Akú ekonomiku vlastne má Slovensko?

V poslednom období sa aj u nás - napriek, tomu, že mainstreamové médiá a väčšina aktérov z tribún idú ďalej neochvejne vo svojich koľajach - začína nazerať inak na výsledky novembrovej revolúcie. Vychádzajú knihy, rôzne state a úvahy, organizuje sa čoraz viac diskusných stretnutí na najrôznejších fórach. K tomuto diskurzu sa hlási aj nasledujúci príspevok o „ekonomike na Slovensku“.
Počet zobrazení: 5701
ekonomika 1.JPG

Kde sa nachádzame?

Naše Slovensko sa posunulo za 22 rokov do globálneho ekonomického priestoru s totálne otvorenými „dverami“ ekonomiky (bez hraníc v rámci EÚ, so spoločnou menou euro, členstvom v NATO a OECD) a priestor zaplnili problémy makroekonomiky i mikroekonomiky totožné s tými, aké sú v EÚ a USA, teda v euroatlantickej civilizácii Západu. A, žiaľbohu, nachádzame sa v hlbokej ekonomickej kríze, niektorí to definujú ako systémová kríza kapitalizmu. Otázka znie: je to tá všeobecná kríza kapitalizmu, ktorú predvídal Marx?

Slovensko je od 1993, čiže už 18 rokov samostatné a to prvý raz v histórii slovenského národa. Ak Československo bolo „rodičom“, dnes sme už dospelí a máme vlastnú politickú reprezentáciu, máme vlastnú technickú i riadiacu inteligenciu, avšak nevlastníme ekonomické produktívne zdroje, respektíve výrobná základňa Slovenska je podľa odhadu tak na 95 % v zahraničných rukách, takisto bankovníctvo takmer na 98 % a obchod takmer na 90 %. Preto nie je správne hovoriť „slovenská ekonomika“, ale „ekonomika na Slovensku“.

Žijeme vo výrobnom ekonomickom systéme zvanom kapitalizmus, v rozvinutej a otvorenej globálnej trhovej ekonomike, v zastupiteľskej demokracii so slabou volebnou účasťou a teda i slabou spoluúčasťou občanov na kontrole a riadení štátu, v sociálno-ekonomických podmienkach kopírujúcich v pozitívach tak dvadsať rokov oneskorene vyspelejšie krajiny EÚ, avšak s bolestne okamžitým negatívnym vplyvom na sociálnu úroveň likvidovaného sociálneho štátu v rámci neprosperujúceho kapitalizmu.


A svet?

Posunul sa do globálnej ekonomiky, spútanej „globálnou dedinou“ technológií, realitou sú klimatické zmeny, geopolitické zmeny ktoré menia póly svetovej ekonomickej situácie od trojuholníka USA-EÚ-Japonsko k priestoru B-R-I-C (Brazília, Ruská federácia, India­, Čína) s dominanciou Číny, Tichomorie s dominanciou Japonska, Južnej Kórey, Indonézie a Singapúru (krajiny APEC) a dnes sme uprostred víru nepokojov v sociálnej oblasti po celom svete. Samotná  Čína ekonomickým rastom 10 i viac percent HDP už niekoľko rokov ba i cez celú jednu dekádu momentálne vytvára globálny trh pre svoje tovary a dnes i investície po celom svete.


Paradoxy


Žijeme v dobe paradoxov, kde dva protikladné názory môžu byť súčasne správne. Takisto v živote, môžeme si želať kontinuitu vývoja, zároveň túžime po zmenách a oboje „dostávame“ odrazu, teda musíme sa naučiť rovnováhe protikladov.

Môj pohľad ekonóma a mysliteľa v manažmente je, že žijeme život plný paradoxov, paradoxom sú paradigmy života a zvykov v „druhej civilizačnej vlne“ priemyselnej industrializácie (snaha udržať zamestnanosť lákaním zahraničných investorov, uprednostňovanie masovej výroby v montážnych halách a logistických služieb v doprave pred výskumno-vývojovými laboratóriami spojenými s klastermi produkcie). Pritom vlastne technológie a pracovný život už naplno vytvorili prostredie „tretej civilizačnej vlny“ (podľa Tofflerovcov), teda demasifikáciu výroby, individualizovanú spotrebu, využívanie informácií a až vedomostí ako výrobného faktora,  manažérske myslenie, diskontinuálny vývoj spoločnosti, rozpor medzi objavujúcim sa manažérskym myslením „tretej vlny“ a ekonomickým myslením hlboko položeným do „druhej vlny“ (s dominanciou nielen dogmy klasickej ekonómie, ale i ideológiou neoliberalizmu a jej presadením sa v praktickej politike a následným zlyhaním počas kríz od roku 2007 doteraz). Drucker hovorí ,že „ v podstate ide o to, že makroekonomická teória už nemôže byť základom ekonomickej politiky, pretože nikto nevie, čo sa stane. Politickí vodcovia nemajú žiadnu ekonomickú teóriu, ktorej by mohli dôverovať“.Tvrdí, že ekonómia zajtrajška bude musieť odpovedať aj na otázku, akú súvislosť vidíme medzi spôsobom, akým riadime podniky, a výsledkami. Budú musieť odpovedať na otázku, čo sú to výsledky. Tradičná odpoveď – súčtový riadok zisku a strát – je klamlivá. S takouto filozofiou nemožno nájsť patričný vzťah medzi krátkodobým a dlhodobým hľadiskom. Pritom práve rovnováha medzi týmito pohľadmi predstavuje kameň úrazu.


Organizačná a ekonomická stránka ekonomiky na Slovensku

Vynechám verejnú správu územných celkov a miestnu samosprávu, ako aj štátnu správu vecí verejných, vynechávam celú oblasť dobrovoľníckych a občianskych združení, nevládnych organizácií a priamo definujem len ekonomickú výrobnú sféru.

Z
ásadné charakteristiky ekonomiky na Slovensku. Výrobná základňa spoločnosti je takmer na 95 % v rukách súkromných, neštátnych, takže štát nemá možnosť z nich získavať príjem inak ako daňovými odvodmi a správnymi poplatkami.

Obchodná sféra i banková sféra je výhradne v rukách súkromných, výnimku tvorí Slovenská záručná a rozvojová banka a Národná banka Slovenska ako správca euromeny v SR. Ak si myslíte, že Slovenská sporiteľňa a.s. alebo Tatrabanka a.s. je slovenská, vyvedie vás z omylu výpis z Obchodného registra. Prvá patrí nemeckej Erste Group, druhá Rakúskej Reiffeisen Group. Tak ako Slovenská poisťovňa bola po privatizácii odpredaná nemeckému poisťovaciemu koncernu Allianz, podobne dopadli i iné poisťovne, družstevná  Kooperativa je v rakúskych rukách Wiener Städtische, podobne dopadla i Slovenská životná poisťovňa, ktorá bola budovaná „zdola“ v 90. rokoch, bola predaná finančným „žralokom“ už pod názvom Kontinuita a ďalej predaná do skupiny Wiener Städtische. Banka ČSOB, plným názvom Československá obchodní banka, ktorá bola značkou záruky a platbyschopnosti počas celého obchodného a devízového monopolu ČSSR, bola po krízových privatizačných machináciách predaná belgickej finančnej korporácii K&H, Komunálna banka, pôvodne určená pre regióny, samosprávy obcí a miest, bola predaná do belgickej skupiny Dexia a (našťastie včas) jej podiel odkúpila finančná skupina Penta, takže sa bude volať Prima banka, i keď človek nevie, kto vlastne kontroluje majetkovo skupinu Penta. 

Prijatím eura sme získali do peňaženiek jednu zo svetových mien, rovnakú ako majú Nemci či Rakúšania, používa ju viac ako 300 miliónov ľudí v Európe, okrem toho sa dá eurom platiť po celom svete. Zároveň sme však stratili svoju fiškálnu samostatnosť pre národohospodárske ciele – ale vlastne sa ich ani nik nechystá definovať a plniť .

Príjmy do štátneho rozpočtu sú tvoria odvody daní a poplatkov organizácií, nepriame dane ako DPH, dane a odvody domácností, teda občanov. Nič iné neexistuje.

Tvorba nových zdrojov v ekonomike prakticky neexistuje, spolieha sa na pasívny prílev zahraničného kapitálu, ktorý však zostáva vlastníkom zdrojov, alebo ich využíva zdarma či za symbolické poplatky (voda, prenájmy, AT), štát rezignoval na aktívnu tvorbu zdrojov (iba ak by sme ponechali rodenie a výchovu mladej generácie ako ľudské zdroje)

Záchranou verejných financií a pomocou pre tvorbu a modernizáciu priemyselnej i verejnej infraštruktúry sú v predvstupovom období a hlavne po vstupe do Európskej únie fondy EÚ, prerozdeľované cez rôzne fondy štrukturálne i sociálne (celkovo sa teraz hovorí o príleve 14,5 miliardy eur).

Napriek tomu si Slovenská republika požičiava miliardy eur na svoju správu a rozpočty, zadlžovanie síce kritizovali liberáli, ale sami po rozpredaní štátnych aktív v podobe privatizácie kľúčových podnikov už len vydávajú štátne dlhopisy a preberajú úvery, dnes najdôležitejšie pre ministra financií SR je plniť „dlhovú službu“, pričom už platíme iba úroky z úverov, k samotnej istine, čiže splateniu dlžnej sumy, sa už nedostávame.

Okrem toho, je tu ešte značná časť ekonomiky, ktorá je „šedá“, tvoria ju fuškári, dlaňovky, peniaze plynúce z ekonomickej činnosti nezachytenej v účtovníctve, a ešte väčšia hodnota ekonomiky sa pohybuje v „čiernej“ ekonomike, to sú úplatky, finančné toky plynúce z organizovaného zločinu, pašovania, drog, falzifikátov, prostitúcie, „kufríkových“ obchodov, dnes dokonca už presahuje do virtuálnej ekonomiky práve podstatou svojej krimi-činnosti (podvody, neoprávnené presuny kapitálu, ale možno i investovanie reálnych peňazí prepratých a alokovaných do virtuálnej ekonomiky).


Tri skupiny organizácií v podnikaní (výrobná a obchodná sféra)

Dominantné v ekonomike sú nadnárodné korporácie, z ktorých u nás žiadna nesídli a nemá rozhodujúcu centrálu, teda pôsobí tu vo forme organizačných zložiek zahraničných osôb, alebo ako „samostatná firma“ s väčšinovou kapitálovou účasťou. To sú firmy a výrobné podniky často s inými názvami ako nadnárodné korporácie, ale kapitálovo do nich integrované.

Typickým príkladom je krásny názov Slovnaft a.s., dnes v majetku pôvodne maďarskej MOL korporácie, v neprehľadnom majetkovom prepojení ruského a amerického kapitálu, pod kontrolou maďarského manažmentu, alebo Slovenský plynárenský priemysel a.s. s francúzskym, ruským a nemeckým kapitálom, kde slovenský štátny majetkový podiel (i keď nie symbolický) nedokáže presadzovať ekonomický záujem štátu, prípadne Slovenské elektrárne, Západoslovenské elektrárne, Stredoslovenské elektrárne, či Východoslovenské vodárne, a ďalšie podniky so „slovenským“ prídavkom v názve,  to všetko sú „vlastenecké“ názvy podnikov vo vlastníctve zahraničných investorov. Všetko dôsledok výpredaja výrobného potenciálu cez privatizérov, alebo dokonca pravicovými vládnymi garnitúrami do zahraničia.

Rozšírené a prakticky často takmer monopolne na trhu sa pohybujúce sú zahraničné firmy a podniky, ktoré tvoria subdodávateľskú a obslužnú infraštruktúru nadnárodným korporáciám, v oblasti výroby (montážne haly, logistické centrá, stavebné a dodávateľské firmy) v oblasti služieb finančných, telefonických a telekomunikačných (operátori, technické služby prenosu dát, informačných technológií, prepravy,  ale i personálnych služieb ako „recruiting“ a rozvoj pracovnej sily, v oblasti obchodu, právnych služieb, atď). Sú to firmy v zahraničných rukách získané od slovenských privatizérov, ktorí nezvládli ekonomický rozvoj, alebo podniky so ziskom predali zahraničným vlastníkom. Slovenský názov firmy už zostáva iba marketingovou značkou pre domácich spotrebiteľov, napríklad taký pivovar Topvar či Šariš, oba sú súčasťou Juhoafrických pivovarov (SAB), alebo Zlatý Bažant Hurbanovo, súčasť holandskej nadnárodnej firmy Heineken. Kto by si pomyslel, že Slovenské liečebné kúpele a.s Piešťany sú súčasťou maďarskej Danubius Hotels skupiny s americkým kapitálom, alebo  že Michalovská  mliekareň, vyrábajúce známy syr Karička, je  vlastne francúzska, patrí kapitálovej skupine BEL, dnes Syráreň Bel Slovensko, rovnako ako množstvo iných výrobní potravín na Slovensku. Takže kupujeme výrobky vyrábané na Slovensku, i keď ich majiteľom sú zahraniční investori. Pôvodní slovenskí privatizéri slovenských priemyselných podnikov, ako napríklad majitelia Matador a.s. Púchov, zvolili radšej rentiérstvo pre svojich potomkov 49-percentným podielom na podnikaní a odpredali svoje podiely, strategické rozhodovanie a niekedy i celý podnik zahraničným investorom, v prípade Matadoru nemeckej  nadnárodnej korporácii Continental, takže Slovensko stratilo disponovanie a kontrolu nad výrobným potenciálom fabrík v Ruskej federácii, v etiópskej Addis Abebe, nad obchodnou sieťou pneuservisov v SR i v ČR a Maďarsku. Už nie sme schopní pôsobiť na medzinárodných trhoch ani aspoň tak ako český ČEZ, ktorý na medzinárodnej „obchodnej šachovnici“ pôsobí nielen na Slovensku, ale i v Rumunsku, Bulharsku aTurecku a pritom mu „doma“ konkurujú taliansky ENEL a nemecký E.ON či RWE. Absolútne sme stratili medzinárodnú iniciatívu, aj v porovnaní s českým priemyslom.    

Subdodávateľské firmy sa väčšinou  nachádzajú novovybudovaných „priemyselných parkoch“ po 1999 roku zriaďovaných na zelenej lúke za obcami či mestami (Kechnec, Malacky,Vrútky, atď), firmy v službách a obchode sú prevažne umiestňované v bizniscentrách, v administratívno-správnych budovách, poznáme siete obchodných centier, nákupných galérií, hypermarketových objektov.

Nie až tak ako v Českej republike sú rozšírené domáce firmy, ktoré sú prevažne tiež v postavení subdodávateľov, máloktorá je orientovaná na zahraničný trh, alebo čisto na domáci trh, sú to domáce „eseróčky“, „akciovky“ a živnostníci v obchode, službách, niektoré vo výrobe.

Ani také domáce firmy ako obchodné siete CoopJednota či TernoCBA už dávno nie sú „ družstevné“ podľa zásad družstevnej demokracie, udržujú iba členstvo vernostnými kartami a obávam sa, že akútne to budú kandidáti na prechod do vlastníctva zahraničného investora.

Živnostníci a poľnohospodárske podielové družstva či súkromné farmy, ktoré vyrábajú po okrajoch ekonomickej reality, tvoria také drobné podhubie ekonomiky, sú rozdrobené a často veľmi podkapitalizované, takže bez dotácií Eurofondov by poľnohospodárstvo nemohlo produkovať. Dva neúrodné roky môžu poľnohospodárstvo zničiť úplne, takisto živnostníci počas krízy dlhšej ako dva roky za sebou môžu skončiť (a aj končia) veľmi rýchlo v stratách a bez objednávok.


Charakteristiky a zdroje firiem na Slovensku


Finančné zdroje, to je prevažne cudzí investičný kapitál, a/alebo bankový úverový kapitál (offshoring), leasing, podkapitalizované sú hlavne domáce firmy, žijúce v jednoročných etapách, ktoré náhly výpadok v toku peňazí dokáže „zhodiť“ do straty a bankrotu. Bankrot už je trvalým a chronickým javom zániku malých firiem na Slovensku a vôbec „neslúži“ na vyčistenie či ozdravenie ekonomiky podľa liberálov, skôr po bankrotoch zostávajú roky sa vlečúce právne spory a rodinné tragédie.

Podstatným pre zahraničných investorov je, že pri minimálnych odvodoch a často odpustených daniach príjmy očistené od nákladov tvoria značnú časť zdrojov a sú vypumpované z firmy do materskej spoločnosti alebo odvádzané vo forme nezdanených dividend (podielov na zisku).

Materiálne vybavenie – množstvo firiem pracuje s vypožičanými zdrojmi (na leasing, ako vklad do firmy, prenájmy pôdy, budov, technológií, častý outsourcing nielen v službách) To potom spôsobuje, že pri bankrote firmy nie je možné zabezpečiť spravodlivé vyrovnanie s veriteľmi, prípad leteckej spoločnosti SkyEurope nebol ojedinelý.

Štát má minimálne podiely vlastného majetku v tzv. strategických spoločnostiach, rozdrobené zdroje, prírodné zdroje celospoločenské sú na dlhoročné obdobia výhradne zablokované zmluvami s nevypovedateľnými podmienkami, čím štátna administratíva stráca dvakrát – raz že ich nemôže používať a raz, že ak by chcela vypovedať zmluvy s investorom, musela by mu uhradiť akoby celý zisk z podnikania po vypovedaní zo zmluvy do konca zmluvného obdobia, často nepochopiteľne uzatváraného na desať, dvadsať i päťdesiat rokov.

Ľudské zdroje – preosievanie na trhu práce „prospektormi“ – personálnymi agentúrami spôsobilo, že ľudia sú „dodávaní“do firiem ako tovar, prakticky okrem malých firiem a živnostníkov nie je šanca pre uchádzača o prácu priameho kontaktu so zamestnávateľom.

Už neexistuje „klasická“ kapitalistická štruktúra zamestnanci a majitelia, vo firmách sa naplno rozvinuli trendy, že zamestnanci tvoria „federálny trojlístok“ pracovníkov vo firmách: kľúčoví zamestnanci na dobu neurčitú, dohodári a pracovníci na dobu určitú, dodávatelia formou SZČO, na faktúru, outsorcovaní, žiadni „proletári“ tam teda nepôsobia a nie sú organizovaní. I keď treba otvorene povedať, že investorov k nám pritiahli možnosti vyplácať nízke mzdy najmä výrobným pracovníkom, to je tá „lacná pracovná sila“, keď sa jeden z riaditeľov v mladoboleslavskej automobilke priznal, že ak by zvýšili platy robotníkom na úroveň materskej firmy v Nemecku, firma by okamžite išla do „červených čísel“, čiže priznal vykorisťovanie pracovníkov nízkymi mzdami.

Vedomosti ako ekonomický zdroj – takmer neevidované, veľké podniky majú talent management a intelektuálny kapitál – pracovníci podpisujú, že všetko, čo urobia a vymyslia v rámci práce, je majetkom firmy, každý počítač je vlastne úkladiskom info a myšlienok pracovníka, čo zostáva po jeho odchode, našťastie sú to formálne a nie skryté vedomosti.

Po organizačnej stránke ešte jeden zdroj – čas – veľmi pružné a „dočasné“ organizačné schémy, ploché a často bez hierarchie u nás – t. j. UNITS (biznis units) – iba produkcia a všetko okolo zákazníka, minimum rozhodovacích či riadiacich hierarchií – tie sú mimo Slovenska,

(Poznámka k času v makroekonomike – teraz to zažívame – eurozóna si „kupuje čas“, teda odsúva bolestivé riešenia na neskôr).


Zhrnutie potenciálnej schopnosti konkurovať


Toto všetko vytvára zdanlivo neriešiteľný paradox obtiažnosti vstupu na trhy:
z jednej strany ľahké vytvorenie podnikateľského subjektu a živnosti, kde sa môžete okamžite a bez problémov stať na vlastné náklady alebo minimum vstupných investícií obchodným zástupcom, subdodávateľom služby či časti výrobku, ale iba tým...
z druhej strany nepredstaviteľne vysoko položené latky vstupu na skutočný trh,ak chcete podnikať samostatne a konkurovať na trhu respektíve vytvárať si vlastný okruh zákazníkov,  nepredstaviteľne konkurenčný trh s technológiami (technologická náročnosť pôsobenia na trhu ) – napríklad predaj z dvora to riešil – žiadne logistické technológie, obaly, kalibrovanie, len predaj.

Ak sa doteraz podnikateľské kruhy sťažujú na náročnosť byrokratickej štátnej mašinérie pri administratívnom vybavovaní,  pomlčia o tom ,že pre občana SR, či je to zákazník, účastník ekonomického procesu, čiže zamestnanec alebo verejnosť, vytvárajú obchodnú byrokraciu,ktorá je takmer neprekonateľná, lebo je právne ošetrená a organizačne striktne predurčená: môžete s podnikom či firmou „obcovať“ iba spôsobom na to vopred právne i organizačne určeným a nijako inak -  to sú procesy nákupu, vernostného vzťahu s firmou, procesy distribúcie, procesy platenia a dokonca zaobchádzania s produktom, reklamovania či užívania produktu, procesy uchádzania sa o prácu či odchodu z práce, procesy styku s predstaviteľmi firmy, procesy spoločenského kontaktu i bežného zákazníckeho kontaktu, procesy vzťahov s verejnosťou i komunikácie na verejno-právnej úrovni.

A predstavitelia tejto obchodnej byrokracie, cítiac, že majú moc v rukách, sa stávajú rovnako čudne sa správajúcou triedou ako kedysi socialistická byrokracia.


Intermezzo z našej ekonomickej  histórie


Oproti tomu: kto ešte dnes vie, ako vyzeral komplexný národohospodársky celok ČSSR a systém ekonomických výrobných celkov v Československu? Kto vie, ako boli riadené priemyselné a poľnohospodárske rezorty, ako sa členili na odborové a úsekové oblasti ekonomiky s horizontálnym a vertikálnym usporiadaním, akým vývojom prechádzala organizačná a výrobná sféra, že sme tu mali výrobno-hospodárske jednotky (VHJ), krajské, okresné poľnohospodárske správy, JRD a štátne majetky, že sme mali odborové podniky, ale v rámci zdokonaľovania riadenia i výrobné podniky trustového a koncernového charakteru, že národné podniky až po poslednej reforme 1988 boli transformované na štátne podniky, že existovali vedecko-výskumné ústavy samostatne i v rámci odborových VHJ a robili významný aplikovaný výskum? Že i pri zavedení štátneho monopolu devízového a zahraničného obchodu tu boli výsadné spoločnosti zahraničného obchodu vo forme akciových spoločností navonok so 100-percentnou účasťou štátu (účastinármi pritom boli priamo samotné výrobné podniky) i družstevné podniky, obchodné siete ako Jednota, ale i Zdroj, reštauračné služby RaJ, sieť obchodných domov PRIOR, Otex, ... každý pozná iba TUZEX?

A predovšetkým, že to boli všetko výrobné systémy národohospodárskeho komplexu, ktoré vo vlastníctve štátu, maximálne v družstevnom vlastníctve, obhospodarovali a vytvárali ZDROJE rozšírenej reprodukcie, teda odvádzali v prerozdeľovacom procese do štátneho rozpočtu obrovské sumy a dokonca dokázali napĺňať i vlastné podnikové fondy spoločenskej spotreby, teda fondy určené pre zamestnancov daného podniku a ich príbuzných?  Toto všetko už je minulosťou a štát nemá možnosť riadiť priamo prerozdeľovací proces z vytvoreného bohatstva do štátneho rozpočtu, teda do verejných financií.


Ako k tomuto súčasnému stavu došlo?

Iba pripomeniem J. K. Galbraitha, keynesiána, 1909-2007 a jeho teóriu konvergencie kapitalizmu a socializmu, radil nám na jar 1990, aby sme využili svoj národohospodársky komplex ČSSR a iba k tomu pridali inštitúty trhovej ekonomiky, varoval pred cestou asanácie ekonomiky. Zbúranie ekonomických štruktúr a hospodárskych väzieb zapríčinila „šoková terapia“ V. Klausa, ktorý bol ministrom financií vo vláde ĆSFR od leta 1990.

Vychádzam z toho, čo Oskar Krejčí v knihe Povaha dnešní krize z 1993 pomenoval takto: Politické elity, ktoré sa dostali do vlád po novembri 1989, sa k nám správali „ako dobyvatelia“ voči podrobenej krajine. Koristili zo spoločne vytvorených hodnôt, trestali predchádzajúcich vládcov a ich poddaných, teda nás všetkých, čo sme tu žili. Vytvorili veľmi účinný nástroj na ideologickú manipuláciu formou nenávistného antikomunizmu, reči o totalite, čiernej diere, starých štruktúrach. Ako tvrdí profesor G.Matzner, otvorením dverí dokorán zlikvidovali domáce trhy a domácu infraštruktúru výrobných, dodávateľských i odberateľských štruktúr, došlo k totálnej premene ekonomiky a k asanácii, teda dokonalému zbúraniu predchádzajúceho spoločensko-ekonomického systému. Nakoniec, i pojmy z tej doby, ako „asanácia, šoková terapia, uťahovanie opaskov, vláda národnej obety“, to sú všetko predsa pojmy z trestaneckých táborov a nie z demokraticky vedenej krajiny.


A ako z toho von?


Znova sa vrátiť k tvorbe ekonomických zdrojov štátom a verejnou správou i samosprávou.

To však celé pravicové politické spektrum zatiaľ odmieta.

Niečo začínajú samosprávy, nielen cez participatívne rozpočty obcí a miest, nakoniec Američan M. Albert definoval krásne participatívnu spoločnosť a Parecon, ale jeho teórie, ak ich podrobím kritike z praktickej časti tvorby bohatstva a ekonómie o tvorbe a riadení zdrojov, sú naivné, vychádzajú z predpokladu, že  prerozdeľovacie procesy budú dobrovoľné a človek si „vezme“ iba toľko, koľko potrebuje, odmeňuje sa úsilie a nie efektívnosť a produktivita. Ale časť princípov pre verejné financie je uskutočniteľných.

Iný Američan, Peter Drucker, skonštruoval ekonomiku vedomostí, „objavil“ pre ekonómiu nový ekonomický zdroj vedomosti, predpokladal však, že to bude spoločnosť organizácií, v ktorej bude tímová práca a že to nebude spoločnosť ani kapitalistická, ani socialistická. Drucker si pomohol pri definovaní rozhodujúcich skupín spoločnosti podľa vlastníctva členením na  „triedu“ vedomostní pracovníci , ktorí „vedia“, dokážu tieto vedomosti z tacitných „transformovať“ na formálne a tvoria ich do podoby produktívnych nástrojov ekonomiky; ktorí alokujú vedomosti práve tam, kde sú pre produkciu potrebné; a „triedu“ obslužných – servisných pracovníkov, ktorí „nevedia“ a nemajú schopnosť vedieť, ale dokážu na základe inštruktáže postupovať tak, že vedomostí používajú v procese produkcie čiastočným osvojením si zručností – teda sú schopní servisu, pracovať s nástrojmi vytváranými produktívnymi vedomosťami.

P. Drucker definoval pre premenu v spoločnosť vedomostí dve výzvy 21.storočia. Ekonomickou výzvouje produktivita kvalifikovanej práce a dostatok vzdelaných pracovníkov vlastniacich vedomosti, sproduktívnenie ich vedomostí. Sociálnou výzvou je zabezpečenie dôstojnosti pre obslužných pracovníkov. Títo pracovníci spravidla nemajú potrebné vzdelanie, aby mohli vykonávať práce založené na vedomostiach a vyžadujúce vedomosti. A v každej krajine, aj tej najvyspelejšej, títo pracovníci budú tvoriť väčšinu, tvrdí Drucker.


Prvky ekonomickej demokracie pre „Deň po“ kapitalizmu

Po tomto potrebnom teoretickom prehľade potom oceníme, ak sa našiel teoretik, ktorý vyzval sa spracovanie takého modelu nástupníckej spoločensko-ekonomickej formácie, ktorá by fungovala po páde kapitalizmu.Je ním David Schweickart a jeho dielo Po kapitalizme-ekonomická demokracia.

Prišiel náš čas povedať spolu s Ľudovítom Štúrom: „Naspäť cesta nemožná, napred ísť sa musí!“

Nechceme „starý byrokratický socializmus“ obdobia studenej vojny, ale pojem socializmus akceptujeme, vieme z neho vybrať tie správne hodnoty a opatrenia a odrazu to vieme zasadiť do rámca participatívnej demokracie, ekonomickej demokracie, vieme pracovať a manažovať, vieme využiť technológie a sproduktívniť vedomosti.

Ale najprv budeme musieť organizačne zabezpečiť tvorbu ekonomických zdrojov, z ktorých potom bude možné prerozdeľovať bohatstvo, znova našincami tu na Slovensku.

Úvodné foto: Peter Zajac-Vanka – Priemyslený park uprostred záhorských lesov

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
28. november 2011, 15:38
Aha, ku tvorbe zdrojov pre Slovensko.
Neboli mylné predstavy vlád, že zahraniční investori sa tu usadia "natrvalo" a po desaťročných prázdninách už budú štátnemu rozpočtu "plniť kasu" prosperovaním a zo ziskov? Deje sa to?
A nastala kríza a neviem, neutekajú firmy do Rumunska i inam po vypršaní desaťročných daňových prázdnin? Nedeje sa tak? Dúfam, že automobilky pri vývoze ( toho, ktorý tvorí tých 80 percent exportu započítaného do exportu SR) dosahujú aspoň taký zisk, ktorý po zdanení dodáva dosť do štátneho rozpočtu, inak to nemalo zmysel, odpúšťať im dane...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
28. november 2011, 18:19
ze Jozef rezignoval a radsej isiel na ryby...
Obrázok používateľa Anonymný
#7
(neuvedené)
28. november 2011, 22:21
Na rybách som v živote nebol ani ako pozorovateľ a zdá sa mi, že ma to už nechytí do svojich osídiel. Nechcem reagovať zbrklo, to nemá zmysel. A nie som taký dokonalý aby som vedel bez uvažovania v momente povedať slová čo majú hlavu a pätu. Áno, otázka tvorby zdrojov pre Slovensko je veľmi dôležitá. Len ich poznanie a dlhodobé formovanie zabezpečí aj realizáciu našich predstáv o ľudskej spoločnosti na Slovensku. To stratégia montážnej haly jedného dvoch produktov pre Európu určite nie je dlhodobou a najmä realizovateľnou víziou. Asi sa treba skutočne zamyslieť pre čo má Slovensko materiálne i ľudské predpoklady a čo mu umožní dlhodobý rozvoj, prosím nezamieňať slová rast a rozvoj. Predovšetkým aký má byť primárny sektor, určite Slovensko musí byť krajina zdravých lesov, hájov a vôd a pestovaná, a určite musí byť naše poľnohospodárstvo formované tak aby bolo schopné zabezpečiť potravinovú sebestačnosť. Aj predstava o priemysle musí byť koncipovaná tak aby sa orientovala na vývoj a výrobu predovšetkým z domácich zdrojov a v prípade montážnych hál aby tu bola aj vývojová základňa. A premyslený národnoštátny koncept vývoja služieb a politika vedomostnej spoločnosti musia byť samozrejmosťou. O tom všetkom musíme uvažovať v európskych súvislostiach. Keď postavíme Slovensko na nohy určite ľahšie sa nám bude uvažovať aj o nuansoch každodennej politiky a tak vytvorené zdroje nám trochu rozviažu ruky v presadzovaní či už ekonomickej demokracie alebo inak chápaného spoločenskoekonomického systému nielen doma ale aj vo svete. Samozrejme vždy v prospech človeka ako tvora spoločenského.
Obrázok používateľa Anonymný
#8
(neuvedené)
29. november 2011, 07:31
http://www.jetotak.sk/le-monde-diplo/ako-ochranit
Obrázok používateľa Anonymný
#9
(neuvedené)
29. november 2011, 09:35
Dobre, ale prečo ten útek z domova do USA, ja to beriem politicky, si pozrite príslušnú stranu, som ˇdalej,
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
29. november 2011, 11:18
Pán Peter najskôr mi definujte čo je to byť slušný?. respektíve ved nemáte žiadneho oponenta na tomto fore. ja Vás kritizujem? no, možno trochu Vám dvíham tlak, ale inak nemáte nikoho čo by Vám napísal kritiku k téme. a bez kritiky nemá význam diktovať k danej téme. a aby som si nemusela zahryznúť do jazyka. poviem Vám, i tak si rada prečítam Vaše príspevky. a okrem toho už vôbec nepíšem. no síce skoro vôbec, ale slušnosť nie je to čo mi chýba. len Vám sa nepáči, že píšem veľa a emotívne. **************************************************************** a žeby to nabralo tú správnu tému k "veci"... teda poviem, že som sa práve rozhodla len tak z plezíru, že znížim rating takým krajinám napríklad USA, Nemecku a Francúzku na FFF negatív... pozitív si nezaslúžia - ani ked sa o zem hodia. a už vôbec nie Obama, Merkelová, či Šarkézy - nech si tieto "obr- pažravé" krajiny požičiavajú za vyššie úroky na trhu. a aby to malo punc dôležitosti. tak poviem, že znižujem aj rating bankám tiež na FFF negatív... budte to dosť či málo na ich pýchu a obžerstvo? a prečo vôbec 29 bánk dostali privilégium od CEB?. a ešte odhadujem, že kedže sa nepodarilo predať dlhopisy vlády SR v dostatočnej výške príjmu do štátnej kasy. tak znižujem rating našej dočasnej vlády na XFF negatív. a tí čo prídu po nich budú plakať do vankúša. a to som ešte mierne prikrášlila víziu SR po roku 2012...A čo taký FED? tí tlačia dolár o sto - šesť. a majú podpísanú zmluvu na tlačenie dolára do roku 2013.... preto tak špekulujú na burze. a trhy si z burzy urobili trhací kalendár. a preto som sa rozhodla, len tak ako občan EU, že znižujem rating aj im - na XFF negatív, že nech si nenamýšľajú. a môžem znížiť rating aj Izraelu - tiež len tak - pre potešenie môjho ega. a ... aby mohli povedať, že útok na ich krajinu - musia riešiť vojnou ako vždy....a mohla by som pokračovať, ale načo, ked to ide všetko ako po masle. respektíve od 10 k -5.
Obrázok používateľa Anonymný
#10
(neuvedené)
29. november 2011, 11:36
http://spravy.pravda.sk/maso-drazie-slovensko-ma-prazdne-farmy-dyb-/sk_ekonomika.asp?c=A111127_194131_sk_ekonomika_p01
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
29. november 2011, 14:18
Vieme, len nie za malo penazi :)
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
30. november 2011, 07:37
pri nasich platoch a nezamestnanosti na vidieku tazko niekto zvladne zivocisnu vyrobu lacnejsie ako na slovensku. ide o to, ze chovatelia maju potom problem dostat sa na trh, vsade su nejake bariery - neviditelna ruka konexii, sofistikovanych kartelovych dohod. pomohli by napriklad priame predaje, lenze to naraza na zaujmy hypermarketov, velkovyrobcov, dodavatelov dlhodobo zmrazeneho masa zapadoeuropskych statnych hmotnych rezerv. nas naivnopitalisticky stat sa tvari, ze sa ho to netyka - radsej dotuje zahranicne firmy ako by prisiel s nejakym zvyhodnenim pre domacich chovatelov...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
30. november 2011, 09:11
Akurat, kto by choval svine za tie prachy, to uz sediet doma na podpore vyjde lepsie, lebo svina chce zrat kazdy den. Ak ma byt masko kvalitne, tak nemozno chovat len zmeskami ale to sa uz tak velmi neoplaca. A dotacie su cesta do pekla... Ved vieme ako to na slovensku chodi.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
30. november 2011, 09:52
najprv sa vytlkli stada ovci, potom dobytka a teraz aj osipanych. otazka preco je systemova, asi tazko preto aby niekto mohol sediet doma na podpore...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
30. november 2011, 10:52
tu na stránkach Nového slova popísal možnosti zníženia nezamestnanosti na Slovensku. Jednou z možnosti ako uviedol je poľnohospodárstvo a turistický a cestovný ruch. Robil som na JRD keď sa našim KDHákom úspešne darilo toto odvetvie ničiť a rozoštvávať jedných proti druhým. V 1990- tom Nemecko z našich poľnohospodárskych firiem skupovalo hovädzinu v živej váhe po 1 Kčs za Kg a hneď ju vyvážalo do občianskou vojnou sužovanej Juhoslávie- Chorvátska. Tak okrem zbraní aj dodávkami potravín podporovalo vtedy vojnu medzi srbmi a chorvátmi. Nemecko ich nemecku ešte nezabudnutú potupu, ktorú utŕžili počas II. sv. vojny v Srbsku, si vyvršovali na srboch. A my sme im nechtiac pomáhali. V tom čase kg hovädziny živej váhy ak ma pamäť neklame stál 28 Kčs. A my sme sa hoviadok zbavovali tak ako aj iných komodít, veď načo nám to bude, keď si budeme môcť všetko doviezť zo Západu a za lacnejšie a dotácie boli predsa prežitok. Pán dr. Ďzatko prvý to minister poľnohospodárstva, toto meno asi nikdy nezabudnem, nas poučoval, že nikde tie dotácie nemajú a dopestujú a dochovajú viac ako my. Porovnával nás z Izraelom , kde vraj mávajú dvakrát také úrody ako u nás. Zabudol podotknúť, že v subtropickom pásme kde sa Izrael nachádza aj dvakrát do roka sejú aj robia zber. Ak by som o dva roky nemal možnosť porovnať to naše družstvo s priemernou americkou farmou možno by som mu aj uveril. A tak som sa utvrdil v poznaní je lepšie raz vidieť ako stokrát počuť. V každej tretej dedine sme počas socializmu mali poľnohospodársky podnik, kde nebolo domu, v ktorom by nechovali kúrence, kačky, ošípané, kravy, zajace atp. Choďte dnes po dedinách po prázdnych dvoroch sa akurát tak preháňajú mačky a psy aby ich majiteľom nikto nič neukradol.
Obrázok používateľa Anonymný
#11
(neuvedené)
30. november 2011, 11:30
Jedného z nich sme si mohli v sobotu na poludnie vypočuť v Pálenici Borisa Filana, kde nám s bohorovnosťou sebe vlastnou vysvetľoval,že čo vlastne dneska chceme. Patríme predsa medzi 12% najbohatších ľudí sveta a môžme byť len radi, že žijeme tu a teraz počas vlády tejto všetko schopnej moci. Všade inde na východ, juh i juhozápad sa majú od nás horšie. Porovnával nás zo štátmi z Azie južnej Ameriky i Afriky, kde počas svojich spanilých dovolenkových jázd, v čase keď si užíval zaslúžený odpočinok po reformách, ktoré naordinoval lúze pod Tatrami, trávil zaslúžený odpočinok a na miestach, kde pomaly nevkročila ľudská noha spoznával panenskú prírodu a kapitalizmom nedotknutých domorodcov, ktorí žili šťastne lebo nemali nič, pretože nepoznali problémy, ktoré on musí dennodenne riešiť aby sme sa podobne šťastne mali aj my - ľudia žijúci pod Tatrami. A svojími reformami nás úspešne kormidluje ku zajtrajškom keď aspoň naše deti sa dožijú toho, že nebudú mať nič a budú šťastné a vďačné našemu reformátorovi . Pán do 89 ho ponižovaný, zo sudcovskej rodiny sa nám 16. novembra toho pamätného roku vracal z Plechanovho ekonomického inštitútu v stolici na rodnú v tom čase ešte pochmúrnu hrudu a tešilo ho jedine to, že doma ho čakala malá dcérka s manželkou, pričom v stolici to vrelo glasnosťou a perestrojkou neskor i perestrelkou. Zabudol nám povedať, že aj pred 89 tym rokom sme patrili k 15 tim najvyspelejším štátom sveta a ostatní sa mali horšie, ale vtedy bolo hlavným heslom demokracia, sloboda a ľudské práva. Čo z toho dneska máme. Demokraciu len pre bohatých a ich podlizovačov, slobodu po múry svojho domu, ľudské práva obmedzované obsahom našich peňaženiek.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
30. november 2011, 15:13
Neboli mylné predstavy vlád, že zahraniční investori sa tu usadia "natrvalo" a po desaťročných prázdninách už budú štátnemu rozpočtu "plniť kasu" prosperovaním a zo ziskov? Deje sa to? A nastala kríza a neviem, neutekajú firmy do Rumunska i inam po vypršaní desaťročných daňových prázdnin? Nedeje sa tak? Dúfam, že automobilky pri vývoze ( toho, ktorý tvorí tých 80 percent exportu započítaného do exportu SR) dosahujú aspoň taký zisk, ktorý po zdanení dodáva dosť do štátneho rozpočtu, inak to nemalo zmysel, odpúšťať im dane... Peter Zajac-Vanka"

******************************

Určite sa nemýlili, ale ani si naivne nemysleli, že zahraniční vykorisťovatelia budú plniť našu štátnu kasu. Natoľko naivní nie sú snáď ani chlapi v krčme v IV. cenovej. Skôr by som povedala, že buržoáznym vládam je to úplne jedno. Nech aspoň je aký taký sociálny zmier a nemusia riešiť ostré štrajky a katastrofálnu biedu milióna nezamestnaných.

Na druhej strane si treba uvedomiť, že ak je na Balkáne minimálna mzdy 119 eur a u nás 317,- eur, či 327,20 eur od nového roku, tak predsa je logické, že radšej presunú kvôli väčším ziskom svoje vykorisťovateľské aktivity na Balkán. Nadnárodný kapitál sú ako kobylky, ktoré vypasú jednu krajinu a potom sa posunú ďalej, kde je ešte čo vyžrať a nikto ich v tom nebude obmedzovať. Treba si uvedomiť, že jednou z hlavných motivácií je dobre či skôr báječní podnitateľské (vykorisťovateľské )prostredie. A taktiež nečinné (najsilnejšej strane podriadené), alebo neexistujúce odbory!

Včera som sledovala českého ekonóma Waltera Komárka na ČT 24, ktorý sa otvorene vyjadril, že v ČR je cena práce v automobilkách cca 1000 eur, kým v SRN je viac ako 4000 eur, a navyše nemeckí vykorisťovatelia majú daňové prázdniny ako u nás. Takže dosahujú astronomické až 80% nezdanené zisky.

Napadlo mi koľko je to u nás, keď je cena práce u nás ešte podstatne nižšia ako v ČR? A najmä kto tento marazmus v štáte podporuje a koľko im (vládným buržujom)tečie do vlastných vrecák za to, že takéto bezbrehé vykorisťovanie vlastného proletariátu tolerujú?

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
30. november 2011, 16:06

http://www.jetotak.sk/le-monde-diplo/ako-ochranit jozef schwarz

"Samozrejme, sluha (vláda) musí dokázať nakladať s majetkom svojich splnomocnencov (občanov), aby riadne plnil svoju službu a jeho úloha je úlohou správcu dôvery a nie voľného vlastníka zneužívania jeho dedičstva. Pretože ak je spoločný majetok už raz odcudzený, poškodený alebo zničení, neslúži viac spoločnosti. Nie je obnoviteľný a je ťažké ho získať či už pre súčasnú generáciu, za predpokladu, že si uvedomí, že si väčšinou zvolila nesprávne alebo pre tých ktorých prídu, ktorých nemožno obviňovať za výber ktorý neurobili. Otázka spoločného majetku najskôr prechádza ústavnou formou, pretože v ústave je uvedené, že politické systémy robia dlhodobé rozhodnutia, ktorými sa chcú vyhnúť ľubovôle po sebe idúcich vlád.

Je preto dôležité vytvoriť teoretické rozpracovanie spoločne s aktívnou obranou, ktoré by sa zaoberalo "spoločným majetkom" ako kategóriou právnej autonómie, ktorá zabezpečuje alternatívu ako pre súkromné tak aj pre verejné vlastníctvo. Táto úloha je o to dôležitejšia, že "sluha" je zasiahnutý smrteľnou chybou hry (používa úver ako daň na financovanie svojej činnosti) tou, ktorá spôsobila že padol do rúk úžerníkom očividne silnejším ako je on. V obrovskej väčšine štátov, je vláda podrobená množstvom kanálov globálnym finančným záujmom, rozptyľuje spoločný majetok bez akejkoľvek kontroly, uvádzajúc ako vysvetlenie to, že je potrebné zaplatiť za svoje dlhy z hazardu. Táto logika toleruje ako prirodzený a povinný ten stav vecí, ktorý v skutočnosti vyúsťuje do neustálych a úmyselných politických rozhodnutí." Toľko citát z uvedeného článku, ktorý úzko súvisí a doplňuje tento článok PZV. Preto vám patrí moja vďaka pán Jozef za link

Už Marx v Kapitále uvádza, že vládami vytvorený štátny dlh slúži na na zotročenie a ujarmenie (daňami)na jednej strane a okradnutie ľudu krajiny o spoločný majetok na druhej strane.

Presne toto sa udialo aj za dvoch Dzurindových vlád kedy po mečiarizme (1994-98) si dobrovoľne "museli" požičiavať od nadnárodných finančných inštitúcií MMF, SB a EB s podmiekou privatizácie štátneho majetku, čo robili miklošovci z dôvodu plynúcich provízií veľmi radi! Takýto tlak sledujeme v dnešnej dobe vyvíjaný na Grécko.

Ako z začarovaného kruhu chrématistiky von? Odpoveď je úplne jednoduchá, ale pre etatistov nerealizovateľná. Štát nesmie vlastniť majetok, ale vlastníkom musí byť všetok ľud krajiny ako egálitní(sebe rovní) súkromní vlastníci. Jedine ak bude mať každý občan štátu na LV egalitnú časť podniku, družstva, kooperatívy, alebo zamestnaneckej akciovky v ktorej pracuje, tak vyvlastnenie bez náhrady nie je možné iným spôsobom ako násilnou vojenskou uzurpáciou. Etatistický (štátny) majetok v hospodárstve a ekonomike je možné udržať len za cenu štátneho teroru na vlastnom obyvateľstve a prevádzkovania vykorisťovateľského štátneho kapitalizmu ako to robili komunisti napr. za Stalina, ale aj u nás v rovnakom období. V dnešnej globalizovanej spoločnosti nie je možné udržať štátny majetok pred nadnárodnými finančnými veriteľmi absolútne v žiadnom prípade! To si musíme raz a navždy uvedomiť, kým neprídeme úplne o všetok "majetok ľudu", ktorý ešte v marginálnej forme štátu zostal.

Obrázok používateľa Anonymný
#12
(neuvedené)
30. november 2011, 18:41
ze sa zapodievatie takymi banalitami ako "ekonomika" Dva tyzdne po vyroci Velkej novembrovej ,zamatovej.Vy necitate noviny? nepozerate telku? Tribuni novembra nam opat a opat pripominali, ze si na ranajky mame dat slobodu slova(aj ked nas nik nepocuva)na obed slobodu cestovania(aj ked nemate za co cestovat)a na veceru slobone byvanie (bez murov a plotov)pod mostom.Kde sa nan hrabu socanske kralikarny.Mozete slobodne do kostolov. Pomodlit sa pri sviecke svieckovemu Frantiskovi.Zohreje vas to.Slobodne mozete prispiet do pokladnicky (bankodatu s mohutnou visiacou zamkou do ktoreho sa len vklada)...Aj po 22 rokoch ste nepochopili co je podstatne?O ekonomiku sa starali len komunisti.Teraz vsetko lavou zadnou zvlada(trha)trh.Tak mu do toho nefusujte.Vy spiatocnici.:)
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
30. november 2011, 21:55
podľa ohlasovanej iniciatív&y ministra pôdohospodárstva systém uvoľnenia predaja potravinárskych a poľnohospodárskych výrobkov z výrobní priamo konečným spotrebiteľom, teda občanom, do obchodu v blízkosti výrobne, do kuchýň reštaurácií, na trhoviská...

Faktom je, že DPH zostalo 20 percentné. Faktom je, že nie je leto a teda záhradkárska a zeleninárska a ovocinárska sezóna. A faktom je, ako oznamujú slovenskí producenti mäsa, že stajne a chlievy sú vybité... mäsa nieto.
Ale možno sa nejaký novinár chytí šance a nájde poctivých a aktívnych prvovýrobcov. Viete, oni nemajú na to, aby si robili reklamy v televíziách, ani nemajú na bilboardy.

Myslíte, že by sa toho mohlo chopiť miestne zastupiteľstvo, starostovia?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
01. december 2011, 07:29
Aj po 22 rokoch ste nepochopili co je podstatne?O ekonomiku sa starali len komunisti.Teraz vsetko lavou zadnou zvlada(trha)trh.Tak mu do toho nefusujte.Vy spiatocnici.:) Chatyv Alkov"

***************************

1, Keď to tak bolo za komunizmu (1948-89) báječné ako tvrdíte, tak mi vysvetlíte ako je možné, že KSS má podporu verejnosti hlboko po 1%? To nám chcete tvrdiť, že všetci sú na hlavu podnutí? Minimálne tých 99,4%, ktorí nevolili Hrdličkových komoušov?

2, Už ma unavuje "pokrokovým komunistom" vysvetľovať, čo je to štátny kapitalizmus s vedúcou úlohou politbyra a vlastnením výrobných prostriedkov hegemonistickými komunistamu z UV KSČ!!! Taktiež ma unavuje dookola vysvetľovať fakty o vykorisťovaní proletariátu hegemonistickými komunistami. Zobuďte sa, lebo je 21. storočie a v trhovom kapitalizme ekonomický funguje aj Čína, hoci má pomerne solidný sociálny systém, ktorý je pozostatok socilizmu.

3, Kde sú komunisti (ako vedúca sila proletariátu), keď lekárski proletári a odborári bojujú za primerané ohodnotenie ich práce, ktoré by bolo fairovo kooperatívne napr. s právnikmi. Ak lekár s rovnakým titulom Dr. zarába na hodinu niekoľkonásobne menej ako právnik, tak určite nejde o fairovú kooperáciu, ale o vykorisťovanie štátom tých lekárov a iných zdravotníckych zamestnancov, ktorí nevlastnia výrobné prostriedky! Alebo sa podľa vás mýlim?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
01. december 2011, 07:48
Ja sa Vam cudujem, ze sa zapodievatie takymi banalitami ako "ekonomika" Dva tyzdne po vyroci Velkej novembrovej ,zamatovej.Vy necitate noviny? Chatyv Alkov"

**************************

Práve, že čítam a sledujem, čo sa deje ešte po 22 rokoch. V médiach nám neustále opakujú, že bývalým príslušníkom VB,ŠtB a iným komunistickým parazitom, ktorí nás prenasledovali pred 1989, štát vypláca 600-900 eurové výsluhové dôchodky! Práve táto utlačateľská čvrga dnes vlasttní obrovské majetky a podniká s nimi!A s touto ultra nefairovou dohodou o prevzatí moci 22 rokov nikto nič nemiení robiť!!!

Za takúto vysokú cenu (2-3 násobok minimálnej mzdy proletára) odovzadali (či skôr odpredali)komunisti moc buržoázií a ďalej parazitia na našich daniach a odvodoch!

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
01. december 2011, 08:02

Ten "ekonomický front" naozaj prebieha a my vlastne ešte tú dlhovú krízu na Slovensku ani tak nepociťujeme, ako hovorí P.Staněk, to ešte príde ďalšie kríza, kríza verejných financií a potom kríza zdrojov, ľudia sa pritom zabávajú ako na Titaniku. Najvyšší čas začať začať tvoriť ekonomické zdroje... Peter Zajac-Vanka"

**************************

Len nám povedzte z čoho? Legislatíva umožňuje zakladať kooperatívne podniky a nikto to nerobí, lebo ľudia jednoducho nemajú za čo, z čoho a na čom.

Na najúrodnejších poliach sú solárne elektrárne, alebo ležia 15-18 rokov ako celiny zarastené burinou. Lebo ich niet s čím a za čo obrábať. Maštale JRD skončili ako druhotné suroviny v zbere, alebo chátrajú, lebo niet peňazí na ich rekonštrukciu.

Stránky

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984