí, ktoré sa nesnažíme exhumovať z minulosti. Odvtedy pretieklo už veľa vody a zároveň vieme, že Československo niekoľko desaťročí dodávalo zbrane aj Palestínčanom. Československý kalašnikov bol najobľúbenejšou zbraňou každého bojovníka.
Československo bolo prvým štátom, ktorý v roku 1988 uznal Palestínu. Vďaka tomuto dedičstvu, ktoré ČR aj SR prebrali, som tu na Slovensku ako veľvyslanec štátu Palestína a mám všetky výsady a práva, ktoré má ktorýkoľvek iný veľvyslanec. Československu a Slovensku sa môžem jedine poďakovať za podporu a pomoc.

(Pokračovanie)

Foto: Eva Blažeková